Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717204603
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1717204603.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej v spore žalobcu: V. D., bytom Y., M. č. XXX, proti
žalovanej: Pohotovosť s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, o neplatnosť
právneho úkon a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 10. januára 2018,
č. k. 9Csp/56/2017-62, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok z 10. januára 2018, č. k.
9Csp/56/2017-62 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. januára 2018, č. k.
9Csp/56/2017-62 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy

o úvere zo dňa 09.08.2012 č. 106800534 a Zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2012 č. XXXXXXXXX a o
určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov (výrok I.), zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.08.2012 a zo dňa 22.11.2012 (výrok II.), zamietol žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia (výrok III.) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel dňa 09.08.2012 so

žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaná poskytla finančné prostriedky
v sume 700 eur, za poplatok 680 eur a žalobca sa zaviazal splatiť úver spolu s poplatkom za jeho
poskytnutie v celkovej výške 1380 eur, v 12. mesačných splátkach po 105 eur, a to počnúc
dňom 18.09.2012. Dňa 22.11.2012 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi finančné prostriedky v sume 350 eur za poplatok
346 eur a žalobca sa zaviazal splatiť žalovanej istinu úveru spolu s poplatkom za poskytnutie úveru v

celovej sume 696 eur, v mesačných splátkach v počte 12, po 58 eur mesačne. K Zmluve o úvere zo
dňa 09.08.2012 č. XXXXXXXXX. uzavrel žalobca so žalovanou i Dohodu o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, podľa ktorej ako dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy v sume 115 eur mesačne, na účet
žalovanej. Žalobca sa predmetnou dohodu tiež zaviazal zaplatiť zmenkovú odmenu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne zo zmenkovej sumy a v prípade omeškania sankčný úrok 6% ročne

z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka.

3. Z pripojeného súdneho spisu 39Er/298/2015 súd zistil, že žalovaná podala dňa 03.03.2015 návrh
na vykonanie exekúcie proti žalobcovi, predmetom ktorej bolo vymoženie pohľadávky v sume 125 eur
s príslušenstvom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekučným titulom bol Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18712/14 zo dňa 03.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 05.01.2015. Rozsudkom bol žalobca zaviazaný na zaplatenie
sumy 125 eur, úroku v sume 116,40 eur, poplatku v sume 462,40 eur, úroku vo výške 32% ročnezo sumy 125 eur od 16.07.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
587,40 eur od 18.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca proti rozsudku nepodal
v stanovenej lehote odvolanie. Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu bola určená na základe

Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 09.08.2012. Súdny exekútor doručil
súdu žiadosť na vydanie na vykonanie exekúcie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05.05.2015.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 18.01.2017. Zo súdneho spisu
33ER/492/2015 bolo zistené, že žalovaná podala dňa 03.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti
žalobcovi, predmetom ktorej bolo vymoženie pohľadávky v sume 234 eur s príslušenstvom u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR/18713/14 zo dňa 03.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť
dňa 05.01.2015. Rozsudkom bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 234 eur, úroku
v sume 65,71 eur, poplatku v sume 235,28 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 234
eur od 16.07.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 469,28 eur od
18.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov mediačného konania a rozhodcovského

konania, všetko v splátkach po 120 eur mesačne. Žalobca proti rozsudku nepodal v stanovenej lehote
odvolanie. Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu bola určená na základe Rozhodcovskej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 09.08.2012. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť na vydanie
na vykonanie exekúcie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05.05.2015. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 19.01.2017. Dňa 01.12.2017 podal žalobca návrh na

zastavenie exekúcie a vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Na pojednávaní žalobca uviedol, že v
čase podpisov oboch úverových zmlúv nevedel, že obsahujú neprijateľné podmienky. Pri prvom úvere
prebieha exekúcia a doposiaľ už exekútor stiahol sumu 1300 eur a žalobca sám zaplatil asi 575 eur. V
druhom prípade ešte exekúcia neprebieha. Žalobca tiež uviedol, že nevedel o možnosti brániť sa proti
exekúcii inak.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere
zo dňa 9.8.2012 č. XXXXXXXXX a Zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2012 č. XXXXXXXXX a o určenie, že
zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov bolo postihnuté neodstrániteľnou prekážkou (res iudicata), pre
ktorú bolo potrebné konanie zastaviť a vo zvyšku nebola žaloba dôvodná.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. a), § 2 písm. b), § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
§ 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, §
137 ods. 1 písm. c/ C.s.p., pričom uviedol, že žalobca podal na súd tzv. žalobu na určenia a žalobu o

vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom určovacej žaloby bolo určenie, že Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2012, obe
uzavreté medzi žalobcom a žalovanou, sú neplatné a tiež určenie, že uvedené zmluvy
sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo
dňa 09.08.2012 je neplatná. Napokon sa žalobca domáhal proti žalovanej vydania bezdôvodného

obohatenia získaného prijatím plnenia z vyššie uvedených zmlúv.

6. Pokiaľ išlo o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 a Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2012, obe uzavreté medzi žalobcom a žalovanou, sú neplatné
a tiež určenie, že uvedené zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov súd zistil, že na základe

pohľadávok vzniknutých voči žalobcovi z vyššie uvedených zmlúv boli vedené rozhodcovské konania
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Výsledkom
rozhodcovského konania bol rozsudok SR 18713/14 zo dňa 03.12.2014, právoplatný dňa 31.12.2014
a vykonateľný dňa 05.01.2015, ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie voči žalovanej a na základe
ktorého je vedené na Okresnom súde Pezinok exekučné konanie pod spisovou značkou 33Er/492/2015

a rozsudok SR 18712/14 zo dňa 03.12.2014, právoplatný dňa 31.12.2014 a vykonateľný
dňa 05.01.2015 a na základe ktorého je na Okresnom súde Pezinok vedené exekučné
konanie pod spisovou značkou 39Er/298/2015. Z uvedeného zistenia podľa súdu vyplynulo, že v rámci
rozhodcovského konania bola už posudzovaná otázka platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012, ako aj Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2012

a toto konanie bolo právoplatne skončené. Tento stav súd vyhodnotil ako prekážku res iudicata, alebo
prekážku rozhodnutej veci (pričom ide o neodstrániteľnú prekážku) a preto konanie v tejto časti podľa
§ 230 C.s.p zastavil.7. Pokiaľ išlo o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.08.2012, či zo dňa 22.11.2012 sú
neplatné, súd uviedol, že dôležitou podmienkou úspešnosti žaloby na určenie je preukázanie existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný, ak je tvrdené

právo neisté alebo ohrozené a vyhovujúcim rozsudkom je možné túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to
tak v prípade, že tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho
porušeniu. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že naliehavý právny záujem je v tom, že bez rozhodnutia

súdu zostane jeho právo ohrozené a neisté. V tomto smere potom súd uviedol, že z dôvodu pohľadávok
z uzavretých úverových zmlúv prebiehajú už exekučné konania na podklade rozsudkov právoplatných
a vykonateľných, takže určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by pre žalobcu nemalo žiaden
praktický význam a situáciu by neriešilo. Zrážky zo mzdy, na ktoré žalobca poukazoval sú vykonávané
na základe exekúcie a nie uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a pokračovali by naďalej i v prípade, že
by Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.08.2012, alebo zo dňa 22.11.2012 bola určená za neplatnú.

Na požadovanom určení preto žalobca podľa názoru súdu nemá naliehavý právny záujem a preto v tejto
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Napokon k vydaniu bezdôvodného obohatenia súd uviedol, že bezdôvodné obohatenie predstavuje
majetkový prospech získaný na úkor iného. Ten, kto sa na úkor iného obohatí, musí toto obohatenie

vydať. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a medzi tým,
ktorý má na vydanie bezdôvodného obohatenie právo. Bezdôvodným obohatením je plnenie prijaté z
neplatného právneho úkonu, plnenia bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol a
plnenie z nepoctivých zdrojov. Keďže súd už v danom prípade nemohol posudzovať platnosť úverových
zmlúv, určenie, že sú bez úrokov a bez poplatkov, vzhľadom na prekážku rozhodnutej veci, nemohol ani

uzavrieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa, resp. žalovaného. Žalobca v rámci
exekučného konania plní to, na čo bol zaviazaný právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami Stáleho
rozhodcovského súdu a preto nemôže byť vyhodnotené ako bezdôvodné obohatenie plnenie povinnosti,
ktorá vyplýva z už právoplatného rozhodnutia. I v tejto časti preto súd žalobu zamietol.

9. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca na ochranu svojich
práv spotrebiteľa nevyužil včas a správne všetky zákonom dané možnosti. Predovšetkým čerpal
úver za nevýhodných podmienok a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá zakladala právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu. Proti rozhodnutiam rozhodcovského súdu nepodal odvolanie, nepodal žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a napokon nepodal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie,

čo v konečnom výsledku prinieslo pre žalobcu nepriaznivý výsledok i v tomto konaní.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil,
keď úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a judikatúru EU, keď žalobcovi
nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdu prvej inštancie vytkol, že hoci namietal
platnosť rozhodcovskej doložky, súd vôbec v tomto smere nevykonal dokazovanie, vôbec neposudzoval
predmetné rozhodcovské zmluvy. Poukázal na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2011 v

zmysle ktorých neplatná rozhodcovská doložka, alebo rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu a preto ním vydaný rozsudok nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej
veci pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy. Namietal, že mu súd odňal právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej
inštancie predovšetkým nevykonal navrhnuté dôkazy, nevysporiadal sa s otázkami bezúročnosti úveru,

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nevysporiadal sa s
nesprávne uvedeným údajom o RPMN v úverových zmluvách.

12. Žalovanávpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedla,žesavcelomrozsahustotožňujesnapadnutým
rozhodnutím a jeho dôvodmi. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. Žalobca v podaní zo 17.04.2018 zotrval na svojej odvolacej argumentácií.14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť

(§ 389 C.s.p.).

15. V danej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že ohľadne úverových pohľadávok
žalobcu prebehli dve rozhodcovské konania pred spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. , ktoré
skončili rozhodcovskými rozsudkami SR 18713/14 zo dňa 03.12.2014 a SR 18712/14

zo dňa 03.12.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a na základe ktorých sú vedené
na Okresnom súde Pezinok exekučné konania pod sp. zn. 33Er/492/2015 a sp. zn. 39Er/298/2015.
V týchto konaniach bola potom posudzovaná i otázka platnosti Zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXX a preto tu existuje prekážka res iudicata, pre ktorú bolo potrebné konanie v časti
určenia ich neplatnosti a v časti určenia ich bezpoplatkovosti a bezúročnosti, zastaviť. V súvislosti s
týmto záverom následne súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nemá ani naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy, nakoľko zrážky zo mzdy na splatenie pohľadávok
vyplývajúcich z označených úverových zmlúv, sú vykonávané na základe exekúcie a nie na základe
uzavretých uzatvorených Dohôd o zrážkach zo mzdy, a teda tieto zrážky by
pokračovali aj naďalej i v prípade, že by boli Dohody vyhlásené za neplatné. Napokon i zamietnutie
nárokužalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniasúdprvejinštancieopreloskutočnosť,ženakoľko

nemohol posudzovať platnosť úverových zmlúv, ani určiť, že sú bez úrokov a bez poplatkov (vzhľadom
na prekážku rozhodnutej veci), nemohol potom ani uzavrieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. Žalobca potom v rámci exekučného konania plní iba to, na čo bol zaviazaný
právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu. Možno teda zhrnúť, že súd
prvej inštancie tak zastavenie konania, ako aj zamietnutie žaloby vo zvyšných nárokoch, bez ďalšieho

vyvodzoval iba z existencie dvoch rozhodcovských rozsudkov (na podklade ktorých sa vedú voči
žalobcovi exekučné konania), ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Z dôvodu ich existencie
a následne na ich podklade prebiehajúcich exekučných konaní, vyvodil existenciu prekážky res iudicata
vo vzťahu k určeniu neplatnosti, bezpoplatkovosti a bezúročnosti úverových zmlúv, ďalej nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy, keďže tieto

sa realizujú v exekučných konaniach a napokon i neexistenciu nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

16. Odvolací súd s vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí a má za to, že sa súd
prvej inštancie v tomto smere dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. jeho závery sú v

tomto smere predčasné.

17. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne
konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. januára 2015 sp. zn. 3Cdo/27/2011, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2015).

18. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v
novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten

istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Pre účely preskúmavanej veci je potrebné poukázať
na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. K tomu, že právoplatný

rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, sa už najvyšší súd vyjadril
napríkladvuznesení z13.októbra2011sp.zn.3Cdo/146/2011(R46/2012).Vtomtouznesení,ikeď
pre účely exekučného konania, konštatoval, že súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako
akosrozsudkomvšeobecnéhosúdu,leboinakbyporušilzásadurovnocennostianeprípustnebyuplatnil
rozdielny procesný postup v prípade, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného všeobecným

súdom a iný prístup, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní.
Tento právny záver je opodstatnený nielen v exekučnom konaní, ale v každom občianskom súdnom
konaní. Aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže
predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáhaurčenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len
vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá

oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Najvyšší súd v už spomenutom judikáte R 46/2011 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k
posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku,
či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom

konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky,
ako právoplatný rozsudok súdu (viď § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd
pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní
(napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný
titul), ale aj v iných konaniach (napríklad pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá
pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne

neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho
priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby
nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd
vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio).

19. V danom prípade sa v spise nenachádzajú samotné Rozhodcovské zmluvy uzavreté medzi
stranami, iba z odôvodnení pripojených rozhodcovských rozsudkov vyplýva, že obsahom týchto dohôd
malo byť to, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s.“. K právnemu posúdenia rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným)

obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto
rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje
aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad
sp. zn. 1ECdo/12/2014, 2ECdo/147/2013, 3Cdo/13/2013, 4ECdo/92/2014, 5Cdo/44/2013,

6ECdo/184/2013). Ak by potom v danej veci nastala rovnaká situácia, a teda že by bola rozhodcovská
doložka (zmluva) neplatná, potom by nemohla ani založiť právomoc rozhodcovského súdu, a preto ním
vydaný rozhodcovský rozsudok by nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci - založiť prekážku
veci právoplatne rozhodnutej.

20. V danom prípade sa však súd prvej inštancie platnosťou samotnej rozhodcovskej zmluvy nezaoberal
(ani ju nemal v spise založenú), hoci žalobca vo svojich podaniach neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
namietal a v tomto smere navrhoval aj vykonať dokazovanie. Vzhľadom na vyššie označené závery
ustálenej súdnej praxe bol potom súd prvej inštancie povinný sa jej platnosťou zaoberať ešte pred
tým, než vyslovil záver o existencii prekážky res iudicata, ktorá bráni prejednaniu veci. Ako už

bolo uvedené, aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa
spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v
ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, avšak tento
právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky; iba platná rozhodcovská doložka

alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor
medzi sporiacimi sa stranami. V danej veci však súd prvej inštancie konštatoval existenciu prekážky
res iudicata bez toho, aby pred tým vyhodnotil, či rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá medzi
stranami bola platným právnym úkonom (urobiť tak ani nemohol, nakoľko si predmetnú dohodu do spisu
ani nezaobstaral). Jeho závery o tom, že prejednaniu veci o určenie neplatnosti, bezpoplatkovosti a

bezúročnosti úverových zmlúv bráni prekážka res iudicata, možno preto označiť ako predčasné.

21. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať
takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného
nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace

procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich
dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019,
uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019). Súdprvej inštancie tým, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie k otázkam posúdenia platnosti
rozhodcovských zmlúv, zároveň porušil práva žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko v danej veci
rozhodujúcou pre meritórne posúdenie žalobného nároku, boli práve skutočnosti, či rozhodcovské

zmluvy boli alebo neboli platnými právnymi úkonmi. Od toho sa potom mohol odvíjať právny záver súdu
o existencii/neexistencii prekážky res iudicata. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať
dokazovanie listinami - príslušnými rozhodcovskými zmluvami a následne vyvodiť, či tieto sú/nie sú
platnými úkonmi. Súd prvej inštancie teda nemohol bez ďalšieho ich platnosť vyvodzovať iba z toho, že
na ich podklade si založila právomoc vec rozhodnúť Slovenská rozhodcovská a. s..

22. Vzhľadom na predčasnosť záverov súdu prvej inštancie v otázke existencie prekážky res iudicata,
bolo potrebné za predčasné označiť i ďalšie právne závery súdu, na podklade ktorých zamietol žalobu
v časti určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy, ako aj ohľadne
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol výlučne iba na tom, že „nakoľko nemohol

posudzovať platnosť samotných úverových zmlúv, ani určiť, že sú bez úrokov a bez poplatkov (vzhľadom
na prekážku rozhodnutej veci), nemohol potom ani uzavrieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného“. Nakoľko súd prvej inštancie bude v ďalšom povinný nanovo vyhodnotiť (po
predchádzajúcom posúdení platnosti/neplatnosti rozhodcovských zmlúv) , či tu je alebo nie je daná
prekážka res iudicata, pre prípad ak dospeje k záveru, že konanie touto prekážkou postihnuté nie je,

bude musieť z vecného hľadiska posúdiť i dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

22. Pokiaľ ide o dohody o zrážkach zo mzdy, tieto síce formálne predstavujú samostatné zmluvy,
ale z pohľadu posúdenia ich platnosti, ako aj posúdenia či prípadne neobsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna

kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorické zmluvy nadväzujúce na zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, keďže ich obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru, resp. jeho zabezpečenie, či
poskytovanie súvisiacich služieb. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať tieto zmluvy, keďže bez poskytnutia
úveru by ani neexistovala povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca
vyjadril v zákone č. 102/2014 Z. z. novelizujúcom zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5 a keď s účinnosťou od 01.05.2014 priamou normatívnou úpravou

nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou
prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej

príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so
zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje
obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo

zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Preto je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení ich neplatnosti, a to z hľadiska,
či tieto spĺňajú podmienku existencie skutočnej slobodnej vôle žalobcu ich uzavrieť (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka) a či nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi

ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a
umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj zjavne nedôvodné plnenie (napr. v prípade neplatnosti
úverovej zmluvy), na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77
Simmenthal).

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že o
odňatie možnosti pred súdom konať ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého procesného
dôvodu odmietne zaoberať meritom veci, hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp.zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4/Cdo/20/2001). V

danej veci sa súd prvej inštancie nezaoberal meritom veci výlučne z dôvodu, že konštatoval existenciu
prekážky res iudicata, hoci predtým riadne neposudzoval platnosť/neplatnosť rozhodcovských zmlúv
(ale ich platnosť vyvodil iba z toho, že na ich podklade si založila právomoc vec rozhodnúť Slovenská
rozhodcovská a. s.) na podklade ktorých potom došlo k vydaniu rozhodcovských rozsudkov. Jeho závery
o existencii označenej prekážky (bez náležitého vyhodnotenia, či takéto rozhodcovské rozsudky mohli/

nemohli potom založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej) potom treba považovať za predčasné,
a za predčasné treba považovať i na to nadväzujúce závery súdu o nedôvodnosti nároku žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia a neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1

písm. b/, c/ C.s.p. a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
V ňom bude musieť súd nanovo (po zadovážení a oboznámení sa s obsahom rozhodcovských
zmlúv) posúdiť, či sú tieto platnými právnymi úkonmi a či rozhodcovské rozsudky na
ich základe prijaté, mohli/nemohli potom založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Od výsledku
tohto posúdenia bude potom záležať ďalší postup a rozhodnutie vo veci, a teda či bude možné určiť

neplatnosť, bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverových zmlúv, neplatnosť Dohôd o zrážkach zo mzdy a
napokon i dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. O trovách pôvodného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).