Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411201052
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8411201052.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXX/X, Y.
Y. T., o vymoženie 420 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Kežmarok č. k. 2Er/152/2011 - 35 zo dňa 03.09.2021, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením

rozhodol, cit.:

„I. Exekúciu zastavuje.

II. Povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.“

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. V zmysle ustanovenia § 243f
ods. 1, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo
dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t. j. do dňa 22.01.2016. Súd prvej inštancie sa oboznámil so
spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil
zákonnú povinnosť včas, t.j. do 22.01.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nesplnil povinnosť
predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016, súd rozhodol tak,

že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
O náhrade trov exekučného konania rozhodol podľa ust. § 200 ods. 5 EP v spojení s § 256 a § 262 ods.
2 CSP a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu nejaké vznikli.

2. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1

písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v
celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený namietal v tomto konaní spotrebiteľský
charakter sporu. Poukázal na skutočnosť, že dňa 23.02.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.
702900267, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o
úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na
tento účel. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o

úver poskytnutý na výkon podnikania. Oprávnený v súlade s ust. §243f ods.1 Exekučného poriadku pre
splnenie zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikovanév ust. § 39 ods.4 Exekučného poriadku uvádza opätovne nasledovné: Rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
Exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný

formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti
známe súdnemu exekútorovi, ktorému Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako
tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa ust.
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti,

pretože súd sa s obsahom Exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval
žiadneďalšiespresnenia.Exekučnýtitulbolvydanýakodôsledokriadnevykonanéhosúdnehokonaniav
ktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinným
sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné
námietky. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám Povinný
podaním žaloby podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované

ust. § 39 ods.4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a
boli v minulosti súdom podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo
k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť
akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený má za to, že vyššie
uvedené svedčí o tom, že si povinnosť splnenú zákonných ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Oprávnený preto
zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej

inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu spisu bez
ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného

účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom

absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j.,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s

názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

6. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol
dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto zhodne so súdom prvej

inštancie, aj odvolací súd má za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

7. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, bol oprávnený povinný splniť si povinnosť podľa ust. § 39 ods.
4 Exekučného poriadku, a to v zákonnej lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j.od 23.12.2015. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty
je súd povinný exekúciu zastaviť.

8. Lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.01.2016, oprávnený však návrh v tejto lehote nedoplnil,
preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď povinnému ani exekútorovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.

11. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).