Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117216582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvsporežalobkyne:W.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomL.XXXX/XX,
XXX XX X. X., , právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 8Csp/155/2017-57 zo dňa 20. júla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e, že úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 14.11.2014, je
bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 €, uvedená v
bode6Zmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,zodňa14.11.2014,uzavretejmedzižalobkyňou
a žalovaným, je neprijateľná.

III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bode 7.1 Dohody o poskytnutí služieb č.
XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 19.6.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 19.6.2015 v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi

odplatu vo výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená
spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“ .“ j e n e
p r i j a t e ľ n á.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto
nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 40 ods. 3, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44
ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 137
písm. d), § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“). O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1a 2 C.s.p.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2017
domáhala určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala tiež vysloviť neprijateľnosť zmluvných
podmienok a to zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené aj vo výroku tohto rozsudku. Uviedla, že

žalobca jej v skutočnosti poskytol sumu 1.350,- eur a doposiaľ zaplatila sumu 1.231,07 eur a preto
má naliehavý právny záujem na tom, aby vedela skutočnú výšku dlhu. V súvislosti s poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 150,- eur poukázala na to, že žiadne reálne plnenie jej za tento poplatok
nebolo poskytnuté, poplatok nebol individuálne dojednaný a členenie odplaty za úver na úrok a poplatok
predstavuje nekalú obchodnú praktiku ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Súd
prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 14.11.2014 strany uzavreli formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to
tým spôsobom, že dňa 11.11.2014 najprv žalobkyňa podpísala príslušný formulár s vyplnením údajov
pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá
čiastka úveru 1.500,- eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní

služieb, ak bude uzavretá 81,99 eur, splatnosť úveru 42, mesačná splátka vrátane úrokov47,43 eur,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur , predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková
sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 44,06 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Žalovaný ako
veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr dňa 14.11.2014, pričom vyplnil údaje uvedené pod bodom
6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje spotrebiteľského úveru

ako v bode 5, okrem RPMN, ktorá je uvedená vo výške 26,07 %. V bode 7 zmluvy sa uvádza, že jej
neoddeliteľnousúčasťousúZmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúvere,ktorésúneoddeliteľnou
súčasťou zmluvy a s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady. Neuvádza sa však, že by
boli zmluvné dojednania odovzdané žalobkyni. V ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere bola
podpísaná stranami na samostatnej listine aj Dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho

zákonníka, ktorej celý text bol už vopred spracovaný a dopísali sa v nej len osobné údaje žalobkyne.
V časti I. je obsiahnutý predmet dohody. V bode 1 sa konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu
o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza, že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú
podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Podľa bodu 5 sa na základe
Dohody poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Tá sa uvádza v bode 7.1 a predstavuje

2,56 % mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník
sa zaviazal túto odplatu splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a
úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru. V tomto prípade v spomínanom oznámení
bola uvedená výška splátky v zmysle tejto Dohody 34,56 eur mesačne. Podľa bodu 7.2 Dohody, ak
dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o úvere, neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými

dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa
príslušnej zmluvy o úvere. Zánikom príslušnej zmluvy o úvere s výnimkou odstúpenia podľa zákona č.
129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu podľa tejto dohody. Je nesporné, že zmluvu
o revolvingovom úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súd súhlasil s tvrdením žalobkyne o chýbajúcich povinných

náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010
Z.z. aj keď nie úplne z dôvodov, ktoré uviedla. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia
byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí
tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o

schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalobkyňou a na ktoré písomne nereagovala akceptáciou
tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie
je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola
zachovaná spomínaným oznámením. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka

o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný
uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobkyňa tento nový
návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces
uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už priuzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného
zákonného ustanovenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente,
ale s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku poukazuje na to, že v zmluve by musel byť jasný odkaz

na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobkyni ako spotrebiteľovi ešte pred
uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť
(z časového hľadiska) naplnené. Hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia, ak sa vychádza zo skutočne
poskytnutého úveru v sume 1.350,- eur, nakoľko v zmluve sa vychádza zo sumy 1.500,- eur. Súd
poukázal na to, že obdobnou vecou sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ vo veci Ernst Georg Radlinger,

Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., kde Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru
v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm
určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie
súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k
podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Súd sa stotožnil s tým, že článok

3 písm. l) a článok 10ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Z uvedeného
teda vyplýva, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. K

žalobe o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom Dohody súd uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalobkyne a
odmena za službu, vedie k záveru o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno o
preukázanie opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však podľa súdu
prvej inštancie opak nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte nebolo preukázané.

V Dohode totiž spomínaná cena nebola uvedená konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút
určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne 2,56 % zo schváleného úveru
po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, či v ďalšej listine - oznámení veriteľa
o schválení úveru bola už uvedená konkrétna výška mesačnej splátky. Súd totiž posudzoval to, čo
bolo uvedené v spornej Dohode. V danom prípade žalobkyňa mala mesačne platiť 34,56 eur za celé

obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mal zaplatiť sumu 1.451,52 eur, teda sumu prevyšujúcu
reálne poskytnutú sumu úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, teda 1.350,- eur. Navyše
túto sumu by musela zaplatiť aj v prípade predčasného zosplatnenia úveru, teda aj v prípade, že by
dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú predmet dohody možno považovať za
zbytočné a nepodstatné pre žalobkyňu (informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby,

podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže každý dlžník vie, kedy je splátka
splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie
kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len hypotetické služby ako je odklad splátok alebo druhá
upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za službu, o ktorú ani nemá záujem a
ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba (druhá upomienka zdarma). Za týchto

okolností súd konštatoval, že hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
je nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a
navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu vyššiu ako je reálne poskytnutý
úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú
zmluvná podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. K poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 150,- eur, súd uviedol, že v predmetnom prípade dojedanie o poplatku bolo
žalovaným v zmluve predformulované, pričom žalobkyňa nemohla znenie, obsah predmetnej podmienky
ovplyvniť Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná (§ 53 ods 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka je nutné konštatovať,

že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov
veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže
disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom
prípade však už priamo v žiadosti o poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná
žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 11. zmluvy), teda žalovanému je už v čase

uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom
uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom
prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadneprotiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru,
a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným
názvom. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni,

keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods 5 Občianskeho zákonníka).

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa odvolateľa závery súdu vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia podstatných zmluvných dojednaní, pretože v tomto prípade je
nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a prílohy, na ktoré odkazujú, tvoria

technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. K otázke obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Bezúročným
môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah
záväzku spotrebiteľa a obsah jeho rozhodnutia uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ani termín
konečnej splatnosti, ani údaj o splatnosti jednotlivých splátok úveru nie sú údajmi, ktoré by museli byť
bezpodmienečne obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú

iné ukazovatele, a to celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. K RPMN
uviedol, že poskytnutím úveru v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe sa rozumie
nie len vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj
započítanie.Namietal,žezacelkovúvýškuúveruavýškučerpaniaúverujenutnépovažovaťsumy,ktoré
boli spotrebiteľovi reálne poskytnuté, nakoľko súd prvej inštancie nezohľadnil zákonný pojem „celková

čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Poplatok
za poskytnutie úveru v zmysle zákonného znenia musí byť započítaný do celkovej čiastky, ktorú je
spotrebiteľ povinný uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom. K Dohode o poskytovaní služieb uviedol,
že žalobkyňa uzatvorila na základe slobodne a vážne prejavenej vôle, o čom svedčí tá skutočnosť,
že jej obsah verifikovala svojím podpisom. Uvedené dojednanie nemôže predstavovať neprijateľnú

zmluvnú podmienku z dôvodu, že predstavuje cenu plnenia. Podľa názoru odvolateľa slovenský právny
poriadok nezakazuje neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ak boli individuálne
dojednané. Dohoda obsahovala možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemal
záujem. Žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Identifikátorom neurčitosti nie je ani skutočnosť, že výška
odplaty za Dohodu bola vymedzená percentuálne. Žalovaný žiadal, by odvolací súd zmenil napadnuté

rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola
uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014, na základe ktorej
mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur, reálne vyplatené vo výške 1.350,- eur.

Na základe Dohody o poskytovaní služieb bola žalobkyňa povinná platiť žalovanému každý mesiac
odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
V rovnaký deň ako bola podpísaná zmluva o revolvingovom úvere a Dohoda o poskytovaní služieb,
bola podpísaná aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá zakladala právomoc rozhodcovskému
súdu na riešenie akýchkoľvek sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa ku dňu

7.4.2016 splatila úver vo výške 1.231,07,- eur.11. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmlúv

o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah

založený Zmluvami o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

15. Medzi povinné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere patrili
v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. f/, g/, j/ a k/ doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti

úveru, celková výška úveru, RPMN a predpoklady použité na jej výpočet ako aj celková čiastka, ktorú
spotrebiteľ musí zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí
byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V

danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu (č. l. 54 spisu) obsahovala
len výšku a počet splátok, a to v sume 47,43 eur v počte 42 splátok.

16. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o (ďalej aj ,,sporné pravidlo“)

obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad
sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR z

28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákonač.258/2001Zz. rozsudokNSSRvoveci7Cdo/128/2016).Uvedenézákonnépravidlosaderoguje
s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.Do nadobudnutia účinnosti
uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten
istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by:

1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru

než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10

ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).“

17.VkontexteuvedenéhoakoajsozreteľomnaUznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je

tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní

nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať

aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“

18. V Zmluve o revolvingovom úvere bola ako celková výška úveru uvedená suma 1500,- eur. Treba
však prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa v skutočnosti čerpala úver vo výške
1350,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo

veci C-377/14 zo dňa 21.04.2016, v zmysle ktorého cit.: „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice
2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru
a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Vzhľadom na uvedené je námietka žalovaného týkajúca

sa započítania irelevantná. Nakoľko suma 150,- eur žalobkyni nikdy nebola reálne vyplatená, nemožno
na túto sumu brať ohľad pri posudzovaní celkovej výšky poskytnutého úveru.

19. Nakoľko bola v Zmluve o revolvingovom úvere uvedená nesprávna výška poskytnutého úveru, z
ktorého v konečnom dôsledku vychádzal žalovaný pri výpočte RPMN a nakoľko žalovaný pri výpočte

RPMN zohľadnil aj nesprávnu výšku mesačných splátok úverov, súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru aj v tom smere, že údaj o RPMN je v Zmluvách o revolvingovom úvere uvedený nesprávne, a
to v neprospech spotrebiteľa.

20. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, predpokladov použitých na výpočet RPMN

a s uvedením nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ a d/
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej

splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a
tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený
len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Termín konečnej splatnosti úverumusí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v predmetnom
prípadetedadňa14.11.2014).Vopačnomprípadebysaminuloúčinkuust.§9ods.2zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol

spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

22. K neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru uvedeného v bode 5 Zmluvy o revolvingovom úvere
odvolací súd uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere a Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom

úvere sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších
spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého
úveru. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že poplatok za poskytnutie úveru sa líši
v závislosti od výšky poskytnutého úveru (predstavuje 10 % z poskytnutého úveru). Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že aj keď to v Zmluve o revolvingovom úvere a v Zmluvných dojednaniach nie
je priamo uvedené (čo spôsobuje neurčitosť danej zmluvnej podmienky), v prípade uvedeného poplatku

by malo ísť o administratívne náklady vynaložené na vypracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy. Za
takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy by mala byť v zásade rovnaká a
nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od
výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sleduje ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru
s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s

dobrými mravmi.

23. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako Zmluva
o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon,
to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova zmysle, že

svedčí o slobodnej vôli žalobkyne pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky, ako tvrdí žalovaný.
Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné
strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom žalobkyni bola predložená na podpis
spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil

dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno
zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať
návrh na uzavretie aj tejto Dohody o poskytovaní služieb. Žalobkyňa uviedla, že aj keď nemala záujem o

tieto doplnkové služby avšak chcela úver získať, musela túto dohodu podpísať. Žalovaný nepreukázal,
že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa. Tvrdenie odporcu, že
ak by navrhovateľ nemal záujem o podpis akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel, je
arbitrárne. A pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa mala možnosť výpovede Dohody po jej
podpise v prípade, ak žalobkyňa nemala o poskytovanie služieb ďalej záujem (ukončiť jej trvanie aj

takýmto spôsobom), tak takáto možnosť bola viacmenej len iluzórna, keďže sám žalovaný v odvolaní
zdôraznil, že zmena každej zmluvy je v zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných strán -
teda k zrušeniu Dohody sa vyžadoval súhlas žalovaného, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto
súhlasu jednoznačne zhoršilo - stratil by možnosť výberu ďalších platieb od žalobkyne, platených nad
rámec úverových splátok. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého

dohoda obsahuje v článku I. bode 7.1 Dohody o poskytnutí služieb neprijateľné zmluvné podmienky a
preto dospel k správnemu záveru, že dohoda o poskytovaní služieb uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalobcom dňa 14.11.2014 je neplatná.

24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

26. Správnemu výroku o vyhovení žalobe korešponduje aj správny výrok o trovách konania.

27. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.

rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).