Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/319/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118204355
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7118204355.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v spore žalobcu: Y.. Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom T. Q.
X, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, s.r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, IČO:
36 721 981 a advokátom Mgr. Bc. Peter Kubák, so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 50 504 339 proti
žalovaným: 1/ Ľ. Š., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, L. W. M., zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Kotus,

so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 42 104 360, 2/ K.. R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, V., zastúpený
advokátkou JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 31 261 507 v konaní
o zaplatenie 135.000 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 15. januára 2019 č. k. 39C/16/2018-242

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.1.2019 č. k. 39C/16/2018-242.

Schvaľuje zmier v tomto znení :

Žalovaný v 1. rade sa zaväzuje do 30.11.2022 zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.000 €.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaväzujú do 30.11.2022 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 118.000 €.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaväzujú spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 10.000 €
v lehote do 30.11.2022.

Žalobca sa vzdáva akéhokoľvek nároku na príslušenstvo istiny, ktorú sa žalovaní zaviazali týmto
zmierom zaplatiť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
118.000 € s úrokom 7,5 % ročne od 5.9.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne od
16.9.2017 do zaplatenia, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade a
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd rozhodoval o nároku žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorá bola podľa tvrdení žalobcu poskytnutá
tak, že dňa 05.09.2016 poukázal na účet žalovaného v 2. rade K.. R. V. č.ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX sumu vo výške 118.000 € a peňažné prostriedky v hodnote 17.000 € odovzdal žalovanému v 1.
rade Ľ. Š. v hotovosti dňa 14.09.2016. Tvrdené skutočnosti žalobca preukazoval písomnou zmluvou o
pôžičkezodňa15.09.2016uzavretejmedzižalobcomakoveriteľomažalovanýmv1.radeakodlžníkom,

podľa obsahu ktorej zmluvy žalobca prenecháva dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 135.000 €,
ktoré je dlžník povinný vrátiť do 15.09.2017 k rukám veriteľa s úrokom z pôžičky 7,5 % ročne zo sumy135.000 €. Dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky prevzal vo výške 17.000 € v hotovosti
dňa 14.09.2016 a sumu vo výške 118.000 € požičiava ako sprostredkovateľ, ktorá suma bola uhradená
05.09.2016 na účet L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. S odkazom na predložené dôkazy žalobca

žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade zaplatiť mu 17.000 € a žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 118.000 €, keď z každej peňažnej sumy žiadal priznať aj nárok
na úroky z pôžičky 7,5 % ročne od 14.9.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania 5 % ročne od 16.9.2017
do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v 1. rade záväzok voči
žalobcovi nepopieral, potvrdil, že si od žalobcu požičal 135.000 € a vyjadril súhlas s úhradou celého
dlhu v splátkach. Súd poukázal tiež na dohodu sporových strán z 20.11.2017, podľa obsahu ktorej
splnenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 135.000 € s príslušenstvom malo byť pre budúcnosť
zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti „M. F.“, ktorej vlastníkom bola obchodná
spoločnosť YESS - SPORT CENTRUM s.r.o. Košice, a jediným spoločníkom a konateľom obchodnej

spoločnosti bol žalovaný v 2. rade K.. V.. Pretože k naplneniu uvedenej dohody nedošlo, uznesením
zo dňa 15.11.2018 č.k. 39C/16/2018-154 súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - rozostavanú
stavbu „M. F.“ aktuálne vo vlastníctve žalovaného v 2. rade na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo
výške 118.000 € s príslušenstvom. Vychádzajúc zo zistenia, že na žalovaného v 1. rade bol v konaní
Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Odk/94/2018 vyhlásený konkurz, ktorý bol skončený pre nedostatok

majetku úpadcu, súd konanie voči nemu zastavil aplikujúc § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii. Ako nedôvodnú hodnotil obranu žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie založenú na tvrdení, že nemal v úmysle so žalobcom uzatvárať zmluvu o pôžičke,
ale že sa dohodol so žalovaným v 1. rade na spoločnom podnikaní, pričom suma 118.000 € poukázaná
na jeho peňažný účet predstavovala vklad žalovaného v 1. rade do spoločného podnikania, finančné

prostriedky využíval iba žalovaný v 1. rade na zabezpečenie podnikateľských aktivít. Uvedené tvrdenia
žalovaného v 2. rade hodnotil pre nepredloženie iných dôkazov ako neúčinné popretie skutkových
tvrdení žalobcu. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v 2. rade
považujúc jeho návrh na vykonanie jeho výsluchu za dôkaz nepodstatný pre konanie. Vychádzajúc zo
zistenia, že na účet žalovaného v 2. rade boli poukázané finančné prostriedky 118.000 € dospel súd

k záveru, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej reálne naplnenie
vyplývalo z poukázania peňažných prostriedkov na účet dňa 05.09.2016. Súčasne konštatoval, že pokiaľ
aj nedošlo k vzniku záväzkového vzťahu z titulu zmluvy o pôžičke, žalovanému v 2. rade by svedčila
povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak prijal peniaze od žalobcu bez právneho dôvodu.
S odkazom na vyššie uvedené závery zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 118.000 €

vrátaneúrokovzistinyaúrokovzomeškaniauvádzajúc,žev častipríslušenstvapohľadávkynebolnárok
sporný. O náhrade trov konania rozhodol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa § 257
Civilného sporového poriadku (CSP) považujúc za dôvody hodné osobitného zreteľa dôvody zastavenia
konania voči žalovanému, ktoré vyplývajú zo zákona o konkurze a vyrovnaní. Vo vzťahu medzi žalobcom
ažalovanýmv2.radeaplikoval§255ods.1CSPhodnotiacžalobcuakoplneprocesneúspešnúsporovú

stranu, ktorej vznikol aj nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Proti výroku rozsudku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade a súvisiacemu výroku o náhrade
trov podal odvolanie žalobca s návrhom na uloženie povinnosti žalovanému v 1.rade na zaplatenie
nárokovanej pohľadávky. Žalovaný v 2. rade odvolaním napadol vyhovujúci výrok rozsudku a súvisiaci

výrok o náhrade trov konania žiadajúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu voči nemu
zamietne alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v odvolaní podanom z dôvodov podľa §365 ods. písm. f/, h/ CSP tvrdil, že neboli splnené

podmienky na zastavenie konania proti žalovanému v 1. rade podľa § 166e zákona č. 7/05 Z.z
a súd sa dopustil pochybenia lebo nezohľadnil, že sporná pohľadávka mala povahu pohľadávky
nedotknutej oddĺžením podľa § 166c ods. 1 písm. a/, c/ zák.č.7/05 Z.z, lebo žalobca ako veriteľ nebol
správcom upovedomený o vyhlásení konkurzu a pohľadávka mala byť zabezpečená záložným právom
k nehnuteľnosti.

6. Žalovaný v 2. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Zastával
názor, že vzhľadom na rozporné tvrdenia žalobcu a žalovaného v 2. rade, stanovisko žalovaného v 1.
rade a obsah zmluvy o pôžičke, súd nevykonaním jeho výsluchu zasiahol do jeho práva na spravodlivýproces. Predložil zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2016 a 14.09.2016 uzavreté medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade, na ktoré odkazovala aj súdom posudzovaná zmluva zo dňa 15.09.2016, dôvodiac,
že uvedené dôkazné prostriedky nemohol predložiť skôr, lebo nebol ich zmluvnou stranou a skôr nimi

nedisponoval, pričom uvedené dôkazy preukazujú existenciu zmluvného vzťahu práve medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade. Vytkol súdu nesprávnosť hodnotenia jeho procesnej obrany ako neúčinnej, keď v
zmysle zásady negatívnej dôkaznej teórie nemôže byť po ňom požadované preukázanie skutočnosti, že
zmluvu neuzavrel. A aj keď peňažné prostriedky boli poukázané na jeho účet, išlo len o platobné miesto,
nedokazuje to existenciu vôle uzavrieť zmluvu so žalobcom, osobitne ak žalovaný v 1.rade potvrdzoval

existenciu záväzku voči žalobcovi, pričom žalobca mal aj predkladať zmluvy o pôžičkách. Poukázal na
súdnu judikatúru, v zmysle ktorej pôžička môže byť založená aj na bezhotovostnom prevode peňazí
na účet tretej osoby, pričom existencia zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie plnenia
zo zmluvy o pôžičke, v ktorej záložnej zmluve vystupoval v postavení konateľa záložcu -obchodnej
spoločnosti YESS-SPORT CENSTRUM s.r.o. nezakladá jeho postavenie spoludlžníka. Uviedol, že aj
pre prípad existencie ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, nie je zrejmé z

čoho súd vyvodil nárok žalobcu na úroky z pôžičky, a ako stanovil jej splatnosť, ak žalobca existenciu
akéhokoľvek záväzku popieral. Odôvodnenie napadnutého rozsudku o existencii záväzkového vzťahu
s prihliadnutím na obsah listinných dôkazov a vyjadrenia sporových strán považoval za nepresvedčivé,
nevysporiadavajúce sa s podstatnými argumentmi strán sporu.

7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu potvrdil správnosť jeho odvolacích námietok a
uviedol, že uznáva svoj dlh vzniknutý požičaním sumy 135.000€, ktorý je ochotný uhradiť podľa dohody
so žalobcom. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2.rade potvrdil pravdivosť jeho obrany, uvádzajúc, že
jevýlučnýmdlžníkomzpôžičky,zopakoval,žepeniazeboliposkytnuténaúčetžalovanéhov2.rade,lebo
on účtom nedisponoval, a žalovaný v 2. rade o pôžičke so žalobcom nerokoval. Na svojom stanovisku

zotrval aj v ďalších podaniach , ktorými reagoval na vyjadrenia žalobcu a žalovaného v 2. rade.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2.rade namietal prípustnosť dôkazov-zmlúv o
pôžičkách z 17.08.2016 a 14.09.2016, ktoré mali byť uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v
1. rade dôvodiac ich oneskorením uplatnením, nakoľko vo vyjadrení k žalobe sa žalovaný v 2.

rade o nich nezmieňoval, a pojednávania na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej sa
nezúčastnil. Obranu žalovaného hodnotil ako účelovú, lebo tento finančné prostriedky nevrátil ako
omylom poukázané, a použil ich pre vlastné potreby, a s existenciou zmlúv na ktoré žalovaný v 2.
rade poukazoval sa strany sporu vysporiadali v ustanovenia posudzovanej zmluvy o pôžičke zo dňa
15.09.2016, v ktorej je uvedené, že žalovaný v 1. rade vo vzťahu k sume 118.000€ vystupuje ako

sprostredkovateľ.

9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na nedostatku svojej pasívnej vecnej
legitimácie,dôvodiac,žezáväzkovývzťahzpôžičkyexistovallenmedzižalobcomažalovanýmv1.rade,
jeho účet bol len platobným miestom, a spoločnosť YESS-SPORT CENSTRUM s.r.o. bola záložcom na

zabezpečenie pohľadávky žalobcu z pôžičky.

10.Vodvolacejreplikežalovanýv2.radektvrdeniamžalobcuvjehovyjadrenízopakovalsvojuprocesnú
obranu o neexistencii jeho pasívnej vecnej legitimácie, pretože výlučným dlžníkom je žalovaný v 1. rade,
ktorý aj uznal svoj dlh, a účet žalovaného v 2. rade bol len platobným miestom, poukázal na vyjadrenia

žalovaného v1. rade podporujúce jeho obranu, že nemal vôľu uzavrieť akúkoľvek zmluvu so žalobcom, a
stýmtoaniopôžičkenerokoval,ažezáložnázmluvazodňa20.11.2017bolapodpísanáaždňa5.3.2018,
čo vylučuje účelovosť postupu ako to tvrdí žalobca. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k
odvolaniu poukázal na uznanie záväzku žalovaným v 1.rade a zhodné skutkové tvrdenia žalovaných.

11. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade poukázal na potrebu overenia, či
žalovaný v 1. rade upovedomil správcu konk.podstaty o existencii záväzku a zdôraznil, že žalovaný
napriek uznaniu záväzku, doposiaľ na dlh nič neplnil. V odvolacej duplike k podaniam žalovaného v
2. rade hodnotil obranu žalovaného ako fabulovanie uvádzajúc, že obaja žalovaní mali vedomosť o
pôžičke,žalovanýv1.radepožičiavalpeniazeprežalovanéhov2.radeakosprostredkovateľ,aspoločne

sa zaviazali zabezpečiť pohľadávku 135.000€ zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo výlučnej
dispozícii žalovaného v 2. rade.12. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného v 1.rade v konaní Okresného súdu Košice I
sp.zn. 31OdK/94/2018 R.. Y. F. na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že v zozname veriteľov úpadcu
nebol evidovaný ako veriteľ žalobca, preto mu nebolo doručené ani oznámenie o vyhlásení konkurzu.

13. Na základe zhodného návrhu sporových strán bolo konanie prerušené uznesením odvolacieho súdu
čk 2Co/319/2019-526 zo dňa 2.6.2021 právoplatným 22.6.2021. Odvolací súd vo vecí ďalej konal potom,
čo v zákonnej lehote podľa § 163 ods. 2 CSP žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní.

14. Dňa 11.4.2022 žalovaný v 2. rade doručil súdu listinu - Zoznam oprávnených osôb a špecifikácia
rozsahu oprávnení k účtu zo dňa 28.1. 2016, ktorá sa týka práva žalovaného v 1. rade na disponovanie
s účtom žalovaného v 2. rade v Tatre banke a.s. č.ú. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý
boli poukázané finančné prostriedky 118.000€.

15. Krajský súd v Košiciach po posúdení odvolania žalobcu a žalovaného v 2. rade ako podaného včas

a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, považujúc za potrebné
doplniť a zopakovať súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, nariadil na prejednanie odvolania
pojednávanie na deň 12.04.2022. Strany sporu pred začatím prejednania veci navrhli odvolaciemu súdu
schváliť zmier podľa § 148 CSP v znení, ktorý vyplýva z výroku tohto uznesenia, keď súčasťou súdneho
zmieru bola tiež dohoda o náhrade trov konania.

16. Podľa § 148 ods. 1,2 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť (1). Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi (2).

17. Civilné sporové konanie favorizuje vôľu sporových strán pri riešení medzi nimi existujúcich sporných
nárokov, preto strany sporu môžu kedykoľvek v priebehu súdneho konania uzavrieť zmier, a súd sa má
o uzavretie zmieru vždy pokúsiť. Východiskom pre uzavretie zmieru je hmotno-právna úprava sporných
nárokov, ktorá z procesného hľadiska ukončuje súdny spor, a pri ktorej súd vyhodnocuje súlad zmieru s
hmotnýmprávom.Jeprípustné,abysastranysporudohodliajnatom,čoneboloobsiahnutévpôvodnom

predmete konania, ako i na rozsahu nižšom, než bol predmetom žaloby, pokiaľ takto prejavená vôľa v
súdnom zmieri o vymedzení práv a povinností žalobcu a žalovaného je súladná s hmotným právom. Za
takýchto okolností je súd v zásade povinný zmier rešpektovať.

18. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§488 OZ). Záväzky vznikajú z právnych úkonov,
najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedenýchvzákone(§489OZ).Ustanoveniaozáväzkoch,ktorévznikajúzozmlúv,sapoužijúprimerane
aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy
(§492 OZ). Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné (§585

ods. 1 veta prvá OZ). Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§657 OZ).

19. Dobrovoľný záväzok na splnenie peňažného dlhu nie je zákonom limitovaný, keď takto prejavená
vôľa sa môže vzťahovať tak k nárokom zo záväzkov zmluvných ako i mimozmluvných, rovnako tak

premlčaných, či domnelých, keď účelom zmieru je dosiahnutie dohody o sporných nárokoch. Prejavená
vôľa žalobcu a žalovaných zodpovedá obsahu prejednávanej veci, a odvolací súd konštatoval, že zmier
nie je v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, preto ho schválil. Pretože sporové strany sa
dohodli tiež o náhrade trov konania, ktorá dohoda neodporuje žiadnemu zákonnému ustanovenia, toto
rozhodnutie o náhrade trov a ich výške je súčasťou výroku uznesenia a schválení súdneho zmieru.

20. V zhode s ustanovením § 391 ods. 1 CSP odvolací súd súčasne rozhodol o zrušení odvolaním
napadnutého rozsudku.

21. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa

15.11.2018 č.k. 39C/16/2018-154 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 13.1.2020 č.k.2Co/320/2019-504, splnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade na
zaplatenie 118.000 € s príslušenstvom je zabezpečené zriadením sudcovského záložného práva podľa
§ 343 ods. 1 CSP. Nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia získal veriteľ postavenie záložnéhoveriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky
v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Civilný sporový poriadok súčasne v § 344
CSP ustanovuje, že na zabezpečovacie opatrenie sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom

opatrení.Podmienkyzmenyresp.zrušeniazabezpečovaciehoopatreniapreprípadzriadeniazmluvného
záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu alebo inej zmeny pomerov majúcej vplyv na
odôvodnenosť existencie súdom zriadeného záložného práva sa budú spravovať ustanoveniami § 334
CSP resp. § 338 CSP.

22. O vrátení súdnych poplatkov, ak naň vznikol sporovým stranám nárok, rozhodne súd prvej inštancie
(§ 12, § 14 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).