Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010138
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5822010138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

O. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2022 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. A., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom P. M. XXX, okres Námestovo, živnostník,
slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 11.07.2020 v čase okolo 03:30 hod., na voľne prístupnom priestranstve nachádzajúcom sa medzi
podnikmi Impéria-M a pivárňou Jeans Pub, ktoré sa nachádzajú na Nábreží Oravy v Námestove, fyzicky
napadol T. N., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho päsťou udrel do oblasti temena hlavy a do oblasti brady,
v dôsledku čoho tento spadol na zem, čím T. N. spôsobil šikmú zlomeninu vonkajšieho členku vľavo s
minimálnym posunom kostných úlomkov s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v
trvaní 12 týždňov,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.
§ 36 písm. 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2Trestného zákona,
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného T. N., nar. XX.XX.XXXX v W. G.,
trvale bytom P. S. XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 04.05.2022 na O. A. obžalobu pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za

vinu. Obžalovaný uviedol , že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon

ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorýsakvalifikujeakoprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákonaaprečinublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu

za spáchaný skutok.

Vzhľadom na toto, že prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku,
kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 03.05.2022 č. Pv 396/20/5507, ktorý

sa kvalifikuje ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku
súd vyhlásil , že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa nevykoná
a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k svojim osobným a majetkovým pomerom
odmietol vypovedať.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku
prečítal časť zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, kde sa obžalovaný vyjadril,

že nie je závislý na alkohole a ani na žiadnych omamných látkach, V minulosti neutrpel žiaden úraz,
ktorý by zanechal následky na jeho psychike. Je nemajetný, slobodný a býva v spoločnej domácnosti s
rodičmi Nie je držiteľom zbrojného preukazu a nevlastní žiadnu strelnú zbraň. Je držiteľom vodičského
oprávnenia.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal na hlavnom pojednávaní závery znaleckého
posudku č. 15/2020 znalkyne MUDr. Ľubice Faškovej, z ktorých vyplynulo, že znalkyňa nezistila u
obvineného závislosť od alkoholu, ani závislosť od iných návykových látok. Jeho pitie má spoločenský
charakter, aj keď vyhľadávanie relaxačného účinku alkoholu sa u neho dá predpokladať. Pitie
alkoholu u menovaného má nanajvýš charakter predstupňa závislosti. V oblasti abúzu alkoholu u

menovaného zistila pitie menej frekventné, sociogénneho charakteru, jedodňové, ale končiace prevažneebrietou, s preferenciou destilátov. Zvýšenou toleranciou alkoholu, ale bez vytvoreného stereotypu,
bez manifestácie abstinenčnej symptomatiky a s následným obdobím abstinencie. Nezistila dôsledky
ethylizovania sociálneho ani somatického charakteru . Posudzovaný účinky alkoholu na svoje správanie

pozná a je schopný sa zdržať pitia alkoholu a tým mohol svojmu konaniu predísť a zabrániť. U
posudzovaného nezistila duševné ochorenie v pravom slova zmysle, t.j. psychózu a ďalšie vyšetrenie
duševného stavu nepovažovala za potrebné.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s odpisom

RT, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správou sociálnej poisťovne, správou UPSVaR
Námestovo, správou obce Oravská Jasenica a správou OO PZ Námestovo.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa dopustil na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, sa opustí ten, kto
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého
nepoprel spáchanie skutku, sa súd bližšie otázkou viny obžalovaného nezaoberal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti o vine a obžalovaného, ktorého v celom
rozsahu uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou

a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobuvo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má

veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti

dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne

odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave
obžalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený T. N. sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu
škody vo výške 3.000,- eur a dokazovanie ohľadom predmetného nároku by presiahlo rámec trestného
konania, súd ho s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.