Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010364
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3816010364.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému V. K., nar. XX.XX.XXXX v
D., okres D., trvale bytom K. W., S. XXX/XXX, okres W. a spol., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného V. K. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. novembra 2021 pod sp. zn.

1T/91/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2022 v Trenčíne, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného V. K. z a m i e t
a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/91/2016 zo dňa 24. novembra
2021 (ďalej len „súd prvého stupňa“), boli obžalovaní Q. A. a V. K. uznaní vinnými zo spáchania trestného

činu prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona
(účinného v čase spáchania trestného činu) na tom skutkovom základe, že

v čase od 04.00 hodiny do 05.00 hodiny dňa 05.09.2014 v katastri Obce M. A., okres Prievidza, s
úmyslomodcudziťtraktor,popredchádzajúcejdohodespoločneprišli naosobnommotorovomvozidle
značky ŠKODA Octavia evidenčné číslo IL-XXX BG, ktoré riadil obžalovaný Q. A., pred chatu číslo XXXX

v B. doline, kde sa nachádzal odstavený traktor značky ZETOR 6045 červenej farby evidenčné číslo
karosérie 10197, rok výroby 1983, bez evidenčného čísla s navijákom a radlicou, ktorý nezisteným
spôsobom naštartoval obžalovaný V. K., pričom obžalovaný Q. A. dával pozor a následne
ho sprevádzal za traktorom až pri Obec Fačkov a obžalovaný V. K. vykonal s traktorom jazdu do Obce
K. W., kde traktor schoval, rozobral na jednotlivé časti, z ktorých bola veľká časť nájdená
dňa 19. septembra 2014 pri domovej prehliadke, čím spôsobili poškodenému R. V. škodu odcudzením

vo výške -8.341,- Eur.

U obžalovaného Q. A. súd prvého stupňa podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na jeho odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/118/2014 zo
dňa 29. septembra 2014, ktorý prevzal dňa 17. októbra 2014 a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28. októbra 2014, kde bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6

(šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný V. K. bol podľa § 212 odsek 3, § 38 odsek 4, § 37 písm. m) Tr. zákona (účinného v čase
spáchania trestného činu) odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov,
ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a), § 51 odsek 2 Tr. zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním

obžalovaného v určenej skúšobnej dobe podľa § 51 odsek 1 Tr. zákona. Podľa § 51 odsek 4 písm. g) Tr.
zákona (účinného v čase spáchania trestného činu) mu súd prvého stupňa uložil povinnosť spočívajúcuv príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody súd prvého stupňa rozhodol výrokom podľa § 288
odsek 1 Tr. poriadku tak, že poškodeného R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. č. XX,
okres Prievidza s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obžalovaný Q. A. (ďalej len „odsúdený“) a ani prokurátor v jeho neprospech odvolanie nepodal, a

preto vo vzťahu k jeho osobe citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 10.
decembra 2021.

ProtivýrokuovineatresteuvedenéhorozsudkuvšakpodalvzákonnejlehoteodvolanieobžalovanýV.K.
(ďalejlen„obžalovaný“),ktoréodôvodnilprostredníctvomustanovenéhoobhajcu.Namietalvierohodnosť
výpovede spoluobžalovaného Q. A., ktorý hol len účelovo obvinil, zrejme v úmysle kryť iných páchateľov

tohto trestného činu, pretože obžalovaný Q. A. sa už v minulosti dopustil krivého obvinenia, čo bolo
preukázané svedeckou výpoveďou svedka F. A., ktorého Q. A. účelovo krivo obvinil zo spoluúčasti na
inom trestnom čine, čo bolo neskôr vyvrátené. Obžalovaný Q. A. je osobou, ktorá nemá problém obviniť
inú osobu zo spáchania trestného činu, a teda jeho výpoveď je nepravdivá, nevierohodná a zrejme len
účelová. Táto skutočnosť vyplýva aj z ďalších vykonaných dôkazov, najmä zo svedeckej výpovede

svedka Q. K., ktorý hodnoverne potvrdil, že pred samotnou krádežou bolo miesto činu monitorované
minimálne jeden týždeň pred krádežou viacerými osobami, ktoré sa v blízkosti chaty, pri ktorej bol
zaparkovaný traktor pohybovali na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia striebornej farby EČ:
J ktoré ako sa ukázalo a potvrdilo patrilo svedkovi P. A. a osoby, ktoré priestor monitorovali boli Rómovia,
pričom tento svedok jednoznačne opoznal aj spoluobžalovaného Q. A.. Zo svedeckej výpovede tohto

svedka jednoznačne vyplynulo, že sa na monitorovaní miesta činu vôbec nepodieľal a teda nemohol
byť organizátorom krádeže ako ho označil obžalovaný Q. A.. Zo svedeckej výpovede svedka V. W.,
ktorý jednoznačne uviedol, že v deň krádeže traktora osobne stretol odcudzený traktor, ako aj za ním
idúce osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia a potvrdil, že v osobnom motorovom vozidle sedeli
minimálne dve osoby a boli to Rómovia zo Zliechova. Tento svedok jednoznačne vyvrátil tvrdenie

obžalovaného Q. A., že v osobnom motorovom vozidle, ktorým robil doprovod za odcudzeným traktorom
sedel sám. V rámci vykonaného dokazovania sa preukázalo, že časti z rozobraného traktora sa našli u
neho v hospodárskej budove patriacej k rodinnému domu v K. W., kde býva. Ako sa tieto časti traktora
dostali do jeho dispozície nebolo v rámci vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané a voči
nemu nebol zabezpečený žiadny dôkaz o tom, že by sám s odcudzeným traktorom prišiel do svojho

dvora, tento sám rozobral, prípadne aj speňažil časť dielov z traktora, ktoré sa nenašli. Jeho tvrdenie
z prípravného konania, že časti z rozobraného traktora kúpil od svedka P. A. čiastočne potvrdil svedok
M. S., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v lete 2014 bol svedkom toho, ako mu nejakí
ľudia doviezli časti z traktora na nákladnom aute, ktoré skladali na dvore. Nevierohodnosť výpovede
spoluobžalovaného Q. A. vyplýva aj z ďalších skutočností, ktoré boli v rámci vykonaného dokazovania

preukázané a to, že Q. A. od samotného začiatku uvádzal, že ku krádeži bol v podstate donútený z jeho
strany, mal sa mu vyhrážať formou SMS správ a telefonátov, že ublíži jemu, prípadne jeho rodine, ak mu
s krádežou traktora nepomôže. Q. A. bol však už niekoľko dní po krádeži dňa 17.09.2014 v tejto veci
vypočúvaný ako svedok, pričom ku skutku sa hneď aj priznal, avšak uviedol, že všetky výhražné SMS
správy, ako aj telefonické kontakty od neho vymazal, čo pokladá za nelogické a nepravdepodobné,

pretože je potrebné sa zamyslieť nad tým, prečo by to robil, keď mal v ruke hodnoverný dôkaz proti
nemu, ktorý mohol proti nemu použiť na svoju obranu pred samotnou krádežou, prípadne po krádeži,
za účelom preukázania svojich tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 321 odsek 1
písm.d),písm.f)Tr.poriadkuzrušilnapadnutýrozsudokvovýroku ovineatresteavzmysleustanovenia
§ 322 odsek 3 Tr. poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že ho podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku

spod obžaloby oslobodí.

Písomné vyjadrenie k odôvodnenému odvolaniu obžalovaného zo strany procesných protistrán do
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu podané nebolo.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného V. K., za splnenia všetkých procesných
podmienok (podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku) v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného R. V.,
prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok okresnéhosúdu považuje za zákonný a správny vo všetkých výrokoch, a preto navrhla, aby bolo
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuté.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol,
aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok
v intenciách § 317 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo síce podané
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo súladne s Trestným poriadkom a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli
mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
(vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne

podľa § 2 odsek 12
Tr. poriadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil
a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením §
168 odsek 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom

rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je

potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne popísal dôkazy, ktoré usvedčujú
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil aj konanie, ktoré predchádzalo
podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj
objektívnej stránky žalovaného trestného činu prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212

odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona (účinného v čase spáchania trestného činu).

Súd prvého stupňa postupoval procesne správne a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy,
najmä výpovede spoluobžalovaného (t. č. už odsúdeného) Q. A. (opísal priebeh žalovaného skutku),
poškodeného R. V. (bez akýchkoľvek pochybností spoznal veci z odcudzeného traktora, ktoré boli

nájdenéuobžalovanéhoV.K.prisprávneazákonnevykonanejprehliadkeinýchpriestorovapozemkov),
svedka Q. K. (všimol si opakovane cca tri týždne pred krádežou pohyb strieborného osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, Z.: J pri mieste spáchania žalovaného skutku), svedka V.
W. (bezprostredne po čine stretol neosvetlený traktor, za ktorým stálo osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia striebornej farby), svedka P. A. (potvrdil, že požičal obžalovanému svoje osobné

motorové vozidlo, ktoré mu neskôr vrátil odsúdený), v kontexte výpovedí svedkyne Q. B., predtým
X., svedkyne V. E. i ďalších vykonaných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní (zápisnice o
správne i zákonne vykonanej rekognícii, zápisnice o správne a tiež i zákonne vykonanej prehliadke iných
priestorov a pozemkov s príslušnou fotodokumentáciou, odborného vyjadrenia č. 741/2014 vo vzťahu
k hodnote odcudzeného traktora), odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o priebehu obžalovaným

spochybneného skutkového deja premietnutého do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa.Zo správne vykonaného dokazovania zo strany súdu prvého stupňa, ktoré sa premietlo do skutkovej vety
výroku o vine napadnutého rozsudku preto nepochybne vyplynulo, že obžalovaný a odsúdený
spoločným konaním spred chaty číslo XXXX v B. doline si prisvojili cudziu vec (traktor) tým, že sa

jej zmocnili, čím spôsobili poškodenému R. V. (titulom hodnoty tohto traktora) škodu v sume -8.341,-
Eur. Odvolacie námietky obžalovaného V. K. vo vzťahu k výroku o jeho vine spočívajúce v tom, že on
sa na spáchaní žalovaného skutku nijako nepodieľal, i jeho deklarované alibi v inkriminovanom čase a
ktoré predstavujú už ním prezentovanú obhajobu pred súdom prvého stupňa i krajský súd považoval za
účelovú a zjavne, vzhľadom na existujúce vierohodné usvedčujúce dôkazy tak, ako na tieto poukázal

súd prvého stupňa, nevierohodnú. Zjavne nevierohodnými sú aj jeho vysvetlenia o tom, ako sa dostali
časti odcudzeného predmetného traktora do jeho nehnuteľnosti.

Odvolací súd preto dospel k záveru o správnom zistení skutkového stavu veci prvostupňovým súdom,
pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako
to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, kde postupoval v súlade

so zákonom s tým právnym záverom, že konanie spoluobžalovaného (t. č. už odsúdeného) Q.
A. (nepodal odvolanie) a obžalovaného V. K. správne posúdil ako dokonaný trestný čin prečinu
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr.
zákona (účinného v čase spáchania trestného činu). Všetky usvedčujúce dôkazy, konštatované súdom
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k uznanej vine obžalovaného V. K. sa

nepochybne navzájom podporujú a nepochybne tvoria ucelenú reťaz.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody z podnetu podaného odvolania následne odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri ukladaní tohto trestu dôsledne prihliadol na všetky
skutočnosti a zásady podľa § 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom správne obžalovanému priznal existenciu
jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený) pri absencii
(neprítomnosti) poľahčujúcej okolnosti. Pre pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (1:0) súd
prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody správne vychádzal z upraveného rozpätia trestnej

sadzby (16 mesiacov až 36 mesiacov), nakoľko musela byť zo zákona zvýšená dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 odsek 4 Tr. zákona vo vzťahu k sadzbe v
ustanovení §-u 212 odsek 3 Tr. zákona účinného v čase spáchania trestného činu).

Trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov uložený obžalovanému V. K. súdom prvého

stupňa, t. j. pri dolnej hranici príslušnej (upravenej) trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad správaním sa obžalovaného v určenej skúšobnej dobe a uloženia mu
povinnosti spočívajúcej v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu preto zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám (§ 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona), pričom
dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou.

Takýmto rozhodnutím súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril nádej pozitívnej
prognózy správania sa obžalovaného do budúcnosti, pokiaľ bude usmerňované vhodným spôsobom s

tým záverom, že takto uložený trest môže byť účinnejší ako samotný výkon trestu odňatia slobody v
ústave na výkon trestu.

Uložený trest v prípade, ak sa obžalovaný podrobí aj programu sociálneho výcviku, prípadne
inému vhodnému výchovnému programu, by mal v prvom rade vplývať na samotného obžalovaného,

aby počas plynutia skúšobnej doby viedol už iba riadny život (predovšetkým nedopúšťal sa akýchkoľvek
úmyselných trestných činov a priestupkov majetkového charakteru), a aby bolo správanie obžalovaného
dobudúcnostipodľaštátompriznaných(zákonných)možnostíusmernenéželateľnýmspôsobom.Takýto
súdom prvého stupňa zvolený alternatívny spôsob rozhodnutia veci, ktorý nie je spojený s nariadením
výkonu trestu odňatia slobody v sebe zahŕňa potenciál motivovať obžalovaného prehodnotiť jeho

doterajšie správanie a postoj (posilniť jeho prevenciu pred páchaním ďalších trestných činov i jeho
sebareflexiu, pomôcť mu zorientovať sa v jeho životnej situácii, čo prípadne môže uľahčiť aj jeho ďalšie
pracovné uplatnenie formou legálneho zárobku).Obžalovaný bude pod drobnohľadom probačného a mediačného úradníka i súdu. Preto v prípade, ak
nebude viesť riadny život a rešpektovať súdom prvého stupňa uložený príkaz počas skúšobnej doby, súd
následnerozhodneotom,žeobžalovaný,ktorýbudevprocesnompostaveníodsúdeného,saneosvedčil

v skúšobnej dobe. Uvedené konštatovanie (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) by potom následne
znamenalo, že obžalovaný by si trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ktorého výkon
mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, skutočne vykonal.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok adhézneho konania v napadnutom rozsudku, ktorým súd

prvého stupňa podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku poškodeného R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. č.
XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces je v súlade so zákonom, k čomu ešte dopĺňa,
že výrok o náhrade škody nebol týmto poškodeným, či inou oprávnenou osobou napadnutý
riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie obžalovaného V. K. nepovažoval ani z časti za

dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.