Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. október 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121569837
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:6121569837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne XX/XXX, s.r.o., so sídlom

v N. republike, U. XX - W., W. 16/924, Ič: 27 112 951, zastúpenej Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
1.307,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.307,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.307,68 eura od 23.08.2019 do zaplatenia, zaplatenia paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnila
tým, že 13.12.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo F.F., V.:
XAB-XX-XX vo vlastníctve žalobkyne. Vozidlo bolo opravené, pričom žalobkyni vznikla škoda v celkovej
výške 271.079 Kč (10.547,99 eura) vrátane zapožičania náhradného vozidla. Škodovú udalosť zavinil
vodič motorového vozidla V.: Q ktorý svoju vinu priznal. Žalovaná v oznámení o poskytnutí poistného

plnenia znížila náhradu škody o 15 % z dôvodu, že v čase škodovej udalosti nebol použitý výstražný
trojuholník za vozidlom žalobkyne, a teda k vzniku škody došlo v dôsledku zavineného protiprávneho
konania žalobkyne. S týmto tvrdením žalovanej žalobkyňa nesúhlasila a obrátila sa na súd.

2.OkresnýsúdBanskáBystricavydal01.02.2022platobnýrozkazsp.zn.8Up/1988/2021,ktorýmnávrhu
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Okrem iného vzniesla námietku premlčania nároku
žalobkyne, pretože tento bol uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Poukázala
nato,žeknehodedošlo13.12.2018.Vtenistýdeňúčastnícinehodyspísalizáznamodopravnejnehode,
a preto v tento deň žalobkyňa vedela, kto je za nehodu zodpovedný. Dňa 20.06.2019 bola vystavená
faktúra č. 2019255, na základe ktorej bola určená výška škody. Samotná žaloba (návrh na vydanie
platobného rozkazu) bola podaná 13.12.2021, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá uplynula 20.06.2021, kedy žalobkyňa mala vedomosť o výške škody a aj o tom, kto za škodu

zodpovedá.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej k námietke premlčania uviedla, že jej nárok premlčaný nie
je, pretože v zmysle § 104 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)pri právach na poistné plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
Ku vzniku škody došlo 13.12.2018, premlčacia doba začala plynúť 13.12.2019 a k premlčaniu by došlo
až 14.12.2022. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný 13.12.2021, a preto tento nárok

premlčaný byť nemôže.

5. Žalovaná v podaní z 30.06.2022 nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne, pretože § 104 Občianskeho
zákonníka sa aplikuje len pri plnení priamo z poistnej zmluvy, t. j. keď žalobca je poisteným a žalovaným
je poisťovňa. Pri zodpovednostnom poistení v tomto spore aplikácia § 104 Občianskeho zákonníka

neprichádza do úvahy. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené 06.07.2022.

6. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 21.10.2022, na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Strany sporu
zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

7. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je v prvom rade

otázka premlčania nároku žalobkyne. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku
skutočnej škody na strane poškodeného - žalobkyne, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Na tomto mieste súd zároveň dodáva, že aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky nebola

ani jednou zo sporových strán namietaná, pričom táto aplikácia je odôvodnená bodom 8. až 10. tohto
rozsudku. Podľa záznamu o dopravnej nehode z 13.12.2018 došlo k nehode na R1 pri Vlčkovciach pred
výjazdom na Sereď, t. j. na území Slovenskej republiky, a teda rozhodným právom podľa bodu 9. tohto
rozsudku sú vnútorné predpisy Slovenskej republiky.

8.Súdnásledneuvádzarelevantnéprávnenormy.Podľavyhláškyč.130/1976Zb.ministrazahraničných
vecí o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody dňa 4. mája 1971 bola v Haagu na XI.
zasadaní Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve dojednaný Dohovor o práve
použiteľnom na dopravné nehody (ďalej len „dohovor“).

9. Podľa Článku 3 dohovoru rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo
k nehode.

10. Podľa Článku 8 bod 8 dohovoru rozhodné právo určuje najmä premlčanie a zánik práva uplynutím
času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

12. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd v prvom rade považuje
za potrebné uviesť, že medzi stranami sporu nejde o žiadny obchodnoprávny vzťah, t. j. nejde o
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Žalovaná je len poisťovateľom, voči ktorému zákon o PZP
umožňuje poškodenému uplatniť nárok na náhradu škody. Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu

je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo
poškodenému,pričompoškodenémuosobitnýzákonopovinnomzmluvnompoistenídávaipriamynárok
voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1 PZP) - porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2021 z 29.04.2022.

19. Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva
na náhradu škody uplynie lehota uvedená v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaná namieta
premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza potom už do úvahy posudzovanie otázky premlčania aj z
hľadiska objektívnej premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani
keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Úmyselné uskutočnenie škodnej činnosti má len ten význam, že

namiesto v objektívnej lehote troch rokov sa právo premlčuje, ak nejde o škodu na zdraví, najneskoršie
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

20. Následne súd posúdil otázku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za účelom
určenia, kedy začala plynúť premlčacia doba. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie

práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a/ o
škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby
poškodenýmoholsvojnároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde;okamihvznikuškody,resp.vedomosť
poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym

konaním, b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom).
Zároveň ale platí, že táto vedomosť nezávisí na tom, či a kedy si poškodený (v danom spore žalobkyňa)
zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby

skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.

21. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal
informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o
tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o

takomto zodpovedajúcom subjekte.

22. Pre posúdenie tohto sporu a vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa
o osobe škodcu dozvedela 13.12.2018. Súd vychádzal z predloženého záznamu o dopravnej nehode z
13.12.2018, v ktorom je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla B, t. j. U. jazdiaci na motorom vozidla

D. L., V.: Q Poisťovateľom predmetného motorového vozidla je žalovaná, čo žalovaná nenamietala. V
zázname o dopravnej nehode účastníci vylúčili spoluvinu žalobkyne, ako aj jej vinu. Vedomosť o osobe
škodcu preto žalobkyňa preukázateľne získala 13.12.2018.

23. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného

vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobkyne o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné
natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj
na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

24. V danom spore sa podľa súdu žalobkyňa o škode dozvedela 20.06.2019, pretože v tento deň bola
vystavená faktúra č. 2019255 za opravu poškodeného motorového vozidla a prenájom náhradného
vozidla znejúca na sumu 271.079 Kč s DPH a s dátumom splatnosti 04.07.2019. Vystavením faktúryje škoda objektívne vyčíslená v peniazoch s možnosťou uplatnenia na súde, t. j. ide o rozhodujúci
okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode z hľadiska premlčania. Žalobkyňa pritom nenamietala,
že by jej faktúra bola doručená iný deň než 20.06.2019. Pri nároku škody z poškodenia vozidla v rámci

povinného zmluvného poistenia začína plynúť subjektívna lehota najneskôr od doručenia faktúry za
opravu motorového vozidla poškodenému, nakoľko faktúra poskytuje poškodenému presnú informáciu
o škode a jej reálnej výške (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/9/2021).

25. Sumarizujúc predchádzajúce body, má súd za to, že premlčacia doba začala pri vedomosti o škode

plynúť 20.06.2019 a pri vedomosti o osobe škodcu 13.12.2018, a teda ak bol nárok uplatnený až
13.12.2021 (podľa potvrdenia o prijatí návrhu Okresným súdom Banská Bystrica) je potom premlčaný.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená

premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil

v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup
vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

26. V nadväznosti na uvedené, ak sa teda žalobkyňa dozvedela o škode 20.06.2019 a o osobe, ktorá za
škodu zodpovedá 13.12.2018 a nárok uplatnila až 13.12.2021 je tento nárok celkom zjavne premlčaný,

pretože k premlčaniu došlo uplynutím 20.06.2021 - po uplynutí dvoch rokov od kedy sa žalobkyňa
dozvedela o škode a o osobe škodcu. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a súd
vyhodnotil nárok žalobkyne ako premlčaný, t. j. námietka je dôvodná, neostávalo súdu iné než žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Z tohto dôvodu je, ako bolo v predchádzajúcom bode naznačené,
právne irelevantné zaoberať sa správnosťou zníženia náhrady škody zo strany žalovanej, prípadne

hodnotením iných dôkazov než sú tie, ktoré sú dôležité pre posúdenie premlčania.

27. Záverom súd poukazuje aj na to, že § 104 Občianskeho zákonníka je neaplikovateľný. Súd odkazuje
na rozhodnutie najvyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/9/2021
z31.03.2022.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutíuviedol,že„Jednásaovýkladustanovenia

§ 15 ods. 2 v spojení s § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka týkajúceho právneho posúdenia
uplynutia premlčacej doby, keď do úvahy zobral len plynutie objektívnej doby podľa § 106 ods. 2 OZ
a nie aj plynutie subjektívnej doby a najmä správneho právneho posúdenia začiatku jej plynutia podľa
§ 106 ods. 1 OZ. Podľa § 106 ods.1 OZ subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej
plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie

nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí
neoddeliteľnýcelok,premlčaciadobazačínaplynúťažvtedy,keďsapoškodenýdozviecelúvýškuškody.
Súdy nižšej inštancie (t. j. aj odvolací súd, ktorý sa vo všeobecnosti stotožnil s dôvodmi súdu prvej
inštancie) v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia stanovili začiatok jej plynutia od okamihu doručenia
oznámenia o výsledku poistného šetrenia, ktoré dovolací súd považuje za nesprávne. V predmetnom

ustanovení § 106 ods. 1 CSP sa zreteľne uvádza, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, pričom za uvedené nemožno považovať oznámenie o
výsledku poistného šetrenia, nakoľko v predmetnom prípade jednak z daného oznámenia sa nedala
zistiť výška škody a po ďalšie nešlo o prvý moment, kedy sa poškodený dozvedel o výške škody (faktúra
za opravu poškodeného vozidla). Škoda a poistné plnenie sú dva samostatné právne inštitúty, pričom

pri uplatnení nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o
výsledku poistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva,
že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti

osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto ustanovení priamo odkazuje
na § 106 OZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku poškodeného voči poisťovateľovi
podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon odkazuje na posudzovanie premlčania
podľa rovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku aleboiné pravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby ako je inak uvedená v §
106 OZ. Poškodený si pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1
o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovateľovi musí tento nárok uplatniť včas. Poškodený môže

uvedenýnároknanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlauplatniťtakvočiškodcovi,
ale aj priamo voči poisťovateľovi, s ktorým má škodca uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom postení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Voči každému tomuto subjektu
sa mu právo na náhradu škody za zákonných pravidiel uvedených v § 106 Občianskeho zákonníka
premlčuje samostatne (podľa okamihov uplatnenia nárokov voči nim a behu premlčacích dôb), a teda ak

si neuplatní včas svoj nárok napr. voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, bez ďalšieho neznamená, že ho nemohol predtým uplatniť včas voči škodcovi alebo naopak.
Taktiež môže svoj nárok uplatniť aj voči obom subjektom súčasne. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z., je podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci okamih kedy sa poškodený preukázateľne
dozvedel o škode (napr. z dokladu o cene opravy poškodeného motorového vozidla) a kto za ňu

zodpovedá a nie okamih doručenia oznámenia o výsledku poistného šetrenia zo strany poisťovateľa
(ktorýmpoisťovateľlenoznamujepoškodenému,čiavakomrozsahuposkytnepoškodenémuplneniena
uplatnený nárok na náhradu škody).. . . úlohou odvolacieho súdu bude zaoberať sa správnym právnym
posúdením behu subjektívnej premlčacej lehoty, teda v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou,
ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu k aplikácii a výkladu § 106 Občianskeho zákonníka“.

Súd preberá argumentáciu najvyššieho súdu a v plnom rozsahu na ňu odkazuje. Odkaz žalobkyne na
§ 104 Občianskeho zákonníka je preto nedôvodný.

28. Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2021
z 29.04.2022. Podľa tohto rozhodnutia „vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom

je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi
poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Tento vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom

je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré
upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu plniť pri nastaní náhodnej poistnej
udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí,
uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah poškodeného a poisťovateľa
škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavočipoistenémuškodcoviplniťnáhraduškodypriamo
poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy
nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť
poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému
(škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona

o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči
nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom
ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní
priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje

podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila,
t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na
náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu
premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré

ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení).
Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva,
že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu
tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu

nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov
(napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči
poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného nanáhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti
za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu,
tedaškodcom(poisťovňanímnieje).Poškodenýsaaninestávaúčastníkomprávnehovzťahuzpoistenia

škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má
len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu
škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného
zmluvnéhopoisteniaškodcuupravenýv§15ods.1zákonaopovinnomzmluvnompoisteníjeposilnením

postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho
právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom,
žebypoisťovateľvovzťahuknemusícemoholodmietnuťplneniezpoisteniazodpovednosti,alenemôže
tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.“. Neexistuje preto žiadny dôvod, pre ktorý by mal súd na tento
spor aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka, pričom dôvody sú zreteľne vysvetlené najvyššou súdnou
autoritou a súd nemá dôvod sa od týchto záverov odkláňať.

29. Aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/140/2020 z 22.02.2022 uviedol, že „poistné
plnenie v tomto prípade chápeme ako plnenie (náhradu škody) ktoré poskytuje poisťovateľ v dôsledku
uzavretej poistnej zmluvy s poistencom poškodenému. Stále sa však jedná o vyplatenie náhrady
škody žalobcovi. Samotným cieľom poistenia je iba zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd

spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Z povinného zmluvného poistenia sa teda hradí
náhrada škody spôsobená poistencom poškodenému prostredníctvom poisťovateľa. Rovnaký právny
názor prezentuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení I. ÚS 406/2015 zo
dňa 07.10.2015 uvádza, že napriek skutočnosti, že poškodený v prípade zániku spoločnosti, ktorá za
škodu zodpovedá, má nárok priamo voči kancelárii, neznamená to, že ide o nárok z poistnej zmluvy,

ktorej účastníkom bol poškodený, ale je to stále nárok na náhradu škody, ktorý hradí kancelária v
rozsahu, v akom by ju hradila za poisteného (ktorý za škodu zodpovedá). Nemožno preto aplikovať
ustanovenie § 104 OZ ako pri plnení z poistenia, ale ustanovenie § 106 ods. 1 OZ, ako to správne
uzavrel súd prvého stupňa. V tomto smere odvolací súd taktiež uvádza, že § 104 OZ rieši uplynutie
premlčacej lehoty pri právach na plnenie z poistenia. Toto právo vznikne, ak nastala poistná udalosť,

s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť poistníkovi, pričom právo na poistné plnenie
má zásadne poistník s dvomi výnimkami: 1/ tretia osoba v dôsledku dohody medzi poistníkom a
poisťovňou uvedená vo všeobecných poistných podmienkach poistnej zmluvy alebo 2/ ak tak ustanoví
osobitný zákon (napr. určenie oprávnenej osoby v prípade smrti poisteného). Teda žalobca ani nie
je poistník, ani sa naňho nevzťahuje ani jedna z dvoch možných výnimiek kedy si môže poistenie

nárokovať niekto iný než poistník.“. Rovnako Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 8Co/113/2021
z 23.11.2021 uviedol, že „súd prvej inštancie na posúdenie premlčania správne aplikoval ustanovenia §
106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovujúce kombináciu subjektívnej a objektívnej premlčacej
lehoty. Ich použitie v prejednávanej veci vyplýva nielen zo samotnej povahy uplatňovaného nároku na
náhradu škody, ale je tiež priamo dané špeciálnym ust. § 15 ods. 2 ZoPZP, ktoré rieši režim premlčania

špecificky pri tomto konkrétnom type nároku. Určuje, že "na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila" a v
poznámke 22) k danému ustanoveniu výslovne odkazuje na použitie § 106 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd považuje použitie § 104 Občianskeho zákonníka v danom prípade za neprípustné. Úprava
premlčania podľa uvedeného ustanovenia je v rozpore s príslušnou úpravou podľa § 106 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, a teda aj § 15 ods. 1, 2 ZoPZP a nezodpovedá samotnému základu žalovaného
nároku. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie § 104
Občianskeho zákonníka, ktorý založil na správnom posúdení povahy uplatňovaného nároku. Súd prvej
inštancie náležite poukázal na rozhodujúcu skutočnosť, že predmetom sporu nie je nárok poisteného
na poskytnutie poistného plnenia, pričom medzi stranami sporu ani žiaden poistný vzťah nevznikol.

Ako už bolo uvedené vyššie, požadované peňažné plnenie predstavuje náhradu spôsobenej škody (tzv.
skutočná škoda) a žalovaný (pasívne legitimovaný v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP) v tomto konaní fakticky
vystupuje namiesto škodcu ako zodpovedného subjektu - v jeho právnom postavení. Predmetný nárok
na náhradu škody nemožno nesprávne stotožňovať a zamieňať s plnením na základe poistnej zmluvy
(poistné plnenie). V preskúmavanej veci odvolací súd nepovažuje za správnu žalobcom poukazovanú

aplikáciu§104Občianskehozákonníka,nazákladektorejbymalodochádzaťkposunuzačiatkuplynutia
premlčacích lehôt podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to,
že § 104 Občianskeho zákonníka určuje plynutie premlčacej lehoty špecificky pre nároky poisteného
na poskytnutie poistného plnenia, kde sa (z dôvodu absencie osobitnej úpravy premlčacej lehoty)posun začiatku plynutia premlčanej lehoty aplikuje na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu lehotu (§ 101
Občianskeho zákonníka). Naproti tomu, súdom prvej inštancie správne identifikovaný a aplikovaný
režim premlčania v § 106 ods. 1 aj 2 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú komplexnú úpravu s

rozdielnou dĺžkou premlčacích lehôt ako aj momentom začiatku ich plynutia. Pokiaľ sa teda žalobca
odvolával na záver všeobecného súdu (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.01.2020,
sp. zn. 16Co/4/2019), ktorý považoval za správne na posúdenie premlčania nároku v zmysle § 15 ZoPZP
aplikovať režim kombinujúci právne úpravy premlčania podľa § 104 (moment začiatku plynutia) a §
106 Občianskeho zákonníka (dĺžka premlčacích lehôt), konajúci odvolací súd sa s takýmto záverom

nestotožnil. Takéto posúdenie premlčania žalovaného nároku v prejednávanej veci je podľa jeho názoru
vnútorne rozporné - nezodpovedajúce samostatnému charakteru úprav premlčania podľa § 104 a § 106
viažucich sa na rozdielny typ nárokov, tiež nesúladné povahe uplatňovaného nároku na náhradu škody,
ako aj priamo priečiace sa úprave jeho právneho základu v § 15 ods. 1 a 2 ZoPZP, a teda nesprávne.“.
Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/72/2018 z 28.07.2021,
ktoré rovnako konštatuje, že „s poukazom na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. v preskúmavanej veci

mal žalobca možnosť uplatniť nárok na náhradu škody buď od škodcu U. M., žalovanej (poisťovne)
alebo od oboch naraz, pričom začatie plynutia premlčacej doby sa u každého posudzuje osobitne. V
prejednávanej veci nebolo možné aplikovať na premlčanie nároku žalobcu voči poisťovateľovi ust. §
104 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca vo vzťahu k poisťovni nebol poisteným (jeho právnym
nástupcom titulom postúpenia), neuplatňoval si nárok ako zmluvná strana poistnej zmluvy, ale ako

poškodený na základe zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd poukazuje na poznámku č. 22 k ust. §
15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá výslovne odkazuje na ust. § 106 Občianskeho zákonníka,
ktoré upravuje premlčanie práva na náhradu škody.“ Napokon súd odkazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/101/2020 zo 16.06.2021 „odvolací súd sa s uvedeným výkladom
dotknutých ustanovení § 15 ods. 2 zákona o PZP a § 104, § 106 OZ plne stotožňuje. Takáto interpretácia

zodpovedá pravidlám formálnej logiky, potrebám praxe i samotnému zneniu ustanovenia § 15 ods. 2
zákona o PZP. Vzhľadom na uvedené sa na posudzovaný prípad neaplikuje ustanovenie § 104 OZ.
Ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o PZP výslovne ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu
škody proti poisťovateľovi, platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu
spôsobila. V poznámke pod čiarou č. 22 k ustanoveniu § 15 ods. 2 zákona o PZP je odkaz na § 106

Občianskeho zákonníka.“. Rovnaký záver je uvedený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 3Cob/53/2020 zo 17.03.2021.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná by

preto mala nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná
nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade
s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na
náhradu trov konania žalovanej proti žalobkyni nepriznal. Navyše na pojednávaní konanom 21.10.2022
žalovaná súdu uviedla, že trovy konania jej nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.