Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420202715
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6420202715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu v
spore žalobkyne U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 4, XXX XX W., právne zastúpenej: JUDr. Pavol
Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8, 969
55 Banská Štiavnica, zastúpeného vedúcim organizačnej zložky, zapísanej pod názvom: SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik Odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana
Krasku 3/834, 921 01 Piešťany, o uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť dohodu o vyplatení finančnej

náhrady, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25C/19/2020-77
zo dňa 20.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom
rozsahu, ktoré mu je žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o uloženie povinnosti

žalovanémuuzavrieťDohoduovyplatenífinančnejnáhradyzaobmedzenievlastníckehoprávaužívaním
pozemkov bez zmluvného vzťahu (ďalej aj len „Dohoda“) a náhradu trov konania (I. výrok) a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% (II. výrok).
1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že vychádzal z §43 ods.1, 2, §48 ods.1, §49, §50 ods.1 písm. a/
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (Vodný zákon), §6 ods.1, 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj len „Zákon o štátnom podniku“); konštatoval, že z listu
vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Nitra vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Nitra, a to pozemku registra EKN parcela č. XXXX - trvale
trávnatý porast o výmere 2832 m2 a pozemku registra CKN parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 169 m2; z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Nitra vyplýva, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/9 nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Nitra, a
to pozemku registra EKN parcela č. XXXX/XXX - trvale trávnatý porast.
1.2 Na týchto pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sa nachádza vodohospodárska stavba - upravené
koryto vodného toku rieky Nitra, ktorého správcom a užívateľom je žalovaný. Žalovaný užíva pozemky

žalobkyne bez zmluvného vzťahu v celkovej výmere 6921m2; žalobkyňa navrhla okresnému súdu
nahradiť prejav vôle žalovaného a uložiť mu povinnosť uzatvoriť s ňou Dohodu o vyplatení finančnej
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov za obdobie od 01.01.2016 do
31.12.2018, t.j. za 3 roky spätne vo výške 1,89 Eur/m2/rok, teda celkom 39.242,07 Eur. Takúto Dohoduvypracoval na žiadosť žalobkyne žalovaný, avšak s uvedením sumy 0,52 Eur/m2/rok, s ktorou žalobkyňa
nesúhlasila a žiadala zaplatiť 1,89 Eur/m2/rok; žalobkyňa doplnila Dohodu o bankové spojenie a IBAN
a vrátila žalovanému na podpis, ktorý ju už nepodpísal; na výzvu zo dňa 13.05.2020 žalobkyni listom zo

dňa 01.06.2020 oznámil, že dohodu odmietol podpísať minister životného prostredia.
1.3 Okresný súd v prvom rade na námietku žalovaného skúmal jeho vecnú pasívnu legitimáciu. Z §6
ods.1, 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vyplýva, že veci a majetkové práva, ktoré podnik
spravuje,súmajetkomštátu;podnikkonávmenevlastníkamajetku,ktorýspravuje,vkonanípredsúdom
a orgánmi verejnej správy; je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je

sporné; žalovaný ako štátny podnik vo vzťahu k majetku štátu vystupuje len ako jeho správca a koná
v mene vlastníka majetku, t.j. Slovenskej republiky a nie vo svojom vlastnom mene. Žalovaný nemá
oprávnenie uzatvárať dohody v mene Slovenskej republiky, keďže je len správcom majetku štátu a nie
vlastníkomvodnéhotoku,ktorýtečievkoryteriekynapozemkochžalobkyne.Právaapovinnostisprávcu
upravuje v čase podania žaloby (17.08.2020) platný a účinný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách v §48
ods.1 a §49. Správa vodných tokov je podľa týchto ustanovení všestranne zameraná na starostlivosť o

zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt; správca vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky; správca vodného toku je oprávnený okrem
iného pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, užívať pobrežné
pozemky (§49 ods.1 písm.a/, ods.2 Vodného zákona); vlastník pobrežného pozemku je povinný umožniť
správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia (§50 ods.1 písm. a/ Vodného zákona). Uzatváranie

Dohôd o finančnom vysporiadaní za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov do výkonu
správy žalovaného nepatrí.
1.4 Súd prvej inštancie na námietku žalovaného preskúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Zistil,
že predmetné nehnuteľnosti mala žalobkyňa nadobudnúť na základe kúpnych zmlúv z roku 2013; z listov
vlastníctva nevyplýva, akým spôsobom a kedy nadobudol predmetné nehnuteľnosti právny predchodca

žalobkyne; nebolo možné vyvodiť právny záver o legitimite vlastníctva žalobkyne, keďže žalobkyňa
napriek výhradám žalovaného súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, akým titulom predmetný majetok
nadobudla, kto bol pôvodným vlastníkom daných pozemkov, či sa jedná o umelo, resp. prirodzene
vytvorené koryto rieky a pokiaľ ide o umelo vytvorené koryto rieky, kedy bolo vodné dielo vytvorené.
Žalobkyňa napriek námietke žalovaného neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia a neprodukovala ani

žiadne dôkazy na podporu správnosti jej legitimácie v spore, preto okresný súd nemohol posúdiť jej
aktívnu vecnú legitimáciu.
1.5 Okresný súd poukázal na definíciu vodného toku a vodného koryta v zmysle Vodného zákona:
vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu
v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného

povodiaalebozinéhovodnéhoútvaru;vodnýmtokomsúajvodyvslepýchramenách,mŕtvychramenách
a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo
vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom,
alebo zakrytými úsekmi (§43 ods.1 zákona č. 364/2004 Z.z.). Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý
je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,

je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri
nehnuteľností,jekorytompozemoktvoriacidnoabrehy,vktorýchodtekajúvodyažpobrehovúčiaru(§43
ods.2 Vodného zákona). Súčasťou vodného toku je aj prirodzené alebo umelé koryto (vodným tokom je
vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte
alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou - §43 ods.1 Vodného zákona).

1.6 Vodné toky, nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé zdroje sú v zmysle článku 4
ods.1 Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky; vodné toky a teda aj ich súčasti-
prirodzené alebo umelé korytá-môžu byť len vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. V tomto kontexte
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžp/1/2012, podľa ktorého, pokiaľ vlastnícke
právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy SR, zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný

charakter. Ak žalobkyňa figuruje ako vlastník nehnuteľností, ktoré je možné charakterizovať ako vodný
tok, alebo koryto vodného toku, takýto zápis s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v
Ústave SR nie je možné pokladať za hodnoverný. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa
nesmú používať (§71 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
inýchprávknehnuteľnostiam-Katastrálnyzákon).Žalobkynibytaknemohlivzniknúťnárokyvyplývajúce

z Dohody len z toho titulu, že je evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka pozemkov, tvoriacich
koryto vodného toku; žalobkyni by mohol vzniknúť len nárok na náhradu škody v zmysle §49 ods. 4
Vodného zákona, ak by správcom vodného toku pri výkone správy vodného toku a užívaní pobrežnýchpozemkov bola spôsobená škoda. Týka sa to však len pozemkov tvoriacich pobrežné pozemky, nie
pozemkov tvoriacich koryto vodného toku.
1.7 Okresný súd mal za to, že ani v prípade, že pasívna vecná legitimácia žalovaného a aktívna

vecná legitimácia žalobkyne by bola daná, nemohol uložiť povinnosť žalovanému požadovanú Dohodu
uzatvoriť. Dohoda má povahu záväzku; záväzky medzi zmluvnými stranami vznikajú na základe
právnych úkonov, najmä zmlúv, ktoré upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prípadne
iný právny predpis. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný (§37 ods.1 OZ); k platnému uzatvoreniu dohody môže dôjsť len na základe slobodnej a vážnej,

určitej a zrozumiteľne prejavenej vôle účastníka zmluvného vzťahu, v opačnom prípade by bola takto
uzatvorená zmluva neplatná; vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeku k zamýšľanému následku
je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho vzťahu. Náležitosťami vôle sú predovšetkým
jejslobodaavážnosť.Slobodouvôlejeslobodajejvytvorenia,tedaslobodavznikuvôľovéhorozhodnutia
a sloboda jeho prejavu. Výlučne účastník zmluvného vzťahu je oprávnený rozhodovať o tom, či vstúpi,
alebo nevstúpi do zmluvného vzťahu, pričom sa samostatne rozhodne, s kým uzatvorí záväzok.

1.8 Okresný súd uzavrel, že svojou rozhodovacou mocou nemohol zaviazať stranu sporu k uzatvoreniu
dohody, pretože by postupoval v rozpore so zákonom a základnými princípmi uzatvárania záväzkov.
1.9 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle §262 ods.2 C.s.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote z odvolacích dôvodov, uvedených v §365
ods.1 písm. e/, f/, h/ C.s.p. žalobkyňa, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
nazistenierozhodujúcichskutočností,dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým

zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; navrhla odvolaciemu súdu
rozsudok okresného súdu v zmysle §388 C.s.p. zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo v zmysle §389 ods.1
písm. c/ C.s.p. zrušiť a podľa §391 ods.1 C.s.p. vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
2.1 Nesprávne zistenie skutkového stavu a nevykonanie dôkazov spôsobilo nesprávne rozhodnutie

súdu, ktoré vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti zamietnutia žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie je nesprávne a vzhľadom na spracovanú
formu rozsudku aj neurčité a nepreskúmateľné. Špecifikáciou predmetu činnosti žalovaného podľa
zápisu obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Pš vo vložke č. XXX/S
je jednoznačne daná jeho pasívna legitimácia v spore; svoju činnosť žalovaný sám špecifikuje na

ním zriadených webových stránkach, podľa ktorých zabezpečuje správu vodných tokov a povodí na
Slovensku; je strategicky dôležitý štátny podnik s upraveným spôsobom hospodárenia, pretože má v
správe aj majetok, ktorý je podľa článku 4 Ústavy SR vo výhradnom vlastníctve štátu; zabezpečuje
starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný investičný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu
povrchových a podzemných vôd. Žalovaný sám si je vedomý svojej pasívnej legitimácie v spore, ako

aj svojej povinnosti vyplácať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez
zmluvného vzťahu, pretože sám spracoval niekoľko návrhov obdobných zmlúv, spracoval aj Dohodu so
žalobkyňou v záujme užívať jej majetok, avšak k uzatvoreniu dohody nedošlo. Žalobca navrhoval zmenu
označenia žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasil z dôvodu, že v súdnych konaniach nie je oprávnený
zastupovať Slovenskú republiku, ako sa vyjadril dňa 16.02.2021.

2.2 Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného; dôvody rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňajú formálne náležitosti podľa Civilného
sporového poriadku; vzhľadom na absenciu základných náležitostí je v rozpore so zákonom aj s
ustálenou rozhodovacou praxou iných súdov; poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
4Co/187/2018 zo dňa 30.07.2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/286/2018 zo dňa

26.03.2019.
2.3 Žalobkyňa nesúhlasila s tým, žeby nebola aktívne legitimovaná v danom spore. Je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností a súčasne podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli vytvorené v
zmysle geometrického plánu, úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor č. 891/2014
zo dňa 17.06.2014. Pokiaľ okresný súd vytýka žalobkyni, že žiadnym spôsobom nepreukázala, akým

titulom predmetný majetok nadobudla a kto bol pôvodným vlastníkom daných pozemkov, či ide o
umelo alebo prirodzené vytvorené koryto rieky a pokiaľ ide o umelo vytvorené koryto rieky, kedy
bolo vytvorené, žalobkyňa uviedla, že predložila list vlastníctva, ktorý je dostatočným dokladom na
preukázanie vlastníckeho práva, kým sa nepreukáže opak. Z listu vlastníctva vyplýva, že nadobudlavlastníckeprávokpozemkomnazákladekúpnychzmlúvzroku2013.Sámžalovanýuviedol,ževdanom
prípade ide o umelo vytvorený tok rieky, ide teda o stavbu na pozemku žalobkyne; z vyjadrenia zo dňa
29.12.2020 a z príloh a porovnaním týchto historických máp je zrejmý rozdiel prirodzeného koryta a

koryta rieky po výstavbe vodného diela. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotného textu dohody, ktorú
pripravil žalovaný. Je to nespochybniteľný fakt, pričom žalobkyňa nikdy netvrdila a ani netvrdí, že je
vlastníčkou vodného toku.
2.4 Okresný súd nevykonaním všetkých dôkazov procesne pochybil a na základe čiastočne vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nekriticky uveril vyjadreniam žalovaného.

Žalovaný mal zákonný prostriedok na to, aby vysporiadal práva k pozemkom vo vlastníctve
žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov; neinicioval však vyvlastňovacie konanie ani žiadne návrhy
na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov, jeho nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti
protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom sa spoliehal na zotrvanie takéhoto stavu. Ak
existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale žalovaný
uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť domáhať na súde svojich

zákonných práv na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za
rozporné s dobrými mravmi. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu II.ÚS 8/97, II.ÚS
28/96, na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Agosi c. Taliansko (24.10.1986, Annuaire
č. 1087), rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe č.
III. Cdo 45/92, nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 94/2011-44, nález Ústavného súdu ČR č.k.

II.ÚS 325/2000 zo dňa 24.10.2000; súčasne poukázala na to, že všetci vlastníci majú rovnaké práva
a povinnosti, poskytuje sa im rovnaká právna ochrana, ktorej porušenie vo svojom dôsledku znamená
porušenie vlastníckeho práva žalobkyne, zakotveného v článku 11 listiny, v článku 20 Ústavy a zároveň
by tak dochádzalo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces zakotveného v článku 36 listiny.
2.5 Žalobkyňa nesúhlasila ani s konštatovaním okresného súdu, že aj pri splnení pasívnej legitimácie

žalovaného a aktívnej legitimácie žalobkyne nemožno dohodu uzatvoriť z dôvodu, že právny úkon má
byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je taký právny úkon neplatný. Zdôraznila,
že text Dohody v celom rozsahu pripravil žalovaný, akceptoval pripomienku žalobkyne ohľadne výšky
finančnej náhrady, žiadal žalobkyňu o doplnenie jej osobných údajov a bankové spojenie. Z tohto
jednoznačne vyplýva, že žalovaný túto dohodu pripravil slobodne, vážne, text Dohody bol pripravený

zrozumiteľne, t.j. žalovaným boli splnené všetky podmienky na uzatvorenie predmetnej dohody, jeho
vôľa bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Len z dôvodov pre žalobkyňu nepochopiteľných-
nepreukázanie finančného krytia-bolo dôvodom jej nepodpísania. Vzhľadom na dlhotrvajúce rokovania
medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne uzatvorenia predmetnej dohody je tento dôvod irelevantný. V
danom prípade išlo o podpísanie dohody, nie o vyplatenie finančnej náhrady. Preto dôvod, pre ktorý

žalovaný nepodpísal predmetnú dohodu, ktorú sám pripravil, je neakceptovateľný. Žalobkyňa podala na
príslušný súd žalobu, ktorou sa domáha, aby žalovanému túto povinnosť uzatvoriť Dohodu uložil súd. Je
to legitímne právo žalobkyne domáhať sa splnenia tejto povinnosti cestou príslušného súdu; poukázala
na dobré mravy, keď po dlhých rokovaniach, osobných stretnutiach, písomných korešpondenciách
žalovaný odmietol bezdôvodne Dohodu podpísať; takýmto správaním žalovaný porušil dobré mravy,

žalobkyňu uviedol do omylu. Zdôraznila, že obdobnú Dohodu v roku 2018 podpísal a aj vyplatil finančnú
náhradu s P. S.. Od roku 2018 sa do roku 2020 nezmenili právne predpisy, ktoré by zakazovali
žalovanému takéto dohody uzatvárať. Poukázala na to, že je namieste otázka, či žalovaný požiadal
príslušné orgány o navýšenie rozpočtu, keď argumentoval nedostatkom finančného krytia.
2.6 Článok 20 ods. 1 Ústavy a článok 11 ods. 1 listiny predstavujú súhrn subjektívnych vlastníckych

oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda
oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud k veci; vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne
právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes); ako najzákladnejšie subjektívne právo je chránené priamo
či nepriamo celým právnym poriadkom. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR
I.ÚS 23/01, nález ÚS SR č.k. III.ÚS 237/09-33, IV.ÚS 94/2011-44.

2.7 Žalobkyňa na záver uviedla aj, že okresný súd nesprávne vyrubil súdny poplatok v zmysle zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov; súdny poplatok mal byť
vyrubený v zmysle položky 1b v spojení s §6 ods.1 Zákona o súdnych poplatkoch, pretože ide o konanie
o uloženie povinnosti, kde by mal byť súdny poplatok 99,50 Eur znížený, podľa §6 ods. 3 citovaného
zákona; aj poplatok, ktorý bol zaplatený, nebol vyrubený v súlade s položkou 1a v spojení s §6 ods.1

citovaného zákona, ten mal byť znížený o 50% v zmysle §6 ods.3 citovaného zákona, keďže podanie
na súd bolo podané v elektronickej podobe.
2.8 Uplatnila si trovy odvolacieho konania.2.9 K odvolaniu pripojila výpis z obchodného registra žalovaného a rozhodnutia krajských súdov v Žiline
sp.zn. 5Co/286/2018 a v Prešove sp.zn. 4Co/177/2018 z 30.07.2019.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a žalovanému
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie je nedôvodné, účelové, neobsahuje nové právne
skutočnosti. Ohľadom svojej pasívnej legitimácie uviedol, že v zmysle §6 ods. 1, 2 zákona č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku spravuje veci a majetkové práva, zverené mu pri jeho založení, ako aj veci
a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania; veci a majetkové práva, ním spravované, sú

majetkom štátu; podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa §6 ods.1 v konaní pred
súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke
právo štátu je sporné; žalovaný ako správca nie je oprávnený konať pred súdom v mene podniku vo
veciach, kde vlastníkom majetku nie je štát (vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom sporných
pozemkovježalobkyňa).Zakladateľomžalovanéhoakopodnikujeústrednýorgánštátnejsprávy,ktorým
je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa Zákona o vodách v zmysle §48 ods.2

písm. a/ správu vodných tokov vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým
je štátna odborná organizácia ministerstva. Zápis v obchodnom registri nie je skutočnosťou, ktorou
možno preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného vzhľadom na jeho postavenie správcu podľa zákona;
z obchodného registra vyplýva len skutočnosť, že zakladateľom žalovaného je Ministerstvo životného
prostredia SR a je podnikom, ktorému priznal charakter podniku pre uspokojovanie verejno-prospešných

záujmov. Z §48 a §49 Zákona o vodách vyplýva, že obsahom výkonu činnosti správy vodných tokov sú
určité zákonom stanovené oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku; z výkonu týchto oprávnení a
povinností žalovanému ako správcovi vodného toku žiadny majetkový prospech nevzniká a taktiež nie je
plnením bez právneho dôvodu, na základe ktorého by malo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovaného podľa §451 ods.2 Občianskeho zákonníka.

3.1 Ministerstvo životného prostredia SR ako zakladateľ žalovaného vydalo príkaz z 28.09.2020 č.
6/2020-1.11, ktorým v bode III. podmieňuje uzatvorenie kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv a obdobných
dohôd súhlasom ministra. Uzatvorenie dohody o vyplatení finančnej náhrady, ktorú žalobkyňa žiada
uzatvoriť nie je povinnosťou, ani právom žalovaného (správcu). Proces prípravy dohody, ako uvádza
žalobkyňa a uzatvorenie obdobnej dohody s iným subjektom, nie sú právne významnými skutočnosťami.

3.2 Žalovaný nie je vlastníkom vodného toku, ktorý preteká po pozemkoch vo vlastníctve a podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne, ani nie je vlastníkom sporných pozemkov, po ktorých preteká rieka Nitra.
Vlastníkom pozemkov a podielovým spoluvlastníkom sporných pozemkov je žalobkyňa a žalovaný na
týchto pozemkoch vykonáva správu vodných tokov podľa §48 a §49 Vodného zákona. Sporné pozemky
tvoriaprirodzenékorytovodnéhotoku;podľačlánku4ÚstavySRvodnétokysúvovlastníctveSlovenskej

republiky.
3.3 Rozhodnutia súdov, ktoré žalobkyňa predložila ako ustálenú rozhodovaciu prax súdov nesúvisia
s predmetom sporu (týkajú sa vydania bezdôvodného obohatenia), v tomto spore predmetom je
uzatvorenie dohody o vyplatení finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.
3.4 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov

odvolacieho konania.
3.5 K vyjadreniu pripojil príkaz ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 28.09.2020 č.
6/2020-1/11.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadrila.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby
nariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1C.s.p.lenvrozsahuodvolaniapodľa§379C.s.p.
z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387
ods.1,2 C.s.p. ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6. Podľa §387 ods.1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, dospel ku správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnehopredpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len relevantnými pre rozhodnutie veci námietkami,
uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§380 ods.2 C.s.p.).
7.1 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti, nevyhnutné
pre posúdenie veci, na návrh strán vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením §191
a nasl. C.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožnil.
7.2 Na rozdiel od názoru odvolateľky má krajský súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozsudku v §220 ods.2 C.s.p., keď okresný
súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská
procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. S rozhodnutím

súdu prvej inštancie, jeho právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací
súd stotožňuje a v zmysle §387 ods.2 C.s.p. naň odkazuje. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery inak. Keďže okresný súd sa vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovala žalobkyňa aj v priebehu

prvostupňového konania, odvolanie krajský súd nepovažoval za dôvodné, neuznal opodstatnenosť
argumentácie odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie dôvody a napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil ako vecne správny (§387 ods.1,2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe listov vlastníctva č. XXXX a č.XXXX pre obec a katastrálne

územie Nitra je žalobkyňa zapísaná ako výlučná a podielová spoluvlastníčka pozemkov, cez ktoré
preteká rieka Nitra. Zo spisu je zistiteľné, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne užíva žalovaný.
Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanému, aby uzatvoril Dohodu o vyplatení finančnej náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva užívaním pozemkov bez zmluvného vzťahu, ktorú pripojila ku žalobe
a v ktorej ako užívateľa označila Slovenskú republiku, v mene ktorej koná žalovaný (viď č.l. 3-4 pv

spisu). Právne zdôvodnila žalobu ustanovením §137 písm. a/ a §229 C.s.p.; hmotnoprávne zákonné
ustanovenia, z ktorých vyvodzuje svoj nárok, neuviedla ani v žalobe, ani v priebehu celého konania
pred okresným súdom. Jednorazovú finančnú náhradu žiadala priznať vo výške 1,89 Eur/m2 za rok,
t.j. za celkovú výmeru jej nehnuteľností 6921 m2 za obdobie 3 rokov spätne finančná náhrada mala
predstavovať sumu 39.242,07 Eur. Žalobkyňa poukázala a do spisu založila nepodpísanú zmluvu, podľa

jej tvrdenia vypracovanú žalovaným, ktorú uzavrel s inou vlastníčkou, ktorej mala byť táto finančná
náhrada vyplatená; túto zmluvu žalovaný spochybnil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol
odvolaním napadnutým rozsudkom.

9. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné; odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť v prejednávanej veci

iný záver, než k akému dospel okresný súd.
9.1 Okresný súd sa správne v prvom rade zaoberal otázkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného; správne konštatoval, že vecná legitimácia, či už aktívna, alebo pasívna je vo všeobecnosti
v občianskom súdnom konaní chápaná ako oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z
hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda

kto je nositeľom subjektívneho práva, alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného
práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. V prejednávanej veci z ustanovenia §6 ods. 1,2 Zákona
o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. vyplýva, že veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú
majetkom štátu a podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje v konaní pred súdom a orgánmi
verejnej správy, je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.

Je nepochybné, že štátny podnik je právnickou osobou, ktorej postavenie upravuje Zákon o štátnom
podniku. Z §4 ods.1, §5 ods.1 a §6 ods.1,2 tohto zákona vyplýva, že štátny podnik je právnickou
osobou, ktorá hospodári s vecami a majetkovými právami, zverenými jej pri založení a ďalej s vecami
a majetkovými právami, nadobudnutými v priebehu podnikania. Tieto veci, s ktorými hospodári, sú v
štátnom vlastníctve. Zakladateľom štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik je Ministerstvo

životného prostredia SR, a to zakladacou listinou zo dňa 19.12.1996 č. 3555/1996-100 podľa §12,
§13 Zákona o štátnom podniku a rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR splynutím štátnych
podnikov Povodie Dunaja š.p. Bratislava, Povodie Váhu š.p. Piešťany, Povodie Hrona š.p. Banská
Bystrica, Povodie Bodrogu a Hornádu š.p. Košice; štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnikBanská Štiavnica prebral v plnom rozsahu majetok, práva a záväzky vyššie uvedených štátnych
podnikov. Odštepné závody Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica sú:
Slovenský vodohospodársky podnik š.p., odštepný závod Piešťany, Slovenský vodohospodársky podnik

š.p., odštepný závod Banská Bystrica, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., odštepný závod Košice
a Slovenský vodohospodársky podnik š.p., odštepný závod Bratislava (viď č.l. 93, 94 spisu).
9.2 Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu uzatvára, že žalovaný v prejednávanej veci nie je
pasívne legitimovaný a už táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
9.3 Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere v stručnosti dopĺňa, že vlastnícke právo k

vodnému toku vyplýva priamo z ústavy, a to z článku 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb., ako aj z
ustanovenia §43 Zákona o vodách. Z ustanovení §5 a §6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
je možné vyvodiť záver o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného, pretože vystupovanie podniku v
právnych vzťahoch v jeho mene s tým, že nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, upravuje
§5 ods.1, ale v konaní podniku v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje (podľa §6 ods.1), v konaní pred
súdom a orgánmi verejnej správy a vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné, mu zákon dáva

oprávnenie konať len v mene štátu (§6 ods.2 Zákona o štátnom podniku). Nositeľom vecnej legitimácie
vzhľadom na uvedené je preto samotný štát, t.j. Slovenská republika, pretože štátny podnik ako správca
(žalovaný) koná v mene štátu a nie vo vlastnom mene. Ak správca majetku štátu nekoná vo vlastnom
mene, ale v mene štátu, má pred súdom vecnú legitimáciu štát a nie správca jeho majetku. Námietka
žalobkyne v odvolaní ohľadom pasívnej legitimácie nie je dôvodná.

10. Žalobkyňa podala žalobu dňa 17.08.2020, teda v čase platnosti a účinnosti zákona č. 364/2004
Z.z. o vodách (Vodný zákon). V zmysle §48 ods.1 tohto zákona správa vodných tokov je všestranne
zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt; správca
vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky; so správou

vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku, ktoré sú vymedzené
a zakotvené v §48 a §49 Vodného zákona. Správca vodného toku je oprávnený okrem iného pri výkone
správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ako aj užívať pobrežné pozemky
(§49 ods.1 písm. a/ ods.2 Vodného zákona). Vlastníci pobrežných pozemkov vo vzťahu k správcovi
vodného toku sú povinní umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia (§50 ods.1 písm. a/

Vodného zákona). Vodný zákon zadefinoval vodný tok aj koryto: podľa §43 ods.1 vodným tokom je
vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte,
alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia, alebo z iného
vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených
ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v

koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom, alebo
zakrytými úsekmi. Koryto je definované v §43 ods.2 Vodného zákona: ak preteká vodný tok po pozemku,
ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha, so spôsobom využitia pozemku ako vodný
tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri
nehnuteľností, je korytom pozemok, tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

10.1 Žalobkyňa navrhovala uložiť žalovanému povinnosť uzatvoriť Dohodu ako kompenzáciu za
obmedzenie jej vlastníckeho práva. V žalobe ani v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzala
východiskovú právnu úpravu. Poukazovala na rozhodnutia všeobecných súdov o priznaní finančnej
náhrady; predmetom v prejednávanej veci však vzhľadom na žalobu podľa obsahu aj petitu je uloženie
povinnosti žalovanému uzavrieť Dohodu (č.l. 3-5 spisu).

10.2 Zo spisu nevyplýva, či ide o prirodzený tok v mieste pretekania cez pozemok žalobkyne, alebo
či ide o umelý tok a kedy bol tento vybudovaný; žalobkyňa takéto skutočnosti v žalobe ani v celom
konaní pred súdom prvej inštancie netvrdila ani nenavrhovala a neprodukovala v tomto smere dôkazy;
nepreukazovala prípadné vytvorenie umelého toku rieky po tom, čo nadobudla vlastníctvo k uvedeným
pozemkom. Žalobkyňa v odvolaní odkazuje na svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa

29.12.2020; z uvedeného vyjadrenia v tomto kontexte vyplýva len, že „sporné pozemky netvoria už dlhé
roky prirodzené koryto rieky Váh - viď prílohy“ (č.l. 34-35 spisu). Krajský súd ani túto odvolaciu námietku
nepovažoval za dôvodnú.

11. Odvolacie dôvody žalobkyne sú rozporné a zmätočné. Žalobkyňa na jednej strane uvádza, že má

právo domáhať sa na súde zákonných práv na vydanie bezdôvodného obohatenia, hoci sa zaplatenia
bezdôvodného obohatenia v spore nedomáha, a na druhej strane zdôrazňuje, že jej ide len o podpísanie
Dohody, nie o finančnú náhradu. V žalobe a vyjadreniach žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie
a aj v odvolaní žalobkyne absentujú také skutkové tvrdenia, ktoré by prispeli k objasneniu skutkovéhoa aj právneho stavu, smerujúceho k vyhoveniu žaloby. V zamietnutí žaloby okresným súdom nemožno
konštatovať porušenie práva žalobkyne na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia v podobe
finančnej náhrady za bezdôvodné užívanie nehnuteľností v jej vlastníctve, ako to tvrdí žalobkyňa v

odvolaní, pretože takéhoto práva sa žalobkyňa podanou žalobou ani nedomáhala.
11.1 Žalobkyňa žiada nahradiť prejav vôle žalovaného v zmysle §229 C.s.p. Toto ustanovenie
upravuje zosúladenie terminológie procesného práva s právnou úpravou Občianskeho zákonníka,
pričom rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle (napr. uzavretie zmluvy pri zmluve o
budúcej zmluve), časovým okamihom právoplatnosti nahradzujú tento prejav vôle (časovým okamihom

právoplatnosti sa bude zmluva považovať za uzavretú); právoplatné rozsudky, ukladajúce vyhlásenie
vôle, nahradzujú toto vyhlásenie. Žalobkyňa navrhuje nahradiť prejav vôle vo vzťahu k nároku a voči
žalovanému, ktorý jej zo žiadneho zákona -procesného ani hmotného- nevyplýva. V tejto súvislosti
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v Dohode, ktorá má byť súčasťou výroku rozsudku,
žalobkyňa navrhuje uložiť povinnosť inému subjektu (Slovenskej republike), než ktorého označila za
stranu sporu - žalovaného.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok okresného súdu nebol výsledkom nesprávne zisteného
skutkového stavu, nedostatočne vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, ani
nebol vydaný v rozpore s ustálenou súdnou praxou, ako to tvrdí žalobkyňa v odvolaní; nie je
nepreskúmateľný ani neurčitý, bez zákonných náležitostí. Odvolací súd nezistil dôvody na zrušenie

rozsudku okresného súdu (§389 C.s.p.) ani jeho zmenu (§388 C.s.p.), preto ho potvrdil ako vecne
správny (§387 ods.1,2 C.s.p.), a to aj v závislom výroku o trovách konania (§379 písm. a/ C.s.p.),
vzhľadom na neúspech žalobkyne.
12.1 Žalobkyňa v odvolaní poukázala na nesprávny výpočet súdneho poplatku zo žaloby; keďže vecne
príslušným na rozhodnutie o súdnom poplatku je v zmysle zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov okresný súd, a odvolanie smerovalo proti rozsudku okresného
súdu, v ktorom takýto výrok absentoval, krajský súd svoj odvolací prieskum tejto časti odvolania bližšiu
pozornosť nevenoval.

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §396 ods.1 C.s.p. v nadväznosti na §255

ods.1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobkyni v celom rozsahu, ktoré mu je žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolaniev prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).