Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010147
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5815010147.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2020 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha
o odvolaniach obžalovaného W. X. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
4T/45/2015 z 11.6.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn.

4T/45/2015 z 11.6.2020 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. X. z a m i e t a ako podané osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. X. uznaný za vinného zo zločinu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa §
278 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal Daňový úrad Žilina s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie prokurátor a obžalovaný.
Prokurátor odôvodnil odvolanie tak, že postup prvostupňového súdu, ktorý predchádzal napadnutému
rozsudku, nepovažuje za zákonný. Rozhodnutie o vine bolo urobené po tom, čo prvostupňový súd

umožnil obžalovanému na hlavnom pojednávaní dňa 11.6.2020 po vykonaní značnej časti dokazovania
urobiť vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., ktoré následne prijal. Uvedený postup je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a má priamy vplyv na zákonnosť rozhodnutia
o vine. Na prvom hlavnom pojednávaní dňa 18.2.2016 umožnila predsedníčka senátu obžalovanému,
aby po prednesení obžaloby urobil niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., na čo obžalovaný
vyhlásil, že je nevinný. Následne boli v rámci hlavného pojednávania vypočutí takmer všetci svedkovia a

až po výpovedi svedka Ing. J. F. dňa 11.6.2020 požiadal obžalovaný o možnosť urobiť ďalšie vyhlásenie
o vine. Gramatickým a logickým výkladom ustanovení § 257 ods. 1, ods. 8 a § 258 ods. 1 Tr. por. dospel
k záveru, že zákon vymedzuje procesné štádium, v ktorom má obžalovaný možnosť urobiť niektoré z
vyhlásení ohľadom viny vyvolávajúce právne následky podľa § 257 ods. 8 Tr. por. Ide o štádium medzi
prednesením obžaloby a začatím vykonávania úkonov podľa § 258 a nasl. Tr. por. Zmyslom vyhlásenia
obžalovaného o vine je zjednodušenie a skrátenie hlavného pojednávania s tým, že sa nevykoná

podstatná časť dôkazov. Bez upustenia o dokazovania o vine ako takého stráca predmetný inštitút svoj
zmysel a pokiaľ chcel obžalovaný získať výhodu vo forme miernejšieho trestu, mohol dňa 11.6.2020využiť už len možnosť priznania sa k žalovaným skutkom. Zdôraznil, že možnosť urobiť vyhlásenie v
zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. nie je viazaná na vôľu obžalovaného, ale nadväzuje na výzvu súdu. Zastáva
názor, že zákon neumožňuje obžalovanému podľa ľubovôle meniť svoje vyhlásenie podľa toho, ako sa

vyvíja procesná situácia. Domnieva sa, že rozhodnutie o vine nebolo urobené zákonným procesným
postupom, a preto nemožno považovať za zákonné ani rozhodnutie o treste. Za neprimerané považuje
aj samotné upustenie od uloženia súhrnného trestu. Poukázal na rozhodnutia vo vzťahu, ku ktorým
prichádza uloženie súhrnného trestu. Trest uložený pri spodnej hranici trestnej sadzby najprísnejšieho
trestného činu nepovažuje za súladný s potrebami individuálnej a generálnej prevencie. V prípade

obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu trestných činov, ktoré mali v troch prípadoch za následok
spôsobenie škody veľkého rozsahu. Postup prvostupňového súdu sa javí nedostatočne aj z hľadiska
generálnej prevencie. Na základe týchto skutočností navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že má za to, že súd mal rozhodnúť o uložení súhrnného trestu,

nakoľko takáto možnosť prichádzala do úvahy.

Krajský súd na podklade odvolania prokurátora preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosťaodôvodnenosťvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorému
predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného krajský súd zistil, že toto podal obžalovaný W. X. po tom, čo sa
odvolania výslovne vzdal.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd postupoval v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku, keď na hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania umožnil
obžalovanému opätovne urobiť vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. V tomto smere sa krajský
súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že z ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že po
prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že
a) je nevinný,
b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,

c) nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

Z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že takýto úkon sa vykonáva bezprostredne po prednesení
obžaloby.

Z ustanovenia § 258 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení
poškodeného neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) predseda senátu po tom,
ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, či osobné údaje obžalovaného a poučí ho o
jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vysluchnúť obžalovaného.
Krajský súd poznamenáva, že ustanovenie § 258 Tr. por. je začlenené v tretej časti v tretej hlave a

treťom diele Trestného poriadku o dokazovaní. Vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por.
je zaradené do druhého dielu tejto hlavy. Aj z tohto zákonného usporiadania je nepochybne zrejmé, že
vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. jednoznačne a nepochybne predchádza
začatiu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Preto pokiaľ prvostupňový súd po prednesení obžaloby
postupoval v predmetnej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a následne začal vykonávať dokazovanie

podľa § 258 a nasl. Tr. por. neprichádza ani podľa názoru krajského súdu do úvahy opakovanie postupu
podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Ako správne konštatuje v odvolaní prokurátor, vyhlásenie obžalovaného
o svojej vine má za následok po prijatí tohto vyhlásenia súdom nevykonanie dokazovania vo vzťahu k
priznanému výroku o vine obžalovaného.

Z vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku podľa názoru krajského súdu nepochybne vyplýva,
žepostuppodľa§257ods.1Tr.por.,pokiaľideovyhlásenieobžalovaného,jeúkonomneopakovateľným
a tento možno vykonať len raz, a to po prednesení obžaloby a pred začatím dokazovania.Pokiaľobžalovanýpopredneseníobžalobyurobilvzmysle§257ods.1Tr.por.vyhlásenie,žejenevinný,
má takéto vyhlásenie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 258 ods. 1 Tr. por. za následok začatie
dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje krajský súd postup prvostupňového súdu, ktorý predchádzal
výroku o vine za zákonný a z tohto dôvodu nepovažuje za súladné so zákonom ani odôvodnenie
napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine.

V súvislosti s odvolacou námietkou prokurátora vo vzťahu k výroku o treste, k tejto nepovažuje krajský
súd v súčasnom štádiu konania za potrebné sa vyjadrovať, nakoľko, ako bolo už vyššie konštatované,
výrokuovineobžalovanéhopredchádzalnezákonnýpostupprvostupňovéhosúduataktiežodôvodnenie
výroku o vine v napadnutom rozsudku nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného W. X. zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č.l. 1288 spisu

vyplýva, že obžalovaný po vyhlásení napadnutého rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom
prostriedku uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie, a to aj za všetky oprávnené osoby.

Z ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané
oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu

podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné.

Keďže obžalovaný W. X. podal opätovne odvolanie po tom, čo sa práva na podanie odvolania výslovne
vzdal, krajský súd jeho odvolanie preto v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže prvostupňový súd bude môcť vo veci rozhodnúť
až po vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci, preto
krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.