Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010600
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122010600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

15.07.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y.O. F., O.. XX.XX.XXXX X. M., Z.. V. V. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS
Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 19. 03. 2019 asi o 17.20 hod. v P. na Ul. B. Č.. XXX, X. Č. E., ako odsúdený vo väznici Väzenskej
služby Č. E., v cele XXX, bezdôvodne vylial na spolu odsúdeného F. Z. na jeho chrbát dezinfekčný
prostriedok, ktorý po vyliatí zapálil, čím poškodenému začal horieť chrbát, čím poškodenému spôsobil
popáleniny druhého stupňa na 5 % povrchu tela s rozmerom 40 x 25 cm, ktoré zranenie si vyžiadalo
liečenie od 19. 03. 2019 do 01. 04. 2019 a následne, keď sa poškodený vrátil z ošetrenia, obžalovaný sa
mu opakovane vyhrážal zabitím, zapálením, ublížením na zdraví jemu aj jeho rodine, čo u poškodeného
vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému X. K. P. Č., D. XXXX/X, XXX XX P. X-X., Č.Á. E., IČ (identifikační číslo): XXXXXXXX,

škodu vo výške
2.236,85 ,- KČ.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 11.04.2022 obžalobu pod
sp. zn. 1Pv 177/21/7707 - 40 na obžalovaného Y. F. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť
tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka

právne kvalifikovala ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a tiež ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.07.2022 bol obžalovaný

Y. F. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa
mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §

257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Y. F. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti

o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na
hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a na hlavnom
pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov, vrátane pripojených spisov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny,

uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním,
ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenému F. Z.,
sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a zároveň
sa poškodenému F. Z.Á. vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví a to takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu, čím obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a vo
viacčinnom súbehu aj prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle,

pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v skutkovej výrokovej
časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana zdravia iného a
ochrana pred nebezpečnou formou vyhrážok/§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Súd prečítal podanie X. K. P. Č. E., ktorá v priebehu prípravného konania vedeného v Č. E. vyčíslila svoj

nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnila v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, ktorú jednotlivým
poskytovateľom preplatila v súvislosti s liečením poškodenia zdravia ich poistenca - poškodeného F. Z..
X. K. P. Č. E. v tomto podaní vyčíslila jednotlivé nákladové položky na poskytnutú zdravotnú starostlivosť
na sumu 2.236,85 Kč.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Českej republiky, v ktorom obžalovaný Y. F. pred
odovzdaním na výkon trestu do Slovenskej republiky vykonával trest odňatia slobody vyplynulo, že
odsúdený vykonával trest odňatia slobody vo viacerých ústavoch, kde mu boli stanovené špeciálne
programy zaobchádzania, výchovné a vzdelávacie programy, ktoré ale neplnil a dochádzalo k
porušovaniu väzenského poriadku. Celkovo bol počas pobytu v týchto väzenských zariadeniach 1 krát

odmenený a 20 krát disciplinárne potrestaný. Uvedené vyplýva aj z komplexnej správy o odsúdenomvypracovanej dňa 29.08.2017. V nej bola charakterizovaná osobnosť obžalovaného, protektívne faktory,
jeho zamestnanie, rodinné a sociálne kontakty, vzdelanie a výchova, pričom boli zistené viaceré
patologické javy v správaní sa obžalovaného. V jeho osobnosti boli zistené časté prejavy brachiálnej

agresivity.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov vypracovanej o obžalovanom dňa 16.04.2021 vyplýva, že obžalovaný
je slobodný, bezdetný a nevyučený. Do výkonu trestu odňatia slobody bol dodaný z cudziny dňa
19.06.2020 do ÚVTOS Bratislava. Správanie obžalovaného v tomto ústave bolo na požadovanej úrovni.

Dňa 15.07.2020 bol premiestnený do oddelenia výkonu trestu odňatia slobody s miestom výkonu
služby v Sabinove a dňa 20.07.2020 bol zaradený do výchovného kolektívu s diferenciačnou skupinou
„C“. Správanie obžalovaného nebolo vždy v súlade s internými normami. V júli 2020 evidujú záporný
poznatok za nedodržanie zásad slušného správania v komunikácii s personálom zdravotníckeho
zariadenia. Rovnako aj v auguste 2020 obžalovaný porušil interné normy a odmietal užívať lieky
podľa pokynov ústavného lekára. Stabilizácia v správaní obžalovaného nastala v septembri 2020,

kedy evidujú dva kladné poznatky za výkon pomocných čistiacich a upratovacích prác v ústave. Svoje
povinnostisiobžalovanýnáslednevzorneplnilanegatívnesaužneprejavoval.Vkolektívebolprimerane
poziciovaný, autority rešpektoval a konflikty nevyvolával. Čistotu a poriadok v osobných veciach, ako
ostatné činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného vykonával zodpovedne. Svoj voľný čas
trávil rozhovormi s odsúdenými, počúvaním ústavného rozhlasu a sledovaním televízneho vysielania.

Vzhľadom na uvedené mu bola dňa 04.01.2021 zmenená diferenciačná skupina z „C“ na diferenciačnú
skupinu „B“. V adaptačnej fáze po zmene diferenciačnej skupiny bol odsúdenému zaznamenaný ďalší
negatívny poznatok za porušenie časového rozvrhu dňa. Následne sa jeho správanie opäť stabilizovalo
a v marci 2021 mu bol zaevidovaný kladný poznatok za iniciatívu pri činnostiach pre všeobecný
rozvoj osobnosti odsúdeného. Správanie obžalovaného je momentálne na požadovanej úrovni, autority

rešpektuje a interné predpisy dodržiava. V kolektívne je nekonfliktný, príkazy a pokyny príslušníkov
zboru plní a komunikuje slušne. Pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných miest
nie je. Je členom sociálno - psychologickej výcvikovej skupiny. Kontakt s vonkajším prostredím realizuje
formounepravidelnejkorešpondencieatelefonicky.Počasdoterajšiehovýkonutrestuneboldisciplinárne
odmenený a ani potrestaný.

Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 14.07.2022 a týkajúceho sa
obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný rozsudkami súdov Českej republiky
a to Krajského súdu v Ústí nad Labem v konaní pod sp. zn. 2Tm 1/2017, Okresného súdu Chomutov
sp. zn. 47Tm 12/2018 a Okresného súdu Ostrava sp. zn. 13Tm 22/2020, pričom posledné dva rozsudky

boli uznané Krajským súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4Ntc 28/2019 a Krajským súdu
v Prešove pod sp. zn. 5Ntc 2/2021.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný Y. F. nebol
doposiaľ priestupkovo postihnutý.

Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní prečítal obsah spisov, ktorými krajské súdy uznali jednotlivé
rozsudky súdov Českej republiky vyplývajúce z odpisu registra trestov.

Zo spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 4Nt 28/2019 vyplynulo, že rozsudkom

Okresného súdu v Chomutove sp. zn. 47 Tm 12/2018 zo dňa 03.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.06.2019 bol obžalovaný Y. F., ako mladistvý uznaný za vinného zo zločinu krivého obvinenia
podľa § 345 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. e) Trestného zákona Českej republiky účinného do 01.02.2019
a zákona č. 218/2003 Zb. o súdnictve vo veciach mládeže, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

pre mladistvých. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 4Ntc/28/2019 zo dňa 29.01.2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2020 uznal tento rozsudok Okresného súdu v Chomutove vo výroku
o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a tento trest sa vykoná na území Slovenskej republiky,
pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, kedy odsúdený bude pokračovať v
jeho výkone v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zo spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6Ntc 2/2019 vyplýva, že rozsudkom
Krajského súdu v Ústí nad Labem č.k. 2 Tm 1/2017 - 946 zo dňa 29.06.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.08.2017, bol obžalovaný Y. F., ako mladistvý uznaný vinným zo spáchania trochskutkov, pričom prvý skutok bol právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 140
ods. 1, ods. 3 písm. i) Trestného zákona Českej republiky a § 6 ods. 1 zákona č. 218/2003 Zb., skutok v
bode dva rozsudku ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 146 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky

a § 6 ods. 1 zákona č. 218/2003 Zb. a skutok v bode tri ako pokus obzvlášť závažného zločinu ťažkého
ublíženia na zdraví podľa § 21 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky k § 145 ods. 1 Trestného
zákona Českej republiky a § 6 ods. 1 zákona č. 218/2003 Zb. a za to mu súd uložil trest odňatia
slobody v trvaní 9 rokov so zaradením do väznice alebo v zvláštnom oddelení pre mladistvých. Zároveň
mu súd uložil povinnosť podrobiť sa dispenzarizácii v ambulantnom psychiatrickom - terapeutickom

zariadení. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Ntc 2/2019 zo dňa 18.06.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.07.2019 uznal tento rozsudok Krajského súdu v Ústí nad Labem vo výroku o vine
a vo výroku o treste odňatia slobody a tento trest sa vykoná na území Slovenskej republiky, pričom mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, kedy odsúdený bude pokračovať v jeho výkone v
ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zo spisu vedeného na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 5Ntc 2/2021 vyplynulo, že rozsudkom
Okresného súdu v Ostrave sp. zn. 13 Tm 22/2020 zo dňa 30.04.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 30.04.2021 bol obžalovaný Y. F. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 146 ods. 1
Trestného zákona Českej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s ostrahou. Krajský súd v Prešove

rozsudkom sp. zn. 5Ntc/2/2021 zo dňa 07.09.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2021
uznal tento rozsudok Okresného súdu v Ostrave, pričom obžalovaný výkon uloženého trestu v trvaní 16
mesiacov vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní

ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Na strane druhej
súd zohľadnil aj dve priťažujúce okolnosti a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov /§ 37 písm.
h) Trestného zákona/, nakoľko ho súd v prejednávanej trestnej veci uznal za vinného zo spáchania
dvoch trestných činov /zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1 Trestného zákona/. Zároveň súd pričítal v neprospech obžalovaného aj druhú priťažujúcu
okolnosť a to, že obžalovaný už v bol v minulosti za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného
zákona/, pričom prihliadol na to, že obžalovaný bol pred spáchaním prejednávaného trestného činu
právoplatne odsúdený a to rozsudkami Krajského súdu v Ústí nad Labem v konaní pod sp. zn. 2Tm
1/2017 a Okresného súdu Chomutov v konaní pod sp. zn. 47Tm 12/2018, pričom vo vzťahu k týmto

dvom odsúdeniam sa vzhľadom na uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody neuplatňuje fikcia
neodsúdenia. Vo vzťahu ku všetkým trom odsúdeniam súdmi Českej republiky, ktoré súd na hlavnom
pojednávaní v rámci dokazovania prečítal súd zdôrazňuje, že podľa § 519 ods. 1 Trestného poriadku
uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu. Nakoľko v
prípade odsúdenia v konaní vedenom Krajského súdu v Ústí nad Labem v konaní pod sp. zn. 2Tm

1/2017 a Okresného súdu Chomutov v konaní pod sp. zn. 47Tm 12/2018 bol obžalovaný Y. F. odsúdený
za zločin a obzvlášť závažný zločin a súd ho v prejednávanej trestnej veci uznal vinným a trest ukladá
znovu za zločin, súd pri opätovnom spáchaní zločinu v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení § 155 ods. 1 Trestného zákona /od 4 rokov
až do 10 rokov/ o jednu polovicu a to spôsobom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, a teda ukladal trest

v takto upravenej trestnej sadzbe od sedem rokov až do desať rokov. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 14
ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu (ako je tomu v tomto prípade) je trestný podľa trestnej
sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu v
zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré savzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a tým je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1 Trestného zákona. Nakoľko obžalovaný trestné činy spáchal jedným skutkom, kde bola zachovaná
časová súvislosť a subjektívna stránka, neboli splnené podmienky na aplikáciu asperačnej zásady podľa

§ 41 ods. 2 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd na jednej strane zohľadnil priznanie a úprimnú ľútosť obžalovaného a tiež
skutočnosť, že k dokonaniu trestného činu nedošlo a teda jeho konaním neboli naplnené zákonné
podmienky spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví. Na strane druhej súd musel zohľadniť následok, ku

ktorému konaním obžalovaného na zdraví poškodeného došlo a ktoré aj napriek absencii formálnych
zákonných znakov ťažkej ujmy na zdraví, zanechali na zdraví poškodeného trvalé a vážne následky
a bolo len vecou náhody, že nedošlo aj k dokonaniu žalovaného trestného činu, pretože konanie
obžalovaného sa vo vzťahu k priebehu útoku nijakým spôsobom neriadilo zdržanlivosťou v priebehu a
forme útoku a tento bol skutočne útokom brutálnym a bez varovania. Zranenia poškodeného boli vážne.
Súd zároveň prihliadol aj na úmyselné zavinenie obžalovaného ako aj spôsob a priebeh útoku, ktorý

bol náhly, intenzívny a za použitia horľaviny, ktorá je bezpochyby spôsobilá zapríčiniť oveľa vážnejšiu
ujmu na zdraví alebo aj smrť, pričom obžalovaný si musel byť vedomý možných závažných následkov,
ktoré na zdraví poškodeného mohol spôsobiť. Navyše osoba obžalovaného nedáva súdu priestor na
to, aby súd mohol konštatovať potrebu uloženia mierneho výchovného trestu. Obžalovaný bol v čase
spáchania trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonával za obzvlášť závažný zločin

vraždy a ani predchádzajúce odsúdenia ho neodradili od páchania závažnej trestnej činnosti, ktorá má
násilný charakter. V jeho správaní možno pozorovať agresívne prejavy tak, ako o tom „hovoria“ skutky
v posledných troch odsúdeniach, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Aj charakter osoby
obžalovaného, ktorý vyplynul z hodnotenia ústavov na výkon trestu odňatia slobody Českej republiky
svedčí o agresívnej povahe osobnosti obžalovaného, ktorý sa neštíti ani brachiálneho násilia. Vzťah

obžalovaného k dodržiavaniu alebo skôr k nedodržiavaniu noriem spoločnosti, vrátane noriem výkonu
trestu odňatia slobody je vyjadrený aj množstvom disciplinárnych trestov počas výkonu trestu, a teda
je zrejmé, že ani prísny režim vo výkone trestu ho neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti a
porušovaniu noriem. Sklony k verbálnym a aj fyzickým útokom na iné osoby (vrátane vraždy) a teda
násilná stránka jeho osoby je zreteľná.

Všetky tieto okolnosti na strane obžalovaného z hľadiska jeho osoby, postoja k trestnej činnosti ako
aj vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých bol skutok spáchaný, následkom jeho konania na zdraví iného
a priebehu útoku vedú súd k nutnosti uloženia trestu odňatia slobody v trvaní sedem rokov, teda na
dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, pričom výška tohto trestu zohľadňuje všetky uvedené okolnosti

a je z pohľadu súdu trestom primeraným a spravodlivým. Súd zdôrazňuje, že sa zaoberal aj možnosťou
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a to s prihliadnutím na to,
že sa jedná o pokus trestného činu, ale ako už súd vyššie uviedol, k dokonaniu trestného činu nedošlo
iba náhodou a aj následok, ktorý poškodenému obžalovaný spôsobil sa výraznou mierou priblížil k
dokonaniu trestného činu a preto je nie je podľa presvedčenia súdu prítomná existencia dôvodov na

mimoriadne zníženie trestu podľa tohto ustanovenia.

Nakoľko obžalovaný bol pred spáchaním prejednávaného skutku s prihliadnutím na odsúdenia v
konaniach vedených na Krajskom súde v Ústí nad Labem pod sp. zn. 2Tm 1/2017 a Okresnom súde
Chomutov pod sp. zn. 47Tm 12/2018 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselné trestné činy, súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Závažnosť činu a miera narušenia obžalovaného nedávajú
priestor na aplikáciu korekčného mechanizmu podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona.

Nakoľko poškodený F. Z. si do skončenia prípravného konania náhradu škody neuplatnil, súd vo vzťahu
k tomuto poškodenému o náhrade škody nerozhodoval. Pretože poškodená X.Á. K. P. Č. E. si ešte v
prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody a tento nárok aj odôvodnila z hľadiska právneho
dôvodu ako aj riadne vyčíslila, súd toto uplatnenie nároku vzal do úvahy aj po prevzatí trestného konania
z Českej republiky (§ 528 ods. 3 Trestného poriadku). Preto súd priznal poškodenej X. K. P. Č. E. nárok

na náhradu škody vo výške 2.236,85 Kč, ktorú riadne poškodená poisťovňa vyčíslila a o jej vyčíslení
súd nemal pochybnosti, a k tejto náhrade škody zaviazal obžalovaného, ako jej pôvodcu. Nakoľko
poškodená X. K. P. Č. E. je devízovým cudzozemcom a neodporuje to okolnostiam prípadu, pretože
liečenie poškodeného F. Z. a náklady s ním spojené bolo realizované v Českej republike, súd za splneniapodmienokuvedenýchvustanovení§287ods.3Trestnéhoporiadkuvovýrokurozsudkupriznalnáhradu
škody v peňažných prostriedkoch vyjadrených v cudzej mene a to v českých korunách.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.