Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116211157
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1116211157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald,
Karloveské rameno 4B, 841 04 Bratislava, správca úpadcu: CI HOLDING, akciová spoločnosť, v
konkurze, so sídlom Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 36 020 095, proti žalovanému: JUDr.
Štefan Dedák, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, správca úpadcu: K-1 ENGINEERING, s.r.o., v konkurze,
Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 35 878 291, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., Suché
mýto 1, 811 03 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/12/2016-101 zo dňa 14.02.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/12/2016-101 zo dňa 14.02.2019 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu podanú v zákonnej lehote podľa §
32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), ktorou sa žalobca v postavení správcu
podstaty domáhal určenia pravosti a výšky pohľadávky popretej žalovaným ako správcom podstaty.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nedôvodnosti
popieracieho prejavu žalovaného a opodstatnenosti podriadenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu
úpadcu na strane žalovaného, titulom nároku na vyrovnací podiel. Dôvodom popretia bola nesprávna
výška a výpočet (technika výpočtu) vyrovnacieho podielu vychádzajúca z nesprávnej účtovnej súvahy
za rok 2009 napriek tomu, že účasť úpadcu na strane žalobcu v spoločnosti úpadcu na strane

žalovaného zanikla vyhlásením konkurzu v roku 2012. Žalovaný ďalej namietol nedostatok vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobu môže podať len veriteľ, pričom žalovaný má postavenie
konkurzného správcu veriteľa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že incidenčné konanie sa koncentruje
a jeho účelom je len preskúmanie dôvodnosti alebo nedôvodnosti popieracieho prejavu správcu (t. j.
preskúmanie dôvodnosti popieracích dôvodov, pre ktoré bola pohľadávka vylúčená z uspokojenia v
konkurze). Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že spoločenská zmluva neupravuje výpočet
vyrovnacieho podielu, ani inú účtovnú súvahu rozhodnú pre tento výpočet, preto sa jeho výpočet riadi

ust.§61ods.2zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejaj„ObchZ“).Rozhodnýmobdobím
je tak účtovné obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že žalobca mal pri určení výšky vyrovnacieho podielu vychádzať z účtovnej závierky
za rok 2011. Žalobca teda preukázateľne neurčil výšku vyrovnacieho podielu podľa § 61 ods. 2 ObchZ.Námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v bode 22. dôvodov rozsudku vyhodnotil ako
nedôvodnú a s poukazom na ust. § 40 ods. 2, § 44 ods. 1 ZKR uviedol, že táto je daná, nakoľko
žalobu môže podať výlučne správca konajúci za úpadcu. S poukazom na uvedené žalobu zamietol a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca. V dôvodoch odvolania
uviedol,ževzmysle§61ObchZprivýpočtevyrovnaciehopodielusícemalabyťpoužitáúčtovnázávierka
zarok2011,avšakúpadcanastranežalovanéhovyhotovilposlednúúčtovnúzávierkuvroku2009,ateda

žalobca vychádzal z najaktuálnejších možných údajov, aké bol schopný zabezpečiť. Tento stav zapríčinil
samotný žalovaný/úpadca, keďže nevyhotovil účtovnú závierku za rok 2011 a v tejto súvislosti nie je
možné veriteľovi upierať právo na vyrovnací podiel, keďže tento nedostatok zavinil žalovaný/úpadca,
ktorý si nesplnil povinnosť vyhotoviť individuálnu účtovnú závierku za rok 2011. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, prípadne zmenil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje dôvody, na
základe ktorých považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, ani odvolací návrh, v dôsledku čoho
v odvolaní absentujú náležitosti podľa § 363 CSP a je daný dôvod na jeho odmietnutie. K odvolacej
argumentácii žalobcu, že nedostatok - nemožnosť výpočtu vyrovnacieho podielu z účtovnej závierky
za rok 2011 zavinil úpadca na strane žalovaného nesplnením svojej zákonnej povinnosti, uviedol, že

s týmto tvrdením sa nemôže stotožniť. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 61 ods. 2
ObchZ základom pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu mala byť riadna účtovná závierka za rok
2011 a žalobca nesprávne vychádzal z účtovnej závierky za rok 2009. V incidenčnom konaní je na
žalobcovi, aby aktívne preukazoval svoj nárok na určenie nespornosti svojich pohľadávok a dôkazné
bremeno nemôže prenášať na žalovaného. Ďalej uviedol, že úpadcovia na oboch stranách sú od roku

2007 personálne prepojený v osobe štatutára a člena predstavenstva Ing. Libora Červenku, ktorý podľa
žalovanéhosožalobcomaktívnekomunikuje,žalobcasipretomalmožnosťzistiť,prečouvedenýštatutár
nesplnil svoju povinnosť predložiť účtovnú závierku úpadcu na strane žalovaného za rok 2011. Navrhol,
aby odvolací súd odvolanie odmietol.

4. Strany sporu následne procesné právo na podanie repliky a dupliky už nevyužili.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej aj „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom v
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že

odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uplatnenú žalovaným, odvolací
súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody uvádzané súdom prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. V
zmysle koncepcie nastolenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je po vyhlásení konkurzu jedinou a

oprávnenou osobou na konanie za úpadcu správca podstaty, ktorý v mene úpadcu vykonáva a realizuje
všetky úkony súvisiace s podstatou. S poukazom na uvedené je preto výlučne správca osobou, ktorá
je za úpadcu oprávnená prihlásiť pohľadávky úpadcu, za ktorého koná, do iného konkurzného konania,
čím v mene úpadcu realizuje úkony týkajúce sa nárokov podstaty.

7. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez pochybností vyplýva a medzi stranami
ani nebolo sporné, že žalobca, v postavení správcu podstaty, si prihláškou do konkurzu úpadcu, za
ktorého koná žalovaný správca, prihlásil pohľadávky právnym titulom vyrovnacieho podielu zaniknutého
spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. Výšku vyrovnacieho podielu žalobca
vypočítal z účtovnej súvahy úpadcu na strane žalovaného zostavenej v roku 2009, hoci účasť

úpadcu na strane žalobcu v spoločnosti úpadcu na strane žalovaného zanikla v roku 2012. Keďže
spoločenská zmluva neurčovala iný spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu, tento sa určuje spôsobom
predpokladaným § 61 ods. 2 ObchZ. Dôvodom použitia uvedenej účtovnej súvahy bol nedostatok iných
(relevantných) podkladov žalobcu, ktorý síce mal vedomosť o tom, že v zmysle zákona je základom pre
výpočet uplatnenej pohľadávky účtovná súvaha za rok 2011, avšak pre jej neexistenciu (nezostavenie)

túto nie je možné použiť. Žalobca preto dôvodil tým, že vychádzal z najaktuálnejších možných údajov,
ktoré bol schopný zabezpečiť, teda z poslednej zostavenej účtovnej súvahy za rok 2009.8. Podľa § 61 ods. 2 ObchZ, v znení účinnom k 31.12.2012 (v čase zániku účasti v spoločnosti), pri
zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie
podielu(ďalejlen"vyrovnacípodiel").Výškavyrovnaciehopodielusaurčínazákladeriadnejindividuálnej

účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť
spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v
peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob
vyrovnania podielu.

9. Odvolací súd sa s poukazom na zistený skutkový stav v celom rozsahu stotožnil so skutkovým
aj právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že úlohou súdu
v incidenčnom konaní nie je opätovné preskúmanie uplatnenej pohľadávky (t. j. zisťovanie jej
hmotnoprávnej opodstatnenosti), ale účel incidenčného konania sa koncentruje len na preskúmanie
toho, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave
správcu, zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola

prihlásená.

10. Odvolací súd uvádza, že postup žalobcu z hľadiska uplatňovania nárokov podstaty úpadcu
(ako veriteľa), za ktorého koná, možno síce hodnotiť ako konanie s náležitou opatrnosťou (odbornou
starostlivosťou) vyplývajúce z podstaty jeho funkcie, avšak (správca) konajúci za úpadcu ako veriteľa,

nie je vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti prihlásenej pohľadávky, nijako zbavený povinností riadne a
bez pochybností preukázať jej dôvodnosť.

11. Skutočnosť, že správca bez svojho zavinenia nemá dostatok podkladov na riadne a nesporné
preukázanie prihlásenej pohľadávky, ho povinnosti preukázať jej dôvodnosť nijako nezbavuje a táto

povinnosť sa žiadnym spôsobom neprenáša ani na súd prvej inštancie, ani na žalovaného správcu, ktorý
pohľadávku poprel.

12. Žalobca si bol od počiatku vedomý, že ním vyčíslený vyrovnací podiel (výpočet jeho výšky) nemá
oporu v ust. § 61 ods. 2 ObchZ, preto podstatné skutkové tvrdenie žalobcu, že pri výpočte vychádzal

z najaktuálnejších možných údajov, ktoré bol schopný zabezpečiť (t. j. z poslednej zostavenej účtovnej
súvahy za rok 2009), neobstojí a nie je spôsobilé spochybniť popierací prejav žalovaného, ktorý za
uvedených okolností prihlásenú pohľadávku poprel dôvodne. Niet žiadneho dôvodu, aby pohľadávka
prihlásená správcom, ktorý jej dôvodnosť nevie dostatočne preukázať, zaťažovala konkurznú podstatu
iného úpadcu iba z dôvodu, že bola prihlásená konkurzným správcom, ktorý ňou sleduje uspokojenie

nárokov úpadcu („svojej konkurznej podstaty“), hoci pre jej uspokojenie v konkurze žalovaného nemá
dostatok relevantných podkladov.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia odvolací súd uvádza, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno žalobou prezentovaných tvrdení, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v ustanoveniach zákona
a vychádza z dostatočne zisteného a správneho skutkového aj právneho posúdenia veci. Odvolanie
žalobcu žiadnym spôsobom nespochybňuje podstatné úvahy, na ktorých je založený právne záväzný
výrok napadnutého rozhodnutia a v odvolaní produkované tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd

priznal plný nárok na ich náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).