Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 12, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209186
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121209186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar.
X.X.XXXX bytom u otca, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Prešov, pochádzajúceho z matky B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, C. , právne zastúpenej JUDr.
Martinou Řeřichovou, PhD., advokátka s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25, Humenné a otca D.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, F. v konaní o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 30P/246/2021-72 zo dňa 4.4.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zníženia výživného voči mal. A. na sumu
50,- eur mesačne.

Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh matky
zamietol. Žiadnemu z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podala odvolanie matka.

Ustanovený opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie matky nie je dôvodné.Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. A. žije
s otcom, matka sa o jeho výchovu nezaujíma, nie je s ním v osobnom kontakte. Výška vyživovacej

povinnosti bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 28P/20/2020 zo dňa
5.10.2020, ktorým súd zvýšil výživné z 60 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne. Matka návrh na
zníženie výživného odôvodňuje ukončením práce v zahraničí a poklesom jej príjmu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci,
ktorý následne správne právne posúdil. Matka v minulosti vykonávala prácu ošetrovateľky v Rakúsku,
v súčasnosti pracuje na 14 dňové turnusy ako opatrovateľa v spoločnosti G., C.. Matka nevysvetlila,
z akého dôvodu pracuje na 14 dňové turnusy a v akých časových intervaloch vykonáva prácu. Za
daných skutkových okolností súd návrh matky na zníženie výživného zamietol. S prijatými skutkovými
závermi aj právnym posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pričom svoje rozhodnutie

argumentuje nasledovne.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu

vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase
vydaniapredchádzajúcehorozhodnutiasokolnosťamivčasenovéhorozhodnutia,pričompredpokladom

takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného
rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných
nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie
či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je

nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

V nadväznosti na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu otca správne skúmal zmenu pomerov, ktorá by od času poslednej úpravy výživného
hmotnoprávne odôvodnila rozhodnutie o zmene jeho výšky. Sledujúc zákonné kritéria určovania
výživného, uvedené v § 75 ods. 1 zákona o rodine, ani odvolací súd nezistil dôvod pre vyhovenie

návrhu matky. V čase predchádzajúcej súdnej úpravy matka vykonávala prácu ošetrovateľky v Rakúsku.
V súčasnosti pracuje ako ošetrovateľka na Slovensku, jej príjem predstavuje 450 až 500 Eur mesačne.
Pracuje na 14 dňové turnusy. Podľa webového portálu www.platy.sk , je priemerný mesačný príjem na
pozícii opatrovateľ v meste D. pri plnom pracovnom úväzku 909 Eur mesačne, čo v čistom predstavujesumu 710 Eur mesačne. Je potrebné mať za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať
príjem aspoň na tejto úrovni. Výživné vo výške 100 Eur mesačne tak predstavuje 14,08 % čistého príjmu
matky. Podľa materiálu uverejneného na portáli https://vyzivne.justice.cz/kalkulacka-vyzivneho/, ktorý

odvolací súd používa ako pomôcku pre určovanie spravodlivej výšky výživného vo svojej rozhodovacej
činnosti, je odporučená výška výživného vo vekovej kategórii 10-14 rokov pri existencii 2 vyživovacích
povinností 15% čistého príjmu povinného rodiča.

Ďalším relevantným kritériom určovania výživného sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. V tomto
smere správne súd prvej inštancie predpokladal zvýšenie výdavkov mal. A., čo možno vyvodiť z jeho
prirodzeného, najmä fyzického, vývinu, v dôsledku ktorého dieťa kladie zvýšené požiadavky na stravné,
ale aj ošatenie, obuv, či športové aktivity. Bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania má odvolací súd
za to, že aj odôvodnené potreby dieťaťa kontraindikujú zníženie výživného.

Matka v podanom odvolaní namieta, že príjem otca jej oveľa vyšší ako jej príjem a nedostatok
zohľadnenia tejto skutočnosti pri rozhodnutí súdu. V kontexte tejto odvolacej námietky poukazuje
odvolací súd na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, ktoré ako hlavné kritéria určovania výživného
považuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tiež odôvodnené potreby dieťaťa.

Ak by sa od poslednej úpravy podstatným spôsobom zvýšil príjem rezidentného rodiča, táto okolnosť
sama o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného zo strany povinného rodiča, v opačnom prípade
by sa potieral zmysel ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, pojednávajúci o práve dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni obidvoch rodičov. Výnimku z tejto zásady by smeli predstavovať prípady, kedy
v predchádzajúcom konaní o úprave výživného bolo prihliadnuté na nízky príjem rezidentného rodiča,

dosahovaný z objektívneho dôvodu, napr. rodičovská dovolenka a racionálne táto okolnosť zdôvodnila
vyššie výživné zo strany povinného rodiča. Uvedené však nie je prejednávaný prípad. Okrem toho,
príjem otca (750 Eur) nie je oveľa vyšší ako príjem, ktorý v zmysle bodu 12. odôvodnenia tohto
rozhodnutia je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať.

Zhrnúc teda vyššie uvedené, od poslednej úpravy výživného nevzhliadol odvolací súd takú zmenu
pomerov, ktorá by dôvodila vyhovieť návrhu matky. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z tohto
dôvodu považuje odvolací súd za vecne správne a toto potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému

z účastníkov podľa § 55 CMP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).