Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200567
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8711200567.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D.
XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 42 029
201, proti žalovaným: v 1. rade E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, zastúpený žalovanou
v 2. rade a v 2. rade H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, žalovaná v 2. rade zastúpená JUDr.

Borisom Bednárom, advokátom, Poprad, Štefánikova 873/9, IČO: 37 883 551, o vypratanie bytu s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 27.09.2021 č. k. 20C/9/2011-287
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozhodnutím rozhodol, cit.:
„Súd konanie zastavuje. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“

Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že v konaní bol žalobca stranou sporu,
ktorý zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu
konania. K argumentácii žalobcu, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania, lebo sú tu
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že predmetný byt, ktorý žalobca žiadal
vypratať, nadobudol v dobrej viere a dobromyseľne od Okresného stavebného bytového družstva
Poprad a nemohol predpokladať, že jeho vlastnícke právo je sporné z dôvodu na strane predávajúceho,

súd uzavrel, že žalobca nadobudol byt od Okresného stavebného bytového družstva Poprad, avšak
minimálne od februára roku 2011, mu muselo byť zrejmé, že prevod predmetného bytu je sporný.
Žalobca predmetný byt neužíval, avšak mal vedomosť o tom, že zmluva o prevode vlastníctva bytu je
predmetom samostatného konania vedeného pred Okresným súdom Poprad, pod sp. zn. 13C/93/2012.
Je teda zrejmé, že žalobca nie je obeť súdnych sporov, o spornosti prevodu bytu vedel od počiatku,
a preto mal súd za to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré

by odôvodnili nepriznanie trov konania žalovaným.

Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ak by

pri kúpe predmetného bytu mal akékoľvek minimálne pochybnosti o tom, že o byt môže prísť, a to
na základe predchádzajúceho nesprávneho konania predávajúceho, Okresného stavebného bytovéhodružstva Poprad, tak by predmetný byt nikdy nekupoval. Zdôraznil, že sa stal prakticky a nepochybne
obeťou sporov medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad a žalovanými, ktoré objektívne
nevyvolal, dôsledkom ktorých o byt nie z vlastnej viny, resp. vlastného pochybenia prišiel. Nie je správne

konštatovanie súdu, že žalobca vedel o spornosti bytu od počiatku. Žiadna racionálne zmýšľajúca
osoba by logicky nekúpila byt, keby si reálne bola vopred vedomá, že o predmetný byt môže prísť,
resp. že tu existuje riziko straty vlastníckeho práva k bytu. Žalobca nie je osobou, ktorá má finančné
prostriedky navyše a bol by ochotný akceptovať akékoľvek riziko kúpy pochybného bytu. Žalobca
bol dobromyseľný v tom, že mu byt objektívne patrí, a to aj z dôvodu zápisu vlastníckeho práva

k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností v jeho prospech. Je jediným poškodeným subjektom
a súčasne obeťou v dôsledku sporov medzi žalovanými a Okresným stavebným bytovým družstvom
Poprad. Navrhol, aby odvolací súd výrok II. napadnutého rozhodnutia zmenil a stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaná v 2. rade k podanému odvolaniu navrhla uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne
potvrdiť. Uviedla, že žalobca požiadal o pridelenie bytu žiadosťou zo dňa 08.10.2010, žiadosť bola
prejednaná predstavenstvom OSBD Poprad 27.10.2010 a 12.11.2010 bola so žalobcom uzavretá
zmluva o prevode vlastníctva k bytu. Z toho vyplýva, že od napísania prvej žiadosti o pridelenie
bytu, k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, uplynulo 40 kalendárnych dní. Okolnosti

nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu sa javili súdu ako nanajvýš pochybné, preto
tvrdenie žalobcu o jeho dobromyseľnosti vyznievajú takisto veľmi nevierohodne. Žalobca pred podaním
žaloby o vypratanie bytu nekontaktoval žalovanú, aby mu táto mohla predložiť svoje argumenty, čím
by sa predišlo vzniku sporu. Zákon síce nevyžaduje predsúdny kontakt žalobcu so žalovanou, avšak
všetky okolnosti nadobudnutia bytu, ako i to, že vlastnícke právo k bytu bolo žalobcovi zapísané

do príslušného listu vlastníctva v decembri 2010 a žaloba o vypratanie bytu bola na súd doručená
19.01.2011 hovoria o tom, že žalovaná ku dňu podania žaloby nebola ani informovaná o tom, že
žalobca je vlastníkom bytu. Žalobca bol v predmetnom konaní upozornený na skutočnosť a vedel
o tom, že je žalovanou stranou v spore 13C/93/2012 Okresného súdu Poprad o neplatnosť zmluvy
o prevode bytu. Z opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo

k bytu neštandardným spôsobom, na základe čoho Krajský súd v Prešove v konaní 12Co/16/2017
rozhodol,žezmluvaoprevodebytuzodňa18.11.2010jeneplatná.Totorozhodnutievdovolacomkonaní
v celom rozsahu uznal i Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 7Cdo/26/2019. Najneskôr od
uvedeného rozhodnutia žalobca musel vedieť, že súdny spor je založený bez právneho základu a ak
bol dobromyseľný ako tvrdí, tak mal svoju žalobu zobrať späť, resp. sa pokúsiť so žalovanou dohodnúť

ohľadom trov konania. Pokiaľ žalobcu svojim konaním poškodilo OSBD Poprad (ako tvrdí v odvolaní),
nič mu nebráni domáhať sa voči nemu náhrady škody. Nie je dôvod, aby žalovaná znášala náklady
konania, ktorých vznik ani v najmenšom nezapríčinila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti
je potrebné zmeniť.

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom prípade sa žalobca žalobou doručenou súdu 19.01.2011
domáhal vypratania bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu I., na ulici G. J.
XXXX/XX I. C. (ďalej len predmetný byt). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v byte bývajú protiprávne,
bez platnej nájomnej zmluvy, za byt neuhrádzajú náklady spojené s užívaním bytu (tieto hradí žalobca)

a žalobca im ponúkol uzavretie nájomnej zmluvy, taktiež náhradný byt, avšak žalovaní túto ponuku
odmietli bez udania relevantného dôvodu a naďalej protiprávne predmetný byt obývajú. Rozhodnutím
Správy katastra Poprad zo dňa 16.12.2010 bol žalobcovi povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k predmetnému bytu pod číslom vkladu I. XXXX/XX s tým, že právne účinky vkladu
nastávajú dňa 29.11.2010. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť vzhľadom na skutočnosť, že

Najvyšší súd SR právoplatne rozhodol o dovolaní v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
predmetného bytu a to tak, že dovolanie odmietol. O trovách konania navrhol rozhodnúť s poukazom
na ust. § 257 CSP vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt, ktorý žiadal vypratať nadobudol
v dobrej viere a dobromyseľne od Okresného stavebného bytového družstva Poprad s tým, že prikúpe predmetného bytu nemal žiadne pochybnosti o tom, že o byt môže prísť, a to na základe
predchádzajúceho nesprávneho konania predávajúceho Okresné stavebné bytové družstvo Poprad.
Žalovaná v 2. rade súhlasila so späťvzatím žaloby a uplatnila si voči žalobcovi náhradu trov konania

v plnej výške.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácie
právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania
je kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za

zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia
je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru,
že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa).

Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná.

Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri

skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným
a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd
dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako
neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ

neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

Je nepochybné, že v konaní procesne úspešní sú žalovaní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov
konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd je toho názoru, že sú tu dôvody pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd pri aplikovaní voľnej úvahy súdu, ktorá je v danom prípade prípustná, konštatuje, že
v danej veci existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
rozhodovaní prihliadnuť. Významnými z hľadiska ust. § 257 CSP sú okolnosti sporu. Problémom tohtosporu je, že uvedenému konaniu predchádzalo konanie o neplatnosti zmluvy o prevode bytu, v ktorom
terajšia žalovaná v 2. rade vystupovala ako žalobkyňa. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa
03.08.2016, č. k. 13C/93/2012-260 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.04.2018,

č. k. 12Co/16/2017-306 bolo určené, že zmluva o prevode predmetného bytu uzavretá medzi žalovaným
Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad ako predávajúcim a A. B. ako kupujúcim je neplatná.
V uvedenom konaní sa riešila otázka účinnosti doručovania výpovede z nájmu bytu žalovanej v 2.
rade, ktorú právnu skutočnosť žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Tiež žalobca nijako nemohol (v čase
podania žaloby 19.11.2011) mať pochybnosti o účinnosti doručenia výpovede z nájmu bytu žalovanej

a tým o platnosti výpovede. V konaní 13C/93/2012 Okresného súdu Poprad bolo konštatované, že
výpoveď z nájmu bytu žalovanej v 2. rade doručená účinne nebola, lebo v konaní nebolo preukázané,
aby v čase doručovania výpovede, sa žalobkyňa H. F. určite zdržiavala v mieste trvalého bydliska (údaj
o dni doručovania výpovede bol na obálke prepisovaný a nevyplýva z neho čas doručovania, čo znižuje
jeho dôveryhodnosť a vylučuje mať za preukázané, že v čase pred odchodom žalobkyne sa dňa 22.12.
uskutočnilo doručovanie výpovede). Súd uzavrel, že nezanikol nájom k predmetnému bytu, a preto

zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá v čase trvania nájmu žalovanej v 2. rade je pre rozpor s ust.
§ 16 ods. 1 z. č. 182/1993 Z.z. neplatná.

Z vyššie uvedených dôvodov s prihliadnutím na priebeh sporu 13C/93/2012 Okresného súdu Poprad

odvolací súd nepovažoval za spravodlivé a bolo by to neprimerane tvrdé, aby žalobca znášal trovy
konania žalovanej v 2. rade, ktoré jej v predmetnom konaní vznikli.

Odvolací súd má za to, že na základe použitej sudcovskej úvahy v spojení s účelom práva na náhradu

trov konania, nepriznanie tohto nároku, i keď je výnimočným, v tomto prípade obstojí, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP a stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
V danej veci odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách prvoinštančného
konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na základe vlastnej úvahy. Z uvedeného dôvodu
by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal žalovanú ako stranu neúspešnú
v odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).