Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/140/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122202717
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1122202717.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: W. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XX, Z.,
zastúpeného: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti
žalovanému: COFIDIS, akciová spoločnosť, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, 59866
Villeneuve-d'Ascq CEDEX, Francúzska republika, v Slovenskej republike podnikajúca prostredníctvom:
COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Landererova 12, Bratislava, IČO: 50 595 628, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11. mája 2022, č.k. 21C/15/2022-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
nasledovného znenia:

Žalovanému sa zakazuje začať s výkonom záložného práva k hnuteľnej veci, osobnému automobilu
značky O., typ: G. W. X W., O. Č. O.: D., L. O.: XXXX, ktoré je registrované v Notárskom centrálnom
registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 14256/2019, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca je povinný podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému žalobu
vo veci samej o určenie, že záložné právo k hnuteľnej veci, osobnému automobilu značky O., G.: G. W.
X W., O. Č. O.: D., L. O.: XXXX, ktoré je registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv
pod sp. zn. NCRzp 14256/2019, tu nie je.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáha, aby súd žalovanému zakázal začať s výkonom záložného práva k hnuteľnej
veci, osobnému automobilu značky O., G.: G. W. X W., O. Č.M. O.: D., L. O.: XXXX, ktoré je registrované
v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 14256/2019 a v prípade, že žalovaný
s výkonom tohto záložného práva už začal, aby mu súd zakázal vo výkone tohto záložného práva
pokračovať. Poukázal na to, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým,
že dňa 22.02.2019 uzatvoril so spoločnosťou Farina detailing SK s. r. o., IČO: 51 258 358 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu značky
O., G.: G. W. X W., O. Č. O.: D., L. O.: XXXX, pričom kúpna cena vo výške 18.100,- eur vrátane
DPH, bola kupujúcim uhradená dňa 25.02.2019. Dňa 27.02.2019 bola na žiadosť žalobcu vykonaná
kontrola originality vozidla. Dňa 05.03.2019 bol na jeho návrh vydaný základný technický opis jednotlivo
dovezeného vozidla a následne bolo vozidlo dňa 18.04.2019 zaevidované v Slovenskej republike s
tým, že mu bolo vydané osvedčenie o evidencii vozidla, v ktorom je zapísaný ako vlastník vozidla. V
priebehu roka 2021 žalobca z evidencie Notárskeho centrálneho registra záložných práv zistil, že dňa

17.05.2019 bolo vozidlo pod sp. zn. NCRzp 14256/2019 zaregistrované ako predmet záložného práva,
pričom ako veriteľ je v NCRzp uvedený žalovaný a záložcom a zároveň dlžníkom je spoločnosť Full
company - ME, s. r. o., IČO: 51 097 214. Podľa výpisu z NCRzp, záložné právo vzniklo na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, ktorú mali uzatvoriť žalovaný a záložca dňa 21.03.2019. Keďže vozidlo
ako vec, ku ktorej bolo zriadené záložné právo, bolo a je vo vlastníctve žalobcu a nie vo vlastníctve
záložcu, žalobca považuje zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatný právny úkon a má
za to, že záložné právo na vozidle nemohlo platne vzniknúť. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na
nepriaznivú finančnú situáciu záložcu, o ktorej sa dozvedel z portálu www.finstat.sk, kde je uvedené,
že tržby záložcu v roku 2018 klesli o 82 %, zisk o 29 %, pričom vzhľadom na skutočnosť, že už v
roku 2018 sa finančná situácia záložcu rapídne zhoršovala, možno odôvodnene predpokladať, že tomu
nebolo inak ani v nasledujúcich rokoch zasiahnutých celosvetovou pandémiou a ekonomickou krízou.
Podľa žalobcu je navrhovaná neodkladná úprava pomerov nevyhnutná z dôvodu, že v prípade platobnej
neschopnosti záložcu by žalovaný mohol v krátkej dobe začať s výkonom záložného práva, počas tohto
výkonu práva scudziť vozidlo žalobcu a existuje tak dôvodná obava, že v prípade jeho nenariadenia by
mohlo dôjsť k nezvratnému stavu, kedy by pri výkone záložného práva došlo k predaju predmetného
vozidla tretej osobe. Na základe uvedených tvrdení žalobcu a ním predložených listín dospel súd prvej
inštancie s poukazom na ust. § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p.
a § 151 ods. 1, § 151a a § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka k záveru, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie,
a to konkrétne osvedčenie existencie hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami a osvedčenie, že bez
okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca v návrhu
uvádza, keďže je predmetné vozidlo v jeho vlastníctve vedené ako vec, ku ktorej je zriadené záložné
právo, nemôže ho slobodne a voľne užívať, pretože má obavu, že mu bude odňaté žalovaným a
taktiež ho nemôže ďalej scudziť, prípadné nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by
nespôsobilo výmaz záložného práva a žalobca by bol naďalej formálne obmedzený záložným právom
vedeným pod sp. zn. 14256/2019, pričom treba zdôrazniť, že obmedzený je iba formálne, nakoľko je
vlastníkom vozidla a prípadný výkon záložného práva žalovaným nie je možný, keďže záložca de iure
nie je vlastníkom zálohu. Uviedol, že v tejto súvislosti sa naskytuje otázka, na základe akých podkladov
mohlo samotné záložné právo vzniknúť, keďže v čase jeho zápisu dňa 17.05.2019 bol vlastníkom zálohu
- predmetného vozidla žalobca. Prípadná ujma zo vzniknutej situácie tak hrozí práve žalovanému ako
záložnému veriteľovi, nie žalobcovi ako vlastníkovi zálohu. Konštatoval, že jediné obmedzenie žalobcu
z nevykonateľného záložného práva medzi žalovaným a záložcom vyplýva z prípadného vplyvu na
predajnú cenu vozidla pri jeho ďalšom scudzení, avšak túto skutočnosť nepovažuje za preukázanie
reálne hroziacej ujmy, odôvodňujúcej nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom z
vykonaného dokazovania tiež nie je zrejmé, prečo žalobca nepredložil aktuálne osvedčenie o evidencii
vozidla a tiež prečo je vozidlo vedené ako vyradené z cestnej premávky, čiže inými slovami, aký
má žalobca s vozidlom zámer, z ktorého by mohla eventuálne vyplývať neodkladná potreba súdnej
ingerencie. S poukazom na uvedené podaný návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania mu
nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu, po tom, ako mu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.10.2022, č.k.
21C/15/2022-109 odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania, podal žalobca včas odvolanie,
ktorým žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie
hmotnoprávneho právneho vzťahu medzi stranami sporu a nepreukázaní skutočnosti, že bez okamžitej
úpravy pomerov by bolo právo strán ohrozené a namietal, že prvoinštančný súd nesprávne interpretoval
právnu normu obsiahnutú v ust. § 326 ods. 1 C.s.p., keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska existencie hmotnoprávneho vzťahu zdôraznil, že
tento je daný už tým, že žalovaný je v NCRzp zapísaný ako záložný veriteľ, pričom zálohom je
motorové vozidlo v jeho vlastníctve, teda žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že ho
de iure obmedzuje v slobodnom užívaní predmetu zálohu, ktorého je vlastníkom, čo zakladá právny
vzťah medzi ním a žalovaným v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ak by
sme prijali názor prvoinštančného súdu, bolo by možné, použitím argumentácie ad absurdum, dospieť
k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené ani v prípade, keď
sa bude navrhovateľ na súde domáhať nariadenia neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze

nakladania s nehnuteľnosťou, ktorú od navrhovateľa nadobudol odporca na základe absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy, pretože na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy vlastne nedošlo k založeniu
hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a takýto právny názor je neudržateľný.
Ďalej namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že neosvedčil skutočnosť, že bez okamžitej
úpravy pomerov bude moje právo ohrozené, pričom nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo
k výmazu záložného práva, pravdepodobne opomenul preskúmať podstatnú časť môjho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom jednoznačne uvádza, že jeho úmyslom nie je neodkladným
opatrením dosiahnuť výmaz záložného práva, čo ani nie je možné, ale neodkladným opatrením sleduje
zabezpečenie jeho pozície pred začatím mimosúdnych rokovaní so žalovaným. Už samotná obava
z odňatia vozidla z jeho držby pritom podľa žalobcu napĺňa predpoklad pre vydanie neodkladného
opatrenia a už samotný zápis v NCRzp formálne dáva žalovanému možnosť mu napriek vlastníctvu
vozidlo odňať, pričom akékoľvek orgány štátnej správy, ktoré by na riešenie vzniknutej situácie privolal,
by sa formálne uspokojili s preukázaním zápisu v NCRzp. Vytkol súdu prvej inštancie, že svoje
odôvodnenie napadnutého uznesenia založil iba na formalistickom prístupe, kedy konštatoval, že výkon
záložného práva nie je možný, avšak už nezohľadnil všetky úkony, ktoré bude musieť vykonať, aby
prípadnému výkonu záložného práva skutočne zabránil, ak by sa žalovaný rozhodol začať s jeho
výkonom. Jediným spôsobom ako sa brániť voči začatiu výkonu záložného práva je namietať jeho výkon
po tom, čo bude oznámené jeho začatie, pričom po uplynutí lehoty 30 dní môže záložný veriteľ záloh
scudziť. Aj napriek skutočnosti, že formálne zapísaný záložca nie je vlastníkom zálohu, s ohľadom
na stupeň právneho povedomia v Slovenskej republike táto skutočnosť nebude prekážkou scudzenia
zálohu a jemu následne zostane iba možnosť domáhať sa na súde žalobou určenia vlastníctva k
motorovému vozidlu z dôvodu neplatnosti scudzovacieho úkonu. Takýto postup je absolútne neúčelný,
keďže sa takejto situáciu dá predísť práve nariadením neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti
poukázal aj na to, že ak by žalovaný začal s výkonom záložného práva, súd by s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou nestihol neodkladné opatrenie vydať a zabrániť mu vo vykonaní scudzovacieho
úkonu, a to z dôvodu príliš dlhej lehoty na vydanie neodkladného opatrenia, ktorá je zhodná s lehotou
pre oznámenie výkonu záložného práva. Navyše, keďže vlastníctvo k motorovým vozidlám sa, na rozdiel
od nehnuteľností, neviaže na zápis v akomkoľvek registri, žalovaný ako aj prípadný kupujúci môžu
byť dobromyseľný v tom, že pri výkone záložného práva sa predáva vozidlo vo vlastníctve formálne
zapísaného záložcu. V neposlednom rade je nenariadením neodkladného opatrenia obmedzený aj v
tom, že nemôže motorové vozidlo (protiprávne zaťažené záložným právom) voľne scudziť, pretože ho
nikto takto zaťažené nekúpi. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyužil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné čiastočne zmeniť.

5. Z ustanovení § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., ktoré v danej veci aplikoval aj súd prvej inštancie vyplýva, že
základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ
nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa
tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti
a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie
je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred
nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho
vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi stranami.

6. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom
spisu, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil také
skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú.

7. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia treba považovať za osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Predloženými listinami bolo totiž riadne osvedčené, že žalobca ohľadne predmetného motorového
vozidla dňa 22.02.2019 uzatvoril ako kupujúci so spoločnosťou Farina detailing SK s. r. o. kúpnu
zmluvu, na základe ktorej mu bolo dňa 18.04.2019 vydané osvedčenie o evidencii vozidla, v ktorom je
zapísaný ako vlastník vozidla, pričom v prospech žalovaného ako záložného veriteľa je v Notárskom
centrálnom registri záložných práv pod č. NCRzp 14256/2019 zaregistrované záložného právo slúžiace
na zabezpečenie splnenia jeho pohľadávky proti spoločnosti Full company - ME, s. r. o. Preto
odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tento predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia, je v danej veci naplnený.

8. Pokiaľ ide o osvedčenie existencie hrozby výkonu záložného práva zriadeného k predmetnému
motorovému vozidlu a potreby zabrániť naplneniu tejto hrozby nariadením neodkladného opatrenia, tie
podľa odvolacieho súdu rovnako treba považovať za osvedčené. Z hľadiska splnenia predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci je dôležitá skutočnosť, že žalobca predloženými
listinami osvedčil nepriaznivú finančnú situáciu dlžníka žalovaného, ktorá sa už od roku 2018 zásadne
zhoršovala, a preto treba riziko výkonu záložného práva považovať za reálne, pričom vzhľadom na zápis
záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv nebránia výkonu záložného práva
žiadne formálne prekážky. Hoci súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nariadením neodkladného
opatrenia by nedošlo k výmazu záložného práva a žalobca by záložným právom bol naďalej formálne
obmedzený a správne prvoinštančný súd vychádzal aj z toho, že žalobcom zdôrazňované obmedzenie
pri užívaní vozidla, ani tvrdené zníženie jeho hodnoty nezakladajú predpoklady pre vyhovenie podanému
návrhu, odvolací súd považuje za kľúčové, že dôsledkom výkonu záložného práva by v tomto prípade
mohlo byť (hoci zrejme iba formálne) nadobudnutie vozidla vydražiteľom, následkom čoho by bolo
zásadné zhoršenie právneho postavenia žalobcu, prípadne dokonca až ťažko zvrátiteľný zásah do
ním osvedčeného vlastníckeho práva, vyvolávajúci ďalšie spory a s tým súvisiacu právnu neistotu
na strane žalobcu i vydražiteľa vozidla, čo zakladá existenciu hrozby vzniku ujmy na strane žalobcu.
V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že prípadná ujma zo
vzniknutej situácie nehrozí žalobcovi ako vlastníkovi zálohu, ale žalovanému ako záložnému veriteľovi.
Ak totiž sporné záložné právo k danému vozidlu platne vzniklo, dôsledkom nariadenia neodkladného
opatrenia nie je jeho zánik, avšak iba dočasná nemožnosť jeho výkonu. Odvolací súd mal na zreteli,
že obmedzenie uložené neodkladným opatrením nesmie povinnú osobu obmedzovať viac, než je
nevyhnutné. Dospel však k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému
zakáže začať výkon záložného práva k predmetnému motorovému vozidlu s cieľom zachovať právny
v status quo nelimituje žalovaného nad rámec, ktorý od neho možno za danej situácie spravodlivo
požadovať, keď záložné právo je iba prostriedkom na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorej
sa nariadené neodkladné opatrenie v žiadnom smere nedotkne. Na základe uvedeného odvolací súd
dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže začať výkon
žalobcom spochybňovaného záložného práva, je v tomto prípade plne na mieste, a preto podľa § 388
C.s.p. napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku tohto
uznesenia.

9. Odvolací súd však dospel k záveru, že vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia zákazu
pokračovať vo výkone záložného práva iba ak už s jeho výkonom začal, je napadnuté uznesenie vo
výroku vecne správne. Nie je totiž možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakáže
niečo konať iba hypoteticky pre prípad, ak by určitým spôsobom konal, keď z hľadiska dôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia je v danej veci rozhodujúci stav osvedčený jeho navrhovateľom,
ktorý ani netvrdí skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že už nastal. Naviac však aj samotný
žalobca v danej veci poukazuje na to, že už začatiu výkonu záložného práva musí predchádzať
oznámenie o jeho začatí a netvrdí, že by mu takéto oznámenie bolo doručené. V tejto časti preto odvolací
súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p, ako vo výroku vecne správne potvrdil.

10. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s ust. § 336 C.s.p. dôkladne zvážil, či je v
danej veci na mieste žalobcovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej alebo poučiť žalovaného

podľa § 337 C.s.p. o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. Dospel pritom k záveru, že vzhľadom na okolnosti danej veci tu nie je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a
je potrebné žalobcovi, ktorý tvrdí, že sporné záložné právo nemohlo platne vzniknúť, nakoľko v čase
uzavretia záložnej zmluvy a registrácie záložného práva v Centrálnom notárskom registri záložných
práv spoločnosť Full company - ME, s. r. o. (ako záložca) nebola vlastníkom vozidla, uložiť povinnosť
podať žalobu vo veci samej, keď naviac uloženie neobmedzeného zákazu výkonu záložného práva
by vyvolalo časovo neohraničený stav právnej neistoty, ktorého strpenie nemožno od žalovaného
spravodlivo požadovať za stavu, keď nastolenie právnej istoty rozhodnutím vo veci samej o tom, či tu
sporné záložné právo je alebo nie je, nepochybne je i v záujme žalobcu ako (osvedčeného) vlastníka
vozidla. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 336 C.s.p. žalobcovi uložil podať proti žalovanému aj žalobu
vo veci samej.

11. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keď o nich rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 29, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.