Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010364
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3816010364.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 24. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í : 1) Q. A. , nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom D. č. XX, okres Ilava,

2) V. K. , nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom K., S. č. XXX/XXX,
okres Žilina,

s ú v i n n í , ž e

v čase od 04.00 hodiny do 05.00 hodiny dňa 05.09.2014 v katastri Obce M., okres Prievidza, s úmyslom
odcudziť C., po predchádzajúcej dohode spoločne prišli na osobnom motorovom vozidle značky ŠKODA
Octavia evidenčné číslo J.-XXX A., ktoré riadil obžalovaný Q. A., pred chatu číslo XXXX v B., kde sa

nachádzal odstavený C. značky D. XXXX červenej farby evidenčné číslo karosérie XXXXX, rok
výroby XXXX, bez evidenčného čísla s navijákom a radlicou, ktorý nezisteným spôsobom naštartoval
obžalovaný V. K., pričom obžalovaný Q. A. dával pozor a následne ho sprevádzal za C. až pri Obec H.
a obžalovaný V. K. vykonal s C. jazdu do Obce K., kde C. schoval, rozobral na jednotlivé časti, z ktorých
bola veľká časť nájdená dňa 19. septembra 2014 pri domovej prehliadke, čím spôsobili poškodenému
R. V. škodu odcudzením vo výške 8.341eur,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l i

prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1,3 písm. a) Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný Q. A.Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 2T 118/2014 zo dňa 29.09.2014, ktorý
prevzal dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2014, kde bol obžalovanému

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný V. K.

Podľa § 212 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 51 ods.1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods.4 písm. g) Trestného zákona ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze
počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku sa poškodený R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX s nárokom

na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. A., V. K., vypočul
poškodeného R. V., vypočul svedkov Ing. W. D., Q. K., V. W., P. A., F. A. M. S., Q. B. (predtým X.), V.
E., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti, s odpismi registra trestov.

Obžalovaný Q. A. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku
tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor žiadal
vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd vyhlásenie obžalovaného Q. A., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal
uznesením a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe sa nevykoná, vykoná len dokazovanie ohľadne trestu, ochranného opatrenia a
náhrady škody.

Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto bola prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný V. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol,
že z miestneho rozhlasu zistil v súvislosti s objednávkou palivového dreva kontakt na Q. A.. Ďalej
uviedol, že začiatkom roku 2014 po telefonickom kontakte prišli za ním Q. A. spoločne s P. A. na

osobnom motorovom vozidle a on si u nich objednal palivové drevo. Ďalej uviedol, že koncom augusta
2014 ho tieto dve osoby opätovne kontaktovali s tým, že s palivovým drevom je problém, avšak
ponúkli mu na predaj náhradné diely na C., pričom dňa 07. septembra 2014 prišli za ním na osobnom
motorovom vozidle značky ŠKODA Octávia a s nimi aj nákladné motorové vozidlo, na ktorom boli veci,
ktoré sú špecifikované v zmluve zo dňa 07. septembra 2014 a ktoré aj odkúpil, pričom za tie veci im

dal sumu 4.300 eur. Na záver svojej výpovede uviedol, že v čase odcudzenia C. nebol doma, bol buď
u priateľky v A. alebo v C. a taktiež uviedol, že v čase domovej prehliadky doma nebol, nie je pravdou,
že by pred policajtmi utiekol. Taktiež poprel, že by si od P. A. požičiaval auto. Obžalovaný v prípravnom
konaní taktiež odmietol vypovedať pri konfrontácii s Q. A..

ObžalovanýQ.A.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávanísavyjadrilktrestnejčinnostiobžalovaného
V. K.. Uviedol, že v mesiaci júl 2014 prišiel za ním V. K. ohľadne zabezpečenia palivového dreva.
Začiatkom septembra 2014 ho opätovne kontaktoval V. K., povedal mu, že robí krádeže a že chce, aby
mu pri to pomáhal, čo on odmietol, avšak obžalovaný na neho tlačil, vyhrážal sa mu. Ďalej uviedol, že
obžalovaný ho odviezol do B. a tam mu ukázal odstavený C. značky D., že tento odcudzia. Na druhý deň

mutelefonovalV.K.,žesatamstretnú,onsipožičalosobnémotorovévozidloodšvagraasobžalovanýmsa stretol na H., kde V. K. nastúpil do vozidla a spoločne odišli B.. Tu K. vysadil a dohodli sa, že on bude
dávať pozor, či nejdú policajti a odišiel k H. vleku, kde za chvíľu prišiel V. K. na C.. Následne
V. K. s C. išiel až do Obce H. a on na osobnom motorovom vozidle išiel za ním. Potom mu volal V. K.,

že má ísť domov, že on traktor schová a nájde kupca na predmetný C.. Na záver uviedol, že asi dva
týždne po krádeži mu V. K. povedal, že nech to zoberie na seba alebo nech to hodí na P. A., s čím on
nesúhlasil. Obžalovaný poprel, že by s P. A. predali V. K. časti C. za sumu 5.000 eur. Uviedol, že P. A.
predal V. K. osobné motorové vozidlo.

Poškodený R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 04. septembra 2014 o
16.00 hodine odstavil svoj C. značky D. XXXX červenej farby s navijákom a radlicou vo dvore chalupy
v B., C. riadne uzamkol, avšak potrebné doklady o C. tam nechal, so sebou si vzal len evidenčné čísla
na C.. Ďalej uviedol, že nasledujúci deň 05. septembra 2014 v čase o 06.30 hodine zistil, že mu bol C.
odcudzený, čo nahlásil na Polícii. Na záver uviedol, že dňa l9. septembra 2014 bol zavolaný do Obce
K., kde bola vykonávaná domová prehliadky, tu si spoznal viaceré časti z C., ktoré mu boli následne

vrátené, uplatnil nárok na náhradu škody.

Svedok Q. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl parkovať C. poškodeného
vo dvore, pričom asi tri týždne pred krádežou videl, že okolo chát sa pohybuje motorové vozidlo značky
ŠKODA Octávia evidenčné číslo: IL-768 BG, pričom vo vozidle videl dvoch T.. Na záver svojej výpovede

uviedol, že nevie, ako došlo ku krádeži C., ani to, kto krádež vykonal.

Svedok V. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti
obžalovaných sa nevie vyjadriť. Uviedol len toľko, že dňa 05. septembra
2014 asi o 05.40 hodiny videl asi 2 - 3 kilometre pred Obcou H. ísť neosvetlený C. značky D., za ktorým

išlo osobné motorové vozidlo značky ŠKODA Octavia striebornej farby. Kto bol v osobnom motorovom
vozidle, nevedel uviesť, podľa neho, tam bol T., kto riadil C., nevedel uviesť.

Svedok Ing. W. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je majiteľom chalupy číslo
XXXX v katastri Obce M.. Uviedol, že poškodenému povolil na dvore parkovať traktor, k odcudzeniu C.

sa nevedel vyjadriť, ani k tomu, kto traktor odcudzil.

Svedok P. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že V. K. prišiel za ním a Q. A.,
že chce palivové drevo. Neskôr prišiel za ním, že chce požičať auto, s čím on súhlasil a osobné motorové
vozidlo ŠKODA Octavia šedej farby mu zapožičal, presne na akú dobu si nepamätal, osobné motorové

vozidlo mu však vrátil obžalovaný Q. A.. Ďalej svedok uviedol, že o krádeži C. nič nevie. B. poprel, že
by obžalovanému V. K. predával diely z C.. Uviedol, že obžalovanému odpredal osoné motorové
vozidlo. Na záver svojej výpovede uviedol, že obžalovaný V. K. sa vyhráža jemu, aj jeho rodine.

Svedok F. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti

obžalovaných sa nevie vyjadriť. Uviedol, že pozná Q. A., V. K. nepozná. Na záver svojej výpovede
uviedol, že z počutia v dedine vie, že krádeže traktora sa mali dopustiť obaja obžalovaní. Nevedel si
vysvetliť, ako ho niekto mohol označiť, že bol vodičom C., ktorý bol odcudzený, pretože s obžalovaným
Q. A. nemá dobrý vzťah a on sa ničoho nedopustil.

Svedkyňa Q. B. (predtým X.) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k trestnej činnosti
obžalovaných sa nevie vyjadriť. Uviedla, že dňa 04.09. - 05.09.2014 bola na mieste v čase,
keď bol odcudzený C. s priateľom na jej osobnom motorovom vozidle. Uviedla, že tam videla dve osoby,
tieto však nevedela opoznať, nevedela o koho išlo.

Svedkyňa V. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k trestnej činnosti obžalovaných
sa nevie vyjadriť. Uviedla, že obžalovaného Q. A. nepozná, pozná obžalovaného V. K. od jeho 18 rokov.
Svedkyňa uviedla, že nie je pravdou, že by jej obžalovaný V. K. dával nejaký originál kúpnej zmluvy, ani
žiadnu zmluvu, ktorá jej bola predložená na hlavnom pojednávaní nikdy nevidela.

Svedok M. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti
obžalovaných sa nevie vyjadriť. Uviedol, že niekedy v lete 2014 okolo 21.00 hodiny bol za obžalovaným
V. K. a videl, že mu nejakí ľudia skladajú na dvore nejaké veci, o aké sa jednalo, nevedel uviesť.
Obžalovaný mu len hovoril, že kúpil nejaké veci na C..Z prečítanej výpovede svedkyne Y. K. z prípravného konania vyplýva, že pokiaľ sa u nich doma
našli diely z C., tak nevedela uviesť, ako sa tieto veci dostali na ich nehnuteľnosť, syn jej povedal, že

ide opravovať traktor. Svedkyňa uviedla, že v čase vykonávania domovej prehliadky bola doma ona a
jej syn V. K..

Spáchanie vyššie uvedeného prečinu obžalovanými preukazujú aj listinné dôkazy a to zápisnica o
rekognicii z č.l. 79-82, 99-10, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky č.l. 179-191 +

fotodokumentácia, fotokópia kúpnej zmluvy č.l. 53-54 (oxeroxovaná), odborné vyjadrenie, ostatné
listinné dôkazy č.l. 206-209,211-225, 248-273.

Z trestného rozkazu Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 2T 118/2014 zo dňa 29.
septembra 2014 vyplýva, že obžalovaný Q. A. bol odsúdený k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného Q. A. jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po
stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1,3
písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože obžalovaný s

obžalovaným V. K. spoločným konaním si prisvojili cudziu vec - traktor tým, že sa ho zmocnili a spôsobili
tak väčšiu škodu.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako i súhrnne, na základe výpovede poškodeného R. V.,
svedkov Ing. W. D., Q. K. mal preukázané, že poškodený parkoval C. značky D. vo dvore svedka Ing. W.

D.ažepredmetnýC.bolzdvorasvedkaIng.W.D.odcudzený dňa05.septembra2014včaseod04.00
hodiny až 05.00 hodiny, pretože to vyplýva jednak z výpovede obžalovaného Q. A., ako aj z výpovede
svedka V. W., ktorý dňa 05. septembra 2014 v čase asi o 05.40 hodiny videl neosvetlený C.načky D.
asi 2 - 3 kilometre za Obcou H.. Hoci obžalovaný V. K. popiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený
za vinu, tento je z konania jednoznačne usvedčený výpoveďou obžalovaného Q. A., ktorý vo svojej

výpovedi podrobne popísal ako, za akých okolností ku krádeži C. došlo. Súd v danom prípade poukazuje
na to, že výpoveď obžalovaného Q. A., že obžalovaný V. K. odviezol C. k sebe domov, potvrdzuje aj to,
že u obžalovaného V. K. bola vykonaná domová prehliadka, kde sa našli komponenty z predmetného
C., ktoré veci si opoznal poškodený a tieto komponenty z C. aj boli vrátené poškodenému. Pokiaľ sa
obžalovaný V. K. bránil tým, že v predmetný deň sa na predmetnom mieste nenachádzal, pretože nebol

ani doma a že bol v Meste A., tak súdu neuviedol žiadne dôkazy o pravdivosti jeho tvrdenia, súdu
neviedol, u koho sa mal v tom čase (v čase krádeže) zdržiavať. Podľa názoru súdu, bolo by nelogické,
aby sa obžalovaný Q. A. priznával k spáchaniu skutku krádeže, keď spoluobžalovaný V. K. tvrdí, že
obžalovaného Q. A. fakticky ani nepoznal. Súd poukazuje na to, že to bol práve obžalovaný V. K., ktorý
kontaktoval obžalovaného Q. A. kvôli palivovému drevu, čo potvrdzuje aj svedok P. A. a teda tvrdenia

obžalovaného V. K. sú nepravdivé. To, že obžalovaný neustále fabuluje je aj tá skutočnosť,
že do spisu doložil fotokópiu oxeroxovanej kúpnej zmluvy na kúpu motorového vozidla, z ktorej vyplýva,
že od svedka P. A. kúpil náhradné diely na C., čo jednoznačne vyvrátil svedok P. A., pričom svedkyňa
V. E. jednoznačne poprela, že by jej obžalovaný V. K. dával originál tejto zmluvy, resp. svedok M. S.
vo svojej výpovedi uvádzal, že obžalovanému V. K. mal niekto skladať veci od C. na jeho dvore v lete

2014, čo jednoznačne vyvracia tvrdenia obžalovaného V. K., že tento bol prítomný, keď mu obžalovaný
Q. A. so svedkom predávali diely z C.. Súd poukazuje na to, že obžalovaný má sklony k fabulácii,
pretože aj súdu predkladal potvrdenia o práceneschopnosti (tlačivá vyzerajú ako pravé, ako aj podpisy
od ošetrujúceho lekára), pričom zo správy od MUDr. V. K. vyplýva, že obžalovaný V. K. od
roku 2001 nie je evidovaný v jej ambulancií a teda mu ani nevystavovala takéto lekárske potvrdenia.

Vzhľadom na horeuvedené je dôvodné sa stotožniť s výpoveďou obžalovaného Q. A. v tom, že spoločne
s obžalovaným V. K. sa zmocnili C. poškodeného R. V. a tento spoločne odcudzili. S prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti, súd konanie obžalovaného V. K. tak, ako po stránke subjektívnej. tak po
stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1,3
písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože

obžalovaný Q. A. a obžalovaný V. K. spoločným konaním si prisvojili cudziu vec (C.) tým, že sa
jej zmocnili a spôsobili tak väčšiu škodu. Pokiaľ obhajoba uvádzala, že výpoveď spoluobžalovaného Q.
A.e nedôveryhodná, tak žiadnym spôsobom jeho nedôveryhodnosť nespochybnili. Pokiaľ sa obhajoba
bránila tým, že viacerí svedkovia uvádzali, že pred krádežou C. sa v oblasti pohybovali osoby T. a tedatieto museli krádež vykonať, súd poukazuje na to, že práve v tejto oblasti vykonával obžalovaný Q.
A. prípravu na palivové drevo s ďalším osobami, pričom ani svedkovia Q. K., V. W., Q. B. nedokázali
uviesť, kto sa tam zdržiaval, či sa jednalo o obžalovaných alebo o iné osoby. Súd pritom poukazuje

aj na to, že svedok Q. K., resp. V. W. mali opoznať ako osobu, ktorá sa zdržiavala v oblasti, kde bol
traktor odcudzený a to svedka F. A., ktorý vo svojej výpovedi tieto skutočnosti poprel a uviedol, že s
obžalovaným Q. A. je v nepriateľskom vzťahu a v tejto oblasti sa nezdržiaval.

Obžalovaní Q. A. a V. K. svojím konaním porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzickej osoby.

SúduobžalovanéhoJánaBerkyhozistilpoľahčujúcuokolnosťvtom,žesaktrestnejčinnostidoznal,túto
oľutoval, napomáhal k objasneniu trestnej činnosti, priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že
už bol v minulosti súdne trestaný. Súd u obžalovaného V. K. poľahčujúcu okolnosť nezistil, priťažujúcou
okolnosťou je to, že už bol v minulosti súdne trestaný. Motívom konania obžalovaných bola snaha
zabezpečiť si krádežou finančné prostriedky na svoju obživu.

K osobe obžalovaného Q. A. súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe.
Doposiaľ bol päťkrát riešený v priestupkovom konaní. Pred spáchaním trestnej činnosti bol deväťkrát
súdne trestaný.

K osobe obžalovaného V. K. súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe.

Pred spáchaním trestnej činnosti doposiaľ bol päťkrát riešený v priestupkovom konaní a bol šestnásťkrát
súdne trestaný.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného Q. A., jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, rodinné pomery, súd u

obžalovaného Q. A. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 2T 118/2014 zo dňa 29.09.2014, ktorý
prevzal dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2014, kde bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného V. K., vzhľadom na jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd
obžalovanému K. za použitia § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 5X
ods.X Trestného zákona trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v dolnej hranici takto zákonom

stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvadsať mesiacov, ktorého výkon mu súd podľa § 49 ods.X písm.
a) Trestného zákona, § 5X ods.2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v strede
zákonného rozpätia trestnej sadzby s probačným dohľadom v trvaní tridsať mesiacov a zároveň mu súd
podľa § 5X ods.4 písm. g) Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia
skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Súd mal za to, že takto uložené tresty u jednotlivých obžalovaných, vzhľadom aj na odstup času od
spáchania trestnej činnosti budú v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaných a splnia aj
svoj účel.

Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody, avšak škodu nedokladoval, súd preto v zmysle § 288
ods.X Trestného poriadku poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.