Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210205142
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4210205142.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/
XX, U., o vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 914 eura s príslušenstvom, trov konania a trov

exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. marca 2022 pod
č.k. 5Er/304/2010-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 5Er/304/2010 (EX 2499/2010) vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Druhým výrokom priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83
eura a tretím uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi 39,83 eura
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §
57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku,

§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 3,
4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého,PhD.dňa15.03.2010domáhalavykonaniaexekúcienavymoženiepohľadávkyvočipovinnému
vo výške 914 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
20796/09 zo dňa 08.12.2009. Dňa 04.05.2010 súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie

exekúcie. Prvoinštančný súd preskúmal zmluvu o úvere č. 2540357 zo dňa 25.02.2009 uzavretú medzi
oprávnenou a povinným ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 18. je obsiahnutá
rozhodcovská doložka. Mal za to, že zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi
oprávnenou a povinným je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy
bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje
označenie povinného aj ako podnikateľa, túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, žev danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

1.2. Zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnenou je podaná
žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné
podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane všeobecných podmienok poskytnutie úveru,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol
zvlášť upozornený, ktoré by s ním bolo zvlášť dojednané, on by bol s ním súhlasil a prejavil by svoj súhlas
podpisom. Mal za to, že podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s

rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav
vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez
vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv.

1.3. Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je
vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to vychádzal z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je

spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

1.4. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávnenej, keďže oprávnená predložila
súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie zo zákonného
ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú.
Preskúmanímsúdnymexekútoromvyčíslenýchtrovexekúciezistil,žebolivyčíslenévsúladescitovanou
vyhláškou a preto súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 39,83 eura.

2. Oprávnená podala v zákonnej lehote odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a navrhla
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietala,
že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú súčasťou Zmluvy o úvere a dlžník podpisom Zmluvy o

úvere prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská
doložka bola písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť
riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným
súdom. Tvrdila, že Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazoval
použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávnenou a povinným je

tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nepredstavuje
zároveň ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému
konaniu. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci zo dňa

02.03.2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp.zn. 33 Cdo
2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp.zn. 19Co/481/2010 a
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.06.2010 sp.zn. 23 Cdo 1201/2009. Mala za to, že predmetnározhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi platnými a účinnými v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej proti napadnutému uzneseniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP poriadku po zistení, že odvolanie bolo podané
účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a
zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je
dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava dňa 15.03.2010. Dňa 27.04.2010 došla súdu prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie
dňa 04.05.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,

IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 20796/09 zo dňa 08.12.2009.
Súd prvej inštancie následne po vyžiadaní si zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru obsahujúcich rozhodcovskú doložku rozhodol napadnutým uznesením. Na odvolanie oprávnenej
je uznesenie súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/2005 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje
majetok.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku,
z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré

z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú
dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenietakéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať.

13. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1

písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

14. Odvolací súd posudzujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného
skutkovéhostavu,citovanýchzákonnýchustanoveníaodvolacíchdôvodovdospelkzáveru,žesúdprvej
inštancie vo veci správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu o úvere posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva,

že na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že v zmluve
bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.
Vzhľadom na to, že povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodné meno, IČO,
miesto podnikania) a zároveň aj ako fyzická osoba (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo), nemožno zo
zmluvy jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako fyzická osoba.

Zároveň treba dodať, že povinný ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných
prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy vopred predtlačené. Skutočnosť, že
povinný podniká, sama o sebe neznamená, že mu musia byť poskytované finančné prostriedky vždy
len za účelom podnikania. Keďže oprávnená v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno, pretože
nepreukázala, že povinný pri uzatváraní úveru konal ako podnikateľ a úver si bral na podnikanie, súd

prvej inštancie na predmetný právny vzťah správne aplikoval spotrebiteľské právne normy, pretože v
prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

14.1. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci potom bolo, či rozhodcovská doložka podľa bodu 18

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť na zadnej strane zmluvy a na základe ktorej
rozhodol rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri riešení uvedenej otázky dospel
súd prvej inštancie k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s uvedeným záverom
stotožnil, preto napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

napadnuté uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje
úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že o neprijateľnú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak rozhodcovská doložka (zmluva) síce umožňuje riešenie sporov aj

v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným
súdom Slovenskej republiky, ale ak podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred

oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

16. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej doložke.
Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.

Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovanéhoustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej,

adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a
poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je
potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú

dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a
je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

16.1. Oprávnená v odvolaní v prvom rade namietala, že v danom prípade aplikácia právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko sa záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinným

nie je vzťahom spotrebiteľským, ale má povahu absolútneho obchodu. Uvedenú námietku odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú, keďže z obsahu zmluvy o úvere takáto skutočnosť nevyplýva a
oprávnená nepreukázala, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal postavenie spotrebiteľa.
Pokiaľ oprávnená tvrdila, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka
a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach povinného ako spotrebiteľa a ani od neho

nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu, s uvedeným tvrdením sa odvolací
súd s poukazom na vyššie vyslovený právny názor nestotožnil. Z rovnakých dôvodov sa odvolací
súd nestotožnil ani s tvrdením, že ide o použitie tzv. nevýhradnej doložky, ktorá každej zmluvnej
strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. K tvrdeniu oprávnenej, podľa ktorého Občiansky zákonník účinný v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazoval použitie rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za
konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnená
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),

pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pretože si povinný ich náhradu neuplatnil a podľa obsahu
spisu mu v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich
procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej

nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).