Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010151
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2322010151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala

Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 28.3.2022, č.k. 31T/10/2022-74, na verejnom zasadnutí konanom dňa
24.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt C., t. č. bydlisko D. X, E. F. G., okr. Trnava

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta, rozsudkom zo dňa 28.3.2022, č. k. 31T/10/2022-74 uznal obžalovaného A. B. za
vinného na skutkovom a právnom základe, že
dňa 14.07.2021 pod falošnou zámienkou predaja herného počítača, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode cez Facebook, prevzal na adrese G., H. G. XXXX/XX od B. G. sumu 350 € ako zálohu za to,
že mu predá herný počítač, ktorý mal priniesť v uvedený deň, a ako poistku, že B. G. neoklame, mu
nechal svoj občiansky preukaz, ale herný počítač v uvedený deň nepriniesol, dňa 16.07.2021 B. G.

napísal, že mu vráti peniaze, avšak ich vrátenie pod rôznymi výhovorkami odďaľoval, a nakoniec dňa
27.08.2021 prestal s B. G. úplne komunikovať, nedodal mu ani herný počítač, ani mu nevrátil peniaze,
čím mu spôsobil škodu vo výške 350 €,
teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na
cudzom majetku malú škodu, čím spáchal úmyselný prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona. Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), §
37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1

Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon uloženého trestu
podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s
poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdeniaukladá obmedzenia a povinnosti: - zákaz účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch
a uzatvárania stávok, - zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi, -
príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, - príkaz nahradiť podľa svojich

schopností spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil nahradiť poškodenému
B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. G. XXXX/XX, G., škodu vo výške 350 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba prokurátor, proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného.
Odvolanie odôvodnil nasledovne (skrátene).

2.1 Súd v rámci odôvodnenia výroku o uloženom treste poukázal na trestnú ako aj priestupkovú
minulosť obžalovaného, ktorý má v odpise registra trestov 7 záznamov, naposledy bol odsúdený v roku
2015 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Trestného zákona na 7 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 14.02.2020. Čo sa týka
priestupkov,obžalovanýspáchal4priestupkyatodvakrátjazdabezvodičskéhooprávnenia,začodostal
pokuty do 600 EUR, jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a jeden priestupok nenosením

rúška za čo dostal pokutu vo výške 1 000 EUR. Od zamestnávateľa bolo jeho hodnotenie neutrálne.
2.2 K otázke druhu trestu zaujal stanovisko, že vzhľadom na trestnú minulosť nepovažoval uloženie
alternatívneho trestu za vhodné, preto uložil trest odňatia slobody, ktorý však podmienečne odložil a
uložil obžalovanému viacero obmedzení a povinností, nakoľko má za to, že uvedený trest je postačujúci,
takýmto trestom možno výchovne vplývať na obžalovaného, pričom uloženie probačného dohľadu spolu

s obmedzeniami a povinnosťami, zabezpečia jeho zaradenie do spoločnosti a odčinenie následkov
trestného činu, pričom určil dlhšiu skúšobnú dobu, a to vzhľadom na jeho doterajší život. Súd pri ukladaní
podmienečného trestu argumentoval aj tým, že v danej trestnej veci sa nejdená o závažnú trestnú
činnosť, obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal naposledy v roku 2013, za čo bol odsúdený v roku
2015, pričom do 14.02.2020 bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd ďalej poukazuje na to, že skoro

rokapólodprepustenianasloboduobžalovanývedelžiťbezpáchaniatrestnejčinnosti,pričompoukázal
aj na tú skutočnosť, že v minulosti mu bol len raz uložený podmienečný trest (v ostatných prípadoch mu
bol uložený hneď nepodmienečný trest), počas ktorého sa osvedčil.
2.3 So záverom súdu sa nestotožňujem, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia
podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému A. B. nepovažujem za primeraný a postačujúci

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. V danom prípade sa nemožno stotožniť s argumentáciou
súdu vo vzťahu k podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody, a to najmä v tej časti kde
súd poukazuje na kriminálnu minulosť obžalovaného, pričom uvádza, že naposledy sa dopustil trestnej
činnosti ešte v roku 2013, za ktorú bol následne v roku 2015 odsúdený na 7 rokov nepodmienečne,
pričom trest odňatia slobody vykonával do 14.02.2020 a skutku za ktorý bol odsúdený sa dopustil až

dňa 14.07.2021. Súd podľa môjho názoru nesprávne hodnotí tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
trestnej činnosti až po skoro roku a pol od prepustenia s predchádzajúceho výkonu trestu odňatia
slobody. Je známe, že odsúdení páchatelia aj tej najzávažnejšej trestnej činnosti sa vo väzenských
podmienkach spravidla správajú vzorne, vedia sa prispôsobiť danému režimu. Poukazujem teda na tú
skutočnosť, že počas výkonu trestu v zásade „nemohol“ páchať trestnú činnosť. Tej sa dopustil presne

po 17 mesiacoch, čo bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. Teda podľa môjho názoru súd mal
hľadieť na túto skutočnosť takým spôsobom, že obžalovaný vedel žiť bez páchania trestnej činnosti len
17 mesiacov od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. pričom vykonával trest odňatia slobody
za závažný trestný čin a nie tým spôsobom, že obžalovaný vedel žiť bez páchania trestnej činnosti až
takmer rok a pol od prepustenia. Vzhľadom na uvedené je práve možné konštatovať, že prvok represie

a individuálnej prevencie u obžalovaného, obsiahnutý v § 34 ods. 1 Trestného zákona, na základe tejto
skutočnosti (ani dlhotrvajúci nepodmienečný trest neodradil obžalovaného od páchania ďalšej trestnej
činnosti v relatívne krátkej dobe od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), nebol naplnený ani z
časti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to
princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. Na margo poukazujem aj na tú skutočnosť,

že aj priestupky, na ktoré súd poukazuje sa obžalovaný dopustil po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, po 14.02.2020, teda skutok pre ktorý bol uznaný vinným nebol jediným „vybočením“ z riadneho
života obžalovaného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
2.4 Preto uložený 6 mesačný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom považujem
za neprimeraný a mierny, ktorý trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a

generálnej prevencie. Obžalovaný má vážne narušený akýkoľvek brzdný mechanizmus, pred páchaním
ďalšej trestnej činnosti ho neodradili ani predtým uložené nepodmienečné tresty, kedy po ich odpykaní
opäť pokračuje v trestnej činnosti. nie je schopný resocializácie v podmienkach na slobode. ktorá
skutočnosť by v budúcnosti mohla byť potenciálne veľmi nebezpečná pre zabezpečenie dôslednejochrany spoločnosti a nápravy páchateľa. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd
podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Galanta, sp. zn. 31T/10/2022 zo dňa 28.03.2022 vo výroku o treste a súčasne, aby podľa § 322 ods.

3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám, a to tak, že obžalovanému A. B. uloží primeraný zákonný
nepodmienečný trest odňatia slobody, so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval prokurátor na svojom odvolaní. Obžalovaný uviedol,
že trest splní účel. V predchádzajúcom výkone trestu si uvedomil, že už nechce viesť takýto život, že

je to nanič. Od minulého roku sa zamestnal, teraz dokonca aj na dobu neurčitú. Chce riadne pracovať
a riadne žiť. Škodu spôsobenú trestným činom chce tiež splatiť, ale má aj staré podlžnosti vo výške
niekoľko tisíc eur, ktoré spláca aj exekučne a nezarábal toľko, aby mohol splatiť aj staré dlhy, zaplatiť
nájom za bývanie a zaplatiť aj aktuálnu škodu, ktorú spôsobil.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316
ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podalprokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste v neprospech obžalovaného,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam citovaného
prečinu. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky

uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a prokurátor nemal žiadne námietky,
súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Súd uznal vinu obžalovaného v celom rozsahu, čím sa rozsah
dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom a náhradou škody.
Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste tak, že mohol obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody v zákonnej sadzbe do 2 rokov. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k
spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a 1 priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený

rozhodnutiami Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/7/2006, 0T/24/2007, 4T/87/2009, 4T/70/2010 a
30T/71/2013. Ďalej uviedol, že čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na doterajší život páchateľa a
jeho trestnú minulosť nepovažoval súd uloženie alternatívneho trestu za vhodné a uložil trest odňatia
slobody. Tento však podmienečne odložil, pričom zohľadnil, že sa nejedná o závažnú trestnú činnosť
a obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal naposledy v roku 2013, za čo bol odsúdený v roku 2015,

odkedy uplynul značný čas, z ktorého podstatnú časť až do 14.02.2020 strávil vo výkone trestu odňatia
slobody. Čiže skoro rok a pol od prepustenia na slobodu vedel žiť bez páchania trestnej činnosti, aj v
tom jedinom prípade v minulosti, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/99/2009 (pri zvyšných odsúdeniach mu bol ukladaný
rovno nepodmienečný trest odňatia slobody) sa osvedčil. Podľa prvostupňového súdu je možné na

obžalovaného výchovne vplývať aj na slobode s uložením probačného dohľadu a uvedených obmedzení
a povinností, ktoré zabezpečia jeho zaradenie do spoločnosti a odčinenie následkov jeho trestného činu,
pričom určil dlhšiu skúšobnú dobu, vzhľadom na jeho doterajší život, po ktorú bude dohľad prebiehať. V
prípade ich porušenie a nevedenia riadneho života by samozrejme nasledoval výkon uloženého trestu
odňatia slobody.

Odvolací súd súhlasí s námietkami prokurátora, ktoré súd citované v odseku 2 tohto rozsudku. Úvahy
prvostupňovéhosúdu,citovanévpredchádzajúcomodsekusúnesprávneauloženýtrestjeneprimerane
mierny.
Nesprávnosť úvah prvostupňového súdu, ktoré sa vzťahujú k spôsobu výkonu trestu odňatia slobody,
spočíva v tom, že bral do úvahy skutočnosti, ktoré nie sú rozhodujúce pre zodpovedanie otázky, či

uložený podmienečný trest odňatia slobody splní účel, sledovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného
zákona.
Podľanázoruodvolaciehosúduniejevtomtoprípadedôležité,žetrestnáčinnosť,zktorejbolobžalovaný
uznaný za vinného, nie je (z pohľadu kategorizácie trestných činov podľa Trestného zákona), závažná,
pretože sa jedná o prečin. V tomto prípade je rozhodujúcou skutočnosťou, že obžalovaný sa opätovne

dopustil úmyselnej trestnej činnosti, hoci bol už predtým za inú úmyselnú trestnú činnosť v dlhoročnom
výkone trestu odňatia slobody a predtým kratšími trestami odňatia slobody. Takéto správanie sa
obžalovaného, keď krátko po prepustení z dlhoročného výkonu trestu odňatia slobody, opätovne spácha
ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť, podľa názoru odvolacieho súdu svedčí o tom, že predchádzajúci výkon
trestu odňatia slobody, nemal naň dostatočne výchovný účinok. Predchádzajúci trest odňatia slobody

teda nesplnil Trestným zákon sledovaný účel - vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. V takejto situácií je nedôvodné uvažovať o tom, že účel individuálnej prevencie aktuálne
uloženého trestu odňatia slobody, splní uloženie trestu, ktorého výkon bude podmienečne odložený,
teda trestu miernejšieho, ako bol trest predchádzajúci. Obžalovaný síce tvrdí, že si v predchádzajúcom
výkone trestu uvedomil, že takýto život žiť nechce, že chce žiť riadny život, no jeho reálne správanie po

prepustení z výkonu trestu, je s takýmto tvrdením v príkrom rozpore.
Na druhej strane prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil skutočnosti, že pred spáchaním aktuálne
súdenej trestnej činnosti, bol obžalovanému v minulosti uložený celkovo 4 krát nepodmienečný trest
odňatia slobody, z toho v jednom prípade ako súhrnný trest odňatia slobody. Z pohľadu opakovaného
páchania trestnej činnosti a opakovaného odsudzovania obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť,

sa v jeho osobe jedná o kriminálne narušeného jedinca, u ktorého sa dlhodobo nedarí výkonom trestu
odňatia slobody naplniť účel takzvanej individuálnej prevencie. Pokiaľ má trest zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
jedinou možnosťou je mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.Z dôvodov uvedených odsekoch 10 a 12 tohto uznesenia, bolo potrebné napadnutý výrok o treste a na
neho nadväzujúce výroky v odvolacom konaní zrušiť. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu na rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu, mohol odvolací súd sám

rozhodnúť o zrušených výrokoch, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku. V správne určenej
trestnej sadzbe, v rozpätí 0 až 2 roky, považoval odvolací súd za potrebné uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere mierne presahujúcej polovicu zákonnej trestnej sadzby. Takto určená výška
trestu primerane zohľadňuje osobu obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa úmyselnej trestnej
činnosti, ktorý už v minulosti bol postihnutý opakovaným výkonom trestu odňatia slobody a na druhej

strane zároveň zohľadňuje nižšiu spoločenskú nebezpečnosť trestného činu.
Rozhodnutie o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, je založené na tom, že v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselnú trestnú činnosť a to v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou
30T/71/2013.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.