Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204392
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418204392.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: P. P., K.. XX.XX.XXXX,

O. Ž., J. XX, proti žalovaným v rade 1) X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Ž., J. X, v rade 2) Q.. P. Q., Y.. Q., K..
XX.XX.XXXX, O. O., W. XXXXX/XX, zastúpená v konaní ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel,
spol. s r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, o žalobe na určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovaným v rade 1) a v rade 2) p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd zo dňa 15.10.2018 sa domáhal určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti označenej ako EKN parc. č. XXXX B. U. R. V. B. B.Q. XXXX Q., G. K. J. Č.. XXXX V.
S.. Ú.. Ž. a to tak, že táto patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1 a do podielového
vlastníctva tretej osoby (X. P., K.. XX.X.XXXX, O. Ž.) v podiele 1.
Žalobu žalobca dôvodil tým, že žalovaní nehnuteľnosť ku ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho
práva nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 12.10.2005 (vklad vlastníckeho práva povolený B. XXX/
XXXX) ako obdarovaní od darcu X. P. K.. XX.XX.XXXX. Tento darca podľa žalobcu predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol síce titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi v dobrej viere v rámci

dedičského konania vedeného pred OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. P. XXXX/XX a to po svojom otcovi
X. P. (K.. XX.X.XXXX, G.. XX.XX.XXXX), ale táto nemala byť predmetom dedenia po poručiteľovi, lebo
vlastnícky patril právnemu predchodcovi žalobcu (otcovi žalobcu), tiež menom X. P., U. K.. XX.X.XXXX
U. G.. XX.XX.XXXX. Žalobca tiež poukazoval na skutočnosť, že nehnuteľnosť o ktorú v konaní ide i
sám užíva.
Ďalej žalobca odkázal i na tú skutočnosť, že v minulosti už v inom konaní vedenom pred OS Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 20C 173/2016 podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti,

ktorú žalobu však neskôr vzal späť a súd konanie zastavil a to z dôvodu, že vyšlo najavo, že už v
minulosti OS Žiar nad Hronom rozsudkom 6C 955/1993 zo dňa 11.11.1993 právoplatne rozhodoval o
určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
Žalobca dôvodil podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva ďalej tiež tým, že požiadal príslušný
Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností v zmysle
právoplatného rozhodnutia súdu (Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C 955/93), čo správny
orgán odmietol s tým, že je nutné prihliadať na ďalšie právne úkony, ktoré boli vykonané následne k

predmetnej nehnuteľnosti. Ani na podnet adresovaný Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom náprava
zjednaná nebola, a to je ďalší dôvod, pre ktorý žalobca predmetnú žalobu na súd podal.2/. Po doručení žaloby na súd ,postupom v zmysle § 138 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
súd vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a po predbežnom právnom posúdení dospel k záver, že
žaloba je zjavne nedôvodná a vyzval žalobcu na jej späťvzatie. Za týmto účelom súd uskutočnil výsluch

žalobcu dňa 27.11.2018 a vysvetlil žalobcovi takéto dôvody a poskytol tiež náležité poučenie a čas na
doplnenie žaloby. Žalobca však bez akéhokoľvek procesného úkonu súdu len oznámil podaním zo dňa
15.01.2019, že na žalobe trvá v pôvodnom rozsahu.

3/. Následne postupom v zmysle § 167 ods. 2 CSP súd žalobu riadne doručil pre žalovaných v rade 1)

a v rade 2). Žalovaný v rade 1) sa k žalobe, ako mu bola doručená, nevyjadril.
Žalovaný v rade 2) prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 21.2.2019 žiadal
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalovaní v rade 1) a v rade 2)
legitímnym spôsobom a v dobrej viere nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od právneho
predchodcu X. P. titulom darovacej zmluvy zo dňa 12.10.2005. Pri uzatváraní tejto zmluvy žalovaní
vychádzali z údajov o vlastníkovi nehnuteľnosti (darcu) uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré údaje

sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Právny zástupca žalovaného v rade 2) odkázal teda na
dobromyseľnosť žalovaných pri nadobúdaní vlastníckeho práva od darcu a tiež prelomenie zásady
“Nemo plus juris“ v prípade dobromyseľných nadobúdateľov, čo sú i žalovaní.
Žalobca v rámci dupliky sa nevyjadril k písomnému podaniu žalovaného v rade 2), ktoré mu súd riadnym
spôsobom doručil.

4/. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil z dôvodu
ochorenia, pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný v rade 1) a súd preto pojednávanie odročil na deň
28.05.2019. Určeného pojednávania sa zúčastnil ako žalobca, tak žalovaný v rade 1) a i právny zástupca
žalovaného v rade 2).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v rade 1) a vypočul právneho zástupcu
žalovaného v rade 2).

5/. Žalobca zotrvával na podanej žalobe a tiež na skutkových tvrdeniach v nej uvedených. Tiež na

tvrdeniach o tom, že právny predchodca žalovaných X. P. nemohol nehnuteľnosť o ktorú v konaní ide
nadobudnúť do svojho vlastníctva dedením v roku 1987 po svojom právnom predchodcovi X. P., pretože
táto nehnuteľnosť patrila vlastnícky právnemu predchodcovi žalobcu tiež Jozefovi P. (K.. XX.XX.XXXX
G.. XX.XX.XXXX) otcovi žalobcu, o čom svedčí i rozsudok OS Žiar nad Hronom 6C 955/93.

Žalovaný v rade 1) na pojednávaní vypovedal, že nemá vedomosť ani len o tom, čo je predmetom
konania a nepozná dôvod prečo konanie žalobca vyvolal. Poukázal na to, že žalovaná v rade 2) je jeho
sestrou, a táto poskytla kvalifikované vyjadrenie a on sa k nemu pripája.
Právny zástupca žalovaného v rade 2) na pojednávaní len zopakoval dôvody, pre ktoré považuje
žalovaný v rade 2) žalobu za nedôvodnú v rozsahu, ako tieto označil v písomnom vyjadrení k žalobe

zo dňa 21.02.2019, t. j., že žalovaní legitímnym spôsobom, a to darovacou zmluvou, nadobudli
nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva od právneho predchodcu X. P. (K.. XX.XX.XXXX), ktorý
v čase uzatvorenia zmluvy bol jej výlučným vlastníkom.

6/. Súd uvádza, že je viazaný petitom žaloby, a tiež skutkovým vymedzením uplatňovaného nároku.

Žalobca sa domáhal v konaní určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti označenej ako EKN
parc. č. XXXX vyznačenej ako druh pozemku R. V.P. B. B. XXXX m2, zapísanej na LV Č.. XXXX V.
S.. Ú.. Ž. a to tak, že táto patrí do podielového spoluvlastníctva jednak žalobcu v podiele 1 a tiež do
podielového vlastníctva tretej osoby (X. P., K.. XX.X.XXXX, O. Ž.) v podiele 1, ktorá nie je stranou v
spore a nevystupuje na strane žalobcu v konaní.

7/. Súd vec právne posúdil :

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten komu
ju zákon priznáva.

Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva
a povinnosti a každý koná sám za seba.

Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo v ktorom ide o také spoločné
práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého kto vystupuje ako žalobca alebo
žalovaný.

Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

Podľa § 137 písm c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je lebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

8/. Súd je viazaný petitom žaloby a žalobca sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, ktorú označil ako EKN parc. č. XXXX, R. V. B. B.Q. XXXX Q. G. K. J. Č.. XXXX V. S.. Ú..
Ž. a to tak, že táto patrí do podielového spoluvlastníctva jednak žalobcu v podiele 1 a tiež do podielového
vlastníctva tretej osoby, ktorú žalobca v petite žaloby označuje ako svojho brata X. P., K.. XX.X.XXXX,
O. W., E.I. K. Q., J.. X v podiele 1. Táto osoba však nie je stranou v spore a nevystupuje na strane
žalobcu a ani žalovaného a to i napriek tomu, že osobitný predpis (Zák. č. 162/1995 Z. z. - Katastrálny

zákon) zakotvuje nútené spoločenstvo pre všetkých účastníkov, na ktorých sa rozhodnutie vzťahuje.
V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva nie len pre seba, ale i pre tretiu
osobu, ktorá nie je stranou v spore na strane žalobcov. Pokiaľ by súd žalobe mal vyhovel, tento rozsudok
jezáväznýmipretútoosobu,ktorávsporeabsentujeanieježalobcom.Hmotnoprávnavecnálegitimácia
teda svedčí nie len žalobcovi, ale i osobe, pre ktorú sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti s tým, že sa jedná o nútené spoločenstvo.
Pre súd je zrejmé, že v prejednávanej veci nie je splnená zákonná podmienka o nútenom spoločenstve
na strane žalobcov, a preto s odkazom na § 78 ods. 2 CSP súd bez ďalšieho žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku vecnej legitimácie.

9/. Súd je tiež názoru, že na strane žalobcu absentuje aj naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby.
Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je nutné posúdiť i to, či podaná žaloba je vhodný, účinný a
tiež správne zvolený nástroj ochrany práva žalobcu. Je nutné prihliadať na to, či podanou žalobou môže
dôjsť k odstráneniu spornosti práva.

Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí preukázať určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je a tiež musí vysvetliť, že podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom, ktorý
spor vyrieši alebo dá pevný základ pre jeho usporiadanie.
Žalobca svoje skutkové tvrdenia opiera o to, že jeho právny predchodca, (zomrelý otec X. P.) bol v

minulosti vlastníkom spornej nehnuteľnosti a len nesprávne prejednané dedičstvo po inom menovcovi
zomrelom X. P. (právny predchodca žalovaných) je dôvodom, prečo sa domáha určenia vlastníckeho
práva pre seba a svojho brata.
Správne však žalobca mal podať určovaciu žalobu s tým, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
X. P. K.. XX.XX.XXXX, G. XX.XX.XXXX naposledy bytom Žarnovica, ak odkazuje na skutkové tvrdenia

o tom, že vlastníkom spornej pozemkovej nehnuteľnosti bol v čase svojho života, otec žalobcu.

10/. O náhrade trov konania, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1. CSP a žalovaným, ktorí
mali v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol v rozsahu 100 % trov konania.

Onárokunanáhradutrovkonania,súdrozhodnepodľa§262ods.1CSP.aovýškenáhradytrovkonania
súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník § 262 ods. 2. CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v
návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním

poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).