Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010635
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018010635.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému J. R. pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 4T/119/2018 zo dňa 28. 2. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 3. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. R..

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúd Michalovcerozsudkomsp.zn.4T/119/2018 zodňa28.2.2019uznalobžalovanéhovinným
zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom
základe, že

dňa 31. 05. 2018 o 19.45 hod. v úmysle získať pre seba a pre iného nezistenú finančnú výhodu (nakoľko
migranti zaplatili finančnú zálohu, čo vyplýva z vyšetrovacieho spisu), prevážal 20 osôb vietnamskej
štátnej príslušnosti bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorí nedovolene prekročili štátnu
hranicu medzi Ukrajinskou republikou a Slovenskou republikou nezisteného dňa a času v služobnom
obvode Oddelenia hraničnej kontroly PZ Podhoroď, okres Sobrance, medzi hraničnými znakmi 186-187
a po tomto nedovolenom prekročení a vniknutí na územie Slovenskej republiky boli dovedení na miesto

medzi obcami Choňkovce a Podhoroď, kde následne medzi týmito obcami títo nelegálny migranti (20
osôb) nastúpili do zadnej časti nákladného motorového vozidla zn. Peugeot Expert, EČ: HE 541 CC, a
toto motorové vozidlo viedol obžalovaný J. R. cez územie okresu Sobrance na nezistené miesto ďalej
do vnútrozemia, pričom bol dňa 31. 05. 2018 v čase o 20.00 h zastavený a kontrolovaný na štátnej ceste
za Sobrancami v smere na Zemplínsku Šíravu, asi 100 m za križovatkou na obec Ruskovce, policajnou
hliadkou Mobilnej zásahovej jednotky Sobrance, kde následne po zastavení tohto vozidla, obvinený

vyskočil vozidla a utekal cez priľahlé pozemky až do dvora domu v Sobranciach na ul. Bernolákovej č. 1,
kde bol následne policajnou hliadkou Mobilnej zásahovej jednotky Sobrance zadržaný, pričom zároveň
zo zadnej časti vozidla vedeného obvineným vyskočili nelegálny migranti - občania Vietnamu, ktorí sa
rozutekali po okolí, avšak následne títo boli nájdení a predvedení v počte 20 nelegálnych migrantov -
občanov Vietnamu na Oddelenie hraničnej kontroly PZ Podhoroď.

Súd mu za to uložil podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu
odňatia slobody mu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. prikázal obžalovanému podrobiť sa
v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku.Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
dňa 28. 2. 2019. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že z
doteraz vykonaných dôkazov nevyplýva, že mal úmysel získať pre seba alebo pre iného priamo, či

nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu. Obžalovaný sa hneď na začiatku priznal, že je
páchateľompredmetnéhoskutku,alelenpodľaodseku1k§355Tr.zák.Možnoustáliť,ževkonanínebol
produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil, že obžalovaný mal úmysel získať pre seba alebo iného
finančnú výhodu. V obžalobe sám prokurátor poukazuje na výpoveď obžalovaného, kde vypovedal, že
mu bola ponúknutá suma 150 €, ale on žiadne peniaze nepýtal, ako taxikár už veľakrát prevážal ľudí

zadarmoatohlavnepreto,žejeveriaciakresťankatolíkabežnepomáhaľuďomajtakýmtospôsobom.V
obžalobe prokurátor ďalej poukazuje na výpoveď obžalovaného, kde mal J. R. postavenie podozrivého,
kde jednoznačne uviedol, že mal dostať 150 €. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR takáto
výpoveď podozrivého je nepoužiteľná v trestnom konaní ako dôkaz, keď je tá istá osoba neskôr obvinená
a je opäť vypočutá v postavení obvineného. Nakoľko ako taxikár viackrát prevážal aj väčšiu skupinu
ľudí rozhodol sa, že tieto osoby prevezie, pričom z jeho strany sa jednalo len o jednorazovú prepravu

migrantov. Túto prepravu nevykonával za účelom zisku, čo je potvrdené nielen jeho výpoveďou, ale aj
výpoveďou samotných migrantov, ktorí uviedli, že peniaze nedali obžalovanému, ale prevádzačom, ktorí
boli v kuklách a podobne.

Podľa jeho názoru neobstojí argumentácia súdu, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený pre

rovnakú trestnú činnosť a vzhľadom k tomu, že na základe požiadania údajne neznámej osoby pre túto
prevážal 20 migrantov, musel byť minimálne uzrozumený s tým, že ten, kto ho požiadal o prevoz týchto
osôb, resp. osoby zabezpečujúce prevádzanie migrantov cez územie Slovenskej republiky nevykonáva,
resp. nevykonávajú takúto trestnú činnosť bezplatne, čo podporili vo svojich svedeckých výpovediach
aj vyššie uvedení svedkovia - migranti, ktorí buď dopredu zaplatili prevádzačom finančné sumy za

prevedenie do západnej Európy alebo sa zaviazali ich vyplatiť za prevedenie finančné sumy, ktoré
zarobia prácou v západnej Európe. Možno ustáliť, že sú to len domnienky a hypotézy súdu a v súvislosti
s nepriamym úmyslom pri podobnom prípade súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.8To/58/2018. Ani táto argumentácia súdu neobstojí, lebo v horeuvedenom prípade išlo o celkom
inú dôkaznú situáciu a obžalovaný neprevádzkoval taxislužbu, živí sa ako vodič taxislužby a je bežnou

praxou, že ako taxikár prevezie ľudí aj zadarmo a to bez toho, aby on alebo niekto iný mal z toho nejakú
finančnú výhodu. V konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil, že obžalovaný konal s
cieľom získať finančný prospech. Uvedený skutok patrí medzi úmyselné trestné činy a vina musí byť
jednoznačne preukázaná. Pre odsúdenie za uvedený skutok nestačia len hypotézy a domnienky, na
ktoré poukazuje súd v napadnutom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.Z týchto dôvodov preto krajský súd poukazuje na podrobné a zákonné odôvodnenie napadnutého
rozsudku a k samotným odvolacím námietkam obžalovaného vo vzťahu k zmene právnej kvalifikácie

uvádza :

Krajský súd nemal v zásade žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a to na
skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a to po objektívnej stránke

tak, ako na to správne a zákonne poukázal aj okresný súd tým, že osobám, ktoré nie sú štátnymi
občanmi Slovenskej republiky alebo osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pomáhal
v nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky.

Správny a zákonný je aj právny názor okresného súdu pri hodnotení subjektívnej stránky predmetného
trestného činu, pretože na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu prevádzačstva podľa § 355

ods. 2 Tr. zák. postačuje aj úmysel získať finančnú alebo inú materiálnu výhodu nielen pre seba, ale
aj pre iného.

Z vykonaného dokazovania, ako to podrobne rozviedol okresný súd v napadnutom rozsudku bolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť, že obžalovaný na požiadanie

údajne neznámej osoby prevážal 20 migrantov a musel byť minimálne uzrozumený s tým, že prevoz
týchto osôb, resp. osoby, ktoré zabezpečili prevádzanie migrantov cez územie Slovenskej republiky
nevykonávajú takúto trestnú činnosť bezplatne, čo potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach aj
svedkovia Q. T. W., R. T. Cu, R. D. J., Q. T. E., W. D. Hoi a ktorých výpovede okresný súd zákonným
spôsobom na hlavnom pojednávaní vykonal.

Z tohto právneho názoru reagujúc na obhajobné námietky obžalovaného, že on cudzích štátnych
príslušníkov (vietnamcov) prevážal „bezodplatne, z kresťanskej lásky„ vyplýva záver, že nemožno
akceptovať z právneho hľadiska tieto obhajobné námietky, pretože obžalovaný vzhľadom na okolnosti
prípadu, počet prevážajúcich cudzích štátnych príslušníkov vedel, že svojím konaním môže porušiť

alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
- ide o konanie v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Tr. zák.
V súvislosti s týmto právnym záverom obstojí aj argumentácia okresného súdu o uznaní viny podľa
odstavca 2 § 355 Tr. zák., vzhľadom aj k vyhodnotenej osobe obžalovaného, ktorý už v minulosti bol
súdený za obdobnú trestnú činnosť, aj keď sa na jeho predchádzajúce odsúdenia hľadí, ako keby

nebol odsúdený. V zmysle zaužívanej súdnej praxe súdy na základe predchádzajúcich odsúdení majú
povinnosť a aj zisťujú, či páchateľ v rámci svojej osobnostnej štruktúre má alebo nemá sklony k páchaniu
určitejdruhovejtrestnejčinnosti,ktorúvyhodnocujúprihodnoteníosobykonkrétnehopáchateľa.Ztýchto
dôvodov preto krajský súd neakceptoval celkovú argumentáciu osobnej obhajoby obžalovaného v
priebehu trestného konania, ako aj v podanom odvolaní, pretože ju vyhodnotil a to vo vzťahu k uznaniu

viny len podľa § 355 ods. 1 Tr. zák. ako právne irelevantnú.

Obžalovaný v podanom odvolaní priamo poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutie iného senátu
krajského súdu v tejto trestnej veci vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe a k tomu senát 8 To, ktorý
rozhodoval v merite veci udáva :

Rozhodovanie o väzbe v prípravnom konaní a právne závery vo vzťahu k prípadnej kvalifikácii nie
sú rozhodujúce pri rozhodovaní v rámci odvolacieho konania, pretože odvolací súd pri rozhodovaní o
odvolaní obžalovaného alebo prokurátora vždy vychádza z vykonaného dokazovania v priebehu ako
prípravného konania, tak aj na hlavnom pojednávaní. Z týchto dôvodov preto odvolací súd neakceptoval

obhajobné námietky obžalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie vo veci konania o prepustení z väzby
na slobodu.

Z týchto dôvodov preto krajský súd v celom rozsahu podaného odvolania vo vzťahu k namietanej právnej
kvalifikácii neakceptoval obhajobné námietky, pretože sa úplne zhodol so skutkovými zisteniami, ako aj

vysloveným právnym názorom okresného súdu pri uznaní viny obžalovaného zo zločinu prevádzačstva
podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.Zákonný je aj výrok o uloženom druhu a výmere trestu, pretože okresný súd postupoval v súlade s
ustanovením § 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne a zákonne vychádzal z rovnakého počtu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri uloženom treste prihliadol na spôsob spáchania činu, na
následok, zavinenie obžalovaného, ako aj osoby páchateľa a jeho možnosti nápravy.

Aj krajský súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom 36 mesiacov za zákonný a spravodlivý.
Pri ukladaní trestu odvolací súd neakceptoval vznesenú námietku obhajoby, ktorý navrhol alternatívne
pri úvahách o druhu a výmere trestu, aby krajský súd skrátil skúšobnú dobu pri ukladaní podmienečného
trestu, pretože ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z vyhodnotenej osoby obžalovaného vyplýva a to vo vzťahu k jeho možnostiam nápravy, že bolo

potrebné uložiť takúto skúšobnú dobu, pretože obžalovaný si pro futuro musí uvedomiť, že prípadné
ďalšie páchanie takejto závažnej trestnej činnosti by malo pre jeho osobu negatívne účinky aj vo vzťahu
k prípadným postihom. Aj podľa názoru krajského súdu uložený trest odňatia slobody so skúšobnou
dobou za prijatia probácie vo výmere troch rokov je zákonný a postačujúci a splní účel trestu sledovaný
Trestným zákonom ako v rámci individuálnej, tak aj generálnej prevencie.

Okresný súd zároveň prikázal obžalovanému podrobiť sa v skúšobnej dobe súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, čo aj podľa názoru
krajského súdu je zákonné a bude účinnejšie pôsobiť na obžalovaného, aby sa v budúcnosti nedopustil
ďalšej trestnej činnosti takého alebo podobného charakteru.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.