Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201457
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620201457.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Jána Staroňa, nar.

X. X. XXXX, s miestom podnikania Lazisko č. 166, Svätý Kríž, IČO : 34844848, zastúpeného JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín proti žalovanej Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o zaplatenie sumy
2.602,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.602,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.602,81 eur od 26. 10. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto
náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 21. 5. 2020, doručenou na tunajší súd 22. 5. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.602,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.602,81 eur od 26. 10. 2019 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil
tým, že 31. 7. 2018 bola medzi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a žalobcom
ako samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím uzatvorená

dohoda 18/22/059/50 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta (č. zázn. : 73196/2018,
č. spisu : 8979/2018) podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, na základe ktorej
sa tento ÚPSVaR zaviazal poskytnúť žalobcovi celkový príspevok na činnosť pracovného asistenta
pre samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím najviac vo výške 7.803,72 eur a
mesačne najviac vo výške 650,31 eur po dobu najviac 12 mesiacov (od 1. 8. 2018 do 31. 7. 2019) pre
pracovného asistenta - K. X., nar. XX. X. XXXX, bytom D., T. XXX/X. Na základe tejto dohody žalobca zo
svojho majetku vyplatil pracovnej asistentke K. X. 1. 2. 2019 sumu 650,31 eur (mzda za január 2019),

1. 3. 2019 sumu 650,31 eur (mzda za február 2021), 1. 4. 2019 sumu 650,31 eur (mzda za marec 2021)
a 3. 5. 2019 sumu 651,88 eur (mzda za apríl 2019), teda spolu sumu 2.602,81 eur. Následne žalobca
podal na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš 11. 2. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy pracovnej asistentky za
mesiac január 2019 vo výške 650,31 eur, 11. 3. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy pracovnej asistentky
za mesiac február 2019 vo výške 650,31 eur, 9. 4. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy pracovnej
asistentky za mesiac marec 2019 vo výške 650,31 eur a 13. 5. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy
pracovnej asistentky za mesiac apríl 2019 vo výške 651,88 eur. Týmto žiadostiam žalobcu však nebolo

vyhovené a suma 2.602,81 eur mu nebola vyplatená. ÚPSVaR Liptovský Mikuláš žalobcovi listom z
15. 5. 2019 oznámil, že dohoda č. 18/22/059/50 je neplatná z dôvodu sfalšovania podpisu riaditeľa
úradu zamestnankyňou úradu - A.. F. H., a tiež z dôvodu nezverejnenia tejto dohody v Centrálnom
registri zmlúv, ktorú takisto nezverejnila uvedená zamestnankyňa. Zo strany žalobcu pritom nedošlok žiadnemu pochybeniu, pretože tento si svoje povinnosti z dohody č. 18/22/059/50 splnil v celom
rozsahu, avšak tým, že mu prostriedky vyplatené z jeho majetku na mzdu pracovnej asistentky neboli
úradom refundované, vznikla na jeho strane škoda vo výške 2.602,81 eur, a to z dôvodu nesprávneho

úradného postupu ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou a neuzatvoril
so žalobcom platnú dohodu o poskytnutí príspevku napriek tomu, že žalobca spĺňal podmienky na
poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Náhrady škody vo výške 2.602,81 eur sa žalobca domáhal podľa zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca podľa §

15 uvedeného zákona požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške
2.602,81 eur podaním z 9. 7. 2019, avšak Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako zástupca
žalovanej mu odpovedalo listom z 22. 10. 2018, kde uviedlo, že nárok na náhradu škody nebude
odškodnený. Škoda bola spôsobená ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, ktorý patrí do pôsobnosti Ministerstva
práce,sociálnychvecíarodinySR.Medzikonanímtohtoorgánuverejnejmoci(nesprávnyúradnýpostup
pri uzatváraní dohody o poskytnutí príspevku na pracovného asistenta - neuzatvorenie platnej dohody a

nezverejnenie dohody v registri) a vznikom škody na strane žalobcu je príčinná súvislosť, kedy hlavnou
a jedinou príčinou vzniku škody bol tento nesprávny úradný postup ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Žalobca
si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z požadovanej sumy 2.602,81 eur, a to
podľa § 563 OZ odo dňa (26. 10. 2019) nasledujúceho po dni doručenia odpovede žalovanej na žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (25. 10. 2019.)

2. Dňa 26. 6. 2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie k žalobe z 24. 6. 2020, v ktorom
žalovaná uviedla, že 13. 7. 2018 bola na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš doručená žiadosť žalobcu o
poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta SZČO so zdravotným postihnutím podľa § 59
zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá však nebola riadne vyplnená (absentovalo

v nej akékoľvek vyplnenie žiadosti, obsahovala totiž iba pečiatku a podpis), priložený návrh zmluvy
žalobcu s pracovným asistentom nebol pracovným asistentom podpísaný ani datovaný a ku žiadosti
neboli priložené potrebné doklady (rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku,
resp. potvrdenie o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, výpis zo živnostenského registra,
pracovná náplň pracovnej asistentky, zdôvodnenie potreby pracovnej asistentky, potvrdenie o zriadení

účtu, zmluva o nájme, resp. list vlastníctva a posudok odborného lekára, že je potrební pracovná
asistencia.) V priloženom návrhu zmluvy žalobcu s pracovným asistentom bolo správne uvedené ba
meno a priezvisko pracovnej asistentky (K. X.), pričom údaje o jej trvalom pobyte, dátume narodenia,
čísle občianskeho preukazu a rodnom čísle boli nesprávne (ako to aj vyplýva z obsahu žaloby) a
zmluvný vzťah mal byť podľa tejto zmluvy uzatvorený na obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 8. 2019. Ďalej

v tomto návrhu zmluvy bola dojednaná odmena pre pracovného asistenta vo výške 555,13 eur, ktorá
mala byť vyplácaná na číslo účtu pracovného asistenta, ktoré však nekorešponduje s číslom účtu,
na ktorý boli prostriedky vyplácané podľa potvrdení o platbách predložených žalobcom. Dohoda o
poskytnutí peňažných prostriedkov bola podpísaná sfalšovaný. Do m podpisom riaditeľa ÚPSVaR
Liptovský Mikuláš a nebola datovaná. Za obdobie od 1. 8. 2018 do 31. 12. 2018 bol príspevok žalobcovi

úradom reálne vyplácaný, avšak následne ÚPSVaR Liptovský Mikuláš zistil, že dohoda nebola riadne
uzatvorená, nakoľko podpis riaditeľa bol sfalšovaný a dohoda nebola zverejnená, čím nenadobudla
účinnosť. Na základe toho už nebol príspevok od 1. 1. 2019 žalobcovi ďalej vyplácaný a listom z 15.
5. 2019 bol žalobca požiadaný o vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov za obdobie od 1. 8.
2018 do 31. 12. 2018. Vzhľadom na to, že nedošlo k zverejneniu dohody poľa § 47a Občianskeho

zákonníka platí, že k jej uzatvoreniu nedošlo. Dohoda č. 18/22/059/50 je absolútne neplatná, pretože
nebola zverejnená a podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka nenadobudla účinnosť. Za oprávnené
náklady môžu byť považované len náklady, ktoré vznikli najskôr v deň účinnosti dohody. Po uplynutí
troch mesiacov od údajného podpisu dohody žalobca mohol vedieť, že zmluva nenadobudla účinnosť,
a že teda platí akoby k jej uzavretiu nedošlo. V prípade nezverejnenej zmluvy ide o zmluvu, ktorá

nie je platným právnym úkonom, ide o absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom pre
nedostatok formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonom požadovanú formu mohla zmluva
nadobudnúť len splnením podmienky jej zverejnenia, k čomu nedošlo. Na absolútnu neplatnosť musí
súd prihliadať ex offo. Škodu uplatnenú žalobcom nemožno považovať za vzniknutú v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, pretože jej vzniku mohol žalobca predísť,

nakoľko sa na dohodu hľadelo tak, akoby k jej uzavretiu nedošlo, o čom žiadateľ mohol vedieť. Podľa §
5a ods. 10 zákona č. 211/20210 Z.z. mohol žalobca navyše v prípade, ak dohoda nebola zverejnená do 7
dní odo dňa jej uzatvorenia podať návrh na jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Škoda vzniknutá žalobcovi nebolapriamym následkom nesprávneho úradného postupu ÚPSVaR Liptovský Mikuláš uvedeného v žalobe,
ale následkom nedodržania všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu.

3. V replike z 22. 7. 2020, doručenej na tunajší súd 22. 7. 2020 žalobca uviedol, že povinnosť zverejniť
dohodu o poskytnutí peňažného príspevku na pracovného asistenta mal podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 211/2000 Z.z. ÚPSVaR Liptovský Mikuláš ako tzv. povinná osoba. Zo žiadneho ustanovenia zákona
žalobcovi nevyplynula povinnosť zverejniť túto dohodu. Vo vzťahu k takémuto zverejneniu ani nemal
potrebnéprístupovéúdaje.Nazákladetejtodohodyboloistýčasajreálneplnené,čoužalobcuzakladalo

presvedčenie, že je všetko v poriadku. O tom, že je dohoda neplatná sa žalobca dozvedel až na základe
listu ÚPSVaR Liptovský Mikuláš z 15. 5. 2019. Z uvedeného vyplýva nesprávny úradný postup ÚPSVaR
Liptovský Mikuláš, pretože napriek tomu, že žalobca spĺňal všetky podmienky na poskytnutie príspevku
na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a
napriek žalobcom podanej žalobe neuzatvoril s ním platnú zmluvu o poskytnutí príspevku podľa § 59
zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca je pritom od 1. 6. 2015 SZČO s predmetom

podnikania - ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností a služieb rýchleho občerstvenia
a bol rozhodnutím sociálnej poisťovne uznaný za invalidného, pretože miera poklesu jeho zárobkovej
činnosti bola stanovená na 70 %. ÚPSVaR Liptovský Mikuláš porušil povinnosť podľa § 59 ods. 1
zákona č. 5/2004 Z.z., čím spôsobil žalobcovi škodu v žalovanej výške. Dôvody neplatnosti dohody č.
18/22/059/50 o poskytnutí príspevku nemožno pritom pričítať žalobcovi. Argumentácia žalobcu uvedená

v jeho vyjadrení k žalobe popiera zásadu právnej istoty a zásadu ochrany dobrej viery občanov v
rozhodovaciu a inú činnosť štátnych orgánov. Škoda uplatnená žalobcom vznikla v priamej príčinnej
súvislostisnesprávnymúradnýmpostupomÚPSVaRLiptovskýMikuláš,nakoľkovznikuneskoršejškody
už žiadateľ nemohol predísť. Žalobca neporušil žiadnu zákonnú, zmluvnú ani prevenčnú povinnosť.
Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z

príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Žalobca bol v dobrej viere, že dohoda z 31. 7. 2018 je
platná a účinná a nemožno mu pričítať žiadnu zodpovednosť za neplatnosť dohody.

4. V duplike z 12. 8. 2020, doručenej na tunajší súd 17. 8. 2020 žalovaný uviedol, že žalobca

nepreukázal, že žiadosť o poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta SZČO so zdravotným
postihnutím podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá bola podaná 13.
7. 2018 obsahovala všetky náležitosti podľa tohto zákona. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný
postup, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom ani vznik škody.
Ust. § 59 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. špecifikuje, čo má byť obsahom žiadosti, ktoré náležitosti

žalobca nedodržala v konaní nepreukázal opak, čo treba považovať za nespornú skutočnosť. To, že
úrad nemá podľa § 59 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. možnosť správnej úvahy ešte neznamená, že
príspevok je automaticky poskytovaný bez predloženia povinných dokladov. Aj po poskytnutí príspevku
bol žalobca ako žiadateľ o príspevok povinný dodržiavať podmienky zmluvy, pretože ide o verejné
prostriedky, pričom bol tiež podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2003 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení

neskorších predpisov zodpovedný za hospodárenie s nimi. Poskytovateľ prostriedkov je oprávnený
vykonať kontrolu použitia príspevku na určený účel a vymáhať neoprávnene poskytnutý príspevok
podľa zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite v znení neskorších predpisov. V prípade
zistenia, že osoba, ktorá je uvedená v zmluve o poskytovaní pracovnej asistencie, ktorá bola predložená
úradu 31. 7. 2020 ako K. X., nebola osobou vykonávajúcou pracovnú asistenciu, pričom jej údaje v

zmluve nekorešpondujú so skutočnosťou, mohol byť príspevok zo strany ÚPSVaR Liptovský Mikuláš
od žalobcu vymáhaný v celom rozsahu, a to od uzatvorenia dohody č. 18/22/059/50 o poskytnutí
príspevku. Ani v prípade, ak boli finančné prostriedky žalobcu vynakladané v dobrej viere, nemohli byť
preplatené na základe dohody, a teda nemožno nimi preukázať vznik škody. Pri neexistencii platnej
zmluvy žalobcu s pracovným asistentom nemohli byť ani v prípade zverejnenia zmluvy a platnosti

dohody uzatvorenej medzi žalobcom a úradom poskytnuté finančné prostriedky využité v súlade so
zmluvou. Nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že dôvody neplatnosti nemožno pričítať žalobcovi,
pretože centrálny register zmlúv je verejný a bolo v možnostiach žalobcu po 7 dňoch od uzatvorenia
dohody podať návrh na jej zverejnenie v Obchodnom vestníku, čo vylučuje zodpovednosť žalovaného
za prípadne vzniknutú škodu. Platí zásada „Ignorantia iuris non excusat.“ Zákonom požadovanú formu

mohla dohoda nadobudnúť len splnením podmienky zverejnenia, čo sa nestalo. Vzhľadom na to, že
dohoda je absolútne neplatná a nevyvoláva žiadne právne účinky, nemohol žalobcovi na základe tejto
dohody vzniknúť žiadny nárok z tejto dohody. Preto neobstojí argument žalobcu, že o jej neplatnosti
sa dozvedel až 15. 5. 2019. Vo vzťahu ku kumulatívnej kauzalite žalovaný namietol, že nemožnoizolovať skutočnosť, že nedošlo k zverejneniu zmluvy zo strany žalovaného bez toho, aby bola založená
akákoľvek spoluzodpovednosť druhej zmluvnej strany za tento stav, a to s ohľadom na verejnosť
centrálneho registra zmlúv. Ak by došlo k riadnemu zverejneniu dohody, mohol byť od žalobcu spätne

vymáhaný celý poskytnutý príspevok, t.j. škoda by nemohla vzniknúť, nakoľko by nedošlo k zväčšeniu
majetku poškodeného. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Na pojednávaní 21. 9. 2021 žalobca odkázal na svoju žalobu a repliku a nad rámec týchto písomných
podaní doplnil, že nesprávnym úradným postupom ÚPSVaR Liptovský Mikuláš došlo k porušeniu

princípu jeho legitímnych očakávaní, pretože žalobca ako súkromná osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím mal voči úradu ako orgánu verejnej moci isté dôvodné očakávania, ktoré sa však v dôsledku
nesprávneho úradného postupu nenaplnili. Tieto dôvodné očakávania sa vzťahovali na samotný postup
tohto orgánu, a to konkrétne, že orgán bude postupovať podľa ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. o
službách v zamestnanosti v znení účinnom od 1. 7. 2018 do 31. 8. 2018 a poskytne mu príspevok na
činnosťpracovnéhoasistenta,ažebuderešpektovaťustálenúrozhodovaciupraxtakÚPSVaRLiptovský

Mikuláš, ako aj iných orgánov verejnej moci a uzavrie s ním platnú zmluvu, a že túto zmluvu aj zverejní
v Centrálnom registri zmlúv. Postup orgánov verejnej moci totiž musí byť predvídateľný vzhľadom na
právnu úpravu a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne. Princíp právnej
istoty je v právnom poriadku zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a vyjadruje požiadavku na jasnosť
a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv

nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Doktrína legitímneho očakávania
je osobitnou kategóriou právnej istoty aplikujúca sa vo verejnom práve. Súkromná osoba ako účastník
právneho vzťahu nie je v rovnocennom postavení s orgánom verejnej moci. Náhla zmena pravidiel
vo sfére verejného práva je zásahom, ktorý je schopný výrazne ovplyvniť práva súkromnej osoby.
Tento príspevok žalobca dostával nielen v roku 2018, ale už aj v časovom období, ktoré predchádzalo

uzatvoreniu tejto spornej dohody. Dostával ho ako 9 rokov pred týmto pojednávaním a aj v súčasnosti
v podstate poberá tento príspevok. Nebyť toho, že mal legitímne očakávania, že mu ten príspevok
bude poskytnutý, tak by si toho pracovného asistenta ani nemohol dovoliť. Stabilita právneho poriadku
a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu, tvorbou práva, ale tiež činnosťou
štátnych orgánov aplikujúcich právo. V čase, keď žalobca podával žiadosť o príspevok spĺňal všetky

podmienky na priznanie tohto príspevku podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti, a ustanovenie
§ 59 nepripúšťalo nejakú správnu úvahu o tom, že či tento príspevok prizná alebo nie. V konečnom
dôsledku bola uzatvorená dohoda. O neplatnosti tej dohody žalobca nemal vedomosť až do toho
15. 5. 2019, kedy mu to bolo oznámené, a teda mu bola spôsobená škoda, pretože pani K. X. ako
pracovného asistenta mal v pracovnom pomere a pracovná zmluva sa nedá zo dňa na deň zrušiť,

bol jej tak povinný vyplácať mzdu v dohodnutej výške. Tiež bola vykonaná ohľadom tejto dohody aj
finančná kontrola (pred uzatvorením tej dohody) bez zistenia nedostatkov, to znamená, že nemôže
byť pravdivé tvrdenie žalovaného, že žiadosť o príspevok nespĺňala podmienky. Čo sa týka výšky
škody, táto je preukázaná výpismi z účtu, keď žalobca vyplatil peniaze K. X. na jej účet, teda škoda
a výška je preukázaná. Je tu daná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou, pretože keby nebolo nesprávneho úradného postupu ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, tak škoda by
nebola vznikla, pretože žalobca by si dvakrát rozmyslel, či príjme do pracovného pomeru pracovného
asistenta, na ktorého by nedostával príspevok. Zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona 514/2003
je objektívneho charakteru a žalovaný nepreukázal žiadny liberačný dôvod. Tvrdenia, že žalobca
mohol dať podnet na zverejnenie v Centrálnom registri zmlúv sú účelové, pretože je to predovšetkým

povinnosť štátneho orgánu. Navyše je potrebné prihliadnuť na skutkové okolnosti prípadu, kde dohoda
bola uzatvorená a žalobcovi prichádzali peniaze, a preto nemal dôvod si lustrovať, či dohoda bola
zverejnená. Ďalej príspevok mu bol poukazovaný už niekoľko rokov predtým, vždy rovnakým spôsobom
a je mu poukazovaný aj v súčasnosti. Vypĺňanie žiadosti o príspevok prebiehalo na ÚPSVaR Liptovský
Mikuláš za prítomnosti zamestnancov a je dosť možné, že pri transformácii údajov o predchádzajúcom

pracovnom asistentovi sa následne v spise zachovala len takáto kópia žiadosti. Podstatné je však to, že
žalobca mzdu vyplácal na účet pani K. X., o čom boli predložené doklady. Od deviateho mesiaca roku
2018 tá dotknutá zamestnankyňa, s ktorou bol následne ukončený pracovný pomer, všetky žiadosti a
doklady namiesto toho, aby ich zverejňovala rovno dávala do skartovačky. Žalobca nebol jediný, komu
sa to stalo. Dovtedy do toho deviateho mesiaca sa protokolárne vracali. Žalobca sa následne stotožnil

aj s predbežným právnym posúdením veci zo strany súdu.

6. Žalovaný na pojednávaní 21. 9. 2021 odkázal na svoje dovtedajšie písomné vyjadrenia vo veci a
doplnil, že dohodu č. 1822/059/50 o poskytnutí príspevku považuje za absolútne neplatnú, nakoľkonebola zverejnená a podľa § 47a ods. 1 OZ nenadobudla účinnosť. Náklady žalobcu nemôžu byť
považované za oprávnené z dôvodu, že za oprávnené možno považovať iba tie náklady, ktoré by
vznikli najskôr v deň účinnosti takejto dohody. Po uplynutí troch mesiacov od údajného podpisu dohody

už pritom mohlo byť zjavné, že táto definitívne nenadobudla účinnosť, a že platí, že k jej uzavretiu
nedošlo. V prípade nezverejnenej zmluvy ide o zmluvu, ktorá nie je platným právnym úkonom, je
absolútneneplatnouspoukazomna§40ods.1Občianskehozákonníka,anemožnosňouspájaťžiadne
relevantné účinky. Takisto nemožno spájať žiadne právne účinky ani s dodatkom, ktorý bol vyhotovený
k takejto neplatnej zmluve. Tento dodatok bol stále ešte vyhotovený v nevedomosti zamestnancov

úradu o tom, že zmluva nie je platná a účinná. Za nesprávny úradný postup považoval žalovaný
aj správu z výkonu finančnej kontroly, ako aj ostatné doklady, ktoré boli zasielané žalobcovi pred
zistením nedostatkov o neplatnosti dohody. Žalobcovi ani nemohol vzniknúť žiadny právny nárok z
takejto neplatnej dohody. Žalobca riadne a dostatočne nepreukázal vznik škody, nakoľko nepreukázal
ani to, že by v prípade platnosti takejto dohody mal právny nárok na poskytnutie príspevku a dostatočne
nepreukázal ani nesprávny úradný postup, nakoľko k nevyplateniu príspevku, došlo v súlade s právnymi

predpismi, teda v prípade vyplatenia príspevku za toto obdobie by to vlastne bolo bezdôvodné
obohatenie na strane žalobcu. Žalobca nezohľadnil svoju mieru zavinenia, nakoľko potom, čo mu prestal
byť uhrádzaný príspevok už mohol vedieť o neplatnosti tejto dohody a v prípade náležitej starostlivosti
mohol tiež postupovať podľa § 5a ods. 10 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca nebral do úvahy skutočnosť,
že žiadosť o poskytnutie príspevku riadne nevyplnil a zároveň úradu poskytol nepravdivé údaje v

samotnej zmluve s pracovným asistentom. Je pravda, že dohoda bola vypisovaná na úrade práce, v
čase podania žiadosti, ktorá bola doručená až 30. 7. 2018. Žalobca nesplnil formálne podmienky na
príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z.z. Pričom je aj pochybnosť, že boli tieto prostriedky využité riadne
a v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný zamietnuť žalobu.

7. Na pojednávaní konanom 21. 9. 2021 súd síce vykonal dokazovanie, avšak k právnemu posúdeniu
tejto veci bolo možné dospieť už na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu vo vzťahu ku
ktorým nie je potrebné vykonávať dokazovanie.

8. Za nesporné skutkové tvrdenia (pre nepopretie tvrdení žalobcu žalovanou podľa § 151 Civilného

sporového poriadku, resp. pre zhodnosť tvrdení žalobcu a žalovanej podľa § 186 ods. 2 CSP) bolo
možné mať skutkové tvrdenia, strán sporu, že 31. 7. 2018 zamestnankyňa Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš A.. F. H. sfalšovala podpis riaditeľa tohto úradu na dohode č. 18/22/059/50
o poskytnutí príspevku žalobcovi na činnosť pracovného asistenta (č. zázn. : 73196/2018, č. spisu :
8979/2018) podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, a

následne bola táto dohoda 1. 8. 2019 podpísaná žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou,
ktorá je občanom so zdravotným postihnutím (na strane úradu nebola dohoda vôbec datovaná), pričom
na základe tejto dohody sa mal úrad práce zaviazať, že poskytne žalobcovi celkový príspevok na činnosť
pracovného asistenta najviac vo výške 7.803,72 eur a mesačne najviac vo výške 650,31 eur, po dobu
najviac 12 mesiacov (od 1. 8. 2018 do 31. 7. 2019) pre pracovného asistenta označeného (len) ako

„K. X.“. Na základe tejto dohody potom žalobca zo svojho majetku vyplatil svojej pracovnej asistentke s
menom a priezviskom K. X. na jej účet 1. 2. 2019 sumu 650,31 eur (mzda za január 2019), 1. 3. 2019
sumu 650,31 eur (mzda za február 2021), 1. 4. 2019 sumu 650,31 eur (mzda za marec 2021) a 3. 5.
2019 sumu 651,88 eur (mzda za apríl 2019), teda spolu sumu 2.602,81 eur. Následne žalobca podal
na ÚPSVaR Liptovský Mikuláš 11. 2. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy tejto pracovnej asistentky za

mesiac január 2019 vo výške 650,31 eur, 11. 3. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy pracovnej asistentky
za mesiac február 2019 vo výške 650,31 eur, 9. 4. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy pracovnej
asistentky za mesiac marec 2019 vo výške 650,31 eur a 13. 5. 2019 žiadosť o úhradu platby mzdy
pracovnej asistentky za mesiac apríl 2019 vo výške 651,88 eur. Týmto žiadostiam žalobcu však nebolo
vyhovené a suma 2.602,81 eur mu nebola vyplatená. ÚPSVaR Liptovský Mikuláš však žalobcovi (až)

listom z 15. 5. 2019 oznámil, že dohoda č. 18/22/059/50 je neplatná z dôvodu sfalšovania podpisu
riaditeľaúraduzamestnankyňouúraduA..F.H.,atiežzdôvodunezverejneniatejtodohodyvCentrálnom
registri zmlúv. Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.602,81 eur podaním z 9. 7.
2019, avšak Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR mu odpovedalo listom z 22. 10. 2018, kde

uviedlo, že jeho nárok na náhradu škody nebude odškodnený, pričom táto zamietavá odpoveď mu bola
doručená 25. 10. 2019. Tieto (relevantné) nesporné skutkové tvrdenia strán sporu si súd osvojil (bez
dokazovania) ako zistený skutkový stav, nakoľko nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú (zásada
hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP.)9. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 1. 2013 (ďalej len
„zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 9 ods. 1, prvej vety zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 9 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.

14. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
„OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode

a životnom prostredí.

16. Žalobcovi vznikla skutočná škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, keď zo svojho majetku
(účtu) uhrádzal mzdu pre svoju pracovnú asistentku s menom a priezviskom K. X. na jej účet za
obdobie mesiacov január až apríl 2019 v celkovej výške 2.602,81 eur (žalovaná toto tvrdenie žalobcu

nepoprela), ktorá mu následne nebola úradom práce preplácaná vo forme príspevkov na činnosť
pracovného asistenta v zmysle dohody z 31. 7. 2018. Neplatnosť dohody o poskytovaní príspevku na
činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení
neskorších predpisov (pre sfalšovanie podpisu riaditeľa úradu, ako aj z ďalších dôvodov), resp. jej
neúčinnosť podľa § 47a ods. 1 OZ, či nastúpenie účinkov fikcie neexistencie dohody podľa § 47a ods.

4 OZ (pre nezverejnenie tejto dohody v centrálnom registri zmlúv), resp. presnejšie povedané konania
účastníkov tejto dohody (sfalšovanie podpisu riaditeľa na dohode zamestnankyňou úradu, porušenie
povinnosti úradu zverejniť dohodu v príslušnom registri, či nesprávna akceptácia dohody úradom bez
splnenia formálnych podmienok na strane žalobcu a ďalšie), ktoré viedli k vyššie uvedeným právnym
následkom neplatnosti, neúčinnosti, resp. nastúpenia účinkov fikcie neexistencie tejto dohody však

nebolo možné považovať za bezprostrednú (ničím ďalším nesprostredkovanú) príčinu škody žalobcu
(ktorá bezprostredná príčinná súvislosť sa vyžaduje pre vznik zodpovednosti za škodu, viď aj rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 30. 11. 1976, sp. zn. : 2 Cz 36/76), keďže len tieto okolnosti samy o sebe ešte
vôbec nemuseli spôsobiť škodu žalobcu, a preto súd nepovažoval za relevantné vyjadrenia strán sporu
bližšie rozoberajúce tieto (nesporné) skutočnosti. Avšak vzhľadom na to, že škoda žalobcovi vznikla

tak, že keď (za obdobie január až apríl 2019) zo svojho majetku uhrádzal svojej pracovnej asistentke
K. X. mzdu na jej účet, tieto sumy mu následne neboli úradom práce kompenzované (preplácané)
vo forme príspevku na činnosť pracovného asistenta, tak za bezprostrednú príčinu vzniku jeho škody
je potrebné považovať výlučne nesprávny úradný postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Liptovskom Mikuláši, ktorý keď potom ako dospel k (zákonnému) záveru, že pre neplatnosť, resp.

neúčinnosť, či fikciu neexistencie dohody z 31. 7. 2018 (z vyššie uvedených dôvodov) žalobca nemá
nárok na príspevok na pracovného asistenta, za situácie, keď so žalobcom predtým bola podpísaná
dohoda o tomto príspevku (hoci na základe sfalšovania podpisu, o ktorom žalobca nemohol vedieť) a za
situácie, že dovtedy (za obdobie od 1. 8. 2018 do 31. 12. 2018) bol aj reálne poskytovaný žalobcovi tento
príspevok, odrazu bez akéhokoľvek oznámenia, či vysvetlenia úrad práce prestal (počnúc za obdobie

január 2019) posielať žalobcovi tieto príspevky (prvýkrát mu toto svoje „rozhodnutie“ Y. P. M. W. V.Q.
XXXX), čím tak porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť (vo vzťahu k predchádzaniu škodám) podľa
§ 415 OZ (keďže neexistuje iné konkrétnejšie formulované zákonné ustanovenie, ktoré by predvídalo
takýto druh nesprávneho úradného postupu úradu práce), ktorý protiprávny úkon však už možno maťza bezprostrednú (nesprostredkovanú) príčinu vzniku tejto škody žalobcu. Ak by totiž úrad práce ihneď
potom ako dospel k záveru o neplatnosti, resp. neúčinnosti, či fikcii neexistencie dohody z 31. 7. 2018 a
k súvisiacemu rozhodnutiu o ďalšom nevyplácaní tohto príspevku žalobcovi o tomto žalobcu aj nejako

vyrozumel, bolo by jednoznačne možné predísť vzniku tejto škody (žalobca by mohol prestať vyplácať
mzdu svojej asistentke pre ďalšie obdobie, rovnako ako to nakoniec urobil po liste žalovaného z polovice
mája 2019.) Preto súd majúc zistené, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu
za škodu podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 a § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup, vznik škody a bezprostrednú príčinnú súvislosť

medzi nimi) priznal žalobcovi podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody vo výške 2.602,81 eur (4 mesiace x 650,31 eur.)

17. Neobstojí argumentácia žalovanej, že žalobca si mal sám z vlastnej iniciatívy lustrovať vo verejne
prístupnom registri zmlúv, či dohoda z 31. 7. 2018 bola zverejnená, pretože, ak by sa to aj od žalobcu
správne malo požadovať a žalobca by tejto požiadavke aj vyhovel a zistil by, že dohoda v registri nie

je zverejnená a následne by aj dospel k objektívne správnemu právnemu záveru, že táto dohoda je
potom neúčinná, resp. že po 3 mesiacoch od jej uzavretia ohľadne nej platí fikcia, že nebola uzavretá,
nebolo by aj tak možné od žalobcu (najmä za okolností keď už pol roka dochádzalo k realizácii tejto
dohody, t.j. poskytovaniu príspevku na asistenta úradom práce) očakávať, že len na základe tohto
zistenia(lustrácioužalobcuvregistrizmlúv)vlastnýmrozhodnutím(bezakejkoľvekkonzultáciesúradom

práce) ukončí vyplácanie mzdy svojej asistentke (aby predišiel vzniku škody), ale bolo by od neho možné
očakávať len to, že na túto skutočnosť úrad upozorní a až potom ako úrad rozhodne, že prestane
vyplácať žalobcovi príspevok a súčasne o tom žalobcu riadne a včas upovedomí, žalobca ukončí
vyplácanie mzdy svojej asistentke. V danom prípade však sám úrad dospel k tomuto zisteniu, a napriek
tomu nezabránil vzniku škody na strane žalobcu.

18. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že v zmluve žalobcu s jeho pracovnou asistentkou priloženej
k žiadosti žalobcu o príspevok (t.j. ako jedna z podmienok pre vyhovenie žiadosti o príspevok a
pre uzatvorenie dohody o príspevku zo strany úradu) nebola táto asistentka správne identifikovaná
(žalovanou bol namietaný nesprávny dátum jej narodenia, trvalý pobyt, číslo účtu, číslo OP, ako aj

dohodnutá vyplácaná suma mzdy pre asistentku), od čoho žalovaná v konečnom dôsledku vyvodzovala
záver, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, keďže žalobca uhrádzal mzdu niekomu, komu podľa tejto
zmluvy plniť nemal, súd uvádza, že žalobca poskytoval mzdu vo výške 650,31 eur osobe s menom
a priezviskom „K. X.“ a na jej účet (čo bola nesporná skutočnosť), pričom v dohode o poskytovaní
príspevku z 31. 7. 2018 bola osoba pracovného asistenta označená len ako „K. X.“ (bez ďalších

identifikačných údajov), preto možno mať za to, že žalobca plnil mzdu osobe uvedenej v dohode o
poskytovaní príspevku z 31. 7. 2018. Pokiaľ aj bola osoba pracovného asistenta v zmluve uzavretej
medzi žalobou a asistentom nesprávne identifikovaná, išlo by len o chybu v podkladoch potrebných pre
vyhoveniu žiadosti o príspevok a uzatvorenie dohody o príspevku zo strany úradu, ktorá správne mala
viesť k neakceptovaniu žiadosti o príspevok a k neuzatvoreniu dohody o príspevku zo strany úradu, k

čomu však nedošlo, čo možno považovať za ďalší nesprávny úradný postup úradu. Rozhodujúca pre
právny vzťah medzi žalobcom a úradom bola výlučne dohoda z 31. 7. 2018 (a nie obsah zmluvy medzi
žalobcom a asistentkou), a ak by aj mala byť táto dohoda z 31. 7. 2018 neplatná pre jej neurčitosť (z
dôvodu nedostatočnej identifikácie asistentky) išlo by len o ďalší dôvod neplatnosti tejto dohody, ktorá
(resp. konanie strán sporu, ktoré k nej viedlo) ako už bolo uvedené, by aj tak nemohlo byť považované za

bezprostrednú (nesprostredkovanú) príčinu škody žalobcu, keďže za túto treba považovať postup úradu,
ktorý potom ako sa rozhodol ukončiť vyplácanie príspevku žalobcovi ho o tom nijako neinformoval, a
preto sú aj námietky žalovanej ohľadne neplatnosti dohody z tohto dôvodu irelevantné.

19. Súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania z uplatnenej a priznanej

sumy náhrady škody vo výške 2.602,81 eur, a to za obdobie od 26. 10. 2019 do zaplatenia, t. j. odo
dňa nasledujúceho po dni doručenia zamietavej odpovede žalovanej na žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody (25. 10. 2019), keďže v danom prípade splatnosť tejto sumy
nevyplývalaanizozmluvy,anizozákonaaaninebolaurčenározhodnutímsúdu(§563OZ),avsadzbe5
% ročne (podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov), nakoľko základná

úroková sadzba Z. v čase začatia omeškania (26. 10. 2018) predstavovala 0 %.

20. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku dospel súd k záveru, že plne úspešným bol žalobca,
a preto mu proti žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok nanáhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške
tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.