Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204112
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8217204112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne 1/ X. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
J. - U., W. XXXX/XXXXX, žalobkyne 2/ A. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa X/, žalobcu 3/ D.
F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J., V. XX a žalobcu 4/ C. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J., ul. J. XX, všetci
právne zastúpení: JUDr. Emília Hambaleková - advokátka, sídlo AK Košice, Štúrova 7, proti žalovanej:
X.. I. F., N.., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D., N. N. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Milan Slebodnik -
advokát, sídlo AK Košice, Štúrova 20, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 8C 2/2017-532 zo dňa 25.01.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 4/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,
že nehnuteľnosť, a to byt zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. D. patrí do dedičstva po nebohej E. F..

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že nebohá E. F. kúpnou zmluvou
previedla v roku XXXX byt, v ktorom bývala na rodičov žalovanej, ktorí tento v roku XXXX previedli na

žalovanú darovacou zmluvou. V kúpnej zmluve bolo zriadené vecné bremeno, na základe ktorého v
predmetnom byte do svojej smrti žila E. F., ktorá zomrela v roku XXXX.

3. Súd prvej inštancie považoval dôvody, ktorými odôvodňovali žalobcovia neplatnosť kúpnej zmluvy za
irelevantné. K námietke ohľadom výšky kúpnopredajnej ceny, ktorá činila 829,84 eur súd prvej inštancie
uviedol, že kúpna cena, aj keď nezodpovedá trhovej cene vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy v
podstate za obdobnú sumu nadobudla E. F. byt od mesta D. a vzhľadom na príbuzenský vzťah medzi

nadobúdateľmi a s prihliadnutím na skutočnosť, že títo v prevažnej miere zabezpečovali starostlivosť o
ňu, nie je dôvodom pre vyslovenie absolútnej neplatnosti takejto zmluvy aj s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu III.ÚS 412/2016.

4. Rovnako tak námietku žalobcov, že kúpnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon, a to darovacia
zmluva, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvod pre vyhovenie tejto žaloby. Na Tomto závere nič
nemení ani výpoveď svedka R. F., ktorý tvrdil, že stará matka v roku XXXX sa vyjadrila tak, že nechce

byt predať ani darovať a že chce, aby bol po jej smrti predmetom dedičstva medzi súrodencami.

5. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nebol sporným fakt dobrého zdravotného stavu
nebohej E. F. v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy. Rovnako tak nie je vo veci relevantnouskutočnosťou, že nebolo sporným to, že nebohá E. F. uhrádzala sama náklady spojené s užívaním
bytu ako aj s jeho rekonštrukciou, nakoľko v tomto byte bývala až do svojej smrti. Súd prvej inštancie
poukázalnaskutočnosť,žeododňauzavretiakúpnejzmluvy,respektíveododňa,kedysamalidozvedieť

žalobcovia o darovaní bytu žalovanej, teda od roku 2009 do podania žaloby do roku XXXX uplynula
dlhá doba, počas ktorej zomrela ako E. F. tak aj otec žalovanej, ktorý zabezpečoval veci v súvislosti s
prevodom bytu. Rovnako tak súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že výpoveď svedka, ktorý si
mal pamätať udalosti z roku 2002 nepôsobí vierohodne ani s poukazom na jeho prípadný majetkový
prospech v prípade vyhovenia žaloby a rovnako súd prvej inštancie poukázal aj na to, že situácia

žalobcov by nebola odlišná ani v prípade, že by došlo k darovaniu predmetného bytu. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že podaním tejto žaloby sa žalobcovia snažili reagovať na situáciu, keď po smrti ich
matky, ktorá v priebehu života reštituovala nejaké nehnuteľnosti predmet dedičstva nezodpovedal ich
predstavám.

6. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods.

2, § 134, § 129, § 130 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovení Civilného sporového poriadku.

7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva v prospech žalovanej vydržaním.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov, ktorí toto odôvodnili
ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalobcovia uviedli, že zmluva o prevode bytu zo dňa
XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, § 39

a § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o simulovaný právny úkon v rozpore s dobrými
mravmi a pri nedostatku slobodnej a vážnej vôle. Poukázali na to, že rozhodujúcim dôkazom nedostatku
vážnej a slobodnej vôle poručiteľky bola výpoveď R. F., ktorý asi dva mesiace po podpísaní kúpnej
zmluvy počul nebohú E. kričať v jej byte, že byt sa predávať nebude pokiaľ je živá a že byt nechce
ani darovať. Zároveň mala povedať W., že pokiaľ chce tento byt, musí bratov vyplatiť rovným dielom.

Súd tejto výpovedi nevenoval pozornosť. Odvolatelia poukázali na to, že ani žalovaná nespochybnila
pravdivosť svedeckej výpovede uvedeného svedka, ktorý pravdivo popísal to, čo počul.

10. Druhou indíciou preukazujúcou nedostatok vážnej a slobodnej vôle sú výpovede o vyjadreniach
poručiteľky z roku XXXX, kedy už E. F. vravela, že byt darovala synovi W. za to, že tento ju doopatruje.

Túto prejavenú vôľu subjektov súd prvej inštancie zhodnotil povrchne. Zároveň z odôvodnenia súdu nie
je zrejmé, či sa súd nesnažil odôvodniť zamietnutie žaloby aj poukazom na disimulovaný právny úkon.
Súd prvej inštancie neprihliadol na vyjadrenia žalobcov v súvislosti s časovou osou tak ako sa dozvedali
o tom, čo sa deje s bytom poručiteľky. Do roku 2009 žalobcovia mali za to, že byt vlastní poručiteľka s
tým, že platila poplatky spojené s užívaním bytu. Až v roku 2009 sa dozvedeli, že poručiteľka s bytom

nakladala. Z toho je zrejmé, že v danom období od roku 2002 do roku 2009 kúpa bytu bola skrytá
pred žalobcami. Takéto konanie je určite v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie poukázal,
že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, no toto jeho rozhodnutie je zavádzajúce
a zmätočné. Jednostranne vychádzal z čestného prehlásenia svedka D.. Rovnako skonštatovanie
súdu ohľadom nevyplatenia kúpnej ceny je povrchné, formálne a jednostranné. Rovnako poukázali

na skutočnosť, že samotná kúpna zmluva bola vyhotovená dňa XX.XX.XXXX ako súkromná listina,
pričom listina bola podpísaná 19. júla v piatok 2002 a až v pondelok bola osvedčená pravosť podpisu
predávajúceho. Nakoľko sa jedná o súkromnú listinu, je dôkazné bremeno preukázania pravdivosti tam
uvedených tvrdení na žalovanej. S poukazom na tieto skutočnosti navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

žalobe vyhovel a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že žiaden z odvolacích dôvodov nebol
naplnený a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je nepreskúmateľné a nemá ani vadu, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver, čo aj presvedčivo odôvodnil. Žalobcovia
poukazujú na skutočnosti, s ktorými sa už súd prvej inštancie vyporiadal. Tieto odvolacie námietky
nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť ani jeho zmenu a sú len
zopakovaním argumentov prednesených pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol vsúlade s ustálenou súdnou praxou a správne žalobu zamietol. Poukázala na to, že žalobcovia v priebehu
celého konania neujasnili dôvod, pre ktorý považujú kúpnu zmluvu za neplatnú, pričom raz tvrdili, že
babka by takúto zmluvu nebola uzavrela a že vôbec nevedela o tom, že vlastníkmi bytu sú jej rodičia,

inokedy zase, že im sama povedala, že byt darovala. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie správne
žalobu zamietol. Odvolacie argumenty ohľadom rozporu s dobrými mravmi a skutočnosti, či sa jednalo o
súkromnú alebo verejnú listinu sú nesúvisiace s predmetom sporu. Poukázala na skutočnosť, že osobne
bola presvedčená o vlastníctve tohto bytu, na čom nič nemení ani fakt, že žalobcovia sa v roku 2009
začali zaujímať o to, akým spôsobom byt nadobudla. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať

náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalobcovia k podaniu žalovanej uviedli dňa 16.06.2022, že zotrvávajú na obsahu svojho odvolania
s tým, že súd prvej inštancie mal dostatok priamych aj nepriamych dôkazov, aby určil, že právny úkon
kúpnej zmluvy zastieral darovanie. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy dôkazy, ktoré boli produkované
v konaní, a to svedecké výpovede o skutočnej vôle poručiteľky z roku 2002. Na základe neplatného

právneho úkonu nemôžu vznikať subjektívne práva a povinnosti, a preto nie je správne ani tvrdenie
žalovanej, že nadobudla byt vydržaním.

13. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ CSP) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolatelia na
žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazovali. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v
procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.

21. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

22. Ani odvolaciu námietku nesprávneho hodnotenia dôkazov nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

23. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 191 ods.1 CSP) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

24. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vyporiadal s dôvodmi, na ktoré
opätovne odvolateľ v odvolacom konaní poukazuje. Odvolací súd na tieto v poukazuje a s týmito sa plne
stotožňuje. (bod 45 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie)

25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/ CSP odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.26. Súd prvej inštancie správne postupoval pri hodnotení dôkazov, ktoré boli pred ním vykonané so
zásadami hodnotenia dôkazov. Pri porovnaní dôkaznej sily kúpnej zmluvy, ktorej podpis bol notársky
overený s dôkazom, a to výpoveďou svedka, ktorý mal byť v roku 2002 prítomný v byte poručiteľky a

ktorú mal počuť kričať, že byt nechce predať ani darovať nielen s prihliadnutím na skutočnosť, že tento
svedok v prípade úspechu žalobcov by mal ekonomický prospech z rozhodnutia, nemožno dospieť k
inému záveru než to, že takýto dôkaz nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť posúdenie platnosti písomne
uzavretej kúpnopredajnej zmluvy s notársky overeným podpisom predávajúceho.

27. Rovnako tak správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dojednaná kúpna cena aj keď
je nižšia ako trhová cena neznamená a nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu aj s prihliadnutím na
individuálne okolnosti prípadu, ktoré špecifikoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, kedy správne
poukázal na situáciu, že sa jednalo o uzavretie kúpnej zmluvy medzi rodičom a dieťaťom, respektíve
jeho manželom, kedy kúpna cena v podstate kopíruje kúpnu cenu, za ktorú nadobudla predávajúca byt
do vlastníctva po jeho odpredaji zo strany štátu. Je pravdou, že táto kúpna cena nezodpovedá trhovej

cene v čase podpisu kúpnej zmluvy, no zároveň zodpovedá cene, za ktorú nadobudla predmetný byt
do vlastníctva poručiteľka od štátu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti správne postupoval súd prvej
inštancie, keď dospel k záveru, že táto skutočnosť nemôže spôsobiť neplatnosť tejto kúpnej zmluvy.

28. Rovnako tak z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by nebola preukázaná vážna a

slobodná vôľa poručiteľky, pričom v danej veci možno poukázať na nespochybniteľnú skutočnosť, že
poručiteľka v čase podpisu zmluvy netrpela problémami, ktoré by spôsobovali to, že by nedokázala
rozpoznať následky svojich právnych úkonov a predmetnú zmluvu podpísala. Svoj podpis aj notársky
overila. Zároveň ani námietka, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi zo spisu nevyplýva.
Nepochybne bolo preukázané, že otec žalovanej v prevažnej miere zabezpečoval starostlivosť o

poručiteľku, a to počas dlhej doby, následne v tomto byte býval aj jeho brat, po tom čo mal zdravotné
problémy a tomuto záveru nesvedčí ani to, že poručiteľka si platila nájomné a služby spojené s užívaním
bytu sama. Tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu byť vyhodnotené ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi.

29.Pokiaľsatýkanámietokohľadomtoho,čikúpnazmluvajesúkromnoulistinoualeboverejnoulistinou,
tieto skutočnosti vo vzťahu k meritu veci nie sú relevantnými. Ani v prípade nezaplatenia kúpnej ceny
kupujúcim táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.

30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom 1/ až 4/ v rozsahu 100%.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).