Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201457
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620201457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu
- Ján Staroň, nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Lazisko č. 166, Svätý Kríž, IČO: 34844848, v
zastúpení právne - JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom F. K., T. XXXX, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o zaplatenie sumy 2.602,81
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 21C/20/2020-131 zo dňa 21. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j ev celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie .

P r i z n á v ažalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.602,81 eur s 5% ročným
úrokom z omeškania za obdobie od 26.10.2019 až do jej zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti.

2.Nazákladevykonanéhodokazovaniaskonštatoval,žežalobcovivzniklaskutočnáškodaspočívajúcav
zmenšení jeho majetku, preukázateľne totiž zo svojho majetku (účtu) uhrádzal mzdu pre svoju pracovnú
asistentku za obdobie mesiacov január až apríl 2019 v celkovej výške 2.602,81 eur, ktorá mu následne

nebola úradom práce preplácaná vo forme príspevku/ov na činnosť pracovného asistenta v zmysle
dohody s úradom práce z 31.7.2018. Prípadnú neplatnosť/neexistenciu predmetnej dohody podľa
názoru okresného súdu nemožno považovať za bezprostrednú príčinu škody žalobcu a preto neuznal
za relevantné vyjadrenia strán sporu bližšie rozoberajúce tieto skutočnosti. Vzhľadom na to, že škoda
žalobcovi vznikla tak, že zo svojho majetku uhrádzal svojej pracovnej asistentke K. X. mzdu na jej účet,
tieto sumy mu následne neboli úradom práce kompenzované vo forme príspevku na činnosť pracovného
asistenta, okresný súd za bezprostrednú príčinu vzniku škody kvalifikoval výlučne nesprávny úradný

postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši. Nesprávnosť úradného postupu
úradu videl okresný súd v tom, že tento potom ako dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na
príspevok na pracovného asistenta, za situácie, že dovtedy (za obdobie od 01.08.2018 do 31.12.2018)
bol aj reálne žalobcovi príspevok poskytovaný, odrazu bez akéhokoľvek oznámenia/vysvetlenia prestal
posielať žalobcovi tieto príspevky (počnúc januárom 2019) a toto svoje rozhodnutie mu prvýkrát oznámil
až v polovici mája 2019, čím porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť (vo vzťahu k predchádzaniu
škodám) vymedzenú podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“). Okresný súd sa domnieval,

že ak by úrad práce ihneď potom ako dospel k záveru o neplatnosti/neúčinnosti neexistencie dohody
a k súvisiacemu rozhodnutiu o ďalšom nevyplácaní tohto príspevku žalobcovi a o tomto ho aj nejako
vyrozumel, bolo by možné predísť vzniku tejto škody (žalobca by mohol prestať vyplácať mzdu svojej
asistentke pre ďalšie obdobie, rovnako ako to nakoniec urobil po liste žalovaného z polovice mája2019). Z uvedeného dôvodu vyhodnotil za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa právneho režimu Z.č. 514/2003
Z.z. a priznal žalobcovi podľa § 17 ods. 1 uvádzanej právnej normy nárok na náhradu škody v uplatnenej

výške 2.602,81 eur (4 mesiace x 650,31 eur).

3. Argument žalovanej, že žalobca si mal sám z vlastnej iniciatívy lustrovať vo verejne prístupnom registri
zmlúv, či predmetná dohoda bola zverejnená, neakceptoval. V prípade námietky žalovanej o nesprávnej
identifikácií pracovnej asistentky v zmluve okresný súd označil za nesporné, že žalobca plnil osobe

uvedenej v dohode o poskytovaní príspevku. Nesprávnu identifikáciu pritom považoval len za chybu v
podkladoch potrebných pre vyhovenie žiadosti o príspevok a uzatvorenie dohody o príspevku zo strany
úradu. Za rozhodujúcu pre právny vzťah medzi žalobcom a úradom kvalifikoval výlučne dohodu (nie
obsah zmluvy medzi žalobcom a asistentkou), a ak by aj mala byť táto dohoda neplatná pre neurčitosť,
išlo by len o ďalší dôvod neplatnosti dohody, ktorá aj tak nemohla byť považovaná za bezprostrednú
príčinu škody žalobcu.

4. Postupujúc podľa § 517 ods. 2 OZ súd prvej inštancie uznal aj nárok žalobcu na úroky z omeškania
(v sadzbe 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba ECB v čase začatia omeškania predstavoval 0
%) z uplatnenej a priznanej sumy náhrady škody vo výške 2.602,81 eur, a to za obdobie od 26.10.2019
do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia zamietavej odpovede žalovanej na žiadosť

žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (25.10.2019), keďže v danom prípade
splatnosť tejto sumy nevyplývala ani zo zmluvy, ani zo zákona a ani nebola určená rozhodnutím súdu
(§ 563 OZ).

5. Plne úspešnému žalobcovi priznal okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

( ďalej iba „ CSP“) voči žalovanej - neúspešnej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom
rozsahu. Súčasne vyslovil podľa § 262 ods. 2 CSP, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
6. Proti rozsudku sa odvolala v zákonnej lehote žalovaná, domáhala sa zmeny (§ 388 CSP) alternatívne
zrušenia rozsudku (§ 389 CSP). Primárne poukázala na jednostranné vyhodnotenie dôkazov v prospech

žalobcu a vytýkala súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že príspevok sa poskytuje zo štátneho
rozpočtu a na poskytovanie príspevku a právne vzťahy medzi poskytovateľom a žiadateľom príspevku
savzťahujúajosobitnépredpisy,vzmyslektorýchmôžeposkytovateľpríspevkuužposkytnutýpríspevok
vymáhať po zistení porušenia právnych predpisov prijímateľom príspevku. K takémuto porušeniu zo
strany žalobcu došlo, čo konajúci súd ani žalobca v priebehu konania riadne nevyvrátil (odkazuje na

bod 18. rozsudku), túto skutočnosť ale okresný súd nesprávne interpretoval. Rozsudok a priznanie
náhrady škody bolo založené iba na tej skutočnosti, že úrad práce nedodržal prevenčnú povinnosť
tým, že žalobcovi včas neoznámil neplatnosť Dohody č. 18/22/059/50 o poskytnutí príspevku na
činnosť pracovného asistenta a žalobca tak nemal možnosť predísť vzniku škody, čo podľa názoru
žalovanejsaméosebevzbudzujepochybnosť,čibolinaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady

škody žalobcovi v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedla, že aj v prípade, ak by nedošlo k neplatnosti
dohody a nesprávnemu úradnému postupu, žalobca by nemal nárok na poskytnutie príspevku pre
svoje konanie, keď svoju žiadosť riadne nevyplnil, poskytol nepravdivé informácie a neplatnú zmluvu
o poskytovaní pracovnej asistencie uzatvorenú medzi ním/ žalobcom a pracovným asistentom, ktorú

doručil dňa 31.07.2018, aby s ním na základe tejto zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie úrad
práce uzavrel dohodu a bol mu poskytovaný príspevok na pracovného asistenta. Žalovaná dodáva,
že s touto jej argumentáciou sa okresný súd nevysporiadal napriek preukázanej skutočnosti, že
neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a žalobcovi by v
dôsledku vlastného konania a nedbanlivosti právny nárok na poskytnutie príspevku nevznikol. Žalovaná/

odvolateľka označuje za nesprávne tvrdenie súdu uvádzané v bode 18. odôvodnenia rozsudku,
podľa nej súd bagatelizuje skutočnosť, že zmluva o poskytovaní pracovnej asistencie obsahovala
závažné nedostatky, ako napr. nesprávnu identifikáciu pracovného asistenta, čo môže viesť k absolútnej
neplatnosti takejto zmluvy. Považuje za neprijateľné, že tento nedostatok okresný súd pričítal jej /
žalovanej, vzhľadom na to, že úrad práce nemohol vedieť, že údaje v zmluve sú nesprávne a žalobca

budevrozporesozákonompožadovaťpríspevoknazákladeneplatnejzmluvy.Žalobcavosvojejžiadosti
navyše čestne vyhlásil, že všetky údaje uvádzané v žiadosti a v jej prílohách sú pravdivé a je si vedomý
právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov podľa § 21 ods. 1 písm. f/ zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 221 a § 225 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Včestnom vyhlásení je uvedené, že v prípade preukázania nepravdivých údajov uvedených v žiadosti a jej
prílohách poskytovateľ príspevku je povinný požadovať vrátenie poskytnutého finančného príspevku v
zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy s následnou

sankciou podľa § 31 ods.6 zák. č. 523/2004 Z.z.

7. Odvolateľka zdôrazňuje dôležitosť obsahu zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie pre právny
vzťah medzi poskytovateľom príspevku a žalobcom, argumentujúc tým, že práve platná zmluva o
poskytovaní pracovnej asistencie je predpokladom pre uzavretie dohody v zmysle § 59 ods. 5 a 6

zák. č. 5/2004 Z.z. Bez jej uzavretia nemožno overiť reálnosť právneho vzťahu žalobcu s pracovným
asistentom, ani to, či finančné prostriedky zo strany žalobcu boli zaslané na účet pracovného asistenta.
Znamená to, že finančná kontrola použitia príspevku a možnosti overenia, či žalobca nakladal s
príspevkom v súlade so zákonom vychádza práve zo zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie a nie
len z dohody, ako to vnímal okresný súd.

8. Podľa odvolateľky/žalovanej zmluva nemohla byť vypisovaná priamo na úrade práce, ako tvrdil
žalobca, vzhľadom na to, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola doručená úradu práce až dňa 31.07.2018,
pričom bola uzatvorená na dobu od 01.09.2017 do 31.08.2019 a žalobca za túto dobu mal možnosť
oboznámiť sa s tým, že obsahuje nepravdivé údaje a nesprávnu identifikáciu pracovného asistenta.
Doručenie takejto zmluvy žalobcom predchádzalo nesprávnemu úradnému postupu úradu práce, preto

sa domnieva, že akákoľvek zodpovednosť za zmenšenie majetku žalobcu je výhradne na jeho strane.
Dovoľuje si poukázať, že žalobca podaním takejto žiadosti a doručením neplatnej zmluvy s nepravdivými
údajmimoholnaplniťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinusubvenčnéhopodvoduapriznanímnároku
na náhradu škody súdom môže dôjsť k samotnému škodlivému následku v podobne vzniku škody na
štátnom rozpočte. V súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie

žalovaná odkázala aj na uznesenie sp. zn. 3Cdo/217/2018 zo dňa 25.02.2021, v ktorom dovolací
súd zrušil rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu na základe konštatovanej absolútnej
neplatnosti zmluvy z dôvodu, že v nej nebolo správne uvedené označenie zmluvnej strany. Za ďalší
nedostatok konania žalobcu vo vzťahu k úradu práce žalovaná považuje, že žalobca bol v zmluve o
poskytovaní pracovnej asistencie dohodnutý s pracovným asistentom na mesačnej odmene vo výške

555,13 eur, pričom v zmysle výpisov z účtov, ktoré predložil žalobca je zjavné, že žalobca uhrádzal
pracovnej asistentke sumu vyššiu, a to 650,31 eur, čo bol maximálny mesačný príspevok na činnosť
asistenta.

9. Žalovaná v ďalšej odvolacej argumentácii odkázala aj na právny význam ust. § 9 zák. č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
zmyslektoréhojerozhodovanieonáhradeškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomzávisléod
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí, pričom podľa názoru žalovanej nebolo preukázané, že nebyť

škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej svoj postoj nezmenil, zotrval na tom, že
ku škode v jeho majetkovej sfére došlo nesprávnym úradným postupom ÚPSVaR Liptovský Mikuláš,
zároveň i k porušeniu princípu jeho legitímnych očakávaní. Ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

mal voči úradu ako orgánu verejnej moci isté dôvodné očakávania, ktoré sa však v dôsledku
nesprávneho úradného postupu nenaplnili. Tieto dôvodné očakávania sa vzťahovali na samotný postup
tohto orgánu, konkrétne, že orgán bude postupovať podľa ust. § 59 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v
zamestnanosti v znení účinnom od 01.07.2018 do 31.08.2018 a poskytne mu príspevok na činnosť
pracovného asistenta, bude rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax tak ÚPSVaR Liptovský Mikuláš,

ako aj iných orgánov verejnej moci a uzavrie s ním platnú zmluvu a túto zmluvu aj zverejní v Centrálnom
registri zmlúv. On tento príspevok dostával nielen v roku 2018, ale už aj v časovom období, ktoré
predchádzalo uzatvoreniu tejto dohody. Dostával ho 9 rokov pred súdenou vecou a poberá tento
príspevok aj v súčasnosti. O neplatnosti predmetnej dohody nemal vedomosť až do 15.05.2019, kedy
mu to bolo oznámené a keďže pracovného asistenta mal v pracovnom pomere a pracovná zmluva sa

nedá zo dňa na deň zrušiť, bol povinný vyplácať mzdu v dohodnutej výške. Žalobca dodáva, že ohľadom
dohody bola vykonaná aj finančná kontrola (pred uzatvorením dohody) bez zistenia nedostatkov, preto
nemôže byť pravdivé tvrdenie, že žiadosť o príspevok nespĺňala podmienky. Dohoda bola uzatvorená,
jemu peniaze prichádzali, preto nemal dôvod lustrovať, či bola dohoda uzatvorená alebo nie.11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP“), po
zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej

lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) za použitia § 219 ods. 3 v spojení
s 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd dospel na základe odvolacieho prieskumu k záveru, že v súdenom prípade boli splnené
všetky zákonné (kumulatívne) predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci na základe právnych kritérií vymedzených podľa špeciálnej právnej normy - Z.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom od 1.1.2013 a žalovaná titulom tejto zodpovednosti má povinnosť žalobcovi nahradiť žalobou
uplatnený nárok na náhradu škody.
13. Jednoznačne bolo preukázané, ako to správne konštatoval aj okresný súd v rozhodnutí, že
bezprostrednou príčinou vzniku škody bol výlučne nesprávny úradný postup Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Liptovský Mikuláš spočívajúci v okamžitom neinformovaní žalobcu o neplatnosti Dohody
č. 18/22/059/50 zo dňa 1.8.2018 na základe ktorej bol mu/ žalobcovi poskytovaný príspevok na činnosť
pracovného asistenta. Ak by totiž úrad práce ihneď potom ako dospel k názoru o neplatnosti, resp.
neúčinnosti, či fikcii neexistencie dohody a súvisiacemu rozhodnutiu o ďalšom nevyplácaní tohto
príspevku žalobcovi, žalobcu o tomto svojom názore bezodkladne vyrozumel, bolo by jednoznačne

možné predísť vzniku škody. Keďže sa tak nestalo a to v dôsledku pochybenia úradu práce, žalobca
naďalej v dobrej viere vyplácal pracovnú odmenu svojej asistentke v domnení, že táto mu bude následne
(ako doposiaľ) kompenzačne preplatená. Akékoľvek odvolacie námietky žalovanej strany súvisiace s
platnosťou predmetnej dohody, prípadne jej neexistenciou, nie je možné považovať za bezprostrednú
príčinu vzniku škody. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že príspevok na činnosť

pracovného asistenta sa poskytuje na základe písomnej žiadosti, po preskúmaní ktorej (v rámci činnosti
úradu) sa uzatvorí písomná dohoda o poskytnutí príspevku medzi úradom práce a zamestnávateľom/
samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so ZP. To znamená, že v súdenej veci
akékoľvek preverovanie žiadosti, resp. preverovanie splnenia podmienok na výplatu príspevku v zmysle
ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, už s kladným záverom prebehlo, výsledkom

ktorého bola práve spomínaná dohoda o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta.
Taktiež v danej veci pred uzatvorením dohody bola vykonaná aj finančná kontrola, ktorá nezistila žiadne
nedostatky pre ktoré by dohoda uzatvorená byť nemohla. Preto odvolací súd argumenty odvolateľa
smerujúce k spochybňovaniu platnosti žiadosti, pracovných zmlúv, príp. iných listín, predchádzajúcich
uzatvoreniu dohody o výplate príspevku, nemohol ako bezprostredne zakladajúce príčiny vzniku škody

za dôvodné uznať.
14. Žalobcovi boli na základe vyššie uvedenej dohody o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného
asistenta vyplácané finančné prostriedky za obdobie od 01.08.2018-31.12.2018. Od januára 2019 sa
mu bez udania dôvodu zo strany úradu práce výplata kompenzačných príspevkov zastavila. Finančné
prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na mzdu svojho pracovného asistenta v období od január 2019

- máj 2019, mu v zmysle dohody neboli vyplatené. V súhrne konštatovaných súvislostí možno podľa
názoru odvolacieho súdu uzavrieť, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v danej veci nekonal s
odbornou starostlivosťou a v dôsledku tohto jeho opomenutia vznikla žalobcovi, ktorý nemohol mať
vedomosť o neplatnosti dohody (nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi neoverenie registrácie dohody v
centrálnomregistrizmlúv,ktorápovinnosťregistrácienáležípráveúradupráce,sociálnychvecíarodiny),

škoda. Majetková ujma na strane žalobcu spočíva v okolnosti, že v dôsledku neoznámenia neplatnosti
dohody o poskytovaní príspevku, naďalej vyplácal mzdu svojej pracovnej asistentke nevediac, že táto
mu refundovaná nebude. Náležitým je i posúdenie výšky škody v sume 2.602,81 eur, pozostávajúcej z
vyplatenia mzdy za 4 mesiace.
15. Vo vzťahu k výške úrokov a dátumu splatnosti nárokovanej sumy, odvolací súd primárne poukazuje

na svoju principiálnu viazanosť odvolateľom vymedzenými dôvodmi, čo v sporovej veci znamená, že
odvolací súd nemôže vec preskúmavať z iných než odvolateľom vznesených dôvodov. Krajský súd preto
nad bezprostredne nevyhnutný rámec poznamenáva, že hoci žalovaná v konkrétnostiach nenamietala
výšku (jej primeranosť) úrokov z omeškania, okresným súdom priznaná čiastka sa nevymyká kazuistike
všeobecných súdov pri posudzovaní/priznávaní takéhoto nároku.

16. Záverom sa žiada tiež dodať, že občania so zdravotným postihnutím tvoria skupinu obyvateľstva,
ktorá potrebuje špecifickú pomoc pre zabezpečenie plnej účasti na živote spoločnosti. Znevýhodnenie
vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, zabraňuje človeku prístup k celému radu príležitostí alebo
služieb prístupných pre ostatných spoluobčanov. Znevýhodnenie vedie k strate alebo obmedzeniumožnosti rovnocenne s inými sa zúčastňovať života v spoločnosti. Zdravotný stav týchto občanov im
nedovoľuje plne sa realizovať, či už v osobnom alebo pracovnom uplatnení, a každodenne im kladie do
cesty prekážky, ktoré musia prekonávať. Je preto prirodzené a správne, aby sa štát usiloval vytvoriť

podmienky na čo najplnšie začlenenie sa do spoločenského a pracovného prostredia aj pre túto skupinu
občanov a pri výkone tejto povinnosti by mal postupovať s čo najväčšou opatrnosťou, vzhľadom aj
na svoju právnu zodpovednosť za pochybenie v úradnom postupe, za nedôslednosť vo vybavovaní
úradných záležitostí.
17. Nakoľko odvolacie dôvody žalovanej neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada
z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd rozsudok v meritórnom výroku potvrdil z dôvodu
vecnej správnosti.

18. Obdobne je vecne správny aj bezprostredne súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania
- aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu/neúspechu strán v spore.

19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ
vustanovení§262ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSPa§396ods.1CSP.Žalobcabolvodvolacom
konaní plne úspešný, preto mu vznikol voči protistrane - žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v
zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. l CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh )( § 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. l CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.