Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619201717
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3619201717.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o

maloleté deti: Q. U., G.. XX.XX.XXXX a V. U., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, deti rodičov M. U., G..
XX.XX.XXXX, K. O.G., P.. B. XXX/XX a P. U., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. P., C. Z., A. XXX/XXA, o výživnom
otca k maloletým deťom a zákaze styku otca s deťmi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/39/2014-44 zo dňa 25.06.2014 tak, že
zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q.
U., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,-€ mesačne na sumu 170,-€ mesačne,

a k maloletému V. U., G.. XX.XX.XXXX, zo sumy 75,-€ mesačne na
sumu 150,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec maloletých k rukám
matky maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2020.

II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/39/2014-44 zo dňa
25.06.2014 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. U., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 90,-
€ mesačne, spätne za obdobie od 01.06.2018 do 31.10.2019 na sumu 170,-€ mesačne a od 01.11.2019

do 31.05.2020 na sumu 100,-€ mesačne, pričom zročné zvýšené výživné za tieto obdobia vo výške
1130,-€ je otec maloletej povinný zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám
matky maloletej.

III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/39/2014-44 zo dňa
25.06.2014 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému V. U., G.. XX.XX.XXXX za obdobie
od 01.06.2018 do 31.10.2019 zo sumy 75,-€ mesačne, na sumu 150,-€ mesačne a od 01.11.2019 do
31.05.2020 na sumu 83,-€ mesačne, pričom zročné zvýšené výživné za toto obdobie vo výške 1031,-

€ je otec maloletého povinný zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám
matky maloletého.

IV. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých sa návrhom doručeným dňa 02.12.2019 domáha zvýšenia výživného otca
k maloletým deťom Q. zo sumy 90,-€ na sumu 250,-€ a k maloletému V. zo sumy 75,-€ na sumu 200,-
€ do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Na pojednávaní dňa 03.06.2020 navrhla výživné zvýšiť

od mesiaca máj 2018. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tak, že od poslednej úpravy výživného
náklady na výživu detí stúpli, maloletá je už deviatačka na ZŠ a maloletý piatak, deti navštevujú očného
lekára, matka im kupuje okuliare.2. Návrhom zo dňa 02.12.2019 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1P/94/2019 sa
matka domáhala zákazu styku otca s deťmi, navrhla aj neodkladné opatrenie. Tento odôvodnila tak, že
sa deti s otcom po rozvode rodičov nestýkali, otec detí je alkoholik, často riešený políciou, deti sa ani

nemajú chuť s ním stretávať.

3. Súd uznesením č.k. 1P/94/2019-23 z 12.12.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
ako nedôvodný zamietol. Uznesením č.k. 2P/93/2019-17 z 12.12.2019 spojil veci na spoločné konanie.

4. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril. Po zisťovaní pobytu otca, ktorý sa mal zdržiavať v
Nemecku, bol tento kontaktovaný poštou na adrese, ktorú sám uviedol v trestnej veci vedenej na ORPZ,
OKP Partizánske pod ČVS:ORP-20/VYS-PE-2020, no neúspešne. Podarilo sa ho dňa 05.05.2020
kontaktovať telefonicky na čísle ním uvedenom v onej veci, uviedol konkrétnu adresu v Českej republike
a e-mailový kontakt. Bol upovedomený o termíne pojednávania, boli mu doručené všetky písomnosti a
bol vyzvaný preukázať majetkové pomery. Vyjadril sa dňa 25.05.2020 formou e-mailu, že sa na súdne

pojednávanie nedostaví. Uviedol, že dňa 15.05.2020 dostal výpoveď od zamestnávateľa Peritus Group
s.r.o., kde bol zamestnaný od 02.12.2019. Uviedol, že s návrhom nesúhlasí, jeho príjem bol 18500,-Kč,
pričommáajvyživovaciupovinnosťkG.W.spovinnosťouuhradiťajdlžnúsumunavýživnom.Ubytovňa,
ktorú platí ho stojí 6000,-Kč. Nie je majiteľom nehnuteľností, nežije s nikým v spoločnej domácnosti a
nevlastní auto. Od 01.06.2020 by mal nastúpiť do práce v Nemecku do Mníchova. Uviedol následne

telefonicky, že od zamestnávateľa nemá ani potvrdenie o príjme ani výplatné pásky.

5. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť primerane potrebám dieťaťa a schopnostiam a
možnostiam rodičov.

6. Súd výsluchom matky maloletej a oboznámením listinných dôkazov zistil pre právne posúdenie
otázky výživného a úpravy styku tento rozhodný skutkový stav. Otec sa na súdne pojednávanie
nedostavil, súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

7. Ovýživnomnamaloletédeti bolonaposledyrozhodnutérozsudkomOkresnéhosúduPartizánske

č.k. 1P/39/2014-44 zo dňa 25.06.2014, právoplatným dňa 11.07.2014 tak, že súd manželstvo manželov
rozviedol, zveril maloleté deti Q. Q. V. do osobnej starostlivosti matky a určil vyživovaciu povinnosť otca
k mal. Q. vo výške 90,-€ a mal. V.Z. vo výške 75,-€ mesačne. Styk otca s deťmi upravený nebol. Matka v
časeposlednejúpravyvýživnéhobolanezamestnaná,uchádzačkaozamestnanie,pracovalanadohodu
v reštaurácii Salaš Partizánske. Bývala s deťmi v 2-izbovom byte. Mala vyživovaciu povinnosť k dcére

O. O. G.. XXXX z jej predchádzajúceho manželstva. Otec detí sa s deťmi pravidelne stretával. Bol v tom
čase nezamestnaný, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávku v nezamestnanosti
16,-€ denne. Pracoval rovnako na dohodu vo firme ECOSON s.r.o. a RM Slovakia s.r.o. Mal vyživovaciu
povinnosť k G. W., býval v tom čase u kamaráta. Otec v tom čase splácal pôžičky po 50 a 127,-€
mesačne. Na splátku 127,-€ mu v tom čase manželka prispela. O rodičovských právach a povinnostiach

k deťom bolo rozhodované aj pred rozvodom, rozsudkom č.k. 3P/25/2013-23 z 30.05.2013, kedy bolo
určené ako neskôr pri rozvode. V tom čase bol príjem otca zo zamestnania cca 506,-€ a matky 412,-
€ mesačne.

8. Trvalý pobyt mal v decembri 2019 otec detí evidovaný v Nemecku na adrese, na ktorú mu

súd doručoval písomnosti.

9. Otec detí bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v roku 2017.

10. Podľa potvrdenia o príjme matky detí z 19.12.2019 je táto zamestnaná v spol. Billa

s.r.o., od septembra 2018 jej boli vykonávané zrážky zo mzdy, no zrážanie bolo ku dňu správy
pozastavené pre absenciu originálu dohody o zrážkach zo mzdy. Priemerný čistý príjem matky za
obdobie 12/2018-11/2019 bol 637,39-€. Na pojednávaní uviedla, že jej čistý príjem sa nezmenil.

11. Na základe informácii matky o trestnom stíhaní otca detí a informácii o jeho ďalšej vyživovacej

povinnosti súd zabezpečil rozhodnutia vo veci samej o výživnom a informáciu o stave konania a
rozhodnutie a listiny z trestných konaní.12. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/112/2015-56 z 16.06.2015, právoplatným
dňa 26.06.2015 bola schválená rodičovská dohoda, na podklade ktorej bolo zvýšené výživné otca na
mal G. na sumu 100,-€ mesačne.

13. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 1T/47/2109-96 z 26.08.2019, právoplatným dňa
11.09.2019 bol otec maloletých uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania výživy vo vzťahu k
mal. G. W. a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné.

14. OtecmaloletýchvypovedalakoobvinenývovecivedenejnaORPZ,OKPPartizánskepodsp.zn.
ČVS:ORP-20/VYS-PE-2020 dňa 10.02.2020. Uviedol, že je pravdou, že si vyživovaciu povinnosť riadne
neplnil k mal. Q. Q. V.. Uviedol, že v auguste 2018 do rúk matky detí zaplatil na výživu detí sumu 600,-
€ a decembri 2018 tiež 600,-€. Požiadal tiež P. K., aby matke detí na výživu detí odovzdal jeho výplatu,
ktorú mu tento prevzal od zamestnávateľa, takto mal zaplatiť cca 400,-€, čo mala potvrdiť aj matka detí.

Uviedol, že po rozvode neskôr ešte obnovili spolužitie, no 21.05.2018 odišiel za prácou do Nemecka,
kde pracoval pre spol. Besselman Services GmbH and Co KG v Bad Laer. Vrátil sa ešte v auguste
2018 a decembri 2018. Rok 2019 už strávil v Nemecku, bol si na Slovensku len pre cestovný pas a na
súde. Matke ešte odovzdal 100,-€. Pracovnú zmluvu mal v Nemecku na dobu určitú do 27.11.2019, no
bola mu predĺžená do 27.05.2020. Jeho mesačný príjem bol 1400-1500,-€. Spol. Besselmann Services

je agentúra, cez ktorú vykonával práce pre firmu Houdek v Artzbegu. Dňa 26.10.2019 ale táto firma
ukončila zmluvu so spol. Besselmann, zamestnanci zostali doma. Nebola mu vyplatená mzda, ktorej sa
domáhalprávnoucestou.Malabymubyťvyplatenázamesiacenovember2019ažjanuár2020.Hľadási
však novú prácu. Býva v podnájme v rodinnom dome, ktorý patrí zamestnávateľovi, strhával mu zo mzdy
250,-€ a ubytovanie, momentálne býva na náklady zamestnávateľa. Momentálne žije z nasporeného.

Pokiaľ ide o pôžičku, ktorej je spoludlžníkom, tú brala manželka v čase, keď boli rozvedení, tie peniaze
potrebovala ona, on šiel v podstate len ručiť, z tých peňazí nič nemal, preto si nie je vedomý, že by mal
platiť tento úver.

15. Predložil pracovnú zmluvu v onej trestnej veci v nemeckom jazyku, z ktorej vyplýva, že ide o

predĺženie pôvodnej pracovnej zmluvy medzi otcom detí a spol. Besselmann do 27.05.2020.

16. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine (v spise sp. zn. 1P/94/2019), matka žije v spoločnej
domácnosti s jej dvoma maloletými deťmi a plnoletou dcérou, je zamestnaná v obchodnom dome Billa v
Partizánskom. Poberá na maloleté deti náhradné výživné. Maloletý by sa s otcom chcel stretávať, avšak

len na území Slovenska, dcéra pokiaľ by sa otec nezmenil nejaví záujem o stretávanie.

17. Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že deti boli naposledy v osobnom kontakte s
otcom na Vianoce 2018. Odvtedy sa nestretli, nijako mu v tom nebráni, neprejavuje však záujem o deti.
Ozve sa tak raz za pol roka, spýta sa ako sa majú. Chodí po svete, má novú rodinu. Vie, že bol na

dovolenke minulé leto s priateľkou v Turecku. Bol aj na Slovensku, keď si vybavoval doklady minulý rok,
deti nekontaktoval ani ju. Tento rok, keď bol na výsluchu na polícii, bol na Slovensku asi tri štyri dni,
čas trávil po krčmách, bol za ňou, chcel deti navštíviť, bol však pod vplyvom alkoholu, deti boli v tom
čase na krúžkoch, potom sa už neozval. Otec má možnosť kontaktovať deti, má kontakt aj na ňu, no
nevyužíva ho. Od mája 2018 na výživu detí otec cez kamaráta pána K. z výplaty odovzdal sumu 300,-

€, prišiel tiež v auguste 2018 na Slovensko, dal jej 300 €, potom už nedal nič. V decembri 2018 bol u
nich asi dva dni, aj to kvôli deťom, aby strávili spolu Vianoce, aj to bol za ten čas v krčme. Chcela po
ňom, aby prispel na výživu detí, no povedal, že nemá z čoho a nedal jej žiadnu sumu. V roku 2018
chcel po nich otec detí, aby za ním odišli do Nemecka, na Slovensku mal veľa dlhov, myslel si, že keď
sa zo všadiaľ odhlási, že sa dlhov zbaví, do Nemecka za ním nešli. V roku 2018 podpísala ako dlžník

úverovú zmluvu, otec detí je uvedený ako spoludlžník. Išlo o spotrebný úver na sumu 20 000 €. Stále mu
verila. Týmto úverom sa mali v podstate vyplatiť staršie nevýhodnejšie úvery. Tieto úvery boli vyplatené.
Ona vládala platiť splátku tri mesiace, potom už len po 100 €, otec detí neplatil nič. Následne bol úver
zosplatnený, bol vydaný platobný rozkaz. Pohľadávka bola postúpená, v súčasnosti ju nespláca, lebo
si to nemôže dovoliť. Momentálne sú jej nie vykonávané zrážky zo mzdy. Otec na deti neprispieva ani

iným spôsobom ako výživným. O obnovili spolužitie asi v roku 2016, žil s nimi do mája roku 2018, v
máji odišiel. Na deti neprispieval ani keď žil s nimi. Otec detí na domácnosť neprispel ani v máji 2018.
Na otázku sudcu, prečo matka nenavrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť skôr ako 02.12.2019 uviedla,
že bola s otcom detí v kontakte do času podania trestného oznámenia za zanedbanie povinnej výživy.Neustále ho žiadala, aby výživné platil, on len sľuboval a tieto sľuby neplnil, preto sa nakoniec odhodlala
podať tak trestné oznámenie, ako aj návrh na zvýšenie výživného. Ona žije v nájomnom byte s deťmi.
Nikto jej s nákladmi na výživu detí nepomáha. Má už len brata, ten však žije v Novom Meste nad

Váhom, má svoju rodinu. Pokiaľ by si nevyrovnala dlh na nájomnom, prišla by aj o strechu nad hlavou.
Pokiaľ ide o výdavky súvisiace so zdravotným stavom, obidve deti tak ako ona nosia okuliare, V. chodí
na kardiológiu, má zvýšenú tepovú frekvenciu, musí mu kúpiť tlakomer, od januára 2020 s ním začala
chodiť do psychiatrickej ambulancie v Trenčíne, bolo mu diagnostikované ADHD. Mala náklady spojené
s užívaním bytu vo forme nájomného vo výške 150 €, no prišiel jej nedoplatok vo výške 440 € za rok

2019 v čoho dôsledku jej zvýšili predpis na sumu 180 €.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti
povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky
nerealizoval.

21. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.26. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

27. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej

povinnosti je to, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni rodičov, čo vyplýva z § 62 Zákona
o rodine. Životná úroveň dieťaťa sleduje životnú úroveň rodičov v obidvoch smeroch, t.j. ak u rodičov
nepoklesne z dôvodov zavinených (napr. svojvoľné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania), je dôvodné
premietnutie tejto skutočnosti aj do výživného.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene

pomerov na strane detí. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa príjem matky zvýšil, pretože
je riadne zamestnaná, no jej príjem sa neodráža na zvýšení životnej úrovne, poukazujúc na to, že z
jedného príjmu hradí náklady trojčlennej domácnosti. Náklady na výživu detí sa zvýšili primerane ich
veku, je to už šesť rokov od času, kedy sa výživné naposledy upravovalo. Na viac matka má výdavky
spojené so zdravotným stavom detí, nosia okuliare, uviedla, že syn chodí na kardiologické vyšetrenia.

Matka výživné na deti poberá, avšak ide o náhradné výživné, otec sa priamo na výžive detí nepodieľa
nijako a to dlhodobo, na viac bolo preukázané, že si neplnil vyživovaciu povinnosť ani k jeho ďalšiemu
dieťaťu, v čoho dôsledku bol odsúdený zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, a je voči nemu
vedené trestné stíhanie aj vo vzťahu k deťom U..

30. Otec nežije s matkou detí od konca mája 2018, pričom od júna 2018 je preukázané, že si
vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Tu je potrebné uviesť, že súd vychádzal zo zhodných tvrdení, nie
vzájomne si odporujúcich. Otec detí nijako nepreukázal, že matke výživné zaplatil, súd tak vychádzal
len zo zhodných tvrdení a to je suma 300,-€ cez p. K. a 300,-€ v auguste 2018, tieto sumy započítal
do zročného výživného. Je povinnosťou otca detí preukázať, že výživné zaplatil, za situácie, keď s

matkou nežije v domácnosti, keď je možné jednoducho odovzdať peniaze oproti podpisu či poukázať
bankovýmprevodom,ktorýjeoveriteľný,jenajehoťarchuodovzdávaťpeniaze"nadobréslovo".Tuvšak
súd uvádza, pokiaľ ide o dôveryhodnosť tvrdení otca detí, že možno mať o nich dôvodnú pochybnosť,
najmä poukazujúc na úver, za ktorého splácanie sa otec detí necíti byť zodpovedný, hoci sa javí byť
už vzhľadom k tomu, že mal záväzky už v čase rozvodu, že pravdou je, že účelom úveru bola úhrada

skorších nevýhodných úverov z čias manželstva. Nejaví sa byť racionálne tvrdenie otca detí vo výsluchu
v trestnom konaní, že by sa matka detí rozhodla zaviazať sa akýmsi úverom pri jej sociálnej situácii,
ktorý by minula nejasným spôsobom niekedy v roku 2018 či neskôr, a otec detí v dobrej viere na tento
neznámy účel "ručil" za jeho splácanie, hoci z neho nebude mať nijaký prospech. Logické sa javí, že
už v roku 2018 boli otec či matka detí zadlžení z úverov z čias manželstva, a matka detí sa to rozhodla

riešiť úverom, ktorého účel bol vyplatenie starších dlhov. Pokiaľ je v súčasnosti bremeno splácania len
na matke detí, javí sa to byť z pohľadu druhého dlžníka za konanie, ktorým znižuje životnú úroveň matky
detí ku svojmu prospechu.

31. Je potrebné uviesť, že otec detí nepreukázal svoje majetkové pomery riadne, v podstate bol súd

nútený zisťovať jeho majetkové pomery sám v záujme maloletých detí. V mimosporovom konaní súd
nie je viazaný len navrhnutými dôkazmi, ale musí zistiť skutočný stav, čoho účelom však nie je ochrana
procesne pasívneho účastníka konania. Je mylné sa domnievať, že procesnou pasivitou povinného,
najmä u osoby, ktorá nežije na Slovensku možno dosiahnuť, že súd bude vychádzať z nemajetnosti,
či neschopnosti dosiahnuť vyššiu ako minimálnu mzdu. Naopak, v prípade procesnej pasivity možno

aplikovať analogicky § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať z 20 násobku sumy životného minima.

32. Princíp podľa ktorého súd určil výživné je nasledovný, súd má za to, že napriek procesnej
pasivite otca zohľadňuje jeho skutočné schopnosti a možnosti, hoci je zrejmé, že nie vôľu.

33. Ako vyplýva z výsluchu otca v trestnom konaní od konca mája 2018 pracoval v Nemecku,
mal príjem cca 1400-1500,-€. Takýto príjem mal do konca októbra 2019, kedy ostal bez práce. Zo sumy
1450,-€ čo je priemer vyššie uvedeného súd odpočítal náklady na bývanie 250,-€, ktoré otec uviedol že
mal v zahraničí. Zvyšok 1200,-€ je tak cca suma, ktorá je blízka čistému príjmu akoby žil na Slovensku anemal mimoriadne výdavky spojené s prácou a životom v zahraničí. 40% z tejto sumy je primeraná suma
výživného na tri maloleté deti. Rodič by si mal byť vedomý, že tri vyživovacie povinnosti už podstatne
zasiahnu výdavkovú časť rozpočtu, nejde o pomer neprimeraný. Najlepšie je si to predstaviť tak, že

pokiaľ sumu výživného 480,-€ považuje za privysokú, tak len na svoju obživu aj po jej odrátaní a odrátaní
nákladov na bývanie zo sumy 1450,-€, mal stále k dispozícii sumu 720,-€!. Tiež je potrebné uviesť,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami, je to aj prednostná pohľadávka, rovnako, že dlhom na
výživnom nemožno argumentovať pri vymeriavaní výživného do budúcna, pretože dlh vznikol práve v
dôsledku neplnenia uloženej povinnosti.

34. Sumu 480,-€, súd vydelil počtom troch vyživovacích povinností (celkový počet vyživovacích
povinností) a vynásobil dvoma (čo je počet detí, o ktorých výživnom rozhodoval), dospel tak k sume
320,-€. Túto sumu súd rozdelil tak, že 170,-€ určil pre staršiu Q. a 150,-€ pre mal. V.. Toto výživné
považuje za primerané schopnostiam a možnostiam otca detí. Určil ho od 01.06.2018, pretože už vtedy
na výživu neplatil do 31.10.2019, dokedy mal príjem v určenej výške v Nemecku a opäť od 01.06.2020,

keďže sám otec detí v e-maile uviedol, že odchádza pracovať do Nemecka, kde súd vychádza opäť
z príjmu, ktorý predpokladajúc nie nižší ako predtým v Nemecku dosiahol. Za obdobie od 01.11.2019
do 31.05.2020 súd vychádzal z príjmu v Českej republike (príjmu, ktorý v danej krajine bol schopný,
alebo aj skutočne dosiahol), ktorý v prepočte na Euro bol 689,-€ mesačne. Tento príjem súd považoval
za tuzemský, poukazujúc na výdavky v Českej republike nie vyššie ako na Slovensku. Za rovnakého

princípu ako vyššie uvedeného súd vypočítal 40% z uvedenej sumy teda 275,-€, v prepočte na dve deti
183,-€. Výživné potom rozložil na 100,-€ na mal Q. a 83,-€ na mal V.. Výroky o výživnom, výrok I. o
bežnomod01.06.2020avýrokyII.aIII.ozročnomzvýšenomvýživnom,takupravujúzvýšenievýživného
podľa pravidiel uvedených v § 62, § 63, § 65 Zákona o rodine. Nemožno tvrdiť, že by platiť takéto výživné
presahovalo schopnosti otca, lebo vychádza z príjmu, ktorý on sám priznal či už v tomto alebo trestnom

konaní a nie je len fikciou podľa § 63 Zákona o rodine, ktorá by nezodpovedala realite, hoci by bola
zákonná. Suma 1130,-€ vo výroku II. je rozdiel medzi pôvodným a novo určeným výživným za uvedené
obdobie u mal Q. a suma 1031,-€ vo výroku III. u mal V.. Je preto taká vysoká, lebo obdobie, v ktorom
otec neplnil výživné v sume aká zodpovedala jeho schopnostiam a možnostiam bolo pomerne dlhé. V
skutočnosti je celková suma ešte vyššia, lebo do nej nie je zahrnuté výživné v pôvodne určenej výške,

ktoré nezaplatil. Súd však rozhodoval a uviedol, len rozdiel - zvýšené zročné výživné. Súd zohľadnil len
sumu 300,-€, ktorú odpočítal tak u mal. Q. aj u V. (u obidvoch detí spolu 600,-€). Splatnosť zročného
výživného súd určil mesiac, pretože niet dôvod na dlhšiu splatnosť, či úhradu v splátkach, keď si ani len
aktuálne výživné otec neplatí riadne. Dôvodom hodným osobitného zreteľa, prečo súd priznal výživné
spätne pred podaním návrhu je to, že možno prisvedčiť matke, že návrh nepodávala skôr len v dôsledku

dôverčivosti k sľubom otca detí, že výživné bude platiť primerane jeho schopnostiam a tomu, že si
vyživovaciu povinnosť neplnil a nie len k maloletým deťom U., čoho dôsledkom je aj jeho trestné stíhanie.

35. Otec detí má povinnosť platiť výživné k rukám matky, čo znamená že matka detí je osobou,
ktorej má byť výživné poukazované a je v záujme povinného rodiča, aby poukazoval platby spôsobom,

ktorý umožní prevzatie výživného a v jeho záujme preukázateľne.

36. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým deťmi zamietol. Dôvodom na zákaz
styku rodiča s deťmi je výlučne záujem maloletých detí na ich nerušenom duševnom vývine, výchove
a vyplýva z takého správania rodiča, ktoré spočíva nie len v zanedbávaní povinností rodiča, ale k

aktívnemu správaniu v rozpore so záujmom detí. V tomto prípade matka argumentuje tým, že otec sa o
deti nezaujíma a poukazuje na jeho škodlivé požívanie alkoholu a nezodpovedný prístup k rodičovským
povinnostiam. Bolo však zistené, že matka v podstate ešte do polovice roka 2018, po obnovení spolužitia
s ním udržiavala pomer, bol aj v kontakte s deťmi. Následne sa zdržiaval aj zdržiava v zahraničí a s
deťmi nie je v kontakte. Ničím nie je preukázané to, že by prípadný zákaz styku či jeho obmedzenie bolo

v záujme detí. Styk otca s deťmi nie je upravený, je tak ponechaný na dohode rodičov a vzhľadom k
veku detí najmä mal. Q., na vôli detí. Pokiaľ otec neprejavuje snahu o kontakt s deťmi, aktuálny stav
tak možno považovať za status quo, akceptované otcom aj deťmi. Nie je dôvod na taký vážny zásah do
rodičovských práv ako zákaz či úpravu styku jeho obmedzením. Hoci plnenie si vyživovacej povinnosti je
základná povinnosť rodiča, sankciou za jej neplnenie by nemalo byť obmedzenie rodičovských práv vo

forme styku, pretože narušenie vzťahových väzieb nekompenzuje, ale len prehlbuje. Napokon pokiaľ
by sa otec detí domáhal kontaktu s deťmi a bolo mu v tom bránené či deti kontakt odmietali, musel by
sa úpravy domáhať na súde, a rozhodovaniu v tejto veci by predchádzalo zisťovanie príčin, prečo tento
stav nastal. Zákaz styku by pre otca znamenal znemožnenie kontaktu s deťmi, hoci by sám skutočnúvôľu o stretávanie sa prejavil a napríklad deti či jedno z detí malo vôľu sa stretávať či komunikovať inou
formou. Súd tak nezistil žiadne vážne dôvody na zákaz styku otca s deťmi či úpravu vo forme jeho
obmedzenia, preto v tejto časti súd návrh zamietol.

37. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.

Poučenie:

Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske,
písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia

podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.