Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820201758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., R. XXX/XX, proti žalovanému Silverside, a.s. v konkurze, so sídlom Bratislava - mestská
časť Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpenému advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.07.2021, č. k. 16Csp/24/2020 - 243, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, výrokom II. zrušil
neodkladné opatrenie nariadené v tomto konaní uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17CoCsp/35/2020-170 zo dňa 10.09.2020 počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia a výrokom III.
žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že
žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2020 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo

mzdy k úverovej zmluve č. 384469226 zo dňa 23.05.2018 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná, určenia, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. 384469226 zo dňa 23.05.2018 je bezúročný
a bez poplatkov, alternatívne aby súd určil, že zmluva o úvere č. 384469226 zo dňa 23.05.2018 je
neplatná. Súd uznesením č. k. 16Csp/24/2020-17 zo dňa 28.04.2020 rozhodol o návrhu žalobkyne na
vydanie neodkladného opatrenia tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2018 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
a ďalej mu uložil povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo

mzdy žalobkyne podľa uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17CoCsp/35/2020-170 zo dňa 10.09.2020
na odvolanie žalovaného zmenil uznesene súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenia
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
uplatňovania a výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobkyňou dňa 23.05.2018,
a to nad rámec zrážok po 160,42 eur mesačne, pričom zrážky zo mzdy môže žalovaný realizovať iba
na úhradu istiny úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 38446922607 zo dňa 23.05.2018.

Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z vykonaného dokazovania súd zistil,
že na základe úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 6 100,- eur na splatenie
iných jej záväzkov bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na bankové účty tretích osôb
určených dlžníkom /žalobkyňou/ tak, ako je špecifikované v čl. II bod. 1 uvedenej zmluvy, pričom medzizmluvnými stranami boli v čl. II bod 2 uvedenej zmluvy dohodnuté podmienky úveru. V rovnaký deň,
teda 23.05.2018 uzatvorili sporové strany aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V čl. II bod 1.1 uvedenej
dohody bolo ustanovené, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere na refinancovanie č. 384469226 vo výške 9 625,20 eur predstavujúcej istinu úveru spolu s
príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo
súvisiacim so zmluvou, napr. úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napr.
zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 9, §
11 ods. 1 až 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa; § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi stranami nebolo
sporné, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 23.05.2018, na základe
ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 6 100,- eur, ktorý mala
splácať v mesačných splátkach vo výške 160,42 eur, a písomnej dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 23.05.2018. Uvedená úverová zmluva má bez akýchkoľvek pochybností charakter štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná zmluva spĺňala všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Strany sporu uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy na základe
ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je opatrená podpismi zmluvných strán dňa 23.05.2018, je spísaná ako osobitná listina, nie je
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských

vzťahoch a právna úprava povoľuje tento inštitút ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak
je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a
priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Z textu dohody
(bod 7 článku III) vyplýva, že žalobkyňa bola zvýrazneným písmom poučená o tom, že má zákonnú
možnosť dohodu odmietnuť tým, že ju nepodpíše. Žalobkyňa hneď za uvedeným poučením dohodu

vlastnoručne podpísala. K námietke žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože
neobsahuje označenie platiteľa mzdy, súd uviedol, že takýto údaj nie je podstatnou náležitosťou takejto
dohody, jeho absencia ju tak nerobí neplatnou a nakoniec takýto údaj by mohol byť aj zavádzajúci,
pretože dlžník môže zamestnávateľa počas existencie záväzkového vzťahu meniť. Námietka žalobkyne,
že v dohode nie je uvedený rozsah záväzku, bola celkom nedôvodná, pretože takýto údaj, teda výška

zabezpečenejpohľadávkyjevdohodepriamouvedená,atovovýške9625,20euraurčitojevymedzené
aj príslušenstvo pohľadávky ako úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Uvedenú dohodu zmluvné
strany neuzavreli ako súčasť textu úverovej zmluvy, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku úverovej zmluvy. Preto súd žalobu v časti o určenie, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatná ako neopodstatnenú zamietol. Preskúmaním samotnej zmluvy o úvere súd nezistil,

že by zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s Občianskym zákonníkom, zákonom o
spotrebiteľských úveroch, ako aj so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
je uzavretá v písomnej forme, čo korešponduje z ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobkyňa mala dostatok času od doručenia návrhu spotrebiteľskej zmluvy až do jej uzavretia
na preštudovanie si obsahu tejto zmluvy a bolo na nej, či zmluvu podpíše alebo nie. Podpisom

potvrdila, že si zmluvu prečítala, súhlasila s podmienkami upravenými v zmluve, aj s náležitosťami
v nej obsiahnutými. V zmluve je podľa názoru súdu správne uvedená výška RPMN. Súd zastával
názor, že žalobkyňa v konaní nepreukázala a neudržala dôkazné bremeno v tom, že by RPMN v
danom prípade bola vypočítaná nesprávne alebo v rozpore s tým, ako je stanovené v prílohe k
zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere na refinancovanie a taktiež nepreukázala, že by to bolo v zmluve uvedené v
neprospech spotrebiteľa, preto súd vyhodnotil, že RPMN v danom prípade bola vypočítaná správne.
Odplata bola stanovená vo výške 19,65 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú
mieru odplaty stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zároveň výška odplaty súčasne
neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN, ktorá bola určená vo výške 12,46 %. V zmluve podľa

súdu žalovaný uviedol aj ostatné zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 a nasl. zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.05.2018. Na základe všetkého uvedeného potom súd
dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, obsahuje všetky obligatórne náležitosti
vymedzené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
a preto nie je možné v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch určiť, že zmluva je bezúročná

a bezpoplatková, ako právny úkon je podľa názoru súdu dostatočne určitá, zrozumiteľná a neodporuje
ani dobrým mravom, preto súd žalobu v tejto časti tiež zamietol. Súd sa zaoberal aj dohodou žalobkyne
a žalovaného o povinnosti žalobkyne zaplatiť zmluvnú pokutu vzhľadom na dohodnutú výšku zmluvnej
pokuty. Ako zistil, dohoda obsiahnutá v ust. čl. IX bod 2 je totožná so znením nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v § 3a ods.
1 upravuje maximálnu výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
totožným spôsobom ako znenie ust. čl. IX bod 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle nariadenia

sa maximálna výška sankcie určuje vzhľadom na dve samostatné hodnoty, a to vzhľadom na výšku
priemernej hodnoty RPMN zvýšenej o 10 percentuálnych bodov, avšak zároveň vzhľadom na 3-násobok
úrokov z omeškania určených podľa § 3 totožného nariadenia vlády. V danom prípade zmluvná pokuta
dohodnutá v čl. IX bod 1 zmluvy vo výške 12 % ročne je v súlade s § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., keďže výška priemernej hodnoty RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavovala 12,46 %. Takisto

článok IX bod 4 zmluvy, kde sa dohodlo, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených
záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej spôsobom podľa
čl. IX bod 1 zmluvy a právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od 1.
dňa omeškania s tým, že bod 2 tohto článku sa použije rovnako, podľa názoru súdu nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože výška úrokov z omeškania je stanovená s odkazom na článok IX bod
1 zmluvy, ktorý odkazuje na článok II. bod 2 zmluvy, kde bola výška úrokov z omeškania dohodnutá vo

výške 5 % ročne a teda v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a preto súd žalobu i v časti
o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre obsah neprijateľných zmluvných podmienok
s poukazom na všetko uvedené ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania sporových strán rozhodol
súd v zmysle podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá CSP. V
predmetnej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania

voči žalobkyni.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platná. Podľa názoru žalobkyne
ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského

záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, ale musí byť rešpektované aj zákonné ustanovenia smerujúce
k ochrane spotrebiteľa, slabšej zmluvnej strany z tohto právneho vzťahu. Predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože
umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne plnenia, ktoré môžu mať základ
v neprijateľných zmluvných podmienkach a uzavretie spornej dohody o zrážkach zo mzdy dosiahol

žalovaný podmienkou, že inak nedôjde k uzavretiu formulárovej zmluvy o úvere. Žalobkyňa nebola pri
podpise zmluvy informovaná o možnosti odmietnuť podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Ak by
žalovaný žalobkyňu informoval o dôsledkoch takejto dohody, žalobkyňa by dohodu neuzavrela. Tvrdenia
žalovaného o tom, že mala možnosť sa oboznámiť so znením dohody, resp. jej následkami alebo
odmietnuťpodpísaniedohodypovažovalažalobkyňazanedostatočnepreukázané.Poukázalanaznenie

článku II. bod 2 zmluvy o úvere, ktorý podľa žalobkyne odôvodňuje záver, že bez uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy by nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorej zabezpečenie si takto žalovaný ako
dodávateľ vymienil. Ďalej žalobkyňa uviedla, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité.
Podľa žalobkyne zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, pretože dlžník
nemôže inak prejaviť vôľu pohľadávku uspokojiť prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

Vzhľadom na neurčitosť obsahu tohto právneho úkonu by mal súd považovať dohodu za neplatný
právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonanie zrážok v trojnásobne vyššej výške ako bolo v dohode o zrážkach zo mzdy dohodnuté.
Dohoda o zrážkach zo mzdy, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má podľa žalobkyne charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch

so spotrebiteľmi. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tým ako súd posúdil požadované určenie, že zmluva
je bezúročná a bez poplatku. Podľa žalobkyne žalovaný nepreukázal správnosť výpočtu RPMN. Súd sa
podľa žalobkyne nezaoberal neprijateľnosťou zmluvnej podmienky v zmluve o úvere, a to ustanovením
týkajúcim sa zmluvnej pokuty. Z týchto ustanovení nie je zrejmé, najmä z bodu 1, či možno aj opakovane
žiadať túto sankciu, najmä v prípade, keď dlžník vyrovná omeškaný dlh a veriteľ nepristúpi k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti, alebo či sa jedná o jednorazovú sankciu. Najmä nie je zrejmé, akým spôsobom
sa môžu zmluvné pokuty uvedené v bode 1 ako aj v bode 4. tohto článku kumulovať. Poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.01.2018. Žalobkyňa vzhľadom
na uvedené nesúhlasila ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
podaniach.Malzato,žežalobkyňaneuviedlanazákladeakýchodvolacíchdôvodovnapádarozhodnutie
súdu prvej inštancie. Tvrdenie žalobkyne považoval za účelové a vyslovene klamlivé. Podľa žalovanéhosúd prvej inštancie postupoval správne, podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby
odvolací súd zamietol odvolanie ako nedôvodné, a aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
a rozhodol o tom, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s tvrdeniami žalovaného o tom,
že z odvolania nevyplývajú odvolacie dôvody, nesúhlasí. Zopakovala, že podľa jej názoru súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že sa

ako spotrebiteľka mohla oboznámiť so znením dohody, resp. jej následkami. Podľa názoru žalobkyne
nie je možné konštatovať, že dohoda je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu,
že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa s jej podmienkami riadne a včas oboznámil.
Žalobkyňa bola tiež toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.

5. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a náležite
odôvodnené.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý

verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobkyne na tom právnom
závere, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.05.2018

nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku úverovej zmluvy, keďže táto bola uzatvorená
na samostatnej listine, v dohode bol uvedený rozsah záväzku, pričom výška zabezpečenej pohľadávky
bola uvedená priamo a určito bolo uvedené aj príslušenstvo pohľadávky, žalobkyňa bola poučená o
možnosti ju odmietnuť, zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.05.2018 je
platným právnym úkonom, nakoľko je dostatočne určitá, zrozumiteľná, neodporuje ani dobrým mravom

a obsahuje všetky obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nebolo preukázané, že by v zmluve bola
nesprávne uvedená RPMN, a preto nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h)

CSP, a teda, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov

zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich vyložil a na daný skutkový stav aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ so svojím dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení §

551 Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom,
čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak
by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu.

Novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákonom č. 102/2014 Z. z. bolo sprísnené
používanie dohôd o zrážkach so mzdy tak, že podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. je
neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a

mal možnosť ju odmietnuť.

14. Odvolací súd má za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom.
Bola uzatvorená na samostatnej listine dňa 23.05.2018. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy v
rovnaký deň ako uzatvorenie zmluvy o úvere bez ďalšieho neznamená, že takáto dohoda je neplatná.

Je bežným javom, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpisuje okrem tejto
zmluvy aj ďalšie dokumenty, ktoré sú mu predkladané na podpis spoločne, resp. jeden za druhým. Len
z takéhoto postupu veriteľa nemožno vyvodiť, že takto uzatvorený právny úkon je neplatný. Zákon pre
prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyžaduje formu osobitnej listiny, poučenie o dôsledkoch jej
uzavretia a možnosť ju odmietnuť, čo bolo splnené. Z hľadiska obsahu tak postačuje možnosť dohodu

odmietnuť a napokon je tu zákonná požiadavka na poučenie o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy.
Poučenia o dôsledkoch uzavretia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sú dané, pretože dôsledky jej
uzavretia sú úplne zrejmé zo samotného jej textu, a to zo samostatného článku III. dohody o zrážkach
zo mzdy. Z článkov I. a III. vyplýva, že uzavretie dohody bolo dobrovoľné a žalobkyňa mala možnosť
dohodu odmietnuť tak, že túto nepodpíše. Uvedené ustanovenia dohody sú určité a zreteľné, pričom

navyše ustanovenie čl. III. bod 7 dohody o možnosti dohodu odmietnuť je zvýraznené tak, aby neuniklo
pozornosti ani priemernému spotrebiteľovi po jeho prečítaní. Argumentácia žalobkyne o tom, že nemala
možnosť sa s dohodou oboznámiť v tomto smere preto neobstojí, keď na oboznámenie tejto dohody
a jej dôsledkov postačovalo len prelistovanie dohody a prečítanie jej zvýraznených častí. Spotrebiteľ
síce vo všeobecnosti požíva osobitnú ochranu, avšak táto mu nemôže byť poskytovaná neobmedzene

až do takej miery, že by ho úplne a bezvýhradne zbavovala náležitej miery nevyhnutnej obozretnosti a
zodpovednosti vo vzťahu k záväzkovému vzťahu s dodávateľom. Z dohody o zrážkach zo mzdy a ani
zo samotnej zmluvy o úvere (ani z článku II. bod 2 zmluvy o úvere, na ktorý poukazovala žalobkyňa)
nevyplýva, že by žalovaný ako veriteľ podmienil poskytnutie úveru uzatvorením dohody o zrážkach zomzdy. Pokiaľ na jej základe môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku, tak námietka v tomto smere je
nedôvodná, keďže ide o podstatu dohody o zrážkach zo mzdy uspokojiť pohľadávku, t. j. naplniť jej
uhradzovaciu funkciu v prípade neplnenia si povinností dlžníkom. Ani prípadný postup veriteľa v rozpore

s dohodou vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka nemá za následok neplatnosť dohody.

15. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym
úkonom, ktorý neobsahuje konkrétnu výšku zabezpečenej pohľadávky, keď konkretizácia zabezpečenej
pohľadávky a jej výška výslovne z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajú (článok II. bod

1). Odvolací súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzavretá v súlade so zákonom, nie je neprijateľnou podmienkou úverovej zmluvy, a preto nie sú dané
ani dôvody jej neplatnosti.

16. Pokiaľ ide o posúdenie samotnej zmluvy o úvere, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,
nezistil také skutočnosti, ktoré by spôsobili neplatnosť zmluvy o úvere, resp. ktoré by viedli k záveru o

tom,žezmluvaoúvereobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienkyakzáveru,žeúverjebezúročnýabez
poplatkov pre absenciu náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa
v odvolaní uvádzala rovnaké námietky ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd prvej
inštancie už rozsiahlo zaoberal, pričom dospel k správnym záverom, na ktoré odvolací súd poukazuje.
K námietke žalobkyne o nesprávnej výške RPMN je potrebné poukázať na to, že žalovaný v konaní

predložil výpočet a informáciu o RPMN, čím preukázal, ako pri výpočte RPMN postupoval, pričom z
tohto výpočtu vyplýva, že zohľadnil všetky relevantné parametre pre správny výpočet RPMN. Súd prvej
inštancie sa podrobne zaoberal aj posúdením ďalších náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 zákona
č. 129/2010 Z. z. zo správnym výsledkom o tom, že v predmetnej zmluve o úvere neabsentujú také
údaje, ktoré by viedli k záveru o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Rovnako sa súd prvej

inštancie zaoberal aj námietkou neprijateľných podmienok zmluvy o úvere. Žalobkyňa aj v odvolaní
namietala ustanovenie zmluvy o dohodnutej zmluvnej pokute, ktoré je podľa žalobkyne neprijateľnou
podmienkou zmluvy o úvere. Z predmetného dojednania zmluvy o úvere podľa názoru odvolacieho
súdu nevyplýva, že by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Dojednanie o zmluvnej pokute je určité, pričom samotná zmluva v ďalšom texte odkazuje na nariadenie

č. 87/1995 Z. z., konkrétne na ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty. Odvolací súd nezistil
žiadne podmienky v zmluve o úvere, ktoré by boli neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.

17. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaný bol v

konaní plne úspešný a súd prvej inštancie mu preto priznal plnú náhradu trov konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému odvolací súd proti žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).