Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120394025
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6120394025.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17.
Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G., H.
k Vodojemu 209/ 9, 010 03 Žilina, podnikajúci pod obchodným menom E. F. H. D., s miestom podnikania
CestakVodojemu209/9,Žilina-Budatín,IČO:10942068,ozaplatenie2.400eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17.
Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G., H.

k Vodojemu 209/ 9, 010 03 Žilina, podnikajúci pod obchodným menom E. F. H. D., s miestom podnikania
CestakVodojemu209/9,Žilina-Budatín,IČO:10942068,ozaplatenie2.400eurspríslušenstvom,takto

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.400 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 2.400 eur od 7.10.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2400
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2400 eur od 7.10.2020 do zaplatenia a náhrady

trov konania na tom skutkovom základe, že je vlastníkom nehnuteľnosti, - polyfunkčný dom súp. č. XXXX
na pozemku KNC parc. č. XXX/X v kat. území I., zapísaného na LV č. XXXX. Žalobca dňa 16.6.2017
uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytového priestoru, ktorou prenajal žalovanému ako nájomcovi
prízemný nebytový priestor v polyfunkčnom dome súp. č. XXXX o podlahovej ploche 120 m2. Žalovaný
na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru mal povinnosť mesačne uhrádzať nájomné, ktoré
mesačne predstavujú sumu 600 eur a túto povinnosť si nesplnil a neuhradil nájomné, a to za obdobie
jún, júl, august a september roku 2020 teda 4 x 600 eur prestavuje žalovanú sumu vo výške 2400 eur.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uplatnený nárok žalobcu neuznáva. Potvrdil, že dňa
16.6.2017 uzatvoril zmluvu o nájme nebytového priestoru za mesačné nájomné v sume 600 eur, avšak
z dôvodu prijatých opatrení v snahe zabránenia šírenia nákazy choroby Covid-19 nemohol predmetnýpriestor od marca 2020 využívať a listom zo dňa 5.6.2020 žalobcovi doručil okamžité skončenie nájmu
v zmysle čl. 8 ods. 2 zmluvy a je toho názoru, že nájomný pomer skončil v mesiaci jún 2020. Nebol teda
povinný platiť prenajímateľovi nájomné za uvedené mesiace. Zároveň prehlásil, že na uplatnený nárok

mu žalobca nevystavil faktúry, preto ich ani nevedie v účtovníctve.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Strany sporu na pojednávaní zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle písomných podaní.

Súd vzal za nesporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 16.6.2017
zmluvu o nájme nebytového priestoru s príslušenstvom, ktorej predmetom nájmu podľa čl. 2 zmluvy

bol prízemný nebytový priestor v polyfunkčnom dome v kat. území I., Palárikova súp. č. XXXX, a to
o podlahovej ploche 120 m2. Cena predmetu nájmu bola dojednaná v čl. 5 bod 1 zmluvy, a to vo výške
600 eur ako mesačný nájom za nebytové priestory a spôsob platby nájomného bol dojednaný v čl. 5 bod
2 zmluvy tak, že nájomné vo výške 600 eur bude splatné vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci,
atomesiacvoprednaúčetprenajímateľaalebovhotovostikrukámprenajímateľa.Zmluvabolauzavretá

na dobu neurčitú (čl. 4 zmluvy).

Listom zo dňa 5.6.2020 (č.l. 21) žalovaný adresoval žalobcovi skončenie nájmu s oznámením, že
vzhľadom k dlhodobému poklesu tržieb i pred pandémiou a narastajúcemu dlhu na nájomnom ukončuje

ku dňu 15.6.2020 nájomný vzťah, ktorý vznikol nájomnou zmluvou dňa 16.6.2017 v súlade s čl. 8 ods.
2 nájomnej zmluvy.

Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a
musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde
o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s

ktorýmihospodáribytováorganizáciazaloženánárodnýmvýborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieť
najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená

všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Nájom (podnájom) nebytových priestorov, ako osobitný druh nájmu, je na základe odkazovej normy
§ 720 OZ upravený v zákone o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tento zákon je svojím

postavením k Občianskemu zákonníku lex specialis k lex generalis. Z tohto vzťahu vyplýva, že jeho
použitie má vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o nájme vždy prednosť.
V prípade, keď osobitná úprava nebude určitú otázku upravovať, je potrebné použiť všeobecné
ustanovenia o nájomnej zmluve (§ 663 až 684 OZ), ale tiež všeobecné ustanovenia 1. časti Občianskeho
zákonníka, z ktorých bude najčastejšie prichádzať do úvahy aplikácia ustanovení o právnych úkonoch

(§ 34 a nasl.).

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V konaní mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkovo-
právny vzťah na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru s príslušenstvom v zmysle zákona
č. 116/1990 Zb.. V danom prípade žalobca ako prenajímateľ domáhal sa zaplatenia nájomného
dohodnutého medzi stranami na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov a nebolo sporné, že
túto zmluvu uzatvorili s dojednanou výškou mesačného nájomného 600 eur a na dobu neurčitú. Nebolo

sporné ani to, že žalovaný neuhradil nájomné za mesiac jún až september 2020, t.j. 4 x 600 eur
spolu vo výške 2400 eur (uvedené skutočnosti žalovaný nepopieral). Uviedol, že nájomné za uvedené
obdobie neplatil z dôvodu pandémie ochorenia Covid-19 a prijatých opatrení, pričom súd jeho procesnú
obranu vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko tieto opatrenia nemali žiadny vplyv na povinnosť strán
plniť dohodnutý zmluvný záväzok, a teda žalovaný bol povinný platiť dohodnuté nájomné vo výške

a spôsobom ako bolo dohodnuté v zmluve (čl. 5 zmluvy).

V čase rozhodovania súdu zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený v októbri

2020, keďže žalovaným predložený list ako okamžité skončenie nájmu k 15.6.2020 súd posúdil ako
neplatné s poukazom na ustanovenie § 10 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov (ak
sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne
bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak). Zákon upravuje možnosť skončenia nájomného vzťahu
v prípade zmluvy o nájme uzavretej na čas neurčitý veľmi široko. Nájom na čas neurčitý môže tak

prenajímateľ, ako aj nájomca vypovedať kedykoľvek bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
Formálnou podmienkou platnosti výpovede je zákonom požadovaná písomná forma. Ustanovenie § 10
citovaného zákona má dispozitívny charakter, čo znamená, že sa účastníci môžu od neho odchýliť. Je
preto možné, aby si zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli určité výpovedné dôvody. V danom
prípade zmluvné strany boli viazané úpravou v zmluve čl. 8 (skončenie nájmu). Podľa ustanovení §

12 citovaného zákona výpovedná lehote je 3 mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Vychádzajúc z platne uzavretej zmluvy o nájme
nebytového priestoru ani námietky žalovaného (žalobca mu nevystavil faktúry a nevedenie faktúry
vúčtovníctve)súdnepovažovalzadôvodnéa spoukazomnačl.5bod2zmluvyjednoznačnevyplýva,že
žalobca ako prenajímateľ nebol povinný žalovanému vystavovať faktúry za nájom za jednotlivé mesiace

a na druhej strane podľa zmluvy bolo povinnosťou žalovaného platiť pravidelné nájomné vo výške
600 eur mesačne. Keďže žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil, neuhradil dohodnuté nájomné za
mesiac jún až september 2020 spolu v sume 2400 eur súd žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal z titulu
neuhradeného nájomného zaplatiť žalobcovi túto sumu.

Žalobca popri istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy tj.mesačnej platby nájomného a to od jej splatnosti (15. dňa v mesiaci vopred) až do zaplatenia. Nárok
na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným

predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné
plnenie a jej zročnosť. Keďže žalovaný v lehote splatnosti mesačné nájomné nehradil dostal sa do
omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd návrhu v tejto časti príslušenstva pohľadávky vyhovel
a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
(o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. S poukazom na plný úspech žalobcu vo veci súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

20.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).