Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 17, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201212
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6115201212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu O. X., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom
Z., C. N. XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Filipom Šoltýsom, Advokátska kancelária v Spišskej
Novej Vsi, Nad medzou B-16, proti žalovanému S. N. -N., so sídlom v C. C., M. U. XX, P.: XX XXX
XXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici,
Komenského 18B, o náhradu škody 30.789,11 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/27/2015-406 zo dňa 14. 07. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a o výške
trov rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o náhradu škody 30.789,11 EUR
spôsobenú požiarom, ktorý vznikol v garáži žalobcu dňa 22. 12. 2013, v dôsledku vady kotla na tuhé
palivo zn. VIGAS, ktorého výrobcom bol žalovaný.

2.1. Žalobca uviedol, že kotol kúpil v roku 2009 vo firme Izoterm, ktorá ho uviedla do prevádzky a

vykonávala každoročne kontroly. Kotol bol napojený na osemmetrový komín certifikovanej zn. Quatro.
Žiadna kontrola nepreukázala vadu kotla. Žalobca na kúrenie používal mäkké drevo do vlhkosti 20 %.
Kotol bol pravidelne čistený. V miestnosti, kde bol kotol umiestnený, nebol umiestnený žiadny horľavý
materiál. Požiarny technik uviedol, že požiar vznikol na technickom zariadení kotla . Ohniskom požiaru
nebol komín.
2.2. Po požiari bol kotol otvorený za prítomnosti servisného technika žalovaného a znalca Ing. N. C., o
ktorého znalecký posudok sa žalobca opieral pri podaní žaloby.

2.3. Žalobca preložil znalecký posudok č. 12/2014 zo dňa 10. 05. 2014 (č. l. 33 - 43), ktorý
vypracoval znalec v odbore strojárstvo P.. N. C., ktorý v posudku uviedol, že k požiaru s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo tak, že nastal skrat na elektrickej inštalácii kotla a začala horieť kabeláž kotla
umiestnená v hornej časti kotla a od nej sa vznietila ovládacia jednotka. Znalec v doplnku posudku
uviedol, že k vzniku požiaru mohlo dôjsť na základe poruchy na kotle.

3.1.Žalovanýnamietal,žeservisnýtechnikžalovanéhovýrobcubolpriotvoreníkotlaviacakotrimesiace

po požiari a potom, čo si žalobca uplatnil náhradu škody v poisťovni. Požiarny vyšetrovateľ S. pripustil,
že príčinou požiaru mohlo byť zanesenie komína, ktorý nebol čistený 13 mesiacov pred požiarom.
Zanesenie komína je zrejmé z fotodokumentácie, čo potvrdil aj súdom ustanovený znalec Z.. Žalovaný
namietal znalecký posudok Ing. N. C., ktorý nemá oprávnenie na zisťovanie príčin vzniku požiaru, anioprávnenie posudzovať elektrotechniku, jej funkčnosť a poruchy kabeláže, ktorá mala byť podľa znalca
vadná, od nej (kabeláže) sa mala vznietiť ovládacia jednotka, čo malo byť spúšťačom požiaru.
3.2. Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 43/2011, ktorý vypracoval Ústav súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity č. 43/2011 v ktorom konštatuje záver, že typová rada kotlov na tuhé palivo
zn. VIGAS 40 aj konkrétny výrobok VIGAS 40 SkV výrobné číslo 090359 spĺňa podmienky bezpečnosti
užitia a účel na aký môže tento výrobok slúžiť v čase, keď bol uvedený do obehu.

4.1. Medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2009 kúpil žalobca od spoločnosti Izoterm výrobok

žalovaného, kotol zn. VIGAS 40, výrobné č. 090359, rok výroby 2009. Kotol bol podľa potvrdenia
uvedený do prevádzky 20. 10. 2009 servisným technikom predávajúceho, ktorý následne uskutočňoval
periodické ročné kontroly kotla v dňoch 10. 10. 2010, 17. 10. 2011, 13. 10. 2012 a 10. 10. 2013 vždy
s konštatovaním „bez závad“.
4.2. Žalobca kúpil dňa 31. 08. 2009 od spoločnosti Quatro komínové tvarovky pre komínový systém
Quatro. Potvrdenie o čistení komína vydal kominár , ktorý vykonal čistenie a kontrolu 22. 11. 2012.

4.3. Podľa správy o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúške, elektrické zariadenie v garáži
žalobcu v apríli 2012 vyhovovalo bezpečnej prevádzke (v súvislosti s kolaudáciou stavby).

5. Podľa odborného posudku Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Spišskej Novej
Vsi zo dňa 06. 06. 2016, vypracovaného požiarnym vyšetrovateľom Ing. S., požiar garáže v blízkosti

rodinného domu bol ohlásený dňa 22. 12. 2013 v čase 9,04 hod (č. l. 152). V čase vzniku požiaru
bolo v kotle zakúrené. Miesto vzniku požiaru bolo určené v kotle na tuhé palivo a pravdepodobnou
príčinou vzniku požiaru bola nešpecifikovaná technická porucha kotla na tuhé palivo. Šírenie požiaru
ovplyvňovala drevená strešná konštrukcia garáže. Predpisy o ochrane pred požiarmi neboli porušené.

6. Obhliadka kotla bola urobená dňa 14. 04. 2014 za prítomnosti žalobcu, znalca Ing. C. a servisného
technika žalovaného. Servisný technik žalovaného v protokole uviedol, že na kotle nezistil žiadne
závady, ktoré by mohli spôsobiť požiar a konštatoval, že kotol bol extrémne zadechtovaný.

7. Súd vykonal ďalšie dokazovanie aj znaleckým posudkom znalca z odboru požiarna ochrana S. Z.,

ktorý v záveroch posudku č. 2/2017 (č. l. 136-148) uviedol, že kotol bol prevádzkovaný v súlade s
platnými predpismi a pokynmi výrobcu. Kotol bol pripojený na komín, ktorý nebol pred uvedením do
prevádzky preskúšaný, ale následne boli vykonávané kontroly a čistenie komína. Vzhľadom na rozsah
zničeného objektu sa s najväčšou pravdepodobnosťou na mieste požiaru nachádzali aj predmety,
považované za urýchľovače požiaru. Znalec už nemohol zistiť stav zakrytovania kotla pred vznikom

požiaru, lebo do kotla bol robený zásah. Znalec za príčinu požiaru označil technickú poruchu kotla v
súčinnosti s nedostatočnou účinnosťou komína. Ohnisko požiaru bolo v kotle. Znalec vypovedal na
pojednávaní, že komín bol síce certifikovaný, ale nebola predložená prvotná dokumentácia o jeho
inštalácii a povinnom potvrdení o preskúšaní pred napojením kotla na komín. Požiarom bol komín
zničený, preto znalec vychádzal len z fotodokumentácie. Za príčinu požiaru označil technickú poruchu

na kotle. V kotle sa muselo niečo stať, vzniklo nedokonalé horenie, lebo kotol a komín boli zadechotvané.
Nízky výkon kotla mohol byť spôsobený poruchou na čerpadle alebo ventilátore. Čo sa stalo v kotle
znalec nebol schopný určiť, lebo do kotla predtým zasahoval znalec Ing. C..

8.1. Okresný súd ďalej vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzityč.166/2018(č.l.252-275).Podľaznaleckéhoposudkumalbyťvypracovanýznaleckýposudok
znalcom z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovania príčin vzniku požiarov s prizvaním znalcov
z odboru stavebníctvo, strojárstva a elektrotechnika. Správnosť záverov znalca z odboru požiarnej
ochrany S. Z. je spochybniteľná, vzhľadom na nedostatočné množstvo údajov a faktov a niektoré
skutočnosti už nebolo možné overiť. Jeho tvrdenia mali byť doložené podrobnejšou argumentáciou.

Znalecký ústav zistil, že počas prevádzky kotlov typovej rady zn. VIGAS 40 neboli riešené incidenty,
ktoré by mali za následok vznik požiaru z dôvodu technického stavu kotlov, porušenie kotlového telesa
alebo elektrickej výbavy.
8.2. Na pojednávaní bol za znalecký ústav vypočutý Ing. M. R., ktorý vylúčil, že by k vzniku požiaru
a horeniu kotla došlo následkom skratu v riadiacej jednotke, v dôsledku ktorej by začal horieť kotol.

Riadiaca jednotka je v oceľovej skrinke na vrchnej časti kotla. Kotol je pripojený na istič, ktorý by
zareagoval. Musel tam byť iný iniciátor. Tepelný príkon kotla je nízky, čo na vznietenie prachu nestačí.
Kotol je nízkotlakový, preto je vylúčené aby explodoval. Podľa výrobcu je potrebné čistiť kotol a
komín dvakrát ročne Prítomnosť dechtu znamená, že nebolo použité palivo predpísané výrobcom, alevlhkejšie. Zadechtovaný kotol môže spôsobiť požiar i mimo kotla, lebo sadze v kombinácii so vzduchom
môžu vytvoriť horľavú zmes, ktorá sa môže vznietiť.

9.1. Okresný súd žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno vadnosti kotla. Uvedený
záverodôvodniltým,žespornýkotolviacakoštyrirokyriadnefungovalajehobezzávadnosťkonštatovali
pravidelné ročné periodické kontroly. Znalecký posudok Ing. N. C. č. 12/2014 a jeho doplnok nie je
dôkazom vadnosti kotla ako výrobku strojárenského charakteru, lebo nepreukazuje vadu kotla, ktorú
znalec ani nekonštatuje, ale zaoberá sa hypotetickými príčinami vzniku požiaru, čo bolo nad rámec jeho

znaleckej odbornosti.
9.2. Pokiaľ ide o hodnotenie ďalších dôkazov, okresný súdu uviedol, že v znaleckom posudku, ktorý
vypracoval znalec z odboru požiarnej ochrany Peter Z., nezodpovedal jednoznačne otázku vadnosti
kotla ani vzniku požiaru. Na pojednávaní nebol znalec schopný jednoznačne určiť príčinu vzniku
požiaru, keď pripustil prehriatie kotla aj nedostatočnú účinnosť komína. Za autorov znaleckého posudku
Ústavusúdnehoinžinierstva,bolvypočutýIng.R.,ktorýkonštatovalbezrizikovosťkotlovposudzovaného

výrobného typu. Ani požiarny vyšetrovateľ Ing. R. S. nezaujal jednoznačný záver o tom, čo bolo príčinou
vzniku požiaru. Účelom súdneho konania nebolo určiť príčinu vzniku požiaru.

10. Nad rámec dôvodov zamietnutia žaloby okresný súd konštatoval, že ak by aj vada kotla bola
preukázaná, žalovaný by sa od zodpovednosti oslobodil vzhľadom na to, že jednou z príčin požiaru

mohol byť aj zanesený komín, ktorý bol naposledy čistený 13 mesiacov pred požiarom a kotol predtým
štyri roky bezvadne fungoval. Z toho vyplýva, že pred požiarom nebola dodržaná predpísaná, najmenej
ročná periodicita čistenia a kontroly komína.

11.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. b) zák. č.

294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.
11.2. Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť v konaní úspešnému žalovanému trovy konania
v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

12.1. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia

a právne posúdenie veci v spojení s tým, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie, ktoré by nárok
žalobcu popieralo alebo zoslabovalo. Dokazovaním bolo preukázané, že ohniskom požiaru, ktorý
spôsobil žalobcovi škodu, bolo v kotolni garáže, že sporný kotol mal vadu a že príčinou vzniku
požiarubolatechnickáporuchakotla.Príčinnásúvislosťjedostatočnepreukázanáznaleckýmposudkom
Ing. C., ktorý konštatoval, že v dôsledku vady kotla sa kotol vznietil a ďalej správou Okresného

riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Spišskej Novej Vsi, ktorá určila príčinu vzniku požiaru
nešpecifikovanú technickú poruchu kotla. Túto poruchu následne špecifikoval posudok Ing. C.. Žalobca
uniesol dôkazné bremeno, že kotol, ktorý vyrobil žalovaný, mal vadu. Znalec nemal pochybnosti o
vadnosti výrobku, vadu kotla detailne opisuje na strane 10 posudku. Kotol nezaručoval bezpečnosť
použitia, keďže došlo k jeho požiaru pre skrat na elektroinštalácii. Okresný súd sa nevysporiadal so

závermiznaleckéhoposudkuohľadneporuchykotla,niejezrejmé,prečonepovažovalznaleckýposudok
za dôkaz o vade výrobku.
12.2. Zo znaleckého posudku znalca Petra Z. č. 02/2017 z odboru protipožiarna ochrana vyplýva
príčina vzniku požiaru technická porucha kotla na tuhé palivo. Na pojednávaní znalec objasnil, že požiar
spôsobila technická porucha kotla spolu s nedostatočnou účinnosťou komína. Nedostatočnú účinnosť

komína sa nepotvrdila, pretože žalobca predložil faktúru, certifikát výrobku komína a potvrdenia o
kontrole a čistení komína. Komín mal otvor s priemerom 200 mm a výšku 8 metrov tak, ako predpisuje
príručka kotla. Tvrdenie, že požiar nespôsobil komín vyplýva z výpovede znalca Z., ktorý vylúčil ako
príčinu vzniku požiaru komín alebo jeho zanesenie Okresný súd uvedený znalecký posudok a výpoveď
znalca ako dôkaz nesprávne vyhodnotil a urobil z neho nesprávne skutkové zistenia.

12.3. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v odbornom vyjadrení zo dňa 06. 06. 2016
uviedlo ako príčinu vzniku požiaru nešpecifikovanú technickú poruchu kotla a zároveň konštatovalo, že
nedošlo k porušeniu predpisov o ochrane pred požiarmi. Ing. S., požiarny vyšetrovateľ na pojednávaní
uvedené závery potvrdil s tým, že v kotolni nebol iný iniciátor požiaru.
12.4. Pokiaľ súd poukazuje na prekročenie lehoty čistenia komína, ide o nesprávne skutkové zistenie,

lebo žalobca komín čistil svojpomocne. Požiarny vyšetrovateľ ani znalec nezistili také zadechtovanie
kotla, ktoré by bolo príčinou vzniku požiaru. Súčasne okresný súd z toho nesprávneho skutkového
zistenia urobil nesprávne právne posúdenie, keď aplikoval liberačný dôvod podľa § 5 ods. 1 písm. b)zák. č. 294/1999 Z. z. Z dokazovania vyplýva opačný záver, že komín požiar nespôsobil a spôsobil ho
vadný kotol.
12.5. Dôkaz znaleckým posudkom č. 166/2018, ktorý vypracoval ÚSI Žilina považuje žalobca za

zbytočný a nepoužiteľný, lebo sa netýka konkrétneho zhoreného výrobku. Hodnotí znalecké posudky
iných znalcov, vlastné zistenia smeruje k typovej rade kotlov, nie ku konkrétnemu kotlu. Tento znalecký
posudok neodpovedal ani na otázky, ktoré zadal žalobca, prečo bolo ohnisko požiaru lokalizované v
kotle, ak nemal vadu. Ing. R. na pojednávaní uviedol, že nie je znalcom z odboru protipožiarna ochrana.
12.6. Okresný súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania znalcom Ing. Z. na zistenie

rozhodujúcich skutočností pre posúdenie otázky vadnosti kotla.
12.7. Napokon žalobca napadol odvolaním výrok o náhrade trov konania a navrhol, aby odvolací
súd žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal v prípade záveru, že odvolanie proti rozsudku nie
je dôvodne, pretože sú tu výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257
CSP. Žalobca preukazuje existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, okolnosťami
uplatnenia nároku a správaním strán v priebehu sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca vidí

v tom, že žalobu podal na základe znaleckého posudku Ing. Brédu, ktorý konštatoval, že kotol má
vadu, pričom znalcovi boli zadané otázky za prítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý bol prítomný aj
pri obhliadke kotla, strany sa dohodli na tomto znalcovi. Trovy konania boli navýšené aj procesným
postupom súdu, ktorý nepoužil koncentračnú zásadu a pripustil dodatočné návrhy na vykonanie nových
dôkazov, ktoré sa netýkali vadnosti výrobku, ale príčin vzniku požiaru. Žalobca nezapríčinil vykonanie

týchto dôkazov a navýšenie trov. Žalobca a jeho rodina utrpeli požiarom obrovskú osobnú ujmu. Žalobca
je živnostník v oblasti stavebníctva, jeho manželka učiteľka na základnej škole a znášanie trov vo výške
viac ako 6.000 EUR by neúmerne zasiahlo ich finančnú situáciu. Žalovaný je prosperujúci podnikateľ,
nepriznanie trov by do jeho finančnej sféry nezasiahlo tak významne.
12.8. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30.789,11 EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania od 11.
12. 2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12.9. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že zhorený kotol uchovával ešte 5 rokov
od začiatku súdneho sporu do roku 2019 a znalcom bol vždy k dispozícii. Znalecká organizácia ÚSI
Žilina porušila svoje povinnosti, keď nevykonala znalecké skúmanie priamo na zhorenom kotle a miesta

požiaru. Znalec Z. vysvetlil príčinu vzniku požiaru a len na otázku žalovaného rozoberal aj eventuality
vzniku požiaru vznietením prachu. Znalec primárne a jasne zotrval na tom, že príčinou požiaru bola
porucha kotla. Ing. R. vylúčil možnosť vzniku požiaru, ktorú znalec Z. pripustil ako možnú čo treba
vykladať tak, že nedošlo k vyvráteniu tvrdenia znalca Z.. Žalovaný sa snaží navodiť, že príčinou vzniku
požiaru bol komín, jeho nedostatočné čistenie, čo je v rozpore s dokazovaním, že príčinou požiaru bola

vada kotla na tuhé palivo. Znalec Z. uviedol, že komín bol dostatočne účinný a vylúčil ako príčinu vzniku
požiaru komín alebo jeho zanesenie. Požiarny vyšetrovateľ S. uviedol, že miesto požiaru zistil v kotle
a nebol iný iniciátor, ktorý mohol zaviniť požiar.

13.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne

správny. Žalovaný bezvadnosť daného typu kotla preukázal súkromnoznaleckým posudkom ÚSI
Žilina. Bezvadnosť sporného kotla žalovaný preukázať objektívne nemohol, keďže žalobca kotol ako
nezastupiteľný dôkaz v priebehu súdneho sporu vyhodil, čím zmaril dôkazné bremeno. Príčinou vzniku
požiaru nebola vada kotla a vada kotla nebola preukázaná.
13.2. Znalec Z. na pojednávaní uviedol, že ak by došlo k poruche v riadiacej jednotke alebo na

ventilátore, v dôsledku ktorej by sa súčiastka začala prehrievať, požiar by vznikol len vznietením prachu
v dôsledku prehriatia kotla. Ing. R. však tento dôvod vzniku požiaru vylúčil z dôvodu nízkeho tepelného
príkonu kotla, ktorý na samovznietenie prachu nestačí.
13.3. Bolo preukázané, že komín bol zanesený sadzou, to konštatoval vypočutý svedok Ing. S. v
súvislosti s tým uviedol, že by nemalo zaviniť vznik požiaru. Za rozhodujúce nepovažoval vrstvu

zanesenia komína, ale dodržiavanie lehôt jeho čistenia. Fotografie znázorňujúce znečistenie komína
dechtom spochybňujú dodržiavanie lehôt čistenia. Za najpravdepodobnejšiu príčinu požiaru žalovaný
považuje nedodržanie lehôt čistenia komína a jeho kontroly, čo je v rozpore s predpismi o protipožiarnej
bezpečnosti a na to nadväzujúca nedostatočná účinnosť komína.
13.4. Rozsudok je správny a spravodlivý aj vo výroku o trovách, lebo žalovaný vznik sporu nevyvolal

a nezavinil. Komunikoval so žalobcom, žalobca mal a mohol predpokladať riziká spojené s podaním
žaloby v prípade neúspechu. Žalovaný musel v priebehu konania vynaložiť trovy vo vecnej súvislosti
s obranou v konaní.13.5. V replike žalovaný uviedol, že na pojednávaní konanom 30. 04. 2019 samotný žalobca vypovedal,
že kotol vyhodil asi v roku 2015. Žalovaný nezavádzal ani v otázke príčin vzniku požiaru v interpretácii
znalca Z., lebo tento znalec uviedol, že pri verzii vady kotla podľa P.. C. by požiar vznikol len vznietením

prachu v dôsledku prehriatia kotla. Žalobca bol už pred podaním žaloby právne zastúpený a vzhľadom
na okolnosti veci a dôkaznú situáciu mal s následkami prípadného neúspechu v spore počítať.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vo výroku vecne správne.

15.1. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,
výrobca zodpovedá za škodu spôsobenú vadným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného
alebo na veci inej, ako je vadný výrobok, ak je obvykle určená na osobné použitie alebo na osobnú
spotrebu, ktorá poškodenému slúžila prevažne na tento účel, ak poškodený preukáže, že výrobok je

vadný, škodu a príčinnú súvislosť medzi vadným výrobkom a škodou.
15.2. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 294/1999 Z. z., výrobca zodpovedá za škodu na veci inej, ako je vadný
výrobok, podľa odseku 1, len ak je škoda vyššia ako 663,87 EUR (20 000 Sk).
15.3. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 294/1999 Z. z., výrobok je podľa tohto zákona vadný, ak nezaručuje
bezpečnosť jeho užitia alebo použitia, ktorú možno od neho odôvodnene očakávať, najmä vzhľadom na

a) prezentáciu výrobku a informácie o výrobku, ktoré výrobca poskytol alebo mal poskytnúť,
b) predpokladaný spôsob jeho užitia alebo použitia a účel, na aký môže výrobok slúžiť,
c) čas, keď bol výrobok uvedený do obehu.
15.4. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zák. č. 294/1999 Z. z., výrobca sa zbaví zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným výrobkom, ak preukáže, že podľa okolností, ktoré vzniku škody predchádzali, možno

vychádzať z toho, že výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala
neskôr.

16.1. Hypotéza právnej normy § 1 ods. 1, ods. 2 v Zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným
výrobkom predpokladá, že poškodený má právo uplatniť u výrobcu zodpovednosť za škodu, ktorá

prevyšuje sumu 663,87 EUR (20 000 Sk) na veci inej, ako je vadný výrobok, ak preukáže, že škoda mu
vznikla na veciach, ktoré sú určené na osobné použitie alebo na osobnú spotrebu a poškodenému slúžili
prevažne na tento účel. Žalobca v žalobe a pripojenom zozname zničených vecí a ďalej v písomnostiach
o uplatnení poistného plnenia preukázal, že mu škoda vznikla na veciach osobnej potreby. Tým je daná
jeho aktívna vecná legitimácia na vedenie sporu voči žalovanému výrobcovi.

16.2. Na uvedený zodpovednostný právny vzťah poškodeného a výrobcu, sa použije výlučne osobitá
právna úprava Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorú okresný súd
správne použil. Právna úprava vychádza z objektívnej zodpovednosti výrobcu a v § 5 ods. 1 upravuje
liberačné dôvody, ktoré výrobcu zbavujú zodpovednosti.

17.1. Žalobca tvrdí, že v konaní preukázal technickú poruchu kotla, ktorá bola spúšťačom požiaru, a
táto technická porucha kotla bola identifikovaná v znaleckom posudku Ing. C., z ktorého vyplýva, že
kotol bol vadný v elektroinštalácii a v spojení s tým došlo k znefunkčneniu ventilátora, zadechtovaniu,
prehriatiu kotla a požiaru. Žalobca v odvolaní namieta záver okresného súdu, že neuniesol dôkazné
bremeno, lebo nepreukázal vadu kotla, ktorého výrobcom je žalovaný. Okresný súd sa však v dôvodoch

rozhodnutia vecne vysporiadal aj s ďalšími skutkovými dôvodmi pre zamietnutie žaloby. Z ďalšieho
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobcom tvrdená vada výrobku nespôsobuje zodpovednosť
žalovaného výrobcu, čomu nasvedčuje skutočnosť, že výrobok bol uvedený u žalobcu do prevádzky v
roku 2009 a fungoval bez vád až do požiaru v decembri 2013.
17.2. Rozhodujúce skutkové okolnosti, na ktorých okresný súd založil dôvody pre zamietnutie žaloby

sú teda založené na dôvodných pochybnostiach o tom, že výrobok bol vadný už v čase jeho uvedenia
do prevádzky, čo vyplývalo zo skutočnosti, že kotol niekoľko rokov používal žalobca a súčasne na
pochybnostiach, že žalobca preukázal vadu, ktorú zistil znalec Ing. C..

18. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobca odôvodnil škodu v príčinnej súvislosti s požiarom a

vznik požiaru s technickou poruchou kotla. Technickú poruchu kotla nie je možno stotožňovať s vadou
kotla podľa Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Technická porucha kotla
mohla byť spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkou výrobku a teda mohla spočívať v okolnostiach,
ktoré vznikli až v čase po uvedení výrobku do prevádzky. Inými slovami technickú poruchu nemožno bezďalšieho stotožniť s vadou výrobku, resp. žalobca nepreukázal, že technická porucha vznikla výlučne
ako dôsledok výrobnej vady kotla.

19.1. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca obsahom svojich skutkových tvrdení neuniesol
dôkazné bremeno vadnosti kotla, ktorý viac ako štyri roky riadne fungoval. Skutočnosť, že žalobca
na podporu svojho tvrdenia predložil posudok, v ktorom znalec vadu detailne opisuje, nezbavuje súd
povinnosti zaoberať sa reálnym obsahom hmotnoprávneho pomeru sporových strán, ktorý je daný
predmetom sporu a za tým účelom vykonať také dokazovanie, ktoré postačuje pre vydanie meritórneho

rozhodnutia. Predmet sporu nespočíval len na tom, aby žalobca preukázal technickú poruchu kotla
ako spúšťač požiaru, ale vzhľadom na obranu žalovaného mal žalobca preukázať aj to, že tvrdenú
vadu mal kotol už v čase, ktorý predchádzal uvedeniu kotla do obchodnej siete, odkiaľ sa dostal do
dispozície žalobcu, ktorý výrobok kúpil a začal používať. Výrobok sa považuje za funkčný ako celok,
na jeho použite alebo na jeho súčiastky výrobca, resp. predávajúci poskytuje záruku za predpokladu
použitia výrobku v predpísanej prevádzke.

19.2.Nebolosporné,žežalobcavýrobokuviedol doprevádzky20.10.2009,anito,žežalobcapreukázal
servisnú kontrolu kotla počas nasledujúcich štyroch rokov prevádzky vždy s výsledkom prevádzka kotla
bez vád, naposledy 10. 10. 2013. Vada sa podľa tvrdenia žalobcu prejavila počas prevádzky kotla dňa
22. 12. 2013, v dôsledku čoho došlo k požiaru celej garáže a požiar bol nahlásený požiarnemu útvaru
o 9,00 hod.

20.1. Žalovanému na to, aby sa oslobodil od zodpovednosti za škodu postačovalo poukazovať na
okolnosti prípadu, že k tvrdenej vade došlo po viacročnej bezporuchovej prevádzke a že jeho výrobok
spĺňal príslušné bezpečnostné predpisy a normy.
20.2. Podstatné pre úspech žaloby bolo to, aby žalobca vyvrátil obranu žalovaného, odstránil

pochybnostisúduohľadnetoho,žepredchádzajúcabezporuchová prevádzkakotlazbavuje žalovaného
zodpovednosti za vadný výrobok. Predošlá bezporuchová prevádzka kotla totiž nenasvedčuje tomu, že
išlo o vadu z výroby, ale skôr tomu, že vadu vznikla až pri prevádzke kotla. V tej súvislosti posudok Ing. C.
vyvoláva pochybnosti o tom, že otázka vzniku požiaru bola závislá iba na funkčnosti elektroinštalácie
a ventilátora, kým obrana žalovaného spočívala na tom, že výrobok je konštruovaný tak, aby k takej

situácii a požiaru v dôsledku nefunkčnosti ventilátora (v dôsledku elektrického skratu) nemohlo dôjsť.
20.3. Nebolo na žalovanom, aby vyvracal všetky tvrdenia žalobcu, lebo jeho zodpovednosť nespočíva
v zodpovednosti za bezporuchovú prevádzku, ale v zodpovednosti za vadu, ktorá tu existovala od
začiatku, už v čase kedy výrobok opustil výrobný podnik a že táto vada bola v príčinnej súvislosti so
škodou. Ak by kotol nezaručoval bezpečnosť použitia, nemohol byť uvedený do prevádzky. V konaní

však nebolo sporné skutkové zistenie, že kotol mal potrebné certifikáty a vykazoval po štyri roky požitia
bezpečnú prevádzku.
20.4. Žalobca tvrdil, že elektroinštalácia, ventilátor kotlanefungoval a ide o vadu, v dôsledku
ktorej vznikol požiar. To síce mohla byť príčina požiaru, ale za rozhodujúcu okresný súd považoval
predchádzajúcu bezporuchovú prevádzku kotla. Táto okolnosť predchádzajúcej bezpečnej prevádzky,

spochybňuje aj existenciu skrytej vady výrobku, ktorá by sa musela po uvedení do prevádzky prejaviť.

21.1. Okresný súd zobral ďalej do úvahy zanedbanie údržby čistenia kotla a komína a prítomnosť
urýchľovačov v miestnosti a uvedenú skutočnosť vyhodnotil takým spôsobom, že ak by aj vada kotla
bola preukázaná, žalovaný by sa od zodpovednosti oslobodil vzhľadom na to, že jednou z príčin požiaru

moholbyťajzanesenýkomín.Uvedenézisteniebyvšakskôrnasvedčovalospoluzodpovednostižalobcu
za vzniknutú škodu.

21.2.Odvolacísúdpovažujezanezrozumiteľnývzhľadomnaostatnédôvodyazistenia záverokresného
súdu, že účelom súdneho konania nebolo určiť príčinu vzniku požiaru. Naopak, pre posúdenie veci bola

rozhodujúce posúdenie prejudiciálnej otázky, že príčinou vzniku požiaru a škody bola tvrdená vada kotla.
O tejto otázke okresný súd urobil záver, že dôkazné bremeno žalobca neuniesol.

22.1 O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd uložil žalobcovi v zmysle §

255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP, povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
22.2.Odvolacísúdnemalpreukázanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľapreto,abyžalovanémunáhradu
trov nepriznal. Okolnosti hodné osobitného zreteľa musia prejsť testom objektívnosti. Žalobca išiel dosúdneho sporu z toho dôvodu, že žalovaný tvrdenia žalobcu odmietol. Žalobca sa nemohol spoliehať
len na znalecký posudok pripojený k žalobe ani na motiváciu ísť do sporu, aby si tak vykompenzoval
aspoň časť spôsobenej škody, ktorá mu vznikla požiarom a stavbe a hnuteľných veciach.

23. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).