Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207515
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113207515.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: J.. B. S., N.. XX. X.

XXXX, bytom v K., K. E. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Kerecmanom, s.r.o., advokátska kancelária,
Rázusova č. 1, Košice, proti žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 12,
IČO: 35 790 253, zastúpenému JUDr. Patrikom Palšom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova
č. 13, o ochranu osobnosti s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 2. 4. 2013 domáhal proti žalovanému povinnosti

uverejniť na titulnej strane denníka ospravedlnenie nižšie uvedeného znenia rovnakou veľkosťou písma
v titulku ospravedlnenia a v texte ospravedlnenia ako boli použité v titulku a perexe článku uverejnenom
v denníku Korzár - DENNÍK KOŠICKÉHO KRAJA zo dňa 13. 2. 2013 s názvom „Vilu nemocnice majú v
rukách známe mená“ a s podtitulkom „V drahej lokalite pristavia luxusné byty“:
„Ospravedlnenie
Obchodná spoločnosť Petit Press, a.s. so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 12, 811 08 - vydavateľ
denníka Korzár - DENNÍK KOŠICKÉHO KRAJA sa o s p r a v e d l ň u j e pánovi J.. B. S., generálnemu

riaditeľovi a predsedovi predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. za to, že v
článku uverejnenom v denníku Korzár - DENNÍK KOŠICKÉHO KRAJA zo dňa 13. 2. 2013 s názvom
„Vilu nemocnice majú v rukách známe mená“ a s podtitulkom „V drahej lokalite pristavia luxusné byty“
uviedla jeho meno, priezvisko a podobizeň medzi osobami, o ktorých z obsahu článku vyplýva, že
„majú v rukách vilu nemocnice“ na Havlíčkovej ulici č. 18 v Košiciach a „majú také plány“, že k nej
„v drahej lokalite pristavia deväť luxusných bytov“, pričom v tejto vile pred jej predajom sídlil „denný
rehabilitačný stacionár pre ťažko zdravotne hendikepované deti s mozgovou obrnou, poúrazovými

stavmi, či mentálnym postihnutím“, ktoré boli vysťahované v roku 2007, ďalej uviedla o žalobcovi, že je
„bratom manažéra firmy Katis, ktorá vilu na Havlíčkovej vlastní“ a pripojila k týmto údajom údaj o tom,
že Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. začala na Havlíčkovej ulici „po rokoch s komplexnou
rekonštrukciou kanalizácie“, ako aj, že v decembri 2012 „vodárne začali kanalizáciu na Havlíčkovej vo
veľkom opravovať“, pretože J.. B. S. nepatrí medzi osoby, ktoré „majú v rukách vilu nemocnice“ na
Havlíčkovejulicič.18vKošiciacha„majútaképlány“,žeknej„vdrahejlokalitepristaviadeväťluxusných
bytov“, žiadnym spôsobom sa nepodieľal na predaji alebo kúpe tejto nehnuteľnosti a vysťahovaní

„denného rehabilitačného stacionára pre ťažko zdravotne hendikepované deti s mozgovou obrnou,
poúrazovými stavmi, či mentálnym postihnutím“, nie je pravdou, že „je bratom manažéra firmy Katis,
ktorá vilu na Havlíčkovej vlastní“ a nie je pravdou ani to, že Východoslovenská vodárenská spoločnosť,
a.s. začala na Havlíčkovej ulici „po rokoch s komplexnou rekonštrukciou kanalizácie“ a v decembri 2012„vodárne začali kanalizáciu na Havlíčkovej vo veľkom opravovať“ v súvislosti so stavebnými zámermi
stavebníka na Havlíčkovej č. 18 v Košiciach.
Uverejnenými tvrdeniami došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti pána J.. B. S., ktorému sa týmto

ospravedlňujeme za poškodenie jeho cti.“
Pre prípad, že tak žalovaný v uvedenej lehote neurobí, žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti strpieť
uverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom v denníku PRAVDA v jeho inzertnej časti, a to formou
platenej inzercie na účet žalovaného. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33 000,- Eur a k povinnosti nahradiť mu trovy konania.

Žalobcavžalobeuviedol,žedňa13.2.2013uverejnilžalovanývdenníkuKorzár-DENNÍKKOŠICKÉHO
KRAJA na jeho titulnej strane upútavku na jeho článok „Vilu nemocnice majú v rukách známe mená“ s
podtitulkom„Vdrahejlokalitepristavialuxusnébyty“asvýraznýmperexom:„Postihnutédetivysťahovala
nemocnica z lukratívnej vily. Vraj len dočasne. Už sa nevrátili. Nemocnica ju predala. Firmy so
známymi menami už idú stavať luxusné byty a vodárne po rokoch začali s komplexnou rekonštrukciou
kanalizácie.“ Článok bol uverejnený na 2. a 3. strane vydania pod názvom „Vilu nemocnice majú v rukách

známe mená“ a s podtitulkom „V lukratívnej lokalite na severe pristavia deväť luxusných bytov“. Pod
titulkom je zopakovaný perex v znení zhodným s titulnou stranou. Článok popisuje zatvorenie „denného
rehabilitačného stacionára pre ťažko zdravotne hendikepované deti“ na Havlíčkovej č. 18 v Košiciach
Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura s tým, že „je to iba na pol roka“ a „deti dali dočasne do iných
zariadení“, pričom už vtedy sa „rodičia detí s mozgovou obrnou, poúrazovými stavmi, či mentálnym

postihnutím báli, či o stacionár s 30 ročnou históriou neprídu a po oprave sa budú môcť vrátiť“. Nasleduje
údaj o tom, že v roku 2008 bola nehnuteľnosť nemocnicou predaná ako prebytočná, prihlásili sa traja
záujemcovia, „najviac dala firma Katis - 340 000 €“ a „vo februári 2009 podpísali kúpnu zmluvu“.
Na tretej strane bezprostredne pod titulkom sú umiestnené podobizne troch osôb, podobizeň žalobcu
zľava s textom „B. S.. Predseda predstavenstva vodární je bratom manažéra firmy Katis, ktorá vilu

na Havlíčkovej vlastní.“ Žalovaný článok uverejnil napriek tomu, že nie je pravdou, že by žalobca bol
jednou z osôb, ktoré majú „vilu nemocnice v rukách“, hodlajú k nej pristaviť deväť luxusných bytov a
pravdou nie je ani to, že by sa žalobca akýmkoľvek spôsobom podieľal na predaji, či kúpe nehnuteľnosti
alebo konaní nemocnice, ktorá vysťahovala nehnuteľnosť a následne nehnuteľnosť ako prebytočný
majetok predala. Nie je pravdou, že Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. vykonala opravy

na kanalizácii v lokalite v súvislosti so stavebným zámerom vlastníka nehnuteľnosti, tobôž že by sa tak
stalo preto, že žalobca je šéfom vodární. Zaradenie žalobcu medzi osoby, ktoré „majú vilu nemocnice
v rukách“ je špekuláciou žalovaného bez opory v skutočnosti. Pravdou nie je ani to, že brat žalobcu
je manažér v Katis-e, čo uviedol žalovaný na dvoch miestach v článku, R. S. nie je a nikdy nebol
zamestnancom tejto spoločnosti, nepodieľa sa žiadnym spôsobom na podnikaní tejto spoločnosti a nie je

ani jej spoločníkom. Žalobca nikdy nebol spoločníkom ani členom žiadneho orgánu a nie je ani žiadnym
spôsobom prepojený so žiadnou zo spoločností uvedených v článku (Katis, s.r.o., ERkorp, s.r.o., PSR
Finance, a.s.). Článok žalovaného bol vytvorený v snahe vyvolať senzáciu, je vybudovaný na dohadoch
vyplývajúcich z nepravdivých faktov, ktoré si mohol žalovaný vopred zistiť. Žalobca, ktorý pôsobí od
roku 2003 vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej

spoločnosti, a.s., si riadne plní svoje povinnosti z jeho funkcie vyplývajúce, postavenie nezneužíva, koná
na prospech svojho zamestnávateľa, žije čestne a normálne. Po uverejnení článkov pocítil a doposiaľ
pociťuje zhoršenie vzťahov s mnohými ľuďmi z jeho okolia, ako aj zhoršenie mienky verejnosti vo vzťahu
k jeho osobe. Veľa ľudí z jeho okolia uverilo nepodloženým informáciám, ktoré boli prezentované v
článku ako fakty a doteraz mu vyčíta nakladanie s vilou nemocnice, ktorú má v rukách a zneužitie jeho

postavenia. Negatívne reakcie namierené proti žalobcovi zaznamenal aj PR zástupca VVS a spoločnosť
Penelopa, s.r.o.
Vzhľadom na charakter článkov žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33 000,- Eur,
lebo česť a dôstojnosť žalobcu s ohľadom na intenzitu zásahu, jeho rozsah a trvanie bola žalovaným
poškodená v značnej miere. S obsahom článku sa oboznámil široký okruh čitateľov a dôveryhodnosť

žalobcu bola v očiach verejnosti podstatne znížená.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 7. 5. 2013 žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a uložiť žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania. Podľa názoru žalovaného v danom
prípade nedošlo k zásahu do práv žalobcu spôsobom, či intenzitou, pre ktoré by súd mal samostatne,

či v celosti rozhodnutím zasiahnuť do práva na ústavou garantovanú slobodu slova a slobodu prejavu.
Už zo samotného obsahu článkov vyplýva, že sa tematicky venovali problematike privatizácie, teda
prevodu majetku štátu do súkromných rúk obchodnej spoločnosti. Je tu nevyhnutný a pochopiteľný
záujem médií zaoberať sa verejnou vecou, či verejnou záležitosťou v regionálnej, či celoštátnej tlači.Pri príprave článkov autor oslovil zástupcov relevantných subjektov, ktorých sa privatizácia týkala a
pravdivo verejnosť informoval o prevode štátneho majetku. Išlo predsa o privatizáciu nehnuteľného
majetku nachádzajúceho sa v krajskom meste Košice, ktorý dlhodobo slúžil ako súčasť nemocnice na

liečebné účely a v prospech detských pacientov. Je pravdou, že v článku bolo uvedené meno žalobcu
s poukazom na jeho funkciu, ktorú vo VVS, a.s. zastáva. Predmetná spoločnosť je síce obchodnou
spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, no jej zakladateľmi a akcionármi sú verejnoprávne
subjekty, teda samosprávy obce a mestá z regiónu. Ide o spoločnosť, ktorá okrem iného nakladá s
verejnýmirozpočtovýmizdrojmiapriamo,činepriamospeniazmivyzbieranýmioddaňovýchpoplatníkov

košického regiónu. Je legitímnym právom žalovaného informovať verejnosť aj o konaní tejto spoločnosti
riadenej okrem iných osôb v kolektívnom štatutárnom orgáne aj osobou generálneho riaditeľa a
predsedu predstavenstva - žalobcu. Uverejnenie verejne dostupnej fotografie žalobcu nemohlo vyvolať
a ani nevyvolalo prípadný zásah do osobnostnej sféry osoby žalobcu vzhľadom na dôsledné dodržanie
zásady primeranosti. Nikde z obsahu článku nevyplynulo, že by práve osoba žalobcu mala byť práve
osobou, ktorá „má v rukách vilu nemocnice“, či dokonca, že by žalobca sám mal patriť medzi osoby,

ktoré by mohli byť relevantne čitateľmi (verejnosťou) považované za osoby, ktoré „majú v rukách vilu
nemocnice“. O osobe súrodenca žalobcu žalovaný pravdivo v článku uviedol ním samým prezentované
stanovisko „Havlíčkovej 18 sa vôbec nevenujem“. Článok pravdivo informoval verejnosť o okolnostiach,
ktoré sú prirodzene a legitímne predmetom verejného záujmu. Denný rehabilitačný stacionár pre ťažko
zdravotne hendikepované deti, ktorý bol predmetom článku, skutočne nemocnica zavrela. Stalo sa tak

podľa zodpovedných z dôvodu, že správa bola nákladná, budova v zlom stave, mimo areálu nemocnice,
vyžadovala si investície i logistické zabezpečenie. Starostlivosť o detských pacientov prebrala Detská
fakultná nemocnica a iné organizácie. Nemocnica a Ministerstvo zdravotníctva SR s prevodom súhlasili.
Nehnuteľnosti boli ponúknuté na predaj pre verejnosť, minimálnu cenu určil znalec, prihlásili sa traja
uchádzači a najviac finančných prostriedkov ponúkla firma Katis - 340 000,- Eur. Vo februári 2009 bola

podpísaná kúpna zmluva, rezort financií ju odobril. Na Havlíčkovej ulici už roky ľudí trápi kanál, pre
poruchovú kanalizáciu dala Mestská časť Sever pre stavebný úrad mesta k stavbe bytového domu
záporné stanovisko. K upchávaniu, zápachu, mokru v pivniciach, či vracaniu sa vody skutočne dlhodobo
dochádzalo a trápilo to občanov mesta Košice, ktorí boli dotknutí. Vodárne o probléme vedeli 4 roky.
Obyvatelia v máji 2012 poslali výzvu s 23 podpismi, aby VVS, a.s. najprv riešili havarijnú situáciu.

Koncom roka to konečne urobili. Aj o tejto skutočnosti a aktivite VVS, a.s. v denníku čitateľov Korzára
informovali samostatným článkom, lebo sa jedná o dôležitú tému verejného záujmu. Žalovaný žalobcu
medzi osoby, ktoré majú mať v rukách vilu nemocnice, nezaradil, čo je z obsahu článkov preukázateľné,
ani ako osobu, ktorá má v pláne pristavať k nej luxusné byty, ani žalovaný netvrdil, že bola vykonaná
komplexná rekonštrukcia na Havlíčkovej.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Zo žalobcovej výpovede, riaditeľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. je je zrejmé, že v

spoločnosti pôsobí viac ako 10 rokov a zároveň je predsedom predstavenstva Východoslovenských
vodární, a.s.. V článkoch sú uvedené nepravdy, ktoré mu boli vyčítané na predstavenstve spoločnosti.
Články sa ho osobne dotkli, pretože podľa článkov je majiteľom vily, ktorú získal podvodným spôsobom
tým, že vyhodil postihnuté deti, je spájaný s tým, že uprednostnil rekonštrukciu kanalizácie na tejto ulici
kvôli tejto vile. Čo sa týka rekonštrukcie kanalizácie na Havlíčkovej ulici v Košiciach, táto rekonštrukcia

bola pripravovaná minimálne 5 rokov dopredu, vždy sa robí plán rekonštrukcií a opráv a kde sú
najzávažnejšie a najväčšie poruchy, z toho sa potom vychádza. Na Havlíčkovej ulici došlo v roku 2012 k
prelomeniu jednej časti kanalizácie, jednalo sa o akútny havarijný stav a na základe toho sa robila prvá
rekonštrukcia. Z monitoringu celej kanalizácie zistili, že by bolo potrebné ju zrepasovať celú, ale VVS,
a.s. postupovalo podľa možností, ktoré má ako spoločnosť. Kanalizácia, do ktorej je vila spomínaná

v článkoch odkanalizovaná, nebola predmetom rekonštrukcie a nebolo potrebné ju ani rekonštruovať.
Známi a ľudia, ktorých pozná, žalobcu obvinili z toho, že je zlý človek, pretože vyhodil postihnuté deti.
Redaktor článkov pán M. oslovuje, pokiaľ ide o pracovnú vec, agentúru Penelopa, s.r.o. a pokiaľ ide
o osobné veci, mal osloviť výslovne žalobcu. Čo sa týka pracovných vecí, agentúra Penelopa, s.r.o.
odpovedala na položené otázky s vedomím žalobcu a za touto odpoveďou žalobca stojí.

Svedok V.. Q. M., redaktor článkov, vypovedal, že o Havlíčkovej ulici v Košiciach písal v minulosti aj
jeho kolega, resp. o rekonštrukcii kanalizácie v uvedenej lokalite na základe občianskeho podnetu z
konca roka 2012. Následne preto zistili skutočnosti, ktoré boli uvedené v článkoch, keďže dlhé roky tentomajetok štátu slúžil pre ľudí, ktorí boli hendikepovaní, zaujímalo ich, prečo neslúži pôvodnému účelu a
prečo nemocnica majetok štátu predala, za akých podmienok, komu a v akom stave je kanalizácia, na
ktoré problémy poukazovali opakovane miestni občania. Informácie čerpal v prvom rade od občanov,

obyvateľov danej lokality Mestskej časti Košice - Sever, od mesta Košice, od nemocnice, od Ministerstva
financií SR, Východoslovenských vodární a kanalizácií, a.s., snažil sa osloviť aj viaceré zodpovedné
osoby.Svedokdalmožnosťvyjadriťsakaždému,kohosačlánkytýkali,abysavyjadrilainformáciezískal
najmä e-mailovou komunikáciou, ale aj telefonicky a osobne navštívil Miestny úrad Mestskej časti Košice
- Sever, konkrétne oddelenie rozvoja. Pán R. S., brat žalobcu, keď si overoval telefonicky, či je riaditeľom

spoločnosti, uviedol, že nie je riaditeľom, ale je manažérom spoločnosti Katis, s.r.o. Tieto informácie mal
priamo od pána R. S.. Jedna z obyvateliek danej lokality pani V., s ktorou sa kontaktoval, poukázala na
to, že v danej lokalite je dlhoročný problém s kanalizáciou a takmer každý týždeň chodí fekálne vozidlo
na tieto ulice, že opakovane hlásia vodárňam, aby kanalizáciu opravili. Obyvatelia boli prekvapení, že
namiesto opravy sa má predmetný objekt na Havlíčkovej 18 prerábať na bytový dom s viacerými bytmi
a že VVS, a.s. súhlasili s napojením kanalizácie na tento objekt a že vzrastie potreba tohto objektu

vo vzťahu ku kanalizácii a že namiesto opravy, ktorú roky žiadajú a ku ktorej nedochádza, sa má
naopak zvýšiť nárok na kanalizáciu. To bol prvý motív, pre ktorý napísal o tom v článkoch a z rovnakého
dôvodu Mestská časť Košice - Sever dala záporné stanovisko stavebnému úradu k rekonštrukcii tohto
objektu z dôvodu poruchovosti kanalizácie. Všetky súhrnné momenty podporovali skutočnosť, že vila
je odkanalizovaná do predmetnej kanalizácie a VVS, a.s. nepotvrdila opak. Od spoločnosti Penelopa,

s.r.o. dostal odpoveď, že na ulici Havlíčkovej došlo v minulosti k prelomeniu kanalizácie, VVS, a.s. preto
realizovala podľa plánu závodu na rok 2012 opravu havarijného stavu a postupné rekonštrukcie sa
realizujú podľa priorít, teda vždy majú prednosť potrubia so zvýšenou poruchovosťou a havarijné stavy.
Havlíčkova ulica podľa tohto kritéria nepatrila k najproblémovejším. Spoločnosti Penelopa, s.r.o. poslal
otázku, aby z pohľadu transparentnosti a neklientelistického konania a konfliktu záujmov komentovali,

že práve pred začatím stavby vodárne zrekonštruovali kanalizácie, hoci ľudia sa dlhoročne už na
kanalizáciu sťažovali, VVS a.s. reagovali tak, že čo sa týka zvýšenej poruchovosti, budú to riešiť s tým,
že kapacita je postačujúca.

Svedok J.. W. Q., známy žalobcu, vo výpovedi uviedol, že o článkoch sa dozvedel od svojej manželky

a ona od svojich známych a následne si článok prečítal. Keď si články prečítal, podľa týchto prepojení
uvedených v nich, pochopil ich tak, že žalobca stojí za kúpou nehnuteľnosti - vily, keďže následne boli
robené opravy kanalizácie práve na tomto úseku.

Svedok T.. V. H., bývalý sused žalobcu, vo výpovedi uviedol, že po prečítaní článkov mnoho iných

ľudí sa ho pýtalo, akého má suseda. Články vyvolali v ňom negatívne pocity, konkrétne to, že na úkor
postihnutých detí sa kúpila vila inými osobami a bola robená kanalizácia. Doposiaľ má pochybnosti i keď
žalobca mu vysvetlil, že tvrdenia v článkoch nie sú pravdivé.

Svedok V.. A. S., člen predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a primátor

mesta Bardejov, vo výpovedi uviedol, že u všetkých členov predstavenstva, ktorí zastupujú samosprávu,
teda primátorov a starostov, vyvolali články značnú nevôľu. Generálny riaditeľ VVS a.s. však prišiel a
vyargumentoval články a dokázal, že sú tam uvedené vety, ktoré sú nepravdivé a zavádzajúce. Sám
články pochopil tak, že generálny riaditeľ s ďalšími osobami odkúpili budovu v Košiciach, ktorá bola
predtým zariadením zdravotníckej starostlivosti a dokonca to bolo urobené tak, že boli odtiaľ mentálne

postihnuté deti po úrazoch a s detskou mozgovou obrnou vyhnané. Najdôležitejšie bolo to, že dlhodobý
problém bol s kanalizáciou a ten sa akoby zázrakom vyriešil, kanalizácia bola nanovo zrekonštruovaná a
budova, ktorej vlastníkom mal byť žalobca, bola do toho napojená. Žalobca vysvetlil, že rekonštruovaná
kanalizácia nesúvisela s kanalizáciou a s prípojkou do tejto vily. Ešte dlhú dobu po vyjdení článkov
kolegovia starostovia v okrese hovorili o tom, pýtali sa ho, ako sa správa generálny riaditeľ a dalo mu

dosť námahy, aby na spoločných rokovaniach uviedol veci na pravú mieru. Sám za seba môže uviesť,
že po argumentácii a vysvetlení faktov žalobcom svoj základný vzťah k žalobcovi nezmenil, žalobcu si
vždy vážil ako korektného spolupracovníka, chvíľu trvalo, pokiaľ pôvodná dôvera sa pomaly vrátila do
pôvodných koľají.

Svedok V. F., zamestnanec a člen dozornej rady Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., vo
výpovedi uviedol, že články si prečítal a po prečítaní zostal prekvapený z toho, čo je tam uvedené.
Kanalizácia sa síce realizovala na Havlíčkovej, ale paralelná kanalizácia už nie. Žalobca je jeho
nadriadený. Samotný projekt sa realizoval na základe požiadavky odštepného závodu Košice v roku2010 z dôvodu, že predmetná realizácia na Havlíčkovej bola poruchová, boli tam sťažnosti od občanov
a v určitom úseku aj zalomenie kanalizácie, preto pristúpili k spracovaniu projektovej dokumentácie,
vybavovalo sa povolenie na realizáciu stavby, uzavrela sa zmluva s dodávateľom a rekonštrukcia

kanalizácie začala v roku 2012 a vtedy bola aj ukončená. Rekonštruovala sa len časť potrubia. S
negatívnymi reakciami na články sa stretol aj na zasadnutí dozornej rady, kde ostatní členovia boli
rozhorčení,žetakýmtospôsobomsarealizujevýstavba,alenazákladevysvetleniagenerálnehoriaditeľa
jeho vysvetlenia na dozornej rade uznali.

Svedok J.. C. Q., zamestnanec VVS, a.s., vedúci interného auditu, hlavný kontrolór spoločnosti, vo
výpovedi uviedol, že články vnímal tak, že na Havlíčkovej boli urobené zásahy do kanalizácie, že tieto
zásahy sa spájajú s ďalšími menami, ktoré sú v článkoch uvedené a tento článok po jeho prečítaní
pochopil tak, že generálny riaditeľ bol vtiahnutý na urýchlené úpravy tejto kanalizácie bez toho, aby
boli vopred plánované. Po vyjdení článkov v celom podniku bola napätá atmosféra, pretože aj iní
zamestnanci tento článok vnímali negatívne a to, čo bolo napísané, považovali za pravdu. Žalobca na

vedení potom vysvetlil pravdivosť článkov, monitoroval aj reakcie na webe, tieto reakcie boli negatívne,
jednalo sa o webovú stránku Korzára.

Svedkyňa Z. V., obyvateľka Havlíčkovej č. 12 v Košiciach, vo výpovedi uviedla, že v roku 2008 sa v
bytovom dome robila kanalizácia, pretože boli časté poruchy s kanalizáciou na tejto ulici. Obyvatelia

žiadali preto VVS, a.s. o riešenie situácie, bolo to listom z 9. 5. 2008, keď požiadali o odstránenie
havarijnej situácie pri odvádzaní odpadovej vody na Havlíčkovej ulici. Podpísali sa vlastníci domu, ktorí
maliporuchyaproblémy.OdpoveďnazákladetýchtolistínnedostaliaodpovedalimažstarostaMestskej
časti Košice - Sever a primátor. Problém naďalej existuje. Pokiaľ neprší, Havlíčkova ulica je v poriadku.
Keďzačnepršať,vtedy savoda vraciaspäťdopivnícbudovvlastníkovdomov.Vpivniciachsanachádza

dažďová voda a fekálie do času, kým nepríde fekálny voz, ktorý ich odstráni. Skutočnosti, ktoré uviedla
vo výpovedi pred súdom, povedala aj redaktorovi článkov pánovi M., keď komunikovali spolu telefonicky.

Svedkyňa V.. V. S., zástupkyňa spoločnosti Penelopa, s.r.o., ktorá je zástupcom VVS, a.s. v komunikácii
s médiami, vo výpovedi uviedla, že s redaktorom článkov pánom M. komunikovala mailom. Pán M. sa

pýtal, ako je to s rekonštrukciou kanalizácie na Havlíčkovej a v čom spočívala, čo sa zlepší, kto žiadal
o opravu a či to boli konkrétne subjekty, zisťoval názor na neklientelistické a transparentné konanie
a záujmy v súvislosti so začatím stavby vodární a spoločnosť, ktorú zastupuje, mu odpísala tak, že
rekonštrukcia bola v pláne, nijako nesúvisí s tým, že si ju niekto vyžiadal a ani vyžiadanie by na to nemalo
vplyv s tým, že posledné stanovisko, tretiu otázku nebudú komentovať, pretože je nepravdivá. Na to im

odpovedal pán M., že im rozumie, že zastupujú VVS, a.s. a preto nie sú ochotní s ním komunikovať
otvorene. Články si sama prečítala. Čo sa týka správy z agentúry Penelopa, všetko čo je v článkoch
uvedené, je pravdivé, aj to povedala. Spoločnosť Penelopa, s.r.o. je agentúra, ktorá chráni meno VVS
a.s.. Čo sa týka fyzickej osoby žalobcu, redaktor článkov vedel, že takéto otázky musí položiť priamo
žalobcovi ako fyzickej osobe.

Svedok J.. T. W., člen dozornej rady Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., k výpovedi
uviedol, že o článkoch sa dozvedel od starostov, s ktorými sa pravidelne stretáva na zasadnutiach,
neskôr si ho sám prečítal. Články boli obviňujúce vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi, že stojí za kúpou
domu a že dal následne robiť kanalizáciu. V priebehu 2 - 3 týždňov po uverejnení článku sa konala

dozornárada,kdetietoskutočnostižalobcavysvetlil,uviedol,ženemástýmžiadneaktivityanizáväzkys
nehnuteľnosťou, o ktorej sa hovorí v článku a rekonštrukcia kanalizácie, ktorá prebiehala, bola dlhodobo
plánovaná. Zo strany starostov bol negatívny ohlas vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi a starostov
obcí zaujímalo, či to bola priorita generálneho riaditeľa alebo akcia, ktorá bola dlhodobo plánovaná. Aj
doposiaľ starostovia z času na čas poukážu na to, že sa dajú veci riešiť aj inak, na základe tvrdení v

článkoch.

Svedok R. S., brat žalobcu, vo výpovedi uviedol, že s redaktorom článkov pánom M. hovoril telefonicky,
jednalo sa o krátky rozhovor. Nikdy nebol manažérom firmy Katis, s.r.o., so spoločnosťou Katis, s.r.o. má
výlučne obchodný vzťah, robí pre spoločnosť Katis, s.r.o. sprostredkovanie obchodov, so spoločnosťou

Katis, s.r.o. nebol v pracovnoprávnom pomere.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústavy“) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa článku 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa článku 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa článku 26 ods. 2 veta prvá ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,
tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Podľa článku 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na

slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto

slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa článku 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uverejnenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.
(ďalej len „listiny“) každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena.

Podľa článku 10 ods. 2 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa článku 10 ods. 3 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka
za zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby je existencia zásahu, ktorý je objektívne
spôsobilý (svojím obsahom, formou, prípadne sledovaným cieľom) porušiť, či ohroziť osobnosť fyzickej
osoby v jeho fyzickej a morálnej integrite tak, že vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia jej

vážnosti a postavenia v spoločnosti, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny), t.j. v rozpore s
objektívnym právom a súčasne musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom
a vznikom nemajetkovej ujmy. Ustanovenia o ochrane osobnosti poskytujú možnosť brániť sa tak proti
uverejneniu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich tvrdení, ako aj proti uverejneniu neprimeraných(neprípustných) hodnotiacich úsudkov (kritiky). V prípade zásahu uverejnením skutkových tvrdení
difamujúcej povahy o určitej osobe sa pôvodca neoprávneného zásahu zbaví tejto zodpovednosti
tzv. dôkazom pravdy, t.j. ak preukáže, že zverejnené skutkové tvrdenia sú pravdivé. Zodpovednosť

za neoprávnený zásah do osobnostných práv podľa § 13 Občianskeho zákonníka je založená na
princípe objektívnej zodpovednosti. Sankcie za neoprávnený zásah preto nemožno vylúčiť ani dôkazom
tzv. ospravedlniteľného omylu (napríklad tým, že pôvodca neoprávneného zásahu si nebol vedomý
nepravdivosti svojho tvrdenia, že pri rozširovaní svojich tvrdení sa spoliehal bez potrebného overenia na
serióznosť a pravdivosť poskytnutých podkladov, šíril údaje, o ktorých sa dozvedel vychádzajúc z toho,

že sám nemal dôvod poskytnutým údajom neveriť atď.). V prípade zásahu do osobnostných práv fyzickej
osoby spôsobeného hromadnými informačnými prostriedkami je potrebné podmienky občianskoprávnej
zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti posudzovať v kontexte s ústavne
zaručenými právami na slobodu prejavu a informácie (článok 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR, článok 10 ods.
1 Dohovoru) a so zreteľom na požiadavku vyváženosti uplatňovania týchto práv, ktoré sú rovnocenné.
Záruka slobody prejavu a práva na informácie sa týka len pravdivých a objektívnych informácií, ktoré

neohrozujú zákonom chránené záujmy a práva iných osôb, preto uplatnenie tejto slobody, resp. práv je
limitované tým, že ich výkonom nemôže dôjsť k porušeniu osobnostných práv fyzickej osoby chránených
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, článkom 19 ods. 1 ústavy a článkom 10 ods. 1 listiny.

Vychádzajúc z uvedených zásad, posúdenia veci ako uplatneného práva na ochranu osobnosti podľa §§

11, 13 O.s.p., súd skúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti
žalobcu (práva na česť, meno a dobrú povesť) v kontexte s právom žalovaného na slobodu prejavu
(zahrňujúcej právo šíriť informácie) a so zreteľom na požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy
(proporcionality) uplatňovania týchto práv aj ich ochrany, keďže v danom prípade k zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobcu malo dôjsť výkonom práva žalovaného na slobodu prejavu a šírenie

informácií o veci verejného záujmu zaručených článkom 26 ods. 1, 2 ústavy, článkom 10 ods. 1 a 2
dohovoru.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska
ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného

záujmu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých
záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca
umožnenépoužívaťurčitúmierupreháňaniaaprovokácie.Poslanímtlačejenepochybnešíriťinformácie
a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom zároveň je nespochybniteľným právom verejnosti
takéto informácie prijímať.

Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich
vo verejnom živote. Úlohou novinárov nie je informácie získané od štátnych orgánov selektovať, t.j.
rozhodovať,ktoréinformácieverejnosťmôžealebonemôžedostať,pretoževerejnosťmáprávonaúplné
a presné informácie (Nález Ústavného súdu SR z 28. 10. 2010 sp. zn. IV. ÚS 107/2010).

Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj verejne činné osoby; posúdenie skutkových tvrdení a
hodnotiacich úsudkov je však v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech novinárov a iných pôvodcov
týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým,
že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o profesijný, ako

aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. Tu je
namiestevoliťbenevolentnejšíprístupkposúdeniumedzeprípustnostiuverejneniainformáciísúkromnej
povahy a hodnotenia konania takejto osoby práve preto, že sú na ňu kladené náročnejšie požiadavky a
verejnosťmáprávovedieť,čijespôsobilátakpoodbornej,akoajmorálnejstránketútofunkciuzastávaťa
náležiteobstarávaťveciverejné.Prezentáciatýchtoúdajovaichprípadnákritikamusísúvisieťsverejnou

činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva. Hranice prijateľnej kritiky sú u osôb verejne činných širšie ako
u súkromnej osoby. Verejne činná osoba musí prejaviť vyšší stupeň tolerancie (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2563/2009).

Pri každom použití podobizne a obrazových snímok, či už na základe zákonných licencií na podklade

povoleniaalebonazákladeinéhooprávneniamusiabyťzachovanédvezákladnépodmienky:použitiesa
musístaťprimeranýmspôsobom,použitienesmiebyťvrozporesosobnostnýmizáujmamioprávneného,
ktoré je potrebné bezpodmienečne rešpektovať a ktoré sú teda za všetkých okolností nedotknuteľné.
Použitie samo o sebe prípustné môže vyústiť do závažného zásahu do osobnostnej sféry, napríkladvzhľadom na súvislosti, za ktorých k nemu došlo, poprípade, do ktorých bolo situované alebo vzhľadom
na komentár, ktorý bol k nemu pripojený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/42/2011).

Ako vyplýva z dokazovania, bolo nesporne zistené, že žalobca je generálnym riaditeľom
Východoslovenských vodární a kanalizácií, a.s. (od 1. 5. 2003) a je predsedom jej predstavenstva.
Žalobca bol v čase uverejnenia článkov a naďalej je osobou verejného záujmu, pričom tento záujem bol
v čase uverejnenia článkov dňa 13. 2. 2013 aktuálne umocnený tým, že články priniesli informáciu o
tom, že postihnuté deti vysťahovala nemocnica a deti sa späť nevrátili, lebo nemocnica vilu predala.

Žalobca ako generálny riaditeľ VVS, a.s., Košice a predseda predstavenstva spoločnosti zabezpečuje
plynulé plnenie úloh vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s mestom, je známym predstaviteľom jednej z
najväčších spoločností Košického kraja, ktorá zabezpečuje dodávku vody do domácností, spoločností,
realizuje kanalizačné práce a pod. Je verejne známou osobou, ktorú pozná každý starosta a za funkciu
predsedu predstavenstva poberá mzdu. Svedok V.. S. je členom predstavenstva VVS, a.s. a primátor
mesta Bardejov, s ktorým sa žalobca osobne pozná. Svedok potvrdil, že články mali vyvolať u členov

predstavenstva nevôľu. Svedok poberá mesačne finančnú odmenu ako člen predstavenstva spoločnosti
a potvrdil, že žalobca osobne vysvetlil niektoré vety z článkov, ktoré on pochopil ako nepravdivé a
zavádzajúce. Samy osebe tieto články neohrozili povesť žalobcu ako generálneho riaditeľa a predsedu
predstavenstva ani u tohto svedka. Po vysvetlení faktov z článku k žalobcovi nezmenil svoj vzťah, lebo
si ho vždy vážil ako korektného spolupracovníka. Svedkyňa V., ktorá býva na Havlíčkovej, nepoprela

dlhodobé problémy s kanalizáciou v dome. Svedkovia F., Q. sú v pracovnom pomere s VVS, a.s. a v
pomere podriadenosti k žalobcovi, svedkyňa S. je zástupcom VVS, a.s. v komunikácii s médiami, J..
W. je členom dozornej rady VVS, a.s., si články prečítali, hovorili o negatívnych reakciách iných osôb
„tzv. z druhej ruky“, preto tieto informácie nemohli ohroziť povesť žalobcu ako predsedu predstavenstva
spoločnosti.

V zmysle uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osoby verejne známe
musia zniesť väčšiu mieru kritiky ako súkromné osoby, bolo preto dôvodné poskytnúť žalovanému vyšší
stupeň ochrany jeho práva na slobodu prejavu voči právu žalobcu na ochranu osobnosti.
Tvrdenia, ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, sa týkali privatizácie majetku

štátu, lebo nehnuteľnosť dlhodobo slúžila na verejnoprospešné účely.
Privatizácia, t.j. proces premeny štátneho majetku na súkromný, bola najvýznamnejšou súčasťou
ekonomickej transformácie po novembri 1989, jej cieľom popri zmene vlastníckych vzťahov bolo
vytvorenie podnikateľskej vrstvy a tým aj podmienok pre trhovú ekonomiku. Otázky týkajúce sa tohto
procesu, najmä jeho transparentnosť, zákonnosť a férovosť, boli a sú z povahy veci predmetom

verejného záujmu, pričom diskusiu o nich treba považovať za neukončenú, stále aktuálnu a všeobecne
prospešnú. Ide o prospešnosť nielen z hľadiska odhalenia a nápravy nedostatkov v tomto procese,
ktoré môžu vyjsť najavo až po značnom časovom odstupe, ale aj z hľadiska transparentnosti budúcej
privatizácie.
Žalovaný je vydavateľom denníka s pôsobnosťou košického kraja.

Podľa právneho názoru súdu informácia „Postihnuté deti vysťahovala nemocnica z lukratívnej vily. Už sa
nevrátili.Nemocnicajupredala.“,pozostávazoskutkovýchtvrdeníazhodnotiacehoúsudkuvyjadreného
slovami, „firmy so známymi menami už idú stavať luxusné byty a vodárne po rokoch začali s komplexnou
rekonštrukciou kanalizácie“.
Hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a jeho

pravdivosť nemôže byť predmetom dokazovania. Pre jeho akceptovateľnosť je postačujúce, ak má určitý
skutkový základ. Základ je bez ďalšieho daný samotným faktom, že žalobca je vysokým funkcionárom
vodárenskej spoločnosti a že na Havlíčkovej ulici v Košiciach, i keď na inom mieste, začala rekonštrukcia
kanalizácie. Tento fakt bol v konaní nesporný, čo na jeho pravdivosti nič nemení miera zjednodušenia
daná tým, že uverejnená informácia neuvádzala výslovne s použitím presnej odbornej terminológie, že

išlo o kanalizáciu, ktorá sa opravovala na Havlíčkovej ulici s iným číselným označením.
Žalovaný uverejnenými článkami a obrazovými snímkami publikoval citácie zo zdrojov, ktoré považoval
za spoľahlivé (spoločnosť Penelopa, s.r.o., zastupujúca v komunikácii s médiami vodárenskú
spoločnosť). Išlo o hodnotiace úsudky, ktoré požívajú vysokú mieru ochrany a na strane žalobcu išlo
vzhľadom na jeho postavenie o osobu, ktorá bola a je povinná zniesť vyššiu mieru kritiky a publikácie.

Uvedené články neobviňujú žalobcu, že on je práve tou osobou, ktorá „má v rukách vilu nemocnice“
alebo sám má patriť medzi tie osoby, ktoré by mohli byť považované verejnosťou za osoby, ktoré „majú
v rukách vilu nemocnice“.V konaní z hľadiska zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu žalovaný relevantným spôsobom
vyvrátil tvrdenia o ujme žalobcu označenými a predloženými dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplýva,
že problém s kanalizáciou na Havlíčkovej ulici bol dlhodobý, o čom svedčí výpoveď svedkyne V..

Zverejnenie pravdivého skutkového tvrdenia, ktoré sa netýka osobného súkromia fyzickej osoby,
nemôže byť preto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, keďže zverejnenie
pravdivých skutkových tvrdení je v súlade s verejným záujmom.
Z hľadiska uplatnenej námietky žalobcu, si žalobca protirečí, keď na jednej strane namieta poškodenie
svojhomenaapovestigenerálnehoriaditeľaobchodnejspoločnosti,nastranedruhej,niektorénegatívne

skutočnosti poukazujúce v tomto článku, týkajúce sa problémov s kanalizáciou, boli vyriešené.
Nebolo preukázané, aký konkrétny zásah do osobnosti žalobcu mali články spôsobiť. Žalobca je
naďalej vo funkcii generálneho riaditeľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. a predsedom
jej predstavenstva a prípadné skutočnosti, ktoré mohli na iných členov pôsobiť negatívne, boli na
zasadaniach dozornej rady ním vysvetlené.
Ani existencia zásahu do osobnostných práv (ktoré žalobca subjektívne pociťuje) nemusí nevyhnutne

viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného práva a
vzhľadom na konkrétne okolnosti nepresiahol hranice primeranosti vo vzťahu k žalobcovi. Vytýkané
prejavy nie sú zásadne nepravdivé, lebo sa jedná sa o kritiku proti neoprávnenému nakladaniu s
majetkom štátu.
V nadväznosti na uvedené súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporoch o ochranu osobnosti,

ktorých predmetom je posúdenie, či výroky uverejnené v médiách, v danom prípade v dennej tlači, mohli
predstavovaťneprípustnýzásahdoprávanasúkromie,jepotrebnézohľadniťtiežväzbumedzinadpisom
určitého článku a vecným obsahom článku. Pri posudzovaní tejto otázky treba vychádzať z funkcie, ktorú
nadpis v médiách plní a účelom článku s názvom „Vilu nemocnice majú v rukách známe mená“ a s
podtitulkom „V drahej lokalite pristavia luxusné byty“ bolo upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok

prečítal, osvojil si tlačou ponúkané informácie a urobil si vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie
titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a
tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce, či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a
to zvlášť vtedy, ak ide o médium, ktorým denník Korzár s pôsobnosťou v rámci košického kraja je.
Obsah článkov informuje o tom, že denný rehabilitačný stacionár pre ťažko zdravotne hendikepované

deti na Havlíčkovej č. 18 v Košiciach nemocnica ako správca tohto majetku zavrela a nemocnica túto
nehnuteľnosť predala je informáciou, ktorá je v článkoch posudzovaná kriticky. Autor článku formou
kritiky vyjadruje nesúhlas s odobratím tejto nehnuteľnosti deťom a s jej predajom, čo je prípustné.
Uverejnenie verejne dostupnej podobizne žalobcu bolo bez súhlasu žalobcu, ale s prihliadnutím
na osobu žalobcu, jeho pracovné a manažérske zaradenie, ktorý pôsobí ako riaditeľ a predseda

predstavenstva spoločnosti, jeho podobizeň zachycuje skutočnú podobu s uverejnením mena a
priezviska a je v súlade s dodržaním zásady primeranosti.

V konaniach o ochranu osobnosti má fyzická osoba v súlade s § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, najmä v prípadoch, ak došlo k zníženiu jej dôstojnosti

a vážnosti v spoločnosti. Pri určení výšky prihliada súd hlavne na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práv konkrétneho účastníka došlo. Mantinely, v rámci ktorých súd
rozhoduje, musia byť dané, pričom táto ich danosť je závislá od individuality každého prípadu a zároveň
musí byť podmienená dôvodmi, na ktorých sa priznanie zakladá (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.
9. 2009 sp. zn. III. ÚS 267/2008).

Preto po právnom posúdení zásahu do osobnosti žalobcu, keďže nebolo v konaní zistené, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti, ako to ukladá zákon, súd
žalobu o ochranu osobnosti zamietol.

Navyše žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akú nemajetkovú ujmu mali články žalobcovi spôsobiť
ani nepreukázal požadovanú výšku nemajetkovej ujmy 33 000,- Eur. V časti majetkovej ujmy spočíva
dôkazné bremeno výlučne na žalobcovi. V tomto smere žalobca nenavrhoval žiadne dôkazy, hoci bol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd preto žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol.

O trovách konania súd rozhodne o 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.