Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 19, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420202715
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420202715.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobkyňa: U. T., B..

XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, so sídlom
Hradné námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica,
zastúpený podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka vedúcim organizačnej zložky, zapísanej
v obchodnom registri pod názvom: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik
Odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 01 Piešťany, o uloženie
povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 17.08.2020
domáhala od žalovaného uloženia povinnosti uzavrieť Dohodu o vyplatení finančnej náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu (ďalej aj „Dohoda“) a
náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Nitra, a
to pozemku registra E KN parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 2832 m2 a parcely registra C
parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2, zapísaných v LV č. XXXX pre obec
a k. ú. Nitra.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/9 + 2/9 = 6/9, t. j. 2/3
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Nitra, a to pozemku registra E KN parc. č. XXXX/XXX - trvalý

trávny porast o výmere 5742 m2, výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobkyne je 3828 m2
a parcely registra C KN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2, výmera
pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobkyne je 92 m2, zapísaných v LV č. XXXX pre obec a k. ú. B..
Tietopozemkybolivytvorenévzmyslegeometrickéhoplánuč.5/2014vyhotovenéhoLogicDisplays.r.o.,
Podtatranského 9, Košice zo dňa 22.05.2014, úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálnym
odborom pod č. 891/2014 zo dňa 17.06.2014.

4. Žalovaný vyššie uvedené pozemky v celkovej výmere 6921 m2 užíva. V tejto súvislosti bola
žalovaným vyhotovená Dohoda o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu. Predmetom tejto Dohody je usporiadanie vzájomných práv
a povinností zmluvných strán vyplývajúcich z užívania predmetných nehnuteľností. Ide o obdobie od01.01.2016 do 31.12.2018 a to vyplatením jednorazovej finančnej náhrady, a to vo výške 1,89 €/m2/
rok, t. j. za celkovú výmeru 6921 m2 (za tri roky spätne) vo výške 39.242,07 €. Táto Dohoda bola
žalovaným vypracovaná na základe žiadosti právneho zástupcu žalobkyne (pôvodný návrh Dohody bol

voči žalobkyni diskriminačný - viď Dohoda s p. S.). Po urgenciách zo strany žalobkyne bola žalobkyni
zaslaná na podpis predmetná Dohoda, ktorú žalobkyňa na žiadosť žalovaného doplnila chýbajúcimi
údajmi (bankové spojenie a IBAN) a zaslala žalovanému na podpis. Žalovaný predmetnú zmluvu
nepodpísal aj napriek tomu, že Dohoda s obdobným obsahom bola zo strany žalovaného podpísaná
(27.02.2018 p. P. S.). Po žiadosti právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 13.05.2020 odpísal žalovaný

listom zo dňa 01.06.2020, v ktorom žalobkyni vysvetľuje dôvody, prečo predmetná Dohoda nebola
podpísaná. Žalobkyňa považuje tieto dôvody za právne irelevantné, sú len snahou žalovaného čo
najdlhšie oddialiť splnenie svoje povinnosti - vyplatenie finančnej náhrady.

5. Žalobkyňa k žalobe predložila výpisy z LV č. XXXX, 4143 pre obec B. a k. ú. Nitra.

6. Právny zástupca žalobkyne preložil žalovanému žiadosť zo dňa 02.05.2019 o uzatvorenie Dohody
o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného
vzťahu, a to za roky 2016,2017 a 2018 za užívanie nehnuteľností uvedených v bode 3. tohto rozsudku.
Podľa žalobkyne sa na predmetných pozemkoch nachádza vodohospodárska stavba-upravené koryto
vodného toku rieky Nitra, ktorého správcom a užívateľom je žalovaný.

7. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila Dohodu o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie
vlastníckehoprávaužívanímpozemkovbezzmluvnéhovzťahuuzatvorenúmedziP.S.aSLOVENSKÝM
VODOHOSPODÁRSKYM PODNIKOM, štátny podnik.

8.Žalovanýlistomzodňa25.07.2019a16.10.2019zaslalprávnemuzástupcovižalobkynenávrhdohody
o vyplatení finančnej náhrady na pripomienkovanie.

9.Právnyzástupcažalobkynepreložilžalovanémuvrátenienávrhudohodyovyplatenífinančnejnáhrady
zo dňa 05.08.2019. Dôvodom vrátenia Návrhu dohody mala byť bezdôvodná úprava-zníženie finančnej

náhrady na sumu vo výške 0,52 €/m2/rok, s ktorou žalobkyňa nesúhlasila.

10. Právny zástupca listom zo dňa 22.10.2019 doplnil chýbajúce údaje-bankové spojenie a IBAN k
Dohode.

11. Podľa žiadosti zo dňa 13.05.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že nedošlo k schváleniu
dohody, čo vyplýva aj z odpovede žalovaného zo dňa 01.06.2020 na žiadosť žalobkyne.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2020 vzniesol námietku nedostatku pasívnej
legitimácie. Žalovaný uviedol, že je správcom vodohospodársky významných tokov a správu vodných

tokov vykonáva v zmysle ustanovenia § 48 a nasl. zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon"). So správou vodných tokov zákon spája určité
oprávnenia a povinnosti správcu vodných tokov vo verejnom záujme. Žalovaný vykonáva aj správu
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

13. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že výkonom zákonných práv a plnení zákonných povinností
nedochádza na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne žalovaný uvádza, že z výkonu zákonných oprávnení
a z plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa ustanovení § 48 a 49 vodného

zákona žalovanému žiadny majetkový prospech nevzniká. Užívanie pozemku správcom vodného toku
je užívaním výlučne vo verejnom záujme.

14. Žalovaný ohľadom výšky finančnej náhrady uvádza, že jej stanovenie je vecou dohody. Žalobkyňa
uvádza uzatvorenie dohody o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva

so spoluvlastníčkou nehnuteľnosti p. P. S.. Žalovaný spochybňuje platnosť uvedenej dohody so
spoluvlastníčkou.15. Žalovaný namietal správnosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníckeho
práva žalobkyne k nehnuteľnostiam. Tieto nehnuteľnosti sú časťou vodného toku Váh, tvoria prirodzené
koryto rieky Váh, rovnako ako v čase, keď ho podľa údajov z katastra nehnuteľností odkúpila žalobkyňa.

Žalovaný uvádza, že žalobkyňa už v čase, keď podľa údajov na LV č. XXXX a LV č. XXXX odkupovala
nehnuteľnosti mohla vedieť, že pozemky sú časťou vodného toku Váh. Z tohto dôvodu žalovaný
navrhuje ako predbežnú otázku vyriešiť existenciu vlastníckeho práva žalobkyne k sporným pozemkom.
Spoukazomnauvedenéskutočnostižalovanýnavrholžalobuzamietnuťažalobkyňuzaviazaťknáhrade
trov konania žalovanému.

16. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.12.2020,
v ktorom uviedol, že predmetnú Dohodu v celom rozsahu pripravil žalovaný, t. j. údaje vlastníka a
užívateľa, predmet dohody, finančnú náhradu (finančná náhrada bola upravená na žiadosť právneho
zástupcu žalobkyne), záverečné ustanovenia. Žalovaný obdobné zmluvy nielen pripravil, ale aj uzavrel
s inými vlastníkmi (napr. p. P. S.).

17. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že údaje v liste vlastníctva preukazujú vlastnícke právo k
predmetnýmnehnuteľnostiam,vdanomprípadevlastníctvo,resp.podielovéspoluvlastníctvožalobkyne.
Tieto údaje platia dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Žalovaný namietal správnosť údajov uvedených
v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam. Čo

konkrétne namieta, však neuviedol. Preto nie je namieste ani návrh žalovaného, aby sa ako prejudiciálna
otázka riešila existencia vlastníckeho práva žalobkyne k sporným pozemkom. Sporné pozemky netvoria
už dlhé roky prirodzené koryto rieky Váh. Žalobkyňa nespochybňuje vlastníctvo Slovenskej republiky k
vodným tokom.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.01.2021 uviedol, že pozemky uvádzané
žalobkyňou tvoria aj v súčasnosti koryto vodného toku B.. Nadobudnutie vlastníctva kúpnou zmluvou
k pozemkom žalobkyňou žalovaný spochybňuje z dôvodu nemožnosti nadobudnúť vlastnícke právo
k vodným tokom, ktoré sú podľa Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z
údajov katastra nehnuteľností k pozemkom žalobkyne nie je zrejmé ako žalobkyňa resp. jej právny

predchodca nadobudol vlastnícke právo, a preto žalovaný navrhuje ako prejudiciálnu otázku vyriešiť
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

19. Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2021 uviedol, že údaje v liste
vlastníctva preukazujú vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, v danom prípade vlastníctvo,

resp. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne. Tieto údaje platia dovtedy, kým sa nepreukáže opak.
Žalovaný spochybňuje nadobudnutie vlastníctva k pozemkom žalobkyňou z dôvodu nemožnosti
nadobudnúť vlastnícke právo k vodným tokom. Žalobkyňa v zmysle výpisov z listov vlastníctva je
vlastníčkou pozemkov, ktoré sú evidované ako trvalý trávny porast, resp. zastavaná plocha a nádvorie. Z
uvedeného dôvodu nie je namieste návrh žalovaného, aby sa ako prejudiciálna otázka riešila existencia

vlastníckeho práva žalobkyne k sporným pozemkom, resp. spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

20. Právny zástupca žalobkyne zároveň navrhol pripustiť zmenu označenia žalovaného nasledovne:
„Slovenská republika, v mene ktorej koná správca SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, zapísaný v

Obchodom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel Pš, vložka 713/S, konajúci prostredníctvom
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, Nábrežie
Ivana Krasku 3/384, 921 01 Piešťany, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel
Po, vložka č. 10013/T“.

21. Žalovaný listom zo dňa 16.02.2021 k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 04.02.2021 uviedol, že popiera
nárok žalobkyne na uzatvorenie dohody o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu. Žalovaný trvá na vyjadreniach doteraz predložených.
Vlastnícke právo štátu k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy SR a zápis v katastri nehnuteľností má
len evidenčný charakter.

22. Žalovaný namieta pripustenie zmeny označenia žalovaného na: „Žalovaný: Slovenská republika, v
mene ktorej koná správca SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik“ z dôvodu, že
žalovaný v súdnych konaniach nie je oprávnený zastupovať Slovenskú republiku.23. Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 30.04.2021 uviedol, že v celom rozsahu trvá
na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.02.2021
žalobkyňa netrvá na zmene v označení žalovaného tak, ako to žiadala vo vyjadrení zo dňa 04.02.2021.

24. Dňa 02.06.2021 na pojednávanie sa dostavili právny zástupca žalobkyne a zástupkyňa žalovaného
na základe poverenia žalovaného zo dňa 01.06.2021. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní
požiadal súd o päťdňovú lehotu na zaujatie procesného stanoviska v rámci rokovania so žalovaným
a pojednávanie bez prejednania veci odročiť s tým, že súdu v lehote 10 dní oznámi svoje procesné

stanovisko vo veci. Žalovaný s odročením súhlasil, pričom zotrval na námietke svojej pasívnej
legitimácie.

25. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu vyjadrenie zo dňa 14.06.2021, v ktorom opätovne opísal
skutkový stav uvedený vyššie, pričom neuviedol nové skutočnosti rozhodné pre konanie, o ktorých by
súd nemal vedomosť z predchádzajúcich vyjadrení.

26. Dňa 21.07.2021 na pojednávanie sa dostavili právny zástupca žalobkyne a zástupkyňa žalovaného
na základe poverenia žalovaného zo dňa 01.06.2021.

27. Súd sa na pojednávaní oboznámil s nasledovným: obsah žaloby, LV č. XXXX k. ú. B., LV č. XXXX k.

ú. B., Dohoda o vyplácaní finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemku bez
zmluvného vzťahu bez uvedenia dátumu, žiadosť právneho zástupcu zo dňa 02.05.2019 adresovaná
žalovanej strane, vrátenie návrhu dohody o vyplatenie finančnej náhrady zo dňa 05.08.2019, stanovisko
žalovanej strany zo dňa 25.07.2019, zaslanie údajov žalovanej strane, žiadosť zo dňa 13.05.2020
adresovaná zo strany právneho zástupcu žalobkyne žalovanej strane, odpoveď na žiadosť ohľadom

uzatvorenia dohody zo dňa 01.06.2020 adresovaná právnemu zástupcovi žalobkyne zo strany žalovanej
strany, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 24.11.2020, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo
dňa 29.12.2020, prílohy k vyjadreniu, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 15.01.2021, prílohy k
vyjadreniu, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.01.2021 a úprava označenia žalovaného zo
dňa 04.02.2021, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.02.2021, vyjadrenie právneho

zástupcu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.02.2021 doručené súdu dňa 03.05.2021,
poverenie na zastupovanie v tomto konaní zamestnankyni žalovaného JUDr. Zuzane Vančovej, obsah
zápisnice z pojednávania zo dňa 02.06.2021, procesné stanovisko právneho zástupcu žalobkyne zo
dňa 14.06.2021.

28. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne opísal skutkový stav vyplývajúci z predchádzajúcich
vyjadrení strán sporu. Zotrval na podanej žalobe a domáhal sa splnenia povinnosti v zmysle § 137
písm. a) Civilného sporového poriadku, uzavrieť Dohodu o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu.

29. Žalovaný na pojednávaní opätovne poukazuje na svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko žalovaným
je Slovenský vodohospodársky podnik, avšak v dohode je uvedená Slovenská republika. Žalovaný
uvádza, že Slovenský vodohospodársky podnik je správcom toku a podľa § 6 ods. 1 zákona o štátnom
podniku, štátny podnik môže zastupovať a konať iba v mene vlastníka majetku štátu, avšak tu nejde o
majetok štátu, keďže pozemok je vo vlastníctve žalobkyne. Z tohto dôvodu Slovenský vodohospodársky

podnik nie je oprávnený zastupovať Slovenskú republiku a konať v tomto spore. Ďalej Slovenský
vodohospodársky podnik ani nie je oprávnený takúto dohodu uzatvoriť, pretože uzatváranie dohôd je
podmienené súhlasom Ministerstva životného prostredia, pričom zmluvy a dohody podliehajú súhlasu
ministra. K uvedenému žalovaný predložil príkaz ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 28.09.2020.

30. Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s vyjadreniami, výsluchom sporových strán,
predloženými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, zistil nasledovný skutkový stav veci:

31. Z Výpisu z LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to pozemku registra E KN parc. č. XXXX - trvalý trávny
porast o výmere 2832 m2 a parcely registra C parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
169 m2.32. Z Výpisu z LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 4/9 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to pozemku registra E KN parc. č. XXXX/
XXX - trvalý trávny porast.

33. Nakoľko vyššie uvedené nehnuteľnosti užíva žalovaný, žalobkyňa žiadala uzatvorenie Dohody o
vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného
vzťahu medzi ňou a žalovaným, ako kompenzáciu za obmedzenie jej vlastníckeho práva, a to vyplatením
jednorazovej finančnej náhrady zo strany žalovaného vo výške 1,89 €/m2/rok, t. j. za celkovú výmeru

6921 m2 (za tri roky spätne) vo výške 39.242,07 € a usporiadanie vzájomných vzťahov medzi
žalobkyňou a žalovaným.

34. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť, a to z viacerých dôvodov.

35. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

36. V priebehu konania v rámci postupu v súlade s § 167 CSP žalovaný spochybnil nárok žalobkyne,
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Z vyššie uvedeného dôvodu sa súd
predtým ako pristúpil k skúmaniu žaloby z hmotnoprávneho hľadiska zaoberal, či je daná správne

vecná legitimácia na strane žalovaného (pasívna legitimácia). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní

rozhoduje.

37. Súd predovšetkým žalobu zamietol z toho dôvodu, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že
v danom konaní nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného, nakoľko tento nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, ktorej splnenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha.

38. Z ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. vyplýva, že veci a majetkové
práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu a podnik v danom prípade koná v mene vlastníka
majetku, ktorý spravuje v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v
mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Daný štátny podnik teda vo vzťahu k majetku

štátu vystupuje len ako jeho správca a v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o štátnom
podniku koná v mene vlastníka majetku - t. j. Slovenskej republiky, a nie vo svojom vlastnom mene. Už z
vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný nemôže uzatvárať dohody v mene Slovenskej
republiky, keďže žalovaný je len správcom majetku štátu, nie je vlastníkom vodného toku, ktorý tečie v
koryte rieky, a to na pozemkoch žalobkyne.

39. Súd uvádza, že žaloba bola podaná dňa 17.08.2020, teda v čase keď bol platný a účinný zákon
č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (Vodný zákon), ktorý zrušil zák. č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (Vodný zákon) v znení zák. č. 245/2003 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 48

ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z., podľa ktorého správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť
o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

40. So správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku, ktoré

sú vymedzené a zakotvené v ust. § 48 až § 49 Vodného zákona. Správca vodného toku je tak oprávnený
okrem iného pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ako aj užívať
pobrežné pozemky (§ 49 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Vodného zákona). Čo sa týka samotných vlastníkov
pobrežných pozemkov vo vzťahu k správcovi vodného toku, vlastník pobrežného pozemku je povinný
umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia (§ 50 ods. 1 písm. a/ Vodného zákona). V tejto

súvislostijepotrebnépretouviesť,ževýkonomzákonnýchprávaplnenímzákonnýchpovinnostísprávcu
vodných tokov (ktorým je aj žalovaný) nemôže dôjsť k vyplateniu finančnej náhrady za obmedzovanie
vlastníckeho práva, ktoré žiada žalobkyňa v Dohode o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenievlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu, nakoľko oprávnenia správcu s užívaním
pozemkov mu vyplývajú priamo zo zákona (§ 48, § 49 Vodného zákona).

41. Súd sa ďalej zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne, nakoľko táto bola namietaná so
strany žalovaného.

42. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX H. XXXX
mala žalobkyňa nadobudnúť na základe kúpnych zmlúv v roku 2013, ktoré sú uvedené na výpisoch z

listu vlastníctva, vytvorené cez kataster portál ku dňu 03.08.2020, predložené ako príloha k žalobe.

43. Z predmetných výpisov listov vlastníctva nevyplýva akým spôsobom a kedy nadobudol predmetné
nehnuteľnosti právny predchodca žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd na podklade takto zisteného
skutkového stavu nevedel vyvodiť právny záver, či je vlastníctvo žalobkyne legitímne, keďže žalobkyňa,
napriek výhradám žalovaného, súdu žiadnym spôsobom nepreukázala akým titulom predmetný majetok

nadobudla, kto bol pôvodným vlastníkom daných pozemkov, či sa jedná o umelo, resp. prirodzene
vytvorené koryto rieky, pokiaľ umelo vytvorené koryto rieky, kedy bolo dané vodné dielo vytvorené a
pod.. Z uvedených dôvodov sa súd nemohol relevantným spôsobom vyjadriť k správnosti aktívnej vecnej
legitimácii žalobkyne, keďže v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia a súdu neprodukovala,
napriek námietke žalovaného, žiadne dôkazy na podporu správnosti jej legitimácie v konaní.

44. Vodný zákon (zák. č. 364/2004 Z. z.) definoval, čo je vodným tokom, ako aj čo je korytom.

45. Podľa § 43 ods. 1 Vodného zákona, vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich
povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte, alebo v umelom koryte, ktoré je jeho

súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

46. Koryto je definované v § 43 ods. 2 Vodného zákona, pričom ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý
je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,
je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri
nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

47. Z citovaného ustanovenia Vodného zákona (§ 43 ods. 1) výslovne vyplýva, že súčasťou vodného
toku je aj prirodzené alebo umelé koryto (vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich
povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho
súčasťou ...).

48. Relevantnosť otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vyplýva aj Ústavy SR v čl. 4 ods. 1, ktorá
výslovne uvádza, že nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky, vyplýva z toho, že vodné toky, a teda aj ich súčasti (prirodzené alebo
umelé korytá) môžu byť len vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. V tomto zmysle je stále aktuálne
rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžp/1/2012, že pokiaľ vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z

Ústavy SR, zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a pokiaľ žalobkyňa figuruje ako
vlastník nehnuteľností, ktoré je možné charakterizovať ako vodný tok alebo koryto vodného toku, takýto
zápis s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave SR nie je možné pokladať za
hodnoverný. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú používať (§ 71 ods. 3 zák.
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /

Katastrálny zákon/ v znení neskorších predpisov). Žalobkyni by tak nemohli vzniknúť nároky vyplývajúce
z vyššie špecifikovanej Dohody len z toho titulu, že je evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka
nehnuteľností (pozemkov) tvoriacich koryto vodného toku. Žalobkyni by mohol vzniknúť len nárok na
náhradu škody (§ 49 ods. 4 Vodného zákona), ak by správcom vodného toku pri výkone správy vodného
toku a užívaní pobrežných pozemkov bola spôsobená škoda. Týka sa to však len pozemkov tvoriacich

pobrežné pozemky, nie pozemkov tvoriacich koryto vodného toku.

49. Súd zároveň uvádza, že ani v prípade splnenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a aktívne
vecnej legitimácie žalobkyne nie je možne vyššie špecifikovanú Dohodu uzatvoriť. Dohoda, ktorejuzatvorenie mal súd povinnosťou žalovanému v rozsudku uložiť má povahu zmluvy, resp. záväzku.
Záväzky medzi zmluvnými stranami vznikajú na základe právnych úkonov, a to najmä zmlúv, ktoré
upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prípadne iný právny predpis. Právny úkon sa

musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je takýto právny úkon neplatný (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že k platnému uzatvoreniu
zmluvy (Dohody) môže dôjsť len na základe slobodnej a vážnej, určitej a zrozumiteľnej prejavenej vôle
účastníka zmluvného vzťahu, v opačnom prípade by bola takto uzatvorená zmluva neplatná. Vôľa, ako
psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým

predpokladom vzniku právneho úkonu. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť.
Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho
prejavu. Z uvedeného je zrejmé, že výlučne účastník zmluvného vzťahu je oprávnený rozhodovať o tom,
či vstúpi alebo nevstúpi do zmluvného vzťahu, pričom sa samostatne rozhodne s kým uzatvorí záväzok.
Súd uvádza, že by tak svojou rozhodovacou mocou nemohol zaviazať stranu sporu k uzatvoreniu
Dohody, nakoľko by postupoval v rozpore so zákonom a základnými princípmi uzatvárania záväzkov.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď žalobkyňa mala vo veci plný úspech. O výške

náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (v
zmysle § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v
Žiari nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§

366 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti).