Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010006
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621010006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného M. J. a spol.,

pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. januára 2022 v Malackách
takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

M. J., narodený XX. J. XXXX v E., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX H. R.,

ml. Q. J., narodený XX. D. XXXX v E., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX H. R.,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzujú

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky zo 07. januára 2021, sp. zn. 2Pv
392/17/1106-54, ktorý im kládol za vinu spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

v čase o cca 23.30 h dňa 11.10.2017 v H. R. pri S. kolónii, na pozemku komunitného centra „I. J.“
hádzaním fliaš, kameňov a tehál, poškodili motorové vozidlo zn. I. I čiernej farby, ev. č.: V (A), kde
poškodili čelné sklo prasknutím o veľkosti cca 3 cm, motorové vozidlo zn. E. T. - J. XXX B., bielej farby,
ev. č: DN AM XXXX (D), kde poškodili ľavú stranu karosérie prerezaním plechu korby dodávky o veľkosti
cca 1 cm a motorové vozidlo zn. O. C., bielej farby, ev. č.: R (D), kde spôsobili preliačiny na ľavej
strane korby na rôznych miestach, čím uvedeným konaním spôsobili spoločnosti DOR FILM - WEST

Produktionsgesellschaft m. b. H., so sídlom Römerstr. 28, Mníchov, Nemecko, škodu poškodením vo
výške 850,- €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 07. januára 2021 na tunajší súd obžalobu zo
07. januára 2021, pod č. k. 2Pv/392/17/1106-54, na M. J. a ml. Q. J. pre poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na v

obžalobe uvedenom skutkovom základe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných M. J., ml. Q. J., prečítané boli výpovede svedka
poškodeného E. E. a svedka E. E., ďalej súd prečítaním oboznámil znalecký posudok Kriminalistickéhoa expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz,
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/12553, a tiež odborné vyjadrenie č. l. 68, zápisnicu o obhliadke miesta
činu vrátene fotodokumentácie č. l. 70, 72 - 76, aktualizovaný odpis registra trestov na oboch

obžalovaných, centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov z 19. januára 2022 na oboch
obžalovaných, register obyvateľov na oboch obžalovaných a spis Okresného súdu Malacky sp. zn.
0Tp/74/2019 a z neho najmä opatrenie č. l. 7, pričom zistil, že nebolo dokázané, že skutok spáchali
obžalovaní M. J. a ml. Q. J..

Obžalovaný M. J. vypovedal, že je nevinný. Vie, v akej veci bol predvolaný, vie, že sa hádzalo a že je
obvinený, ale presne ani nevie, k čomu malo dôjsť. Obžaloba mu doručená bola, mali sa rozbiť nejaké
autá. On v tom čase ale nebol doma. V tom čase, myslí, že to bolo 11-teho dňa v mesiaci, sa mu narodil
syn, bol v nemocnici. To, že došlo k hádzaniu fliaš, sa dozvedel až od polície. Poškodené mali byť autá
v objekte škôlky, pri ktorom má dom s dvorom. Tie autá tam boli kvôli natáčaniu nejakého filmu, avšak
natáčanie prebiehalo na druhej strane objektu, nie na ich. Jeho dvor je od objektu škôlky vzdialený

asi 1 meter. Nevie, kto mal hádzať fľaše. Vie, že vo februári 2019 už bol vypovedať na polícii, avšak
policajtmi bol dohnaný k výpovedi, povedali, že zlomil nejaké auto. Vyšetrovateľka vo výpovedi písala,
čo chcela napísať. Ide o to, že vtedy sa mu narodilo dieťa a asi do pol noci daného dňa bol v nemocnici. A
okolo jednej až pol druhej ráno ho domov priviezol kamarát W., ďalšie jeho identifikačné údaje nepozná,
s ktorým sa odvtedy nerozpráva, nakoľko sa s ním pohádal. Vie, že obvinenie mu bolo vznesené na

základe toho, že tam býva, našli jeho otlačky na fľašiach, ale on má dvor otvorený, on zvykne pivko
popíjať vonku a fľašky odkladať na taký regál pri okne na dome zvonku. A takto mohol ktokoľvek prísť a
ktokoľvek fľaše vziať, to hovoril aj vyšetrovateľke a tiež aj to, aby si overila, že v ten deň bol v nemocnici.
V tom čase v dome bývali on, brat Q. a priateľka. Čo sa týka vysvetlenia odtlačku na fľašiach nájdených
v objekte školy, uvádza, že ide predsa o osadu, ako už uviedol, on má dvor otvorený, ktokoľvek tam

chodí, chodia rôzny chlapci, fľaše berú, robia to aj doteraz, deti sa rôzne hrajú a to aj v noci. Sused má
asi 30 mrchavých psov, nedá sa tade prejsť, on ich odháňa palicou, on po nich nikdy nič nehádzal, ani
nikto z jeho rodiny. Narodenie syna dával na vedomie jeho mame, sestrám a strýkovi a tiež aj bratovi,
oznamoval im to telefonicky, niekedy popoludní. Nevie o tom, že by jeho brat tie fľaše hádzal. Brat Q.
oslávil narodenie jeho syna vypitím asi 1 - 2 pív, vie to od jeho mamy a tiež, lebo ho pozná, to bolo

poobede a potom išiel spať. Keď prišiel domov z pôrodnice, doma bola jeho mama, bola síce hore, ale
bola dnu, nevie o tom, či by si všimla vonku hádzanie fliaš, nakoľko aj v tom čase zvykne bývať vonku
hluk, a ona sa starala o jeho druhého syna a doma bol aj brat Q., ktorý spal a teda sa nevie vyjadriť
k tomu, či v tom čase bol, alebo nebol pod vplyvom alkoholu. Nevie o tom, že v prípravnom konaní
vypovedal, že fľaše hádzal jeho brat. Vo dvore, kde má dom, má dom aj jeho strýko, ale ten je trochu

ďalej a sú tam dve brány, jeho brána býva otvorená, strýkova zatvorená. U nich doma sú bežné návštevy.
Narodenie jeho syna sa u nich veľmi neoslavovalo. Brat Q. si ani nezvykne vypiť.

V čítanej časti výpovede z prípravného konania obžalovaný M. J. vypovedal, že býva spolu s družkou
P. T., s ktorou má dvoch synov, ktorí majú priezvisko po družke, pričom on ani u jedného zo synov nie

je zapísaný v rodnom liste. Inak to, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia voči jeho osobe, nie
je pravda, nakoľko on v tom čase doma nebol. Bol v pôrodnici s jeho družkou, kedy sa im narodil Q.. V
deň, keď sa narodil Q., bol v práci - WV - L. - C. F. R., kedy mal 12 hodinovú službu od 06.00 h do 18.00
h. Počas toho, ako bol v práci, mu družka P. volala okolo 13.30 h, že začala rodiť, že je práve v sanitke
a ide na Kramáre do Bratislavy. On si u šéfa vybavil voľno a išiel na 15.00 h vlak v do H. R.. Doma sa

rýchlo osprchoval a zbalil žene hygienické veci, uterák, župan a podobne - lebo si zabudla kabelu do
pôrodnice zobrať. Išiel na 17.00 vlak do Bratislavy. Bol sám, nikto iný s ním nešiel. V Bratislave išiel rovno
do nemocnice na Kramároch, kde vyšiel k sálam a tu musel zazvoniť. Prišiel nejaký doktor, alebo primár,
ktorý mu povedal, že musí počkať, lebo družka je na sále. Tak zostal čakať v nemocnici v čakárni pri
sálach, kedy po chvíľke prišla nejaká sestrička, ktorá mu povedala, že musí počkať v čakárni dve hodiny,

lebo družka bola akurát po pôrode, pričom mu len povedala, že sa mu narodil syn. On teda počkal dve
hodiny a potom, keď družku previezli na izbu, mohol ísť za ňou. Na izbe bola sama, pričom tam zostal
približne do pol 12 v noci a potom ho už odtiaľ vyhadzovali, lebo do 22.00 h bola večierka. Chcel ísť na
vlak, ale posledný ide o polnoci a tento už nestihol. Preto zostal čakať vo vestibule na vlakovej stanici a
zavolal jednému svojmu známemu W., teraz má 33 rokov, ktorý býval vtedy v Bratislave, ale bližšie údaje

k nemu nevie uviesť. Nepýtal sa ho nikdy na také veci, oni spolu chodievali len na pivo. Číslo na neho
taktiež už nemá, lebo ho vymazal, keď sa niekedy v máji 2018 pohádali na jednej diskotéke kvôli jednej
žene. Odvtedy ho nevidel, ani nevie k nemu nič uviesť. Tento W. prišiel pre neho na stanicu, ale až o
03.30 h na aute zn. WV šedej farby, EČV auta uviesť nevie, ale bolo také staršie. W. pre neho skorej prísťnemohol, lebo bol niekde preč. W. ho vyhodil okolo 04.30 h a išiel si po svojom. On oznámil mame, že
má syna a potom som išiel spať. Mama nič nehovorila. Keď bol na stanici, bol triezvy, malého nezapíjal
- on sa snaží už viacero rokov alkoholu vyhýbať, keďže bol na liečení kvôli tomu. Na adrese H. R. XXX v

roku 2017 býval s nimi ešte jeho mladší brat Q. J., 2001. Ten teraz býva s jeho priateľkou, ale nevie, kde,
lebo stále má nejakú inú novú priateľku, s ktorou býva všelikde, telefónne číslo na neho je XXXX XXX
XXX. Brata Q. J., r. XXXX, prezývajú U., túto prezývku poznajú a používajú všetci tak, ako tú jeho. Vie,
že v októbri 2017 bol v H. R. natáčaný film B. P., ale nikto od nich v ňom nehral, všetko čo účinkovali,
boli od lesa, čo bývajú. On na také niečo nemal čas, lebo bol stále v robote. I. spásy je vedľa ich domu -

sú teda susedia. Vie, že tam boli odstavené autá, ale nevedel, že boli poškodené. Dozvedel sa o tom, až
keď mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Vie o tom, že ho niekedy v októbri 2017 hľadal
policajt, ale on bol vtedy v robote. Občas hádžu kamene na zúrivé psy, ktoré behajú po ulici. Tam je viac
psov, ako cigánov. Keď tade chcú prejsť a sú tam psi, musia si nejako uvoľniť cestu. Ale do škôlky -
teda do dvora I. spásy kamene nehádzal. Keď začal mať tieto problémy, že on mal poškodiť uvedené
autá zaparkované v I. spásy, pýtal sa doma, či nevedia, kto na ne mohol kamene a fľaše nahádzať a

jeho mladší brat Q. J., nar. XXXX - U. mu povedal, že to on tam tie kamene a fľaše nahádzal. Q. mal
vypité, lebo oslavoval, že sa mu narodil synovec. On (M. J.), keď vypije sem tam nejaké pivo, ta fľaše
nechávajú na ich dvore pri plote. Asi Q. došla jedna fľaša od piva, ktorú on niekedy predtým vypil, pod
ruku, a túto spolu s kameňmi hádzal smerom na I. spásy, lebo že vraj tam boli psy. Nevie, s kým mohol
Q. tieto fľaše hádzať, nakoľko on doma nebol, ani sa mu nepriznal, povedal len, že on to hádzal.

K čítanej časti výpovede sa obžalovaný vyjadril tak, že čo sa týka času príchodu domov, pravdivá je
verzia, prezentovaná ním na hlavnom pojednávaní, už spomínal, že vyšetrovateľka bola voči nemu
zaujatá a do zápisnice si písala, čo chcela. Vie, že sa tam nejaký film natáčal, ale názov nevie. Dnešnej
jeho výpovede sa pridržiava aj v časti hádzania kameňov do psov, on kamene do psov nikdy nehádzal,

on ich odháňa paličkou. Určite v prípravnom konaní nevypovedal, že fľaše do áut hádzal jeho brat
Q. J., nevie si celkom vysvetliť, ako sa do zápisnice dostala táto časť výpovede. Vo dvore, kde má
dom on, má dom aj jeho strýko, ale ten je trochu ďalej a sú tam dve brány, brána obžalovaného býva
otvorená, strýkova zatvorená. U nich doma sú bežné návštevy. Narodenie môjho syna sa u nich veľmi
neoslavovalo. Brat Q. si ani nezvykne vypiť.

Obžalovaný ml. Q. J. vypovedal, že je nevinný. Vie, že ide o hádzanie v škôlke, kedy sa mali poškodiť
nejaké autá. Na nejaké detaily si nepamätá, sú to už 4 roky. Vie, že sa vtedy bratovi narodil syn. Myslí,
že mu to povedal na druhý deň. Nepamätá sa, či mu to oznamoval aj telefonicky. Nepamätá sa, či to
oslavoval už v deň skutku, alebo až nasledujúci deň. Nepamätá sa ani na to, či vtedy niekoho videl niečo

hádzať, povedal všetko, čo si pamätá. Nepamätá si ani, či v daný deň bol niekto cudzí na ich dvore, či k
nim prišla nejaká návšteva. Nepamätá sa už ani na to, či o tejto udalosti diskutoval so svojim bratom po
tom, ako mu bolo vznesené obvinenie, prípadne keď bolo vznesené obvinenie aj jemu, je to už dávno.
Jeho postoj pri vznesení obvinenia bol taký, že on sa necítil byť vinný.

V čítanej skoršej výpovedi z prípravného konania obžalovaný ml. Q. J. uviedol, že s odstupom času si
na vec nepamätá, vie, že to bolo v roku 2017 a vie, že bol doma na adrese H. R., mali doma oslavu a bol
silno pod vplyvom alkoholu. K veci, čo mu je kladená za vinu v uznesení o obvinení sa nevie vyjadriť.
Nepamätá si, či v danú noc hádzal nejaké predmety do susedného dvora. Vôbec nie je možné, že by v
tú noc pod vplyvom alkoholu hádzal predmety hoci kam s úmyslom poškodiť cudziu vec.

K čítanej výpovedi sa obžalovaný vyjadril tak, že môže byť, že v daný deň pili nie kvôli oslave narodenia
bratovho syna, ale z nejakého iného dôvodu.

V čítanej výpovedi z prípravného konania svedok poškodený E. E. vypovedal, že presný dátum si už

nepamätám, ale bolo to v roku 2017, zastrešoval produkciu filmu pre nemeckú produkciu DOR film.
Tento film sa natáčal v obci H. R. takzvaná kolónia. Išlo o film s názvom G. X.. Q. on zastrešoval
natáčanie na Slovensku a bolo to pod jeho firmou FML, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mandľová 66/A,
kde je konateľom. Vozidlá, ktoré boli počas natáčania filmu v H. R. prenajaté od ďalších zahraničných
firiem spoločnosťou DOR film, tieto prenajaté vozidlá boli poškodené. K veci presnejšie uvádza, že

tieto prenajaté vozidlá parkovali v objekte na pozemku komunitného centra ,,I. spásy". Tento objekt sa
nachádza na začiatku kolónie v H. R.. Išlo o vozidlá zn. I. I čiernej farby, EČ: V (A), na ktorom bolo
poškodené čelné sklo, ďalšie motorové vozidlo E. T. - J. XXX B., bielej farby, EČ: DN AM XXXX (D), kde
bolo poškodené ľavá strana karosérie prerezaním plechu korby dodávky a ďalšie poškodené vozidlobolo zn. O. C., bielej farby, EČ: R (D), kde bolo poškodené preliačiny na ľavej strane korby na rôznych
miestach. Presný dátum si nepamätá, ale vie, že mu volal brat E. E. a to v čase okolo 00.00 h a brat
mu uviedol, že nejakí ľudia z kolónie začali hádzať rôzne predmety ako sklené fľaše cez betónový plot

a tieto predmety dopadali na uvedené vozidlá, ktoré tam parkovali. Brat E. E. tam vtedy strážil tento
objekt. On bol vtedy na ceste domov a keď mu brat zavolal, tak sa vrátil späť na miesto. Nepamätám
si, kto volal na políciu. Keď prišiel na miesto, tak videl, že uvedené vozidlá, ktoré boli odparkované
na tomto mieste, boli poškodené. Akonáhle sa vec riešila na polícii, tak o celej veci boli kontaktovaní
majiteliapoškodenýchvozidielzaúčelomvyčísleniaškody,avšaknedostalzichstranyžiadnestanovisko

k poškodeniu vozidiel. Poškodené vozidlá boli iných zahraničných spoločností, ktoré zastrešoval pri
natáčaní filmu na Slovensku. Bola to nejaká Nemecká a Rakúska spoločnosť DOR film. Tieto poškodené
vozidla boli používané ako servisné.

V čítanej výpovedi z prípravného konania poškodený E. E. vypovedal, že presný dátum si už s odstupom
časunepamätá,alebolotovroku2017.Vuvedenýčaspracovalakolokačnýmanažérspoločnosti,ktorej

bol konateľ brat E. E. a spoločnosť sa volala FML s.r.o. K danej veci uvádza, že v H. R. v časti takzvaná
kolónia vykonávali pod bratovou spoločnosťou filmovú produkciu pre Nemeckú filmovú produkciu. Išlo
natáčanie filmu v uvedenej rómskej kolónii. S komunitným centrom I. spásy mali dohodnuté, že v
ich uzavretom objekte, ktorý sa nachádza v blízkosti rómskej kolónie, budú mať zaparkované všetky
filmárske vozidlá. Priamo v objekte mali svojich strážnikov, teda bezpečnostnú službu a taktiež mali

zabezpečené - osvetlené všetky zaparkované vozidlá. Presný dátum si nepamätá, asi 09.10.2020, ale
vie, že to bolo niekedy na začiatku natáčania (asi prvý večer), tiež bol na uvedenom mieste a vykonával
kontrolu, či je všetko v poriadku a rozhodol sa v ten večer zostať na mieste do 00.00, aby dohliadol
na všetko. Aby bolo všetko poriadku. V čase, kedy všetci zamestnanci, ktorí sa podieľali na filme, z
miesta odišli preč, na mieste zastali len strážna služba a on a celý objekt uzatvorili a uzamkli. V priebehu

cca jednej hodiny, presný čas si nepamätá, začali cez plot dopadať z rôznych miest z kolónie rôzne
predmety ako kamene, tehly, železné tyče a pod. do celého objektu, resp. parkovacieho miesta, kde
mali odparovanú svoju techniku. Následne na to zavolal na miesto políciu a samozrejme volal aj bratovi,
aby vedel informácie. Matne si pamätá, že počas toho hádzania išiel mimo lietajúcich predmetov popri
plote a pozrel sa cez plot, že kto tam je a kto predmety hádže a videl tam niekoľko rómskych detí vo

veku cca 8 - 15 rokov, a taktiež pri nich bol jeden dospelý vo veku cca 40 - 45 rokov. Tiež bol Róm. Tento
tieto deti navádzal k hádzaniu. S odstupom času si presne nepamätá, čo mal tento Róm oblečené a
ako vyzeral, len vie, že mal niečo šedé. Tiež sa tam nachádzala aj ďalšia osoba, ktorá bola schovaná
a tú nevidel. Len počul, že spolu komunikujú. Potom sa následne musel schovať, nakoľko hádzanie
predmetov neutíchalo. Potom čakal na príchod polície. Všetky osoby, ktoré hádzali predmety, boli za

betónovým plotom od rómskej kolónie. Na miesto potom prišli hliadky polície a začali kontrolovať veci a
robiť obhliadky a zistili, že sú poškodené odparkované vozidlá. Všetky vozidla boli nemecké. Nepamätá
si, o aký typ vozidiel už išlo. Vie, že na vozidlách boli rozbité sklá, tiež mali poškodené kapoty, strechu
a bok. Na mieste činu bol jeden dospelý páchateľ, ktorý ich riadil a hovoril a ukazoval, čo majú hádzať,
detí tam bolo viac, asi 3 - 4. Mali rôzne predmety v rukách a tie si medzi sebou aj podávali, ale on sa

musel kryť pred lietajúcimi predmetmi a nemohol dôsledne odsledovať, kto čo hodil. On na tieto osoby
zreval, aby prestali hádzať a vtedy ten dospelý muž sa išiel rýchlo schovať do domu, teda je zrejmé,
že v tom dome musel bývať. Hneď za betónovým plotom je ulička, ktorá oddeľuje komunitné centrum a
ten muž stál pred svojím domom a vošiel to tohto svojho domu. Ďalej svedok na mape ukázal na domy
označené číslami XX a XX ako domy, pred ktorými stáli osoby, ktoré hádzali predmety a zároveň dom,

do ktorého vošla dospelá osoba hádzajúca predmety.

So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2017/12553, z relevantného záveru ktorého vyplýva, že majoritný profil DNA zistený z predloženej

stopy č. 2 (ster z fľaše zn. Stein) bol vložený do Národnej databázy profilov DNA a porovnaný
softvérom CODIS. Porovnaním bola zistená zhoda s profilom DNA porovnávacej vzorky bukálneho
výteru označenej „obv. M. J., X.X.XXXX/XXXX, byt. H.. R. č. XXX" skúmanej na KEÚ PZ pod ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2012/9365, ktorá bola predložená OR PZ v Malackách, OKP, OPaV, Malacky pod ČVS:
ORP-53/SA-MA-2012, zo dňa 20. júna 2012.

Z podstatných listinných dôkazov, konkrétne zo zápisnice o obhliadke miesta činu, vrátene
fotodokumentácie, vyplýva, že miesto, kde je napadnutý objekt, sa nachádza v obci H. R. pri rómskej
kolónii v objekte „I. spásy". Po vojdení do tohto objektu cez kovovú bránu v čase obhliadky otvorenú sa vzadnej časti objektu cca 13 metrov od betónového oplotenia nachádzajú tri motorové vozidlá. Objektom
napadnutia sú tri motorové vozidlá: E. J., Q. - C. XXXX na ktorom je v čase obhliadky preliačenina na
korbe vozidla 5 cm cca. Vedľa vozidla sú v čase obhliadky prázdne pivové fľaše a dva kamene. Pred

týmto vozidlom sa nachádza vozidlo O. C. Q.: V Na tomto vozidle sa na ľavej časti korby nachádza
viacero preliačenín rôznych veľkostí. Vľavo od vozidla sa na zemi nachádza prázdna fľaša od alkoholu,
drevená doska a kameň. Vľavo od tohto vozidla cca jeden a pol metra sa nachádza vozilo I. I ktoré ma
poškodené čelné okno poškriabaním vo veľkosti cca 3 cm. Pred týmto vozidlom sa nachádza prázdna
fľaša od piva a vľavo vedľa vozidla sa nachádza na zemi tehla, drevená palica a kameň. Iné poškodenia

zistené neboli.

K výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a náhrade škody

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a
medzi stranami to ani nebolo sporné, že v čase o cca 23.30 h dňa 11. októbra 2017 v H. R. pri S.

kolónii, na pozemku komunitného centra „I. J." hádzaním fliaš, kameňov a tehál, došlo k poškodeniu
motorového vozidla zn. I. I čiernej farby, ev. č.: V (A), kde došlo k poškodeniu čelného skla prasknutím
o veľkosti cca 3 cm, motorového vozidla zn. E. T. - J. XXX B., bielej farby, ev. č: DN AM XXXX (D),
kde došlo k poškodeniu ľavej strany karosérie prerezaním plechu korby dodávky o veľkosti cca 1 cm a
motorového vozidla zn. O. C., bielej farby, ev. č.: R (D), kde došlo k spôsobeniu preliačiny na ľavej strane

korby na rôznych miestach, čím uvedeným konaním bola spôsobená spoločnosti DOR FILM - WEST
Produktionsgesellschaft m. b. H., so sídlom Römerstr. 28, Mníchov, Nemecko, škoda poškodením vo
výške 850,- eur.

Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či tými osobami, ktoré sa dopustili vyššie uvedeného

skutku (ku ktorému preukázateľne došlo, o tom spor nebol), teda páchateľmi, boli nepochybne
obžalovaní, alebo páchateľom bol, resp. reálne mohol byť, niekto iný.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie musel súd, ako základnú otázku, posúdiť to, či bolo mimo rozumné
pochybnosti preukázané, že skutok spáchali obžalovaní M. J. a ml. Q. J., t. j. najmä posúdiť, či sa

obaja obžalovaní v čase a na mieste skutku nachádzali, hádzaním rôznych predmetov poškodili cudziu
vec, resp. čoho presne sa dopustili a aká škoda vznikla. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na
hlavnompojednávanídospelknegatívnemuzáveruotejtoskutkovejotázke,tedaktomu,žeobžalobesa
nepodarilo - mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázať, že obžalovaní spáchali skutok uvedený
vskutkovejveteobžaloby.Súdkuvedenémuzáveruviedlivďalšomodôvodnenítohtorozsudkuuvedené

konkrétne skutočnosti, argumenty a úvahy.

Ako je naznačené vyššie, od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania skutku:
obžaloba tvrdila, že predmetného trestného činu sa dopustili obaja obžalovaní M. J. a ml. Q. J.. Naproti
tomu stálo tvrdenie oboch obžalovaných, ktorí tvrdili, že skutok nespáchali.

Pokiaľ ide o obžalovaného M. J., podľa obžaloby jeho vinu preukazuje jeho DNA zistená zo steru z fľaše
od piva nájdenej pri poškodených vozidlách a výpoveď svedka E. E., ktorý uviedol, že videl, ako starší
dospelý róm navádzal na hádzanie predmetov iné deti a neskôr sa schoval do domu.

ObranaobžalovanéhoM.J.spočívalavtom,ževčaseskutkubolvnemocnicivBratislavenaKramároch,
narodilosamudieťa,boltamasidopolnoci,popolnocihodomovdoviezoljedenjehoznámyakeďprišiel
domov z pôrodnice, doma bola jeho mama, bola síce hore, ale bola dnu, a starala o jeho druhého syna
a doma bol aj brat Q., ktorý spal. To, že došlo k hádzaniu fliaš, sa dozvedel od polície. Vyšetrovateľke
hovoril, aby si overila, že v ten deň bol v nemocnici, a tiež že ktokoľvek mohol prísť a ktokoľvek mohol

fľaše vziať, pretože on má dvor otvorený, ktokoľvek tam chodí, aj v noci, aj deti, u nich doma sú bežné
návštevy. On zvykne pivo popíjať vonku a fľašky tam odkladať.

V súvislosti s fľašou nájdenou na mieste činu, obsahujúcou DNA obžalovaného M. J., súd konštatuje, že
týmtojepriamopreukázanéibato,ktotútofľašudržal,čipresnejšie,ktoznejpil(vzhľadomnaprítomnosť

ľudských slín) a tak na nej zanechal svoju biologickú stopu. V žiadnom prípade fľaša nájdená na mieste
činu a ani DNA obžalovaného, ktorú obsahovala, nepreukazuje, kedy bola táto fľaša držaná, či kedy sa
z nej pilo (t. j. kedy ju mal obžalovaný v ústach) a rovnako tak nepreukazuje ani to, kde sa z nej pilo a ako(akým spôsobom) sa dostala na miesto činu. Z uvedeného vyplýva, že fľašu nájdenú na mieste činu je
možné považovať iba za nepriamy dôkaz a to len za dôkaz pomerne vzdialený dokazovanej skutočnosti.

Ak by bolo možné uvažovať o prijatí predpokladu o tom, že fľašu musel na miesto činu a to v čase
činu hodiť len obžalovaný M. J. a tento dôkaz by mal stačiť na výrok o vine obžalovaného, potom by
páchateľom trestných činov stačilo na spochybnenie svojej účasti na trestnej činnosti len napríklad to,
že by nahádzali nazbierané fľaše rôznych osôb na miesto činu. Založiť výrok o vine obžalovaného len
na takomto vzdialenom nepriamom dôkaze je preto neprijateľné a nemožné. Možno preto uzavrieť, že

jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. K tomu by muselo byť k dispozícii
viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len v spojení s inými dôkazmi.
Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu
možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre
uznanie viny obžalovaného (R 38/1970 - I.); primerane uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12.
februára 2015, sp. zn. 4To/148/2015.

Ani druhá indícia, ktorá podľa prokurátora usvedčuje obžalovaného M. J. zo spáchania stíhaného skutku
(prítomnosť dospelého róma, ktorý sa neskôr skryl do domu vo dvore), nie je spôsobilá na uznanie jeho
viny.

V nadväznosti na oba uvedené argumenty sa žiada spoločne v ďalšom poukázať najprv na racionálne
prijateľnévysvetlenieobžalovanéhoM.J.,žeonbežnezvyknepivopopíjaťvonkuafľaškypotomodkladá
na regál pri okne zvonku domu a takto môže ktokoľvek prísť a ktokoľvek vziať fľaše, čo platí o to viac,
keď jedna brána do daného dvora býva otvorená, návštevy sú u nich bežné, chodí tam ktokoľvek,
rôzne osoby to robia doposiaľ. Pohyb viacerých cudzích osôb na pozemku obžalovaného potvrdzuje

aj svedok E. E., ktorý vo dvore obžalovaného, odkiaľ lietali predmety, v čase skutku videl 3 až 4 deti,
jedného dospelého a počul, ale nevidel, ešte aj ďalšiu jednu osobu; išlo teda o evidentne viac a zároveň
aj iných ľudí, než bývali, resp. sa v daný večer nachádzali v dome obžalovaného (syn, matka a brat
obžalovaného); mohlo teda ísť až o 6 osôb.

Navyše, nie je ani preukázané, že obžalovaný M. J. sa v čase činu skutočne nachádzal doma, resp.
na mieste, z ktorého boli dané predmety hádzané. Tvrdenie obžalovaného, že daného dňa takmer do
polnoci bol v nemocnici na bratislavských Kramároch, kedy sa mu narodil syn, a že ho po polnoci
domov doviezol jeden jeho známy, pretože nestihol vlak, nebolo vykonaným dokazovaním nijako
vyvrátené, ani len spochybnené. V tejto súvislosti súd prízvukuje, že v trestnom konaní nie je potrebné

potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale relevantnými dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným
poriadkom jeho obranu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti.

Veľmi podstatnou je za takejto situácie okolnosť, že s hádzaním fliaš obžalovaného M. J. nespája žiadny
dôkaz, obžalovaného nikto fľaše hádzať nevidel, žiadny svedok, uskutočnená rekognícia, neexistuje

fotografia, príp. iný obrazový záznam, zachycujúci, ako obžalovaný hádže predmety a pod. Ani dospelá
osoba,ktorásavtomčasenadvoreobžalovanéhopodľasvedkaE.E.nachádzala,predmetynehádzala.
Navyše svedok tiež vypovedal, že osoby (deti) si hádzané predmety medzi sebou aj podávali.

Dokonca, aj keby sa preukázalo, že fľašu na miesto činu hodil obžalovaný, neznamenalo by to

automaticky, že hodením danej fľaše aj zasiahol niektoré z poškodených motorových vozidiel, na ktorých
by potom aj spôsobil adekvátnu škodu.

Pokiaľ svedok E. E. videl dospelého róma, ktorý sa neskôr skryl do domu, treba upozorniť, že svedok
na priloženej mape rómskej kolónie ukázal na dom č. XX a XX, ako na domy, pred ktorými stáli osoby

hádžuce predmety a zároveň ako dom, do ktorého vošiel dospelý róm, čo má preukazovať, že tam býva.
Z k mape priloženej legendy vyhotovenej Obecnou políciou H. R. vyplýva, že dom s popisným číslom
XXX tvoria domy č. XX, XX, XX, XX a XX. Avšak domy č. XX a XX obývajú iné osoby (H. J., H. J. a I.
T.), ako obžalovaní M. J. a ml. Q. J. (ktorí obývajú dom č. XX, oddelený od domov č. XX a XX), čo teóriu
o tom, že predmety musel hádzať aj obžalovaný M. J., nakoľko vošiel do svojho domu, robí neplatnou.

V neposlednom rade ďalšie rozumné pochybnosti o účasti obžalovaného M. J. na skutku vyvoláva aj opis
dospelého róma, ktorého na danom mieste videl svedok E. E., ktorý vypovedal, že tento dospelý róm
bol vo veku 40 až 45 rokov. Obžalovaný mal v čase skutku 28 rokov, čo podľa názoru súdu predstavujeznačne výraznú odchýlku, ktorá do stotožňovania obžalovaného ako páchateľa skutku vnáša markantnú
spornosť.

Čo sa týka obžalovaného ml. Q. J., súd považuje za nevyhnutné ohľadom neho hneď úvodom uviesť,
že ide o mladistvého obžalovaného (§ 94 ods. 1 Trestného zákona), u ktorého je daný dôvod povinnej
obhajoby, čo znamená, že (v konaní proti mladistvým) musí mať mladistvý obhajcu od vznesenia
obvinenia [§ 37 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, § 336 Trestného poriadku], ktorý obhajca má v
zmysle § 44 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 213 ods. 2 Trestného poriadku o. i. právo od

vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred
súdom.

Hoci bolo ml. Q. J. obvinenie vznesené uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Malacky
z 24. mája 2019, ČVS: ORP-701/MC-MA-2017, obhajca mu v prípravnom konaní bol ustanovený až
opatrením Okresného súdu Malacky z 31. decembra 2019, sp. zn. 0Tp/74/2019.

Uvedenéznamená,žeprihodnotenídôkazovmusísúdotocitlivejšiebraťdoúvahylenprípustnédôkazy,
teda tie, ktoré boli získané a vykonané zákonným spôsobom.

Z na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaného ml. Q. J. so skutkom,

zaktorýjetrestnestíhanývprejednávanejveci,byzdanlivomohlaspájaťakurátnahlavnompojednávaní
čítaná časť výpovede obžalovaného M. J. z prípravného konania, ku ktorej došlo 06. februára 2019.

Obrana obžalovaného ml. Q. J. spočívala v tom, že je nevinný, žiadne predmety nehádzal a na detaily
si už nepamätá, nakoľko to už sú 4 roky.

V súvislosti s námietkou obhajoby, že v prípade všetkých výsluchov svedkov a obžalovaného M. J.
v prípravnom konaní v období pred vzneseným obvinením obžalovanému ml. Q. J., ide o dôkazy
zadovážené v rozpore so zákonom a tieto osoby mali byť opätovne vypočuté kontradiktórne, čo nemôže
byť konvalidované ani v konaní pred súdom, súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 29. októbra 2014, sp. zn. 1Tdo/53/2014, z ktorého právna veta znie:
„Výsluch svedka vykonaný po začatí trestného stíhania vo veci a pred vznesením obvinenia a
priori nie je vykonaný nezákonným spôsobom. V danej veci bol výsluch svedka vykonaný po začatí
trestného konania ´vo veci´, v deň vznesenia obvinenia obvinenému, avšak bez možnosti, aby sa
k jeho výpovedi vyjadrili obvinení, resp. ich obhajcovia. Za takej procesnej situácie nebolo možné

výpoveď svedka dôkazne relevantne na hlavnom pojednávaní prečítať. Iná procesná situácia vznikla po
zabezpečení svedka a jeho osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní, pri plnom rešpektovaní zásad
kontradiktórneho konania, keď obvinený, obhajca i prokurátor boli prítomní pri jeho výsluchu a mohli
sa aktívne na jeho výsluchu zúčastniť. Za tejto situácie, ak svedok vypovedal ambivalentne, resp. si
na niektoré jednotlivosti a podrobnosti pre odstup času nepamätá, je nariadenie prečítania jeho skoršej

výpovede podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku (urobenej v rámci inak riadne a zákonne vykonaného
výsluchu) plne lége artis. Implicitne teda, ak súd po výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní, jeho
výpoveď z vecného hľadiska vyhodnotil a oprel rozhodnutie o vine obvineného okrem iného aj o tento
dôkaz, nie je možné konštatovať, že postupoval nezákonne, resp. že rozhodnutie založil na nezákonnom
dôkaze".

Analogicky, za situácie, kedy bol obžalovaný M. J. na hlavnom pojednávaní vypočutý za prítomnosti
prokurátora, obžalovaného ml. Q. J. a jeho obhajcu, ktorí sa tohto výsluchu mohli aktívne zúčastniť, súd
v rámci vyhodnocovaní dôkazov prihliadal aj na čítanú časť výpovede obžalovaného M. J. z prípravného
konania (uskutočnenú po začatí trestného konania „vo veci"), ktorý vtedy vypovedal, že keď začal mať

tieto problémy, že on mal poškodiť uvedené autá, pýtal sa doma, či nevedia, kto na ne mohol kamene
a fľaše nahádzať a jeho mladší brat Q. J. mu povedal, že on tam tie kamene a fľaše hádzal, lebo že
vraj tam boli psy, že mal vypité.

Súd musel nevyhnutne porovnať túto časť výpovede obžalovaného M. J. z prípravného konania s jeho

výpoveďou na hlavnom pojednávaní, kedy tvrdil, že nevie o tom, že by predmety hádzal jeho brat Q.,
ani že by tak vypovedal v prípravnom konaní vypovedal, a zároveň aj s ďalšími vykonanými dôkazmi.Uvedená časť výpovede obžalovaného M. J. z prípravného konania, má (z hľadiska vzťahu prameňa
poznatku o dokazovanej skutočnosti k tejto skutočnosti) totiž charakter tzv. odvodeného dôkazu, ktorý
sa získava zo sprostredkujúceho prameňa. Pokiaľ ide o hodnotu odvodeného dôkazu, nemožno vopred

zaujať stanovisko nedôvery k takémuto dôkazu. Len v priebehu hodnotenia takéhoto odvodeného
dôkazu a pri jeho previerke v priebehu vykonávania dôkazu možno vyriecť hodnotiaci úsudok. Platí
totiž, že odvodený dokaz zvyčajne obsahuje menej informácií o veci ako pôvodný dôkaz. Výpoveď
„očitého svedka" („svedka" na účely tohto odôvodnenia rozsudku možno nahradiť „spoluobžalovaným")
by bola pôvodným dôkazom a výpoveď „svedka z počutia" by bola odvodeným dôkazom. Svedok z

počutia, aj keď presne reprodukuje to, čo počul od „očitého svedka", nemusí ešte vypovedať pravdu,
lebo je tu nebezpečenstvo, že nesprávne rozumel obsahu reči, ktorú počul od očitého svedka. Preto
orgán činný v trestnom konaní a súd pri výsluchu „svedka z počutia" bude musieť postupovať veľmi
opatrne a predmetom previerky musí byť aj pôvodný prameň a jeho kvalita. Očitý svedok, ktorý hovoril
o skutočnosti, ktorá je predmetom dôkazu, inej osobe, mohol byť pod vplyvom afektu, prípadne mohol
úmyselne hovoriť nepravdu. Ak je potom táto osoba (ako svedok z počutia) vypočúvaná orgánom činným

v trestnom konaní alebo súdom, a vypovedá verne to, čo počula, predsa pôjde o nepravdu.

V danom prípade obžalovaný M. J. v prípravnom konaní vypovedal, že zisťovať, kto mohol poškodiť
predmetné motorové vozidlá, začal, až keď on začal mať tieto problémy, teda že on mal poškodiť
uvedené motorové vozidlá. Obvinenie bolo obžalovanému M. J. vznesené dňa 06. novembra 2018, teda

po vyše roku od spáchania skutku.

Vzhľadom na uvedený časový odstup možno mať dôvodné pochybnosti o vážnosti, jasnosti, logickosti,
presvedčivosti a vierohodnosti vyjadrenia obžalovaného ml. Q. J., ktorý mal obžalovanému M. J.
povedať, že predmety hádzal on. Uvedené platí o to viac, že také tvrdenie obžalovaného ml. Q. J.

obžalovaný M. J. na hlavnom pojednávaní poprel. To, že by sa skutku vôbec dopustil, poprel na hlavnom
pojednávaní aj samotný obžalovaný ml. Q. J., ktorého výpoveď súd zohľadňoval v rámci previerky časti
výpovede obžalovaného M. J. z prípravného konania práve preto, že vzhľadom na odstup času na
jednej strane mohlo u obžalovaného ml. Q. J. ísť napr. o úmyselné i neúmyselné hovorenie nepravdy,
žartovanie, neuvážený rozhovor s bratom a pod., a na druhej strane u obžalovaného M. J. mohlo dôjsť k

nesprávnemu porozumeniu obsahu reči, ktorú počul od obžalovaného ml. Q. J. a pod., dokonca mohlo
dôjsť aj k vedomému vypovedaniu nepravdy, pretože obžalovaný M. J. nebol poučený - ako by bol v
pozícii svedka - o povinnosti vypovedať pravdu s následkami vypovedania nepravdy.

Navyše obžalovaného ml. Q. J. zo spáchania skutku neusvedčuje žiadny ďalší dôkaz. V tejto súvislosti

sa súd nemohol zaoberať ani časťou výpovede svedka E. E., potenciálne sa týkajúcej obžalovaného
ml. Q. J., ktorý vypovedal o - okrem prítomnosti dospelého róma a ďalšej osoby, ktorú počul, ale
nevidel - prítomnosti aj 3 až 4 detí, ktoré mali hádzať predmety, a to práve s poukazom na citovanú
právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2014, sp. zn. 1Tdo/53/2014,
tzn. z dôvodu, že svedok E. E. nebol v súlade so závermi vyplynuvšími z uvedeného uznesenia

vypočutý na hlavnom pojednávaní. Napokon, vo vzťahu k obžalovanému ml. Q. J. súd nemohol
zohľadňovať výpovede svedkov E. E. a E. E. aj z dôvodu, že jeho obhajcovi nebolo účinne umožnené
zúčastniť sa uvedených úkonov, nakoľko upovedomenie o nich bolo prostredníctvom pošty zasielané
nesprávne - namiesto ustanovenej obhajkyni Mgr. PhDr. W. Q. E., PhD., MPH, tak, ako o doručovanie
všetkých písomností požiadala samotná ustanovená obhajkyňa (č. l. 107), bola zásielka zasielaná

ňou splnomocnenému advokátskemu koncipientovi Mgr. MUDr. E. E., PhD (č. l 108). Navyše síce
upovedomenie bolo zasielané na ich totožnú adresu, ale s nesprávne uvedeným priezviskom (E.
namiesto E.), čo zrejme bolo dôvodom na nedoručenie a vrátenie zásielky s poznámkou „adresát je
neznámy" (č. l. 125).

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaných M. J. a ml. Q. J.
zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaných nepripustili. V
tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, ktorá konštatuje, že základné zásady trestného
konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len o jednoznačne zistené fakty a nie o

vlastné konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp. aby vinu obžalovaných vyvodzoval len na
pravdepodobných skutkových záveroch. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového
riešeniazodpovedáskutočnosti,musísúdvoliťtakú,ktorájepreobžalovanýchpriaznivejšia(R46/1963),
pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúcivýrok a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti, je nutné s použitím zásady „in dubio pro reo" rozhodnúť v prospech obžalovaných a oslobodiť
ich spod obžaloby.

Možnonadviazať,žesanepodarilomimorozumnépochybnostipreukázaťto,ževerzia,žeobžalovaníM.
J. a ml. Q. J. v čase o cca 23.30 h dňa 11.10.2017 v H. R. pri S. kolónii, na pozemku komunitného centra
„I. J." hádzaním fliaš, kameňov a tehál, poškodili tri motorové vozidlá, čím uvedeným konaním spôsobili
škodu poškodením vo výške 850,- eur, je pravdivá a že sa skutočne stala. Z hľadiska vykonaného

dokazovania tak nastala ohľadom toho, že skutku sa dopustil práve a len obžalovaní, situácia „tvrdenia
proti tvrdeniu". Okrem nepriameho dôkazu týkajúceho sa DNA a v podstate nič nepreukazujúcej
výpovede svedka E. E. (ohľadom obžalovaného M. J.), a tiež okrem jediného odvodeného dôkazu
týkajúcehosanejednoznačnej,nepotvrdenej,nejasnejanevierohodnejčastivýpovedeobžalovanéhoM.
J. len z prípravného konania, neexistuje žiadny iný priamy, či nepriamy dôkaz usvedčujúci obžalovaných
zo spáchania skutku, ktorý sa im v prejednávanom prípade kladie za vinu. Na uznanie viny obžalovaných

sú takéto ďalšie dôkazy nevyhnutne nutné, pretože uvedené dôkazy nespĺňajú také ne na kladené
atribúty, aby len na ich základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu obžalovaných.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového

deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak,
ak reálne prichádzajú do úvahy dve, alebo viaceré, verzie skutkového deja, je potrebné s použitým
zásady „in dubio pro reo" neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia
analogicky nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že obžalovaní nekonali tak,
ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti,

preukázané, že nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Nedokázaná vina má však v danom
prípade pre obžalovaných rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovaných
spod obžaloby.

Napokon, súd sa zaoberal aj tým, či by stíhaný skutok nemohol byť iným trestným činom, príp.

priestupkom v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Konanie oboch obžalovaných, ktoré
by bolo preukázané, nenapĺňa zákonné znaky žiadneho iného trestného činu, resp. u obžalovaného
M. J. s poukazom na všetky vyššie už uvedené dôvody nejde ani o spáchanie trestného činu formou
účastníctva (ako návodca), a už vôbec nie o napr. prečin podnecovania podľa § 337 Trestného zákona
a pod. Vzhľadom na to, že síce k spáchaniu skutku došlo, avšak nebolo dokázané, že skutok spáchali

obžalovaní, podľa názoru súdu nie je priestor ani na úvahu, že by stíhaný skutok mohol byť akýmkoľvek
priestupkom.

Nakoľko k uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany poškodenej spoločnosti nedošlo, súd o škode
nerozhodoval.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.