Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607200463
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:2607200463.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, Bratislava a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36864421, proti povinnému: F. A., bytom W. S. XXX/X, O., o vymoženie 677,16 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,

č.k. 6Er/1199/2008-30 zo dňa 18. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por. z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie
odôvodnil § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Ex.por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 174,48 eur, a to
časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 71,11 eur
vrátane 19% DPH za 9 začatých hodín exekučnej činnosti á 6,64 eur (za žiadosť o udelenie poverenia
15 min., upovedomenie o začatí exekúcie 15 min., výzvu na splátky 15 min., súčinnosť SP - FO 20 min.,
súčinnosť MSÚ 20 min., súčinnosť ODI 20 min., súčinnosť OO PZ doručenie 20 min., urgenciu splátok
20 min., súčinnosť SP - FO 20 min., súčinnosť SP - FO 20 min., urgenciu splátok 20 min., súčinnosť

SP - FO 20 min., súčinnosť SP - FO 20 min., súčinnosť OS OR KE 20 min., súčinnosť OS OR TN 20
min., oznámenie OS OR KE 20 min., upovedomenie o spôsobe vyk. ex. peňažné plnenie 20 min., príkaz
na začatie exekúcie obchodný podiel 30 min., exekučný príkaz 30 min., návrh na zastavenie 15 min.,
predloženie špecifikácie 30 min., 6x oznámenie o ukončení ex. konania - ODI, SP, MsÚ, OO PZ, OS
OR KE a OS OR TN 90 min.) v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu, sp.zn. 1 MCdo/7/2006, paušálnu
odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. v uplatnenej výške 59,26 eur

vrátane 19% DPH a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 44,11 eur vrátane 19 %
DPH (za poštovné, bankový poplatok, použitý papier a toner, obálky, spisový obal, šeky a internet). Za
kancelárskenáklady(manipuláciasospisom)vovýške8,07eurbezDPHexekútoromuplatňovanúsumu
nepriznal, nakoľko ide o administratívne náklady, ktorých náhrada už je zahrnutá v odmene exekútora
podľa § 25 cit. vyhl. a v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trenčíne (uznesenie, sp.zn.
8CoE/5/2008 zo dňa 27.08.2008). Rovnako mu nepriznal odmenu za vrátenie poverenia súdu 30 min.,

nakoľko sa jedná o administratívne úkony a vyúčtovanie trov exekúcie 30 min. je uvedené duplicitne
(predloženie špecifikácie). Pokiaľ ide o hotový výdavok za použitý papier a toner, súd prvého stupňa
exekútorovi priznal náhradu vo výške 0,05 eur/A4, t. j. v sume 6,15 eur, v zmysle rozhodovacej praxe
Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 16CoE/86/2011.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ v

spojení s § 221 ods. 1 písm. d/, e/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Uviedol,že nesprávnosť rozhodnutia spočíva v tom, že oprávnený nepodal návrh na zastavenie exekúcie.
Súdny exekútor konal bez pokynu oprávneného. Zastavenie exekúcie je nesprávne a predčasné.
Povinný sa v stave nemajetnosti nachádza zrejme len prechodne. Vzhľadom na vek povinného,

jeho pracovnú schopnosť a ostatné pomery je veľmi pravdepodobné, že sa buď zamestná, alebo
získa iný pravidelný príjem, napr. z podnikania, alebo získa majetok darom, prípadne dedením.
Zastavenieexekúcievšakspôsobíohrozenielegitímnychajudikovanýchnárokovoprávneného.Dôvodil,
že súd prvého stupňa otázku nemajetnosti povinného posúdil zo skutkového, ako aj z právneho
hľadiska nesprávne. Nesprávnym postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom vo

vzťahu k oprávnenému. Napadnuté uznesenie je zároveň nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné
odôvodnenie. Svoje stanoviská prvostupňový súd bližšie nerozvádza, nekonkretizuje, nepoukazuje na
vykonané dokazovanie, neuvádza, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Upozornil na doktrínu
Ústavného súdu, v zmysle ktorej nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim

súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva
na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných

skutočnostínezhodnotil.Rozhodnutievšeobecnéhosúdumusíbyťkonzistentnéajehoargumentymusia
podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade
aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými

skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba také rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, či čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č.
5205 026878 zo dňa 16.01.2007 poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. vykonaním

exekúcie na vymoženie 677,16 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn.
SR 4231/06 zo dňa 22.09.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2006 a vykonateľnosť dňa
12.10.2006. Napadnutým uznesením následne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por. z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to na základe návrhu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 27.09.2010, ktorý došiel súdu prvého stupňa dňa 28.09.2010.

Na náhradu trov exekúcie vo výške 174,48 eur zaviazal oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods.
2 Ex.por.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa
nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex.por. a umožniť
pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu
neplnením judikovanej povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo
trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel

základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia
končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Ex.por., čo sa prirodzene
dotýka aj ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por., upravujúceho prípad, keď majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť
exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie
alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného
relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným, vedeným v rámci exekučného konania,predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd
nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie,
môže si vyžiadať listiny, spisy a pod.

Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje
zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale aj uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Ak sa teda v priebehu exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok,
ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Tento dôvod je naplnený

aj vtedy, ak dôjde k vymoženiu časti pohľadávky oprávneného, a s tým súvisiacich trov exekúcie, avšak
majetok dlžníka nepostačuje na vymoženie ďalších trov exekúcie potrebných na ďalšie vymáhanie
pohľadávky. V takých prípadoch trovy exekúcie hradí oprávnený, resp. štát (cestou exekučného súdu),
ak predmetom exekúcie boli pohľadávky na výživnom.

Exekučný súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od

súdneho exekútora alebo oprávneného), nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo,
ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak. Ex.por. však v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje
oprávnenie ani povinnosť súdneho exekútora podať návrh na zastavenie exekúcie v prípade, že povinný
je nemajetný.

Odvolací súd uzaviera, že právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnený záujem,
aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. V preskúmavanej veci je však plne
opodstatnené, v odvolaní uvedené tvrdenie oprávneného, podľa ktorého je vzhľadom na vek, pracovnú
schopnosť a ostatné pomery povinného veľmi pravdepodobné, že
sa buď zamestná, alebo získa príjem z podnikania, majetok darom, prípadne dedením. Ak by sa teda

exekúcia zastavila, oprávnený by síce mohol podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného,
ale jeho pohľadávka by už mohla byť premlčaná.

Odvolací súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že súd prvého stupňa rozhodnutie vo výroku o
zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por. oprel len o návrh súdneho exekútora

na zastavenie exekúcie zo dňa 27.09.2010, ktorý však preskúmavané exekučné konanie neviedol
vyčerpávajúco. Súdny exekútor tak nedostatočne zistil majetkové pomery povinného, ktorý je navyše v
produktívnom veku, a preto sa exekučné konanie javí ako predčasne zastavené.

Pre úplnosť odvolací súd s poukazom na predčasné zastavenie exekúcie uvádza, že zo strany súdu

prvého stupňa bolo zároveň predčasné rozhodovať aj o trovách exekúcie, keďže v zmysle ustanovenia §
200 ods. 2 Ex.por. súd rozhodne o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie pri rozhodnutí o zastavení
exekúcie, prípadne analogicky aj v prípade, ak sa exekúcia zastavuje ex lege.
Z uvedených dôvodov, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti, pričom súd
prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.