Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniel Koneracký

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/18/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322202026
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4322202026.4

Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: G. D., E.. XX.XX.XXXX, I. G. D. Č.. XX,
o zaplatenie 388,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 388,20 eur ako aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 1,85 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou na tunajšom súde sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy
vo výške 388,20 eur ako aj nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eur. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že je verejnoprávnou inštitúciou s tým, že je vecne aktívne legitimovaný na
podanie žaloby s poukazom na § 4 ods. 1, § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., pretože žalovaná je
zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur podľa § 3 písm. a) ako aj § 6 ods.
1 zákona č. 340/2012 Z. z. s mesačnou periodicitou platenia úhrad. Kontrolou úhrad zistil, že žalovaná
nezaplatila úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01.12.2011 - 31.07.2018, pričom jej
vznikla povinnosť podľa § 10 ods. 1 a 3 takéhoto citovaného právneho predpisu zaplatiť aj pokutu vo
výške 17,- eur. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 28.01.2020 odoslanou
prostredníctvom Slovenskej pošty a. s. ju vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady ako aj poštových
sadzieb, avšak tá nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia uvedenej výzvy.
Dlh žalovanej tak predstavuje sumu 388,20 eur a pozostáva z 80 neuhradených mesačných predpisov
v kontrolovanom období s tým, že je okrem toho povinná zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur.

2. O podanej žalobe rozhodol tunajší súd platobným rozkazom, proti ktorému v zákonnej lehote podala
žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že od 03.02.2012 zmenila trvalý pobyt do G.T. D. Č.. XX a
nasledujúce dva roky do marca 2014 v novom byte nemala televízny prijímač.

3. Podaným odporom sa platobný rozkaz zrušil a súd následne vyzval žalobcu s poukazom na § 167
ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), aby sa k nemu vyjadril. Žalobca
vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.07.2022 uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie
žalovanej o zmene trvalého pobytu tak je potrebné uviesť, že pre postavenie platiteľa úhrady podľa
§ 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. je rozhodujúce, že túto osobu dodávateľ elektriny eviduje ako
odberateľa elektriny v danom odbernom mieste, pretože je povinný s poukazom na ustanovenie § 9
takéhoto právneho predpisu viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu
poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť vyplýva a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy ako aj Sociálna poisťovňa. Žalobca tak nemôže vychádzať z iných skutočností,

keďže zákon mu nedáva inú možnosti, ako údaje o platiteľoch získať. Okrem toho žalobca poukázal aj na
ustanovenie § 9 ods. 7 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého bola žalovaná povinná oznámiť
mu vznik, zmenu alebo zánik platiť úhradu, pričom podľa § 9 ods. 9 takéhoto právneho predpisu, je
prílohou písomného oznámenia o zániku povinnosti platiť úhradu aj doklad o ukončení odberu elektriny
v odbernom mieste pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v
domácnosti alebo doklad o zmene odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre ktoré
bol platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti. Keďže žalovaná
neoznámila zánik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS tak bola povinná
platiť takéto úhrady. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nemala v byte televízny prijímač tak je potrebné
uviesť, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. nie je
rozhodujúce, či fyzická alebo právnická osoba, resp. jej zamestnanci využívajú alebo nevyužívajú služby
verejnosti, pretože jediným kritériom pre vznik takejto povinnosti je kvalifikovaný počet zamestnancov
alebo skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa v danom odbernom mieste.
Úhrada je tak zákonom stanovenou verejnou platbou, pri ktorej zákonodarca priamo zákonom vymedzil
okruh jej platiteľov, výšku sadzby úhrady, spôsob platby, spôsob je kontroly platenia ako aj spôsob
vymáhania. Z uvedených dôvodov tak ide o zákonom stanovenú, povinnú, vynútiteľnú, nenávratnú,
neekvivalentnú platbu, ktorá je platená za účelom financovania verejných potrieb a ktorej príjemcom je
verejný subjekt. Z uvedených dôvodov tak trval žalobca na podanej žalobe.

4. Tunajší súd následne v zmysle § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k vyjadreniu
žalobcu, ale tá sa nevyjadrila. . Súd na prejednanie a rozhodnutie o podanej žalobe nariadil termín
verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. a/ CSP a
to dňa 22.09.2022.

5. Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a to: návrhom na vydanie
platobného rozkazu, výzvou na zaplatenie nedoplatku, prehľadom predpisov a platieb, doručenkou
(čl. 8), potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku (čl. 9), lustráciou žalovanej v Registri obyvateľov,
odporom žalovanej, vyjadrením žalobcu /čl. 23/, výpisom z Obchodného vestníka týkajúci sa žalovanej
ako aj s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Z prehľadu predpisov a platieb (čl. 5 a nasl.) vyplýva, že žalovaná mala vykonať úhrady v období
od decembra 2011 do novembra 2021 v celkovej výške 558,65 eur s tým, že v období od augusta
2018 do októbra 2021 vykonala úhrady v rozsahu 180,96 eur, a preto jej vznikol nedoplatok vo výške
377,69 eur. Žalobca výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 vyzýval žalovanú, aby mu
uhradila nedoplatok, ktorý predstavoval k 30.11.2021 sumu vo výške 377,69 eur. Súčasťou tejto výzvy
bol aj prehľad predpisov a platieb za kontrolované obdobie od 16.11.2011 do novembra 2021. Zároveň
žalobca poučil žalovanú, že v prípade ak uvedený nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia tejto
výzvy, tak musí zaplatiť aj pokutu s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. Táto výzva bola
žalovanej doručená dňa 11.11.2021 na adresu G. D. č. XX. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku
vystaveného Slovenskou poštou zo dňa 03.09.2019 pre potreby žalobcu bolo zistené, že podľa cien
platných od 01.07.2019 bola cena úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) 1,95
eur a úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) podaj cez e-podací hárok 1,85 eur.
Z výpisu z Obchodného vestníka bolo zistené, že na žalovanú nebol vyhlásený konkurz ani oddlženie.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá,
informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového
vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie“).

8. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm.
a) a b) používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6. Náklady na podnikateľskú činnosť a výnosy
z podnikateľskej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska sa nerozpočtujú. Náklady na podnikateľskú
činnosť musia byť pokryté výnosmi z nej. Ak táto podmienka nie je splnená, musí sa podnikateľská
činnosť ukončiť a strata z nej vzniknutá sa môže uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti
sa vedie oddelená analytická evidencia v účtovníctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte
v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 42) ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú úhrada za služby verejnosti v
oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu,49)

10. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2020, účelom úhrady
je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania
poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

11. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2020, platiteľ úhrady
(ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu
v byte alebo v rodinnom dome,

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2020, vyberateľom
úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

13. Podľa § 6 ods. 1, 2 účinného do 30.06.2021 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ podľa
§ 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a),
ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a
preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné
miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2020, povinnosť platiť
úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť
platiteľom.

15. Podľa § 9 ods. 6 písm. c/ zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.06.2021,
platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti,
vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť
preukázať.

16. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2020,
platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí,
že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním
výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote
do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu
17 eur.

17. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2020, nárok na
zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je
povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

18. Podľa § 13b ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.07.2021, na vznik
nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto u platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný

dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach
v období pred 1. júlom 2021 sa vzťahuje právna úprava účinná do 30. júna 2021.

19. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti tak dospel súd
k názoru, že nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, pričom takýto spor nemožno považovať za
spotrebiteľský a to z dôvodu, že žalobca si uplatňuje nároky na zaplatenie úhrad, ktoré predstavujú
tzv. koncesionárske poplatky. Tieto poplatky slúžia na financovanie verejnoprávneho vysielania tak
verejnoprávnej televízie ako aj rozhlasu. Ide tak o poplatok, ktorý slúži na financovanie zákonom
určených povinností žalobcu v súvislosti s poskytovaním verejnej služby a poplatky tak nie sú odplatou
za ponúknuté programy resp. ich užívanie, ale sú osobitným príspevkom fyzickej osoby, ktorá je
odberateľom elektrickej energie. Prostredníctvom takéhoto poplatku fyzická osoba financuje verejnú
službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi, ktorý nemá postavenie spotrebiteľa. Táto verejná služba
je typická tým, že je určená verejnosti, ktorou je aj financovaná. Uvedený nárok žalobcu tak nevyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy, ale priamo zo zákona, pričom žalobca nemá postavenie dodávateľa /§
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka/ a to z dôvodu, že hlavným predmetom činnosti žalobcu nie je
dosiahnutie zisku, ale poskytovať služby verejnosti v oblasti vysielania. Okrem toho úhrada za služby
verejnosti podľa osobitného predpisu /§ 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 532/2010 Z. z./ predstavuje
podstatnú časť príjmu žalobcu, pričom tieto príjmy sa nemôžu používať na podnikateľskú činnosť /§
19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z. z./. Z uvedených dôvodov tak nejde o spotrebiteľský spor a žalovaná
nemá postavenie spotrebiteľa s tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 371,20 eur ktorá predstavovala nezaplatené úhrady a to za obdobie od 01.12.2011
do 31.07.2018 ako aj pokuty vo výške 17 eur a úhrady sadzieb poštovného spojených s vymáhaním
pohľadávky. Podľa názoru súdu žalobca preukázal, že žalovaná bola podľa § 3 písm. a/ zákona č.
340/2012 Z. z. platiteľom úhrad za služby verejnosti, a to od 01.12.2011 na odbernom mieste G. D.
Č.. XX, pričom v dôsledku tejto skutočnosti mala platiť takéto úhrady vo výške 4,64 eur mesačne. Tieto
skutočnosti vyplývajú z predložených listinných dôkazov ako aj podanej žaloby s tým, že žalovaná ich
žiadnym spôsobom nerozporovala, a preto ich súd považoval za nesporné. Zároveň bolo preukázané,
že žalovaná je v omeškaní ako platiteľ so zaplatením takýchto úhrady, pričom ani v lehote do 30 dní
od doručenia osobitnej výzvy ich nezaplatila, a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť aj pokutu vo výške
17,- eur. Žalovaná tiež nerozporovala rozsah dlžných úhrad, a to za vyššie uvedené obdobie, pričom
ani netvrdila, že by vykonala takéto úhrady. Obrana žalovanej spočívala v tvrdených skutočnostiach o
tom, že od 03.02.2012 sa prihlásila na trvalý pobyt na adresu G. D. Č.. XX a nasledujúce dva roky do
marca 2014 v novom byte nemala prijímač. Podľa názoru súdu však bolo jednoznačne preukázané,
že žalovanej vznikla povinnosť platiť tieto úhrady za uvedené odberné miesto, a to do doby, kým
neoznámi žalobcovi a nepreukáže, že platí úhrady na inom odbernom mieste a to s poukazom na
ustanovenie § 6 ods. 2, § 9 ods. 6 písm. c/ v spojení s § 13b ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do
30.06.2021. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nepoužívala dva roky a to až do marca 2014 televízny
prijímač tak táto skutočnosť nebola vôbec preukázaná žiadnym dôkazom, ktorý by predložila, pričom
ani nepoužívanie televízneho prijímaču nezbavuje žalovanú platiť takúto úhradu, nakoľko táto povinnosť
vzniká každej fyzickej osobe, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu
v byte alebo v rodinnom dome. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že zákonodarca v § 3 písm. a)
zákona č. 340/2012 Z. z.
neviaže povinnosť platiť úhradu na vlastníctvo televízneho resp. rozhlasového prijímača a tiež ani na
to, či niekto sleduje rozhlasové resp. televízne vysielane, ale viaže túto povinnosť výlučne na to, že
je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov domácnosti. Žalovaná nepredložila a ani
neoznačila žiadny dôkaz o tom, že by nebola v evidencii odberateľov elektriny, pričom túto skutočnosť
počas súdneho konania ani netvrdila, a preto je jej obrana nedôvodná. Od žalobcu sa s poukazom na
ustanovenie § 150 ods. 1 CSP očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré
súvisia s predmetom sporu, pričom v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán
sporu. Na druhej strane však súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď výnimočne
môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli /napr. podľa § 295 CSP v spotrebiteľských sporoch/ a takto
zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných
tvrdení strán. Okrem toho môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné
uviesť, že ani tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť
nakoľko jeho účelom je v primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť
tvrdiť, pretože každá strana sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho
nároku alebo zánik jeho povinnosti. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

jednak nezaplatené úhrady za poskytnuté služby v celkovej výške 371,20 eur za obdobie od 01.12.2011
do 31.07.2018, ako aj povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012
Z. z. , pretože žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi dôvodnosť takéhoto nároku.

20. Súd tiež priznal žalobcovi aj nárok za úhradu poštovej sadzby za výzvu v zmysle ustanovenia §
10 ods. 2, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z. z. ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky /§ 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka/ a to vo výške 1,85 eur, pretože ten preukázal dôvodnosť takéhoto nároku,
pričom žalovaná nerozporovala listinné dôkazy, ktoré preukazovali takýto nárok.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to z dôvodu, že žalobca bol úspešný v
súdnom konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.