Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822010259
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7822010259.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci proti obžalovanému 1/E. J. a
spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2023,
o odvolaní obžalovaných E. J. a E. T. proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.11.2022, sp.

zn. 3T/108/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných E. J. a E. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných E. J. a E. T. za vinných, a to obžalovaného E.
J. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z. z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) citovaného Tr. zák. v súbehu s prečinom

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) citovaného Tr. zák. a obžalovaného E. T.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z. z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) citovaného Tr. zák. v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 citovaného Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 28.05.2022 okolo 17.30 h v obci H., okres C., po predchádzajúcej dohode, pod vplyvom alkoholu,

vnikli do dvora rodinného domu č. XXX, kde má trvalý pobyt poškodený U. H. takým spôsobom,
že si otvorili neuzamknutú bránku oploteného dvora, kde fyzicky napadli U. H. takým spôsobom, že
obžalovaný E. J. ho udrel do oblasti krku, následkom čoho spadol na zem, následne obaja obžalovaní
ho kopali do oblasti rebier, a keď sa postavil, obžalovaný E. T. ho udrel dreveným polenom po ruke v
oblasti lakťa a následne na to s nožom v tom čase s uzatvorenou čepeľou v ruke sa mu obžalovaný E. J.
začal vyhrážať, že ho zabije, a keď sa ním oháňal, postavila sa pred neho poškodená U. C. v snahe mu

zabrániť v útoku na U. H., ktorú porezal kovovým výčnelkom noža na dlani pravej ruky a v ďalšom útoku
obžalovaným zabránili tam prítomné osoby, pričom pri odchode obaja obžalovaní sa poškodenému U.
H. vyhrážali zabitím takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie
a poškodený U. H. po útoku obžalovaným E. J. utrpel povrchové zranenie - odreninu v oblasti pravej
kľúčnej kosti, dĺžky 12 cm a šírky 3-5 mm a poškodená U. C. utrpela reznú ranu v oblasti spodiny dlane
pravej ruky na malíčkovej strane, dĺžky cca 2,5 cm, zranenie ktoré si vyžiadalo jednorazové lekárske

ošetrenie.

Za to im okresný súd uložil:

Obžalovanému E. J. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. a na priťažujúce

okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Tr. zák. (per analogiam) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému E. T. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. a na priťažujúce
okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.
zák. (per analogiam) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému E. J. povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej U.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, z titulu bolestného (5 bodov á 22,50 eur) v celkovej výške 113,30

eur (stotrinásť eur a tridsať centov).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obžalovaní E. J. a E. T..
Obžalovaný E. J. čo do výroku o zaradení pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu a
obžalovaný E. T. čo do výroku o treste. Podané odvolania následne aj bližšie písomne odôvodnili.

Obžalovaný E. J. tým, že jedná sa u neho len o prečin a jeho náprava bude lepšie zaručená v
ústave s minimálnym stupňom stráženia. Umiestnením v strednom stupni stráženia by u neho došlo k
neodôvodnenému obmedzeniu, prerušeniu sociálnych väzieb, obmedzeniu možnosti výkonu práce, ako
aj ďalšieho vzdelávania. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia a jeho zaradení na výkon trestu do

ústavu so stredným stupňom stráženia absentujú akékoľvek dôvody, prečo súd prvého stupňa rozhodol
daným spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie čo do výroku, ktorým bol zaradený
na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
zrušil a rozhodol sám tak, že na výkon trestu odňatia slobody ho zaradí do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Odvolanie odôvodnil aj obžalovaný E. T. a to tým, že priznal vinu a súd v rozpore s mimoriadnym
znížením trestu odňatia slobody mu neuložil trest na spodnej hranici.

K odvolaniu obžalovaných sa vyjadril prokurátor tak, že obžalovaný E.E. T. bol doposiaľ 3 - krát súdne
trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.6.2022, keď bol uznaný vinným z

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovanému bol uložený
trest v súlade s ustanovením § 38 ods. 2,4 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h),m) Tr. zák. a okresný
súd obžalovanému uložil trest v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016,
a teda v konečnom dôsledku znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ako pri uzavretí a schválení

dohody o vine a treste v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. K odvolaniu obžalovaného E. J.
prokurátor uviedol, že tento má v registri trestov 4 záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 1T/145/2014 bol uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
d) Tr. zák. a iné a uložený mu bol úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne
so zaradením pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Dňa 5.11.2015 bol

podmienečne prepustený a určená mu bola skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Dňa 8.10.2019 mu bol
nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý vykonal dňa 8.3.2020. Obžalovaný E. J. v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Dôvodnosť zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia vyplýva jednak zo závažnosti spáchaného trestného činu - zločinu, ktorého sa dopustil so

zbraňou a rovnako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má záznamy za priestupky násilného
charakteru na úseku občianskeho spolužitia.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Okresnýsúdnahlavnompojednávanípovykonanomdokazovanízistilskutkovýstavtaký,akojeopísaný
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
V prípravnom konaní obžalovaný E. T. využil svoje právo a k jeho trestnej veci odmietol vypovedať.

ObžalovanýE.J.savprípravnomkonaníkspáchaniuskutkunepriznal,potvrdillenkonfliktmedzirodinou
poškodeného a to, že poškodeného udrel rukou do tváre.

Obžalovaní v úvode hlavného pojednávania zmenili svoj postoj a výslovne prehlásili, že sú vinní zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d),

f), g), h) Tr. por. kladne prehlásili, že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu,
že boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola im daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a mohli sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumejú právnej kvalifikácii skutku, ako
konkrétnych trestných činov, že boli oboznámení s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečiny,
ktoré sú im kladené za vinu, a že sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok. Na základe
uvedených prehlásení, okresný súd u obžalovaných v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal

ich vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa menovaní priznali k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a náhrade škody.

Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z obsahu spisového materiálu, obsahujúceho množstvo

dôkazov, s ktorými sa okresný súd oboznámil.

Aj priznanie sa obžalovaných na hlavnom pojednávaní bolo v súlade s obsahom celého ďalšieho
spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov bolo možné vyvodiť záver, že obžalovaní úmyselným
konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím

a inému sa vyhrážali smrťou takým spôsobom, že by mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom obžalovaný
E. J. aj tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Týmto svojím konaním naplnili
všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., a taktiež prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 (u
obžalovaného E. T.) a podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (u obžalovaného E. J.), pričom tieto prečiny

spáchali spoločným konaním, teda v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Závažnosť konania obžalovaných je nutné vidieť v tom, že svojím konaním narušili záujmy spoločnosti
na ochrane domovej slobody, života a zdravia občanov.

Obžalovaný E. J. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, t.č. nikde nepracuje a jeho
správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Výpis z ústrednej evidencie priestupkov
však zaznamenáva niekoľko priestupkov, a to aj násilného charakteru. Doposiaľ bol päťkrát súdne
trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.09.2021, v spojení v rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.07.2022, keď mu bol pre prečin podľa § 364 ods. 1 a § 194 ods.

1,2 písm. a) Tr. zák. uložený úhrnný trest povinnej práce v trvaní 300 hodín.

V mieste trvalého bydliska je všeobecne hodnotený aj obžalovaný E. T.. Menovaný nikde nepracuje a
priestupkov sa nedopúšťa. Doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu
Rožňava zo dňa 29.06.2022, sp. zn. 2T/20/2020, kedy mu bol pre prečiny podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.

zák. a § 156 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu okresný súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, §
38 ods. 2, 4 Tr. zák. s tým, že prihliadol na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaní sa priznali k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali (§ 36 písm. l) a na dve priťažujúce okolnosti - obžalovaní
spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h) a boli už za trestný čin odsúdení (§ 37 písm. m) Tr. zák.

Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.

d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy
označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k
väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého
vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právneúčinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie
súdu o druhu a výške trestu.

Okresný súd mal za to, že v danom prípade prichádza do úvahy použitie takéhoto výkladu zákona,
a preto po prijatí vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny v konečnom dôsledku znížil trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Takto bol
obžalovaným uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonajú
diferencovane - obžalovaný E. J. v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovaný

E. T. v ústave na výkon trestu s minimálnym trestom stráženia.

Odvolací súd s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa plne stotožnil. Okresný súd rozsudok riadne a
presvedčivo odôvodnil. Obžalovanému E. T. bol uložený zákonný a spravodlivý trest vzhľadom na jeho
predchádzajúce odsúdenia a obžalovaný E. J. bol zákonne zaradený pre výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže dôvody rozhodnutia okresného súdu

sú úplné a spravodlivé, odvolací súd sa s nimi úplne stotožnil, a preto nepovažuje za potrebné dôvody
svojho rozhodnutia opakovať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.