Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. september 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217525
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4417217525.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd F. W., sudkyňou E.. T. B., v právnej veci žalobkyne : O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J.

XXXX/XX, XXX XX R., zast. E.. J. Q., advokátka, W. XXXX/XX, XXX XX H. T., proti žalovanému : H. B.
J., s.r.o., H. XX, XXX XX T. XX, O.: XX XXX XXX, zastúpený: I. kancelária D.. I. B., s.r.o., P. XX, XXX
XX T., P.O. T. XX, O.: XX XXX XXX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. W. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

O.. W. zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
X.XXX,XX eur a úroku z omeškania vo výške X % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a to titulom
bezdôvodnéhoobohatenia.J.nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazdôvodnilatým,žeúverktorý
jej bol poskytnutý zo strany žalovaného na základe W. o poskytnutie úveru/ zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a
aj plnenie odplaty za služby podľa bodu R.. W./zmluvy považuje za neplatný právny úkon. T. obohatenie

si uplatnila podľa § 451 a nasl. Z. zákonníka. W. však mal za to, že vyššie uvedená zmluva je v súlade
so zákonom a obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z.. J. voči časti peňažnému
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania. E. zato, že
všetky úhrady vykonané zo strany žalobkyne v období pred XX.XX.XXXX sú už premlčané. V poradí
prvým rozsudkom sp.zn. XCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd, čo sa týka žalovanej
istiny žalobe vyhovel v celom rozsahu. W. zamietol len v nepatrnej časti úroku z omeškania. F. žalobkyne
posúdil podľa ustanovení § 451 ods. X a X Z. zákonníka, t.j. ako nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. E. zato, že keďže v konaní XC/XXX/XXXX bol predmetný úver vyhodnotený ako bezúročný
a bez poplatkov, mal žalovaný nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni ako úver poskytol. Z
vykonaného dokazovania vtedy súd zistil, že zo strany žalovaného na základe vyššie uvedenej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX bol žalobkyni reálne poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške X.XXX,XX eur. W. zaplatila na základe tejto zmluvy za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX
žalovanému sumu X.XXX,XX eur. K., t.j. to, že žalobkyni bol poskytnutý na základe vyššie uvedenej
zmluvy úver vo výške X.XXX,XX eur a že na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému sumu X.XXX,XX

eur sporné nebolo. I. bolo uvedené rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenou sumou X.XXX,XX eur a
poskytnutým úverom vo výške X.XXX,XX eur, súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. I. čo sa týka
skutočnosti, že úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je
bezúročný a bez poplatkov súd za sporené nepovažoval a to predovšetkým s poukazom na konanievedené na tunajšom súde pod sp.zn. XC/XXX/XXXX-XX, v ktorom konaní tunajší súd rozsudkom zo dňa
XX.XX.XXXX okrem iného určil aj to , že vyššie uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. W. bola teda povinná žalovanému vrátiť X.XXX,XX eur. Zo žalobkyňou zaplatenej celkovej

sumy X.XXX,XX eur prijal teda oprávnene žalovaný len sumu X.XXX,XX eur a všetko , čo prijal nad
túto sumu, prijal bez právneho dôvodu. T. právneho dôvodu prijal teda sumu X.XXX,XX eur a o túto
sumu sa žalovaný na úkor žalobkyne obohatil / § XXX ods.X a X Z. zákonníka/. H. § 451 ods. X Z.
zákonníka je žalovaný ako osoba, ktorá sa bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatila, povinný toto
bezdôvodného obohatenie vo výške X.XXX,XX eur žalobkyni vydať. P. však žalovaný vzniesol v tomto

konaní námietku premlčania časti žalovanej sumy, nakoľko mal za to, že všetko čo bolo zo strany
žalobkyne uhradené pred dátumom XX.XX.XXXX je už s poukazom na trojročnú premlčaciu lehotu
premlčané, súd sa musel s touto námietkou vysporiadať. V rámci v poradí prvého rozhodovania sa
tunajší súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nárok žalobkyne je v časti premlčaný. E. zato, že v
danej veci je potrebné na dĺžku objektívnej premlčacej lehoty aplikovať ustanovenie § 107 odsek X Z.
zákonníka, podľa ktorého sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaní

za tri roky a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia za XX rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
J. premlčacia doba v zmysle § 107 odsek X Z. zákonníka je v tomto prípade dvojročná a začína plynúť
odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.
J. ďalej mal zato, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa subjektívne dozvedela až v
čase, keď prestala splácať úver, t.j. XX.X.XXXX / kedy bola zo strany žalobkyne vykonaná posledná

úhrada/. K. dňom, t.j. XX.X.XXXX sa žalobkyňa subjektívne dozvedela koľko zaplatila žalovanému na
základe zmluvy, t.j. týmto dňom zistila / mohla zistiť/ o koľko úver, ktorý bol bez poplatkov a úrokov,
žalovanému preplatila. A od uvedeného dňa /XX.X.XXXX / súd rátal dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá
do dňa podania žaloby / XX.XX.XXXX/ neuplynula. Z. uvedeného, vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania, musel súd skúmať, či si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

aj v zákonnej lehote podľa ods. X cit. § 107 Z. zákonníka. Z prehľadu úhrad vykonaných žalobkyňou
na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že táto všetky platby, ktoré vykonala, vykonala
v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. V tomto období teda uhradila žalovanému sumu X.XXX,XX
eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu X.XXX,XX eur. J. pri prvom rozhodovaní
obohatenie žalovaného vyhodnotil ako úmyselné, t.j. mal za to, že sumu, ktorú žalovaný prijal, prijal s

úmyslom bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. I. XX ročnú premlčaciu dobu dospel súd k záveru,
že k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo a to ani v časti, preto žalovaného zaviazal na úhradu celej
žalovanej istiny. W. zamietol len v nepatrnej časti úroku z omeškania.
X. Žalovaný odvolaním napadol vyhovujúci výrok vyššie uvedeného, v poradí prvého rozsudku
okresného súdu sp.zn. XCsp/XXX/XXXX-XXX. W. odvolanie zdôvodnil tým, že v konaní nebolo

preukázané, že išlo z jeho strany o úmysel bezdôvodne sa obohatiť. E. za to, že záver súdu, podľa
ktorého žalovaný má ako podnikateľský subjekt vedieť, že sa bezdôvodne obohacuje by znamenal, že
každé bezdôvodné obohatenie by muselo byť získané úmyselne. F. teda s tým, aby bola v tomto prípade
aplikovaná desaťročná premlčacia doba stanovená v § 107 ods. X OZ, t.j. premlčacia doba upravená
pre prípad získania úmyselného bezdôvodného obohatenia. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá

rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za správne. E. za to, že sa súd dostatočne vysporiadal
s námietkou premlčania a že ju správne vyhodnotil. W. vznesenú námietku premlčania považovala za
nedôvodnú. H. jej názoru danú vec bolo potrebné posúdiť podľa objektívnej XX ročnej premlčacej doby,
pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného treba považovať za úmyselné. H. na to, že žalovaného
nekalé obchodné praktiky, ako dôsledky absencie podstatných náležitostí zmluvy, boli žalovanému

vytknuté už pred uzatvorením zmluvy so žalobcom. W. vedel, že ním predložená zmluva vykazuje
nedostatky, pre ktoré ju treba považovať za neplatnú. Q. konanie nemožno vyhodnotiť inak, ako
úmyselné konanie , zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom
získať majetkový prospech.

X. O odvolaní žalovaného rozhodol P. súd F. uznesením sp. zn. XCo/X/XXXX -XXX zo dňa XX.X.XXXX
tak, že napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vo vzťahu k ustanoveniu § 107 Z. zákonníka uviedol, že toto ustanovuje kombinuje

premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by
ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa
charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané
bez úmyselného konania, je dĺžka objektívnej premlčacej doby tri roky a ak bol taký prospech získanýúmyselne, určil Z. zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto dôb je stanovené
odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. P. súd poukázal na to, že je osobitne
upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. H. začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby

sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo
získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. P. súd súčasne poukázal na to, že nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti prípadne aj skôr. Čo sa však týka plynutia objektívnej premlčacej doby, táto plynie bez
akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom

na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. X Z. zákonníka. A plynie odo dňa, keď došlo k
bezdôvodnému obohateniu (R XX/XXXX, s. XXX ods. X a s. XXX ods. X).. Z. súd sa nestotožnil s
tým, ako tunajší súd posúdil objektívnu premlčaciu dobu. Z. súd bol toho názoru, že na preukázanie
úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia len všeobecné tvrdenia o zaužívanej
praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom prípade s
poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia úverovej

zmluvy a prijatia plnenia na základe úverovej zmluvy vedel, alebo bol aspoň uzrozumený, že sa
bezdôvodne obohacuje. V tomto smere súd prvej inštancie neuviedol žiadne osobitné dôvody, z ktorých
odvodil záver o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení žalovaným. Z. súd súčasne poukázal na
to, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel získať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k
plneniu z úverovej zmluvy uzavretej práve medzi stranami. V tomto smere odvolací súd poukázal aj na

rozhodnutia F. súdu SR z XX. októbra XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX a XCdo/
XXX/XXXX zo dňa XX. septembra XXXX. V týchto rozhodnutiach dovolací súd uzavrel, že samotný
fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa,
vo všeobecnosti a bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne
sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. K. tiež, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom

podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna
prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé osebe nemôžu bez ďalšieho
zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). V tomto ohľade dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcu.W.musípreukázať,ževčase,kedydošlokobohateniu,malažalovanáúmyselzískaťmajetkový
prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovanej (vedomostnej aj vôľovej zložky

úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota. R. na vyššie uvedené odvolací
súd skonštatoval, že dôsledkom nedodržania zákonných náležitostí v zmluve o úvere je v určitých
zákonom presne špecifikovaných prípadoch bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Iba
samotná skutočnosť, že súd určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je úver bez poplatkov a
bez úrokov, však neodôvodňuje prijať záver, že žalobkyňou zaplatené úroky a poplatky sú bezdôvodný

obohatenímzískanýmžalovanýmúmyselne.Odvolacísúduviedol,žežalobkyňavkonanínepreukázala,
že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jej úkor. A v
prípade nepreukázania úmyslu žalovanej (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná
všeobecná trojročná objektívna lehota.
4. Ako bolo uvedené, žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku, namietajúc premlčanie

časti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na právnu úpravu
premlčania, podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. A podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa toto
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a len ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 122 ods. 2
Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Zákon
v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ustanovuje teda dvojročnú subjektívnu

a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Vzájomný vzťah uvedených dôb je taký, že
pokiaľskončíplynutie jednejznichadôjdekvzneseniunámietkypremlčania,premlčanéprávonemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o bezdôvodnom obohatení
vedel, ale alebo nie. Čo sa týka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, pre jej začiatok je

rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Nakoľko sa však oprávnený o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr,
ako toto vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže potom začať plynúť skôr ako objektívna.
Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatilspravidla vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať
žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď reálne nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach

mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako takýto jeho nárok
vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ) vtedy, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za

bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Takto tejto vedomosti oprávneného rozumie nielen právna prax ( napr.
aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX B. XXXX/XXXX z XX. októbra XXXX, sp.
zn. XX B. XXXX/XXXX z XX. januára XXXX), ale aj právna teória (porovnaj napr. D. R., Neoprávnený
majetkový prospech, T. XXXX, str.XXX-XXX) .

5. Po vrátení veci tunajšiemu súdu sa súd musel opätovne zaoberať námietkou premlčania, nakoľko

žalovaný od počiatku v konaní namietal premlčanie časti nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní.
V konaní bolo teda ustálené, že žalobkyňa uhradila v súvislosti s vyššie uvedenou spotrebiteľskou
zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu sumu X.XXX,XX eur. Taktiež bolo ustálené , že
spotrebiteľský úver , ktorý bol zo strany žalovaného na základe uvedenej zmluvy poskytnutý žalobkyni,
bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, t.j. žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému

len to, čo ako úver dostala. Zvyšok jej úhrad spolu vo výške X.XXX,XX eur, t.j. suma, ktorú zaplatila nad
rámec poskytnutého úveru, si uplatnila v tomto konaní titulom bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaný, ako bolo uvedené, vzniesol voči nároku žalobkyne námietku premlčania. J. opätovne
uvádza, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa § X07 ods. 1 a X Z.

zákonníka, potrebné rozlišovať dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá pri bezdôvodnom
obohatení začne plynúť odo dňa , keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto
sa na jeho úkor obohatil. J. sa toto právo najneskôr premlčí za tri roky a pri úmyselnom bezdôvodnom
obohateníza10rokov ododňa kedybezdôvodnémuobohateniudošlo.Vprípadetroj,resp.desaťročnej
doby ide o objektívnu premlčaciu dobu a pre obe tieto doby je charakteristické, že subjektívna premlčacia

doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a uplynutím čo i len jednej z nich, pri vznesení námietky
premlčania, nie je možné premlčané právo priznať.

X. Žalobu podala žalobkyňa na súde dňa XX.XX.XXXX. Týmto dňom došlo k uplatneniu práva, čo
vyvolalo účinky podľa § 112 Z. zákonníka, t.j. odo dňa uplatnenia práva premlčacia doba neplynie. W.

všetky platby na uvedenú spotrebiteľskú zmluvu vykonala v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX.
Žalobkyňa bola povinná veriteľovi z úverového vzťahu, t.j. žalovanému, vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru vrátiť len to, čo od neho ako úver dostala, t.j. sumu X.XXX,XX eur. Vo
vyššie uvedenom období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX však uhradila spolu sumu X.XXX,XX eur,
pričom z tejto sumy žalovaný prijal oprávnene len sumu X.XXX,XX eur / suma poskytnutého úveru/.

W. úhrad vo výške X.XXX,XX eur prijal žalovaný preukázateľne bez právneho dôvodu. Z prehľadu
platieb založeného na č.l. XX v spise je zrejmé, že záväzok žalobkyne uhradiť žalovanému dlžnú
sumu X.XXX,XX eur bol splnený už úhradami vykonanými v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
R. ostatné úhrady, zrealizované neskôr, boli už nedôvodné. Súd opätovne uvádza, že podľa §
107 ods. X najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. I. už bolo
uvedené, žaloba bola podaná na súde XX.XX.XXXX, t.j. všetko čo plnila, resp. čo od nej žalovaný
prijal pred dátumom XX.XX.XXXX je premlčané, pretože pri úhradách žalovaným prijatých pred dátum
XX.XX.XXXX, tak pri týchto od ich prijatia do podania žaloby, už uplynula trojročná objektívna
premlčacia doba. R. z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z predloženého rozpisu prijatých

platieb a s poukazom na vznesenú námietku premlčania, súd konštatuje, že všetky úhrady / platby/
žalovaným prijaté viac ako X roky pred podaním žaloby, t.j. prijaté pred dátumom XX.XX.XXXX sú
už premlčané, pretože od ich prijatia uplynula trojročná objektívna premlčacia doba. Q. objektívna
premlčacia doba neuplynula pri platbách vykonaných žalobkyňou, resp. prijatých žalovaným v období
od XX.XX.XXXX a to spolu v sume XXX,XX eur. V objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa

Z. zákonníka sa teda nepremlčali vyššie uvedené platby realizované v období od XX.XX.XXXX do
XX.X.XXXX spolu v sume XXX,XX eur.
J. však musel skúmať aj to, či k premlčaniu nedošlo v
subjektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka subjektívnej premlčacej dobytáto je v prípade bezdôvodného obohatenia dvojročná / § X07 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ a začne
plynúť odo dňa , kedy sa oprávnený dozvie, že sa niekto na jeho úkor bezdôvodne obohatil a kto sa
takto obohatil, resp. že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní vedomosti žalobkyne

o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné podľa
súdu z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať minimálne z vedomosti žalobkyne o
tom, kedy reálne nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohla dozvedieť aj skôr. Za takýto deň súd
považuje deň, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému poslednú splátku úveru. Z prehľadu úhrad je

zrejmé, že posledná splátka úveru bola podľa prehľadu platieb vykonaná dňa XX.X.XXXX. Preto súd
aj s poukazom na skutočnosť, že po tejto poslednej úhrade bola už žalobkyňa schopná jednoznačne
vyčísliť bezdôvodné obohatenie, začatie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby rátal od
XX.X.XXXX / deň poslednej úhrady/ a do podania žaloby 22.12.2017 táto neuplynula. H. žaloby na súd
dňa XX.XX.XXXX došlo teda k uplatneniu práva, čo vyvolalo účinky podľa § 112 Z. zákonníka, t.j.
odo dňa uplatnenia práva premlčacia doba neplynie. Súd opätovne uvádza, že v čase podania žaloby

nebola premlčaná pohľadávka XXX,XX eur predstavujúca úhrady, resp. platby realizované v období od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. I. pri jednej z uvedených platieb, od ich prijatia do podania žaloby trojročná
objektívna premlčacia doba neuplynula. A pri týchto platbách, ako je popísané vyššie neuplynula ani
dvojročná subjektívna doba, ktorej začiatok plynutia súd ustálil dátumom poslednej úhrady. Zvyšok
žalovanej sumy , presahujúci sumu XXX,XX eur je premlčaný a keďže žalovaný vzniesol námietku

premlčania, súd musel v časti, v ktorej je nárok premlčaný , žalobu zamietnuť.

8. Súd teda dospel k záveru, že premlčaná nie je suma XXX,XX eur, predstavujúca platby realizované
v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Uvedenú sumu žalovaný od žalobkyne prijal bez právneho
dôvodu / § 451 ods. X Občianskeho zákonníka/ a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie podľa

§ XXX ods. a § 456 Z. zákonníka žalobkyni vydať, pretože práve na jej úkor sa obohatil.

9. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania a to od XX.X.XXXX do zaplatenia.
J. jej ich priznal a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR
č. XX/XXXX Z. z. v znení noviel vo výške X % ročne s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným

plnením avšak nie od 18.2.2016 / ako si to uplatnila žalobkyňa v žalobe/, ale až odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému , t.j. od 24.1.2018. V zmysle § 563 Z. zákonníka ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Súdnemalnadvšetkupochybnosťpreukázané,kedy
konkrétne a či vôbec žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na úhradu jej nároku, preto

malsúdzato,ženajneskôrdoručenímžalobysažalovaný ojejnárokudozvedel.Pretoodnasledujúceho
dňa po doručení žaloby je žalovaný v omeškaní s peňažným plnením XXX,XX eur a od nasledujúceho
dňa bol žalobkyni priznaný aj úrok z omeškania a to vo výške X % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku /
za obdobie pred 24.1.2018 / súd žalobu zamietol.

XX. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na úhradu sumy XXX,XX eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo zvyšku
súd žalobu z dôvodu v časti dôvodne vznesenej námietke premlčania, zamietol.

11. Na doplnenie, súd uvádza k tvrdeniu žalobkyne, že v prípade jej nároku ako spotrebiteľky, na

zaplatenie žalovanej sumy, je potrebné na premlčanie aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu
dobu, keďže podľa nej išlo zo strany žalovaného minimálne o nepriame úmyselné bezdôvodné
obohatenie, tak s týmto tvrdením sa súd nemohol nestotožniť. Žalobkyňa síce toto svoje tvrdenie
opakovane uvádzala v rôznych svojich podaniach. Išlo však len o jej všeobecné tvrdenie , všeobecné
poukazovanie na správanie sa žalovaného. Žiadne dôkazy napriek tomu, že bola v konaní zastúpená

právnou zástupkyňou a že jej bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu však nenavrhla. Naopak,
pojednávania sa nezúčastnila a s poukazom na hospodárnosť konania požiadala o konanie v jej
neprítomnosti. Ohľadom posudzovania bezdôvodného obohatenia v rozpore s dobrými mravmi, súd
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci poukazuje aj napr. na rozhodnutia NS SR z
18.10.2018, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

I. už bolo uvedené, v týchto rozhodnutiach dovolací súd uzavrel, že samotný fakt, že nebankový
subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, vo všeobecnosti a
bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor
spotrebiteľa. Q. uviedol, že len samotné, všeobecne uvádzané skutočnosti a fakty o profesionálnompodnikateľskom postavení žalovaného ako nebankového subjektu v oblasti poskytovania úverov a
ani súčasná , resp. doterajšia súdna prax realizovaná s cieľom ochrany spotrebiteľa v obdobných
prípadoch, nemôžu automaticky zakladať úmysel nebankového subjektu. T. teda povinnosťou žalobkyne

nielen tvrdiť, ale aj preukázať úmyselné bezdôvodné obohatenie. Z vykonaného dokazovania však súd
nemal nad všetku pochybnosť preukázaný jednoznačný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť
na úkor žalobkyne. F. nad všetku pochybnosť preukázané, že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal
žalovaný úmysel získať majetkový prospech na úkor žalobkyne. T. takéhoto preukázania úmyslu
žalovaného a to jednak vedomostnej, ale ja vôľovej zložky úmyslu, musí byť pre prípad premlčania

aplikovanálenvšeobecnátrojročnáobjektívnadoba.F.tomu,žežalovanýakoveriteľzúverovéhovzťahu
pripravoval návrh zmluvy a napriek tomu, že súd z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí v zmluve
o úvere dospel k záveru , že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je úver bez poplatkov a bez úrokov,
neodôvodňuje ho súčasne prijať záver, že žalovaným prijaté bezdôvodné obohatenie je automaticky
úmyselné. Q. jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané nebolo.

XX. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
H. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
H. § X55 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

H. § X62 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobkyňa sa svojou žalobou
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy X.XXX,XX eur s prísl. (100%). Súd jej priznal XXX,XX eur s

prísl. (XX % zo žalovanej sumy). Vo zvyšku (XX % zo žalovanej sumy) súd návrh zamietol. E. úspechu,
resp. neúspechu strán sporu bola v tomto prípade takmer rovnaká., preto súd v súlade s § X55 ods. 2
C.s.p. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.