Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. január 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219077
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3117219077.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv.
Anny 15/25, Trenčín, proti žalovanému E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXX, zastúpenému JUDr.
Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín, o vypratanie časti pozemku a o
určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX vedenom Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. F. D., a to pozemok parcela registra C, parc. č. XX, záhrady
o výmere 1.595 m2 a pozemok parcela registra C, parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

582 m2 v tej časti, ktorá je vyznačená na geodetickej bilancii záberu na pozemku parc. č. XX a parc. č.
XX vyhotoviteľa GEOMETRA, s. r. o., súkromná geodetická kancelária so sídlom Nám. sv. Anny č. 21,
Trenčín, zákazka č. XX/XXXX červenou farbou, a to na pozemku parc. č. XX v celkovej výmere 222 m2
a na pozemku parc. č. XX v celkovej výmere 34 m2, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomná žaloba žalovaného sa z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vypratania pozemkov v jej vlastníctve,
ktoré sú zapísané na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. F.
D., a to parcely registra C, parc. č. XX, záhrada o výmere 1.595 m2 a parc. č. XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 582 m2 v tej časti, ktorá je vyznačená na geodetickej bilancii záberu vyhotoviteľa
GEOMETRA, s. r. o., červenou farbou, a to na pozemku parc. č. XX v celkovej výmere 222 m2 a na

pozemku parc. č. XX v celkovej výmere 34 m2. Súčasne žiadala náhradu trov konania. Svoju žalobu
odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré užíva spolu so svojou
rodinou. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. F. D., a to pozemkov parcely registra C, parc. č. XX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2 a parc. č. XX, záhrada o výmere 743 m2, ktoré okrem
neho užívajú aj jeho rodičia na základe zriadeného práva doživotného bývania a užívania vo forme
vecného bremena. Medzi stranami sporu dlhodobo dochádza k nezhodám o priebehu hranice medzi

pozemkami parc. č. XX G. H. XX vo vlastníctve žalobkyne a pozemkami parc. č. XX G. H. XX vo
vlastníctve žalovaného. Žalovaný neoprávnene dlhodobo zasahuje do jej vlastníckeho práva tým, že
bez akéhokoľvek oprávnenia vstupuje na ich časť a ich časť užíva vrátane časti stodoly postavenej na
pozemku parc. č. XX, a to nielen žalovaný, ale aj osoby oprávnené z vecného bremena. Poznamenala,že za účelom odstránenia akýchkoľvek rozporov o priebehu hranice medzi týmito pozemkami objednala
vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu a skutočný priebeh hranice bol vyznačený na vytyčovacom náčrte, na
ktorom bola zakreslená aj stodola v jej vlastníctve. Následne zabezpečila vyhotovenie bilancie záberu

na pozemku parc. č. XX G. XX, podľa ktorej je zrejmé, že žalovaný v mieste vyznačenom červenou
farbou neoprávnene užíva z pozemku parc. č. XX plochu 222 m2 a z pozemku parc. č. XX plochu 34 m2.
Žalovaný tiež neoprávnene užíva aj časť stodoly na pozemku parc. č. XX vstupom cez bránu umiestnenú
na stodole oproti hranici pozemkov parc. č. XX G. XX. Žalovaný tak zasahuje do jej vlastníckeho
práva tým, že svoje pozemky užíva v širšom rozsahu, a teda za vlastníckou hranicou pozemkov v jeho

vlastníctve. Dodala, že sa snažila dosiahnuť nápravu pretrvávajúceho protiprávneho stavu mimosúdnou
cestou a žalovaného vyzvala, aby upustil od neoprávneného užívania časti pozemkov parc. č. XX G.
XX, avšak snaha zostala bezvýsledná. Nesúhlasila s tvrdeniami o podvode s geometrickým plánom. Je
celkom zrejmé, že v texte rozdeľovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX muselo dôjsť ku chybe v písaní
pri označení geometrického plánu, ktorý bol podkladom na vyhotovenie tejto rozdeľovacej zmluvy, keď
namiesto jeho správneho označenia č. XXX-XXX-XX došlo k jeho nesprávnemu označeniu č. XXX-XXX-

XX,tedakprehodeniudvochčíslicvoznačenígeometrickéhoplánu.Dôkazomtohojeajto,žeoznačenia
kultúry a výmery pozemkov v rozdeľovacej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX tak, ako boli tieto vytvorené
geometrickým plánom, ktorý bol podkladom vyhotovenia tejto rozdeľovacej zmluvy, je úplne totožné s ich
označením v geometrickom pláne označenom č. XXX-XXX-XX, a to bezo zbytku. Dôkazom je aj to, že ,
že geometrické plány, ktoré mohli byť vyhotovované jediným vyhotoviteľom, a to GEODÉZIA, národný

podnik Bratislava, by nemohli mať takéto rozdielne označenie, pokiaľ by išlo o geometrické plány
vyhotovené v ten istý deň pre to isté katastrálne územie. Aj z listu Okresného úradu Trenčíne, katastrálny
odbor č. I. XXX/XXXX zo dňa 20.04.2017 vo veci prešetrenia zákresu hraníc pozemkov vyplýva, že
technickým podkladom k uzavretiu rozdeľovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol geometrický plán č.
XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Rovnako aj z mailovej komunikácie zo dňa 26.05.2017 pracovníka

katastrálneho úradu vyplýva, že geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nebol nikdy
vytvorený, a preto ho ani v dokumentácii nenašli, a teda neexistuje a jedná sa o preklep v zmluve, že
údaje na listoch vlastníctva sú v súlade so zmluvou a s geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX, pričom
zákres v katastrálnej mape nebol v katastri vykonaný správne podľa technického podkladu v zmluve,
ktorým bol jednoznačne tento geometrický plán, že opravu zákresu nevykonali z dôvodu, že chýbali

niektoré miery, ktoré by umožnili rekonštrukciu zákresu. K vzájomnej žalobe žalovaného uviedla, že
žalovaný vôbec neuviedol na základe akej právnej skutočnosti mala byť založená dobromyseľnosť jeho
právneho predchodcu v držbe dotknutých pozemkov a neuviedol ani, ktorý jeho právny predchodca
by bol takúto dobromyseľnú držbu započal. Tiež neuviedol ani žiadne časové údaje o začatí plynutia
vydržacej doby a o jej uplynutí. Napriek tomu tieto tvrdenia popiera. Tvrdenia o oplotení pozemkov, a

teda určení hranice umiestnením oplotenia nie sú opodstatnené, keď dotknuté pozemky sú oplotené len
v určitej menšej časti a vôbec neexistuje oplotenie v celej dĺžke vlastníckej hranice. S týmto oplotením
nesúhlasí, nakoľko má za to, že stojí na jej pozemku. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax pri
posudzovaní vydržania, podľa ktorej vydržať pozemok len na základe dlhodobej držby, pri ktorej je dobrá
viera odvodzovaná len od určenia hranice pozemku pevným oplotením, je možné len ak ide o nepatrnú

časť susedného pozemku. V tomto prípade však ide v súhrne o výmeru 256 m2, čo nemožno považovať
za nepatrnú časť. Okrem toho má za to, že akákoľvek dobromyseľnosť žalovaného pri držbe sporných
častí pozemkov je vylúčená. K vytvoreniu týchto pozemkov došlo na základe rozdeľovacej zmluvy v roku
1987 a po jej realizácii nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli zakladať dobromyseľnosť žalovaného
alebo jeho právneho predchodcu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Poukázal na rozdeľovaciu zmluvu zo
dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa schvaľuje geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
sa záhadne stratil z katastra nehnuteľností pre okres Trenčín a nahradil ho geometrický plán č. XXX-
XXX-XX tiež zo dňa 30.08.1973. Je presvedčený, že sa jedná o podvod zo strany bývalého majiteľa

J. K.. Poznamenal, že v rozdeľovacej zmluve je uvedené, že účastníci toto znovurozdelenie schvaľujú
na základe starej rodinnej deľby a skutočného stavu užívania tak, že každý účastník bol uspokojený.
V tomto stave sa nehnuteľnosť užíva viac ako 50 rokov. Čo sa týka hospodárskej budovy, cez ktorú
prechádza hranica pozemku v pôvodnom geometrickom pláne XXX-XXX-XX a ktorú vybudovali ich
rodičia spoločne, je rozdelená múrom na hranici pozemku od jej vybudovania, t. j. viac ako 70

rokov. Žalovaný ďalej uviedol, že uzatvorenie rozdeľovacej zmluvy zabezpečoval L. F. D.. Celý proces
uzatvárania zmluvy prebiehal tak, že zmluva bola uložená na MNV a jednotlivé zmluvné strany sa
dostavovali k podpísaniu tejto zmluvy. V čase podpisovania zmluvy nemali zmluvné strany k dispozícii
žiadny geometrický plán a z tohto dôvodu si nemali ako overiť výmery jednotlivých pozemkov. Na druhejstrane mali vedomosť o tom, akým spôsobom bol geometrický plán uvádzaný v zmluve vyhotovený,
pričom zameranie bolo vykonávané podľa existujúceho oplotenia. Vzhľadom na to, že niektorá zmluvná
strana nebola spokojná so znovurozdelením pozemkov, zabezpečila iný geometrický plán č. XXX-

XXX-XX rovnako zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa bez vedomia zmluvných strán stal podkladom pre
vypracovanie zmluvy. O zmene geometrického plánu však žiadna zmluvná strana nevedela a pri podpise
zmluve nebol k dispozícii. Prvý krát sa geometrický plán č. XXX-XXX-XX spomína až v liste L. F. D. zo
dňa XX.XX.XXXX, teda po tom, čo došlo k uzatvoreniu rozdeľovacej zmluvy. Žalovaný súčasne podal
vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra

C, parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 504 m2 a parc. č. XX, záhrada o výmere 965
m2 zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú.
F. D.. Svoju vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že on a jeho právni predchodcovia minimálne od roku
1957 užívali parcelu č. XX G. H. XX o rozlohe ohraničenej oplotením v dobrej viere, že im v takomto
rozsahu predmetné parcely patria. Počas tohto dlhodobého užívania trvajúceho viac ako 10 rokov neboli
nikým rušení a každý považoval predmetné parcely v takomto rozsahu za ich vlastníctvo. Ani právni

predchodcovia žalobkyne nikdy nerušili jeho právnych predchodcov vo výkone ich vlastníckych práv a
nenamietali hranice medzi pozemkami. Hranice medzi pozemkami zakreslené v geometrickom pláne č.
XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973 bola vždy na tom istom mieste a nikdy nebola menená a bola určená
oplotením. Aj stodola je umiestnená tak, aby umožňovala spoločné užívanie. Jeho právni predchodcovia
stodolu užívali bez akýchkoľvek problémov v podiele ? a toto užívanie bolo zabezpečené osobitným

vstupom do stodoly z parcely č. XX. Má preto za to, že minimálne v rozsahu vyznačenom na geodetickej
bilancii záberu nadobudol vlastníctvo k parcelám č. XX G. XX titulom vydržania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkov F. E., J. D., M. D.,
N. D. a J. K. a oboznámením výpisu z LV č. XXX pre k. ú. F. D., výpisu z LV č. XX pre k. ú. F. D.,

bilancie záberu na pozemku parcela č. XX, H. XX, žiadosti o prešetrenie zákresu hraníc pozemkov zo
dňa 20.04.2017, mailovej komunikácie zo dňa 26.05.2017, rozdeľovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
geometrickéhoplánuč.XXX-XXX-XXzodňa30.08.1973,listuL.F.D.zodňa03.11.1987,geometrického
plánu XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973, listu L. F. D. zo dňa 04.12.1987, rozhodnutia o registrácii
zmluvy záznamom zo dňa 18.02.1988, návrhu na registráciu rozdeľovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,

výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXX-XX, rozhodnutia L. F. D. zo dňa 05.12.1987,
fotodokumentácie, uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 6C/1177/86-10 zo dňa 13.02.1987 a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom

Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. F. D., a to pozemkov parcely registra C, parc. č. XX, záhrady o
výmere 1.595 m2 a parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2. Žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom pre k. ú. F. D., a to pozemkov parcely registra C, parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 470 m2 a parc. č. XX, záhrady o výmere 743 m2.

5. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval L. F. D. J. K., J. K. a J. K. k podpisu dohody o zrušení
spoluvlastníctva k parc. č. XX, H. XX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil L. F. D. N. D. O. k
zrušeniu podielového spoluvlastníctva na prac. č. XX, č. XX, ktoré konanie sa pred Okresným súdom
viedlo, že listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaných, aby vyriešili vec dohodou podľa pôvodného

geometrického plánu č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý by sa v textovej časti prepracoval a
v grafickej časti ostáva v platnosti. Vo veci vyšli účastníkom natoľko v ústrety, že tajomník MNV podľa
tohto geometrického plánu vypracoval zmluvu. Zmluvu účastníci podpísali.

6. Rozdeľovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX účastníci zmluvy schválili geometrický plán č. XXX-XXX-

XX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého sa zlučujú a znovurozdeľujú okrem iných aj parcely č. XX, H.
XX, H. XX G. H. XX. Všetci účastníci zmluvy súhlasili, aby sa vlastníctvo novoutvorených parciel podľa
citovaného geometrického plánu zapísalo na Jána Vendžúra - parcela č. XX, záhrada o výmere 1.595
m2 a parcela č. XX, zastavaná plocha a dvor o výmere 582 m2, N. D. a E. K., každý v ?-ci parcela č.
XX, zastavaná plocha a dvor o výmere 470 m2 a parcela č. XX, záhrada o výmere 743 m2. Účastníci

zmluvy prehlásili, že toto znovurozdelenie schvaľujú. Účastníci zmluvy si navzájom nič nedoplácajú lebo
majetkoprávne usporiadanie sa prevádza na základe starej rodinnej deľby a skutočného užívania tak,
že každý účastník bol uspokojený. Následne účastníci rozdeľovacej zmluvy podali návrh na registráciu
rozdeľovacej zmluvy Štátnemu notárstvu v Trenčíne. V návrhu uviedli, že dňa 19.11.1987 uzavrelizmluvu o rozdelení nehnuteľností podľa skutočného užívacieho stavu ako je zobrazený v pripojených
geometrických plánoch. K zmluve bol priložený geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Súčasťou geometrického plánu bol aj výkaz plôch. Z výkazu plôch vyplýva, že podľa dovtedajšieho stavu

bola parcela č. XX záhrada o výmere 809 m2 a parcela č. XX bola dvor o výmere 469 m2. Podľa nového
stavu sa zmenila výmera parcely č. XX na výmeru 1.595 m2 a parcela č. XX na výmeru 582 m2. Podľa
dovtedajšieho stavu parcela č. XX bola dvor o výmere 481 m2 a parcela č. XX bola záhrada o výmere
733 m2. Podľa nového stavu sa zmenila výmera parcely č. XX na výmeru 470 m2 a výmera parcely č.
XX na výmeru 743 m2. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne č. M. XXX/XX zo dňa 18.02.1988

bola rozdeľovacia zmluva zo dňa 19.11.1987 registrovaná. L. F. D. rozhodnutím zo dňa 05.12.1987
udelil súhlas k zlúčeniu a znovurozdeleniu okrem iných aj parciel č. XX, H. XX, H. XX G. H. XX tak, že
vlastníkom parcely č. XX, záhrada o výmere 1.595 m2 a parcely č. XX, dvor o výmere 582 m2 sa stáva
J. K. a vlastníčkou parcely č. XX, zastavaná plocha a dvor o výmere 470 m2 a parcely č. XX, záhrada
o výmere 743 m2 sa stáva N. D..

7. Uznesením č. k. 6C/1177/86-10 zo dňa 13.02.1987 Okresný súd Trenčín zastavil konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XX, H. XX v k. ú. F. D. na základe vydržania z dôvodu,
že účastníci sa medzi sebou dohodli, že k vyriešeniu vlastníckych vzťahov pristúpia dohodou, a preto
žalobu zobrali späť.

8. Z geometrického plánu č. XXX-XXX-XX vyplýva, že hranica medzi pozemkami č. XX, XX G. H.
XX, XX prechádza priamo cez stodolu. Rukou sú dopísané dátumy zamerania a vyhotovenia, pričom
geometrický plán je v časti dátumov výrazne prečiarknutý, nečitateľný. Rukou sú dopísané výmery
pozemkov parc. č. XX - 1.182 m2, parc. č. XX - 537 m2, parc. č. XX - 585 m2 a parc. č. XX - 1.096 m2.

9. Listom zo dňa 20.04.2017 oznámil Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor žalobkyni, že priebeh
hraníc medzi pozemkami parc. č. XX, XX a parc. č. XX, XX a parc. č. XX, XX v k. ú. F. D. nie je v
katastrálnej mape zobrazený v súlade s geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973,
ktorý bol technickým podkladom k uzavretiu rozdeľovacej zmluvy a ktorá zmluva bola registrovaná
Štátnym notárstvom v Trenčíne pod č. M. XXX/XX. Z emailovej komunikácie pracovníka Okresného

úradu Trenčín, katastrálneho odboru zo dňa 26.05.2017 vyplýva, že geometrický plán č. XXX-XXX-XX
zo dňa 30.08.1973 je súčasťou rozdeľovacej zmluvy založenej v zbierke listín katastrálneho odboru. V
rozdeľovacej zmluve sa jedná o zrejmú chybu v písaní, nakoľko je v nej uvedený geometrický plán č.
XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973. Takýto geometrický plán vyhotovený nebol a ani sa v dokumentácii
katastrálneho odboru nenachádza.

10. Z bilancie záberu na pozemku parcela č. XX G. H. XX vyplýva, že žalovaný užíva parc. č. XX v
rozsahu 222 m2 od hranice pozemku a parc. č. XX v rozsahu 34 m2 od hranice pozemku.

11. Z fotodokumentácie vyplýva, že pozemky parc. č. XX G. H. XX sú oddelené plotom, ktorý končí pri

stodole cca v 1/3 stodolových vrát.

12. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že v dome a na pozemku, ktorý aktuálne vlastní a ktorého časť
je predmetnom tohto sporu žil pôvodne jej strýko J. a vždy tieto nehnuteľnosti aj vlastnil. Často ho
navštevovala a starala sa aj o svojich rodičov a jeho matku, ktorá tak isto žila v dotknutom dome. Od

samého začiatku ju obaja upozorňovali, aby sa na stranu susedov D. ani len nepozrela, pretože sú veľmi
konfliktní a mohlo by sa jej to v budúcnosti vypomstiť. Nepamätá sa, že by v minulosti došlo k nejakej
dohode medzi jej strýkom, alebo jeho rodičmi a D. o priebehu hranice, tak ako tvrdia D.. Celý život
sa strýko snažil tento spor o dotknutú časť pozemku riešiť a vždy vznikali len zvady. Strýko dokonca
vyhádzal aj vytyčovacie kolíky, lebo nesúhlasil so zameraním pozemku, tak ako si ho dali zamerať D..

Napäté vzťahy medzi jej strýkom a D. zažila aj osobne a v konečnom dôsledku D. sa aj voči nej vyjadril,
že on je despota a ich majetok ľahne popolom. Vedela, že D. vyvíja psychické nátlaky na každého, kto
na predmetným pozemok vstúpi, ale že by bol schopný aj fyzického napadnutia to by si nepomyslela,
napriek tomu sa tak stalo a D. napadol jej zaťa, ktorý ho našiel pohybovať sa po ich pozemkoch. Vie,
že napadol aj iných jej príbuzných. Zdôraznila, že pre spornú časť pozemku boli celý život iba hádky a

zvady, a preto určite k dohode medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností nikdy nedošlo. Čo sa týka
vytýčenia hraníc pozemku, osobne pri tom nebola a vie to len z rozprávania jej matky, preto si to už
veľmi dobre nepamätá. Nevie, či hranicu pozemku dali vytýčiť obaja susedia, t. j. J. K. a pán D., alebo
bol k tomu privolaný aj zamestnanec vtedajšieho MNV. Jej strýko nesúhlasil s vytýčením hranice, takako vtedy bola vytýčená, pretože zachádzala do ich pozemku, a aj preto vytyčovacie kolíky vyhodil a za
vytýčené hranice ani nezaplatil. Povedal jej, že kolíky sú aj v stodole a tie tam aj naozaj boli, pretože ich
tam osobne videla a nechala ich tam veľmi dlho. Pán D. síce tvrdil, že hranica je takto vytýčená správne,

ale to bolo len z jeho ponímania z pohľadu jej strýka hranica správne vytýčená nebola. Nevedela, kto
dal vypracovať geometrický plán č. XXX-XXX-XX. Nezhody vníma celý život, ale najviac keď už bola
spôsobila pomôcť strýkovým rodičom, bolo to už od základnej školy a potom aj počas strednej školy.
Povedala by, že asi tak v priebehu 80-tych rokov. Dodala, že pozemok je ohradený od začiatku domu,
celý dvor až po stodolu. Za stodolou už pozemok oplotený nie je, pretože kvôli neustálym zvadám

nebolo možné pozemok oplotiť. Existujúce oplotenie vybudoval jej strýko a je stále, tak ako ho pôvodne
vybudoval. Stodola patrila celá strýkovi. Stodola sa stavala za rovno z domom a stavali ju rodičia jej
strýka. Stodola je vo vnútri predelená priečkou. Nevie presne, kto ju vybudoval, ale pravdepodobne jej
strýko, pretože si v jednej časti stodoly chcel vytvoriť bytovú jednotku, aby mal pokoj od D.. Stavebné
úpravy aj začal robiť, v stodole sú osadené aj okná a vjazd pre auto. Druhú časť stodoly používa pán
D., má tam aj svoje veci a vie, že sa pýtal jej švagra, či má tu časť stodoly vypratať, takže si je vedomý

toho, že mu stodola nepatrí v tejto časti.

13. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že pri vymeriavaní pozemkov bol prítomný aj jeho otec ako
trasovač. Vymeriaval to vtedy p. P.. Pozemky vymerali na polovicu. Každá strana dostala z tohto merania
papiere. Jeho strýkovi J. K. sa to zrejme nepáčilo a vypýtal si od jeho babky tieto papiere. Odvtedy ich

niktonevidel.Myslísi,žeJ.K.dalvypracovaťnovýgeometrickýplán,atobolomožnépretoazrealizovalo
sa to tak, lebo J. K. sa poznal s p. E., ktorý bol vtedy vedúcim geodézie. E. E. v neskoršom období vážne
ochorel a asi ho škrelo svedomie, pretože približne 3 týždne pred jeho smrťou im hodil do schránky
geometrický plán č. XXX. Jeho strýko nikdy nedokázal jeho rodičom povedať o tomto podvode až do
rozdeľovacej zmluvy. Nikto geometrický plán č. XXX nevidel a tento nebol súčasťou ani rozdeľovacej

zmluvy. Pamätá si toto jednak z rozprávania, a jednak sám J. K. mu vždy hovoril: "Ty sa všetko dozvieš."
J. K. často chodil k p. E. a myslí si, že vtedy falšovali ten geometrický plán. Mal 10 rokov. K E. chodil
preto, lebo syn p. E. bol jeho spolužiak. On je v súčasnosti tiež geodet a keď mu dal zamerať hranicu,
povedal, že toto bola robota jeho otca a on sa do toho starať nebude. Stodola sa postavila z peňazí,
čo posielal jeho pradedo z Ameriky, čiže bola spoločná. Zo zamerania sa na stodole nachádzajú ešte

značky. Stodolu v súčasnosti užíva. Geometrický plán č. XXX našiel v schránke jeho otec, ktorý ho potom
zavolal a spolu ho videli. Geometrický plán bol opatrený modrou pečiatkou. Jednalo sa o prefotenú
verziu s modrou pečiatkou a podpisom. Jeho otec sa s týmto geometrickým plánom stotožnil a povedal,
že toto je ten plán, pri ktorom asistoval. Geometrický plán im bol vhodený do schránky, keď zomrel p.
E., čiže nejakých 5 alebo 6 rokov dozadu. Overenie geometrického plánu neskúmal, len vychádzal z

toho, čo povedal jeho otec a to, že toto je geometrický plán, pri ktorom asistoval. Neinicioval ani žiadne
konanie a ani jeho otec nepodával žiadny návrh o opravu hranice. Jediné, čo urobil, bol jeho nesúhlas so
zameraním hranice tak, ako dal hranicu vytýčiť p. E., pretože zasahoval do ich pozemku. K zameraniu
hranice synom p. E. došlo ešte za života J. K.. F. E. vtedy vymeral hranicu, vyznačil ju kolíkmi a J. K. ich
povyhadzoval s tým, že to tak nie je a že stodola patrí celá jemu. S J. K. si dobre rozumel, ale keď sa

vrátil z opatrovania od matky žalobkyne, bol celkom zmenený a len im nadával.

14. Z výpovede svedka F. E. vyplynulo, že keď sa začal starať o sporný pozemok, bolo to asi v roku
2014, chcel dať zamerať presne hranicu medzi pozemkami žalobkyne a žalovaného. Na miesto prišiel
s geodetom a stáli pri stodole, keď pán D. M. povedal sám, že hranica nevedie cez stodolu, ale

bližšie k nemu. To bolo jeden jediný krát, kedy pán D. priznal, kade presne vedie hranica. Sám geodet
povedal, že určiť hranicu bude komplikované, pretože táto bola niekoľko krát prekreslená. Prvý geodet
vytýčil hranicu nesprávne a to podľa nejakého geometrického plánu ešte z 50-tych rokov. Následne
kontaktoval geodetku C., ktorá sa dotazovala aj na katastri ohľadne čísla geometrického plánu, pretože
pri zameriavaní hranice žalovaný namietal pôvodný geometrický plán a odvolával sa na geometrický

plán č. XXX. Aj sám kataster povedal, že takýto geometrický plán nikdy nemohol byť vypracovaný a to
podľa poradia v danom území. Od momentu, kedy bola vytýčená hranica geodetkou C. zo strany D.
vznikajú len samé problémy. Čo si pamätá, pozemok bol vždy oplotený len po stodolu, ďalej oplotený
nikdy nebol. Keď sa začal starať o pozemok, pán D. tam mal nainštalovaný elektrický ohradník. Ohradník
bol nainštalovaný od stodoly až po koniec role, ktorú obhospodaruje pán D. M.. Trval na tom, aby

ohradník odstránil, čo aj urobil, ale odvtedy si vždy viac a viac prioráva k svojmu z pozemku žalobkyne.
V začiatkoch mal svoju roľu na hranici stodoly v súčasnosti už siaha až do štvrtiny stodoly. E. M. D.
naďalej užíva pozemok, ktorý patrí žalobkyni. Z listín, ako aj z počutia vie, že medzi vlastníkmi vždy boli
spory a predmetnú stodolu. Postavili ju starí rodičia manželky M. D.. D. však túto stodolu nikdy neužívalia hranica vždy viedla mimo stodolu. Nevie, či strýko J. K. bol natoľko slabý alebo čo, ale on ani len
svoju časť pozemku neužíval a to práve pre správanie M. D.. Vie to najmä z počutia osôb, ktoré tieto
vyhrotené vzťahy osobne vnímali.

15. Z výpovede svedka J. D. vyplynulo, že si pamätá, že vzťahy medzi pánom K. a D. boli vždy napäté
a napätie pretrvávalo aj po smrti pána K.. Po smrti pána K. mu volal pán D. M.. a pýtal sa dokedy
si má vypratať veci zo stodoly. Vtedy mu povedal, že to až tak neponáhľa, ale nech si to dá preč do
nejakýchpárdní.Onmuvtedypovedal,žejejedinýchlap,sktorýmsadánormálnedohodnúťanásledne

vyslovil rôzne vulgarizmy na adresu žalobkyne a jej matky. Pán D. dokonca na nich volal aj políciu
a my sme po pozemku chodili s občianskym preukazmi a listom vlastníctva a preukazovali ich právo
policajtom. Sabadka si vždy aj priorával z pozemku žalobkyne. Toto všetko sa dialo po smrti pána K.
v roku 2006-2007. Po tom, ako nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa, prestal tam chodiť, a preto sa k
súčasným vzťahom vyjadriť nevie. Z minulosti si pamätá, že medzi nehnuteľnosťami pána K. a D. bol
plot z vlnitého plechu a ten si postavil pán K., aby sa od D. odhradil a to práve pre zlé vzťahy. Jeho

svokra sa na sklonku života o pána K. starala v ich dome, v ktorom bývali aj oni počas víkendov. Aj keď
sa pánovi K. zdravotne polepšilo, sám povedal, že sa chce vrátiť do svojho domu lebo M. mu to tam
všetko pokradne. Pán K. celý svoj majetok venoval jeho svokre z vďaky a myslí si že keby vzťahy so D.
boli lepšie, daroval by nehnuteľností im, lebo boli príbuzní. Zlé vzťahy medzi Sabadkom a nimi vznikali
hlavne kvôli majetku. Nevie, prečo mu vtedy D. volal kvôli vyprataniu stodoly. Myslí si, že to bolo preto,

lebo mu stodola nepatrí a po dedičskom konaní, keď zistil, že majetok bol prevedený na nich, si to chcel
vypratať. Iný dôvod vypratania nevidí.

16. Z výpovede svedka M. D. vyplynulo, že do svojho súčasného domu prišiel v roku 1972. V roku 1973
mal jeho svokor dopravnú nehodu a zostal nesvojprávny. Vtedy si ho zavolal jeho otec a pýtal sa ho,

či chce zostať bývať v tomto dome. Povedal, že áno a on svoje pozemky, pretože všetko mu to tam
patrilo, potom rozdelil na polovicu. Časť pripadla jemu a jeho manželke a časť iným. Na podnet deda bol
privolaný geodet, ktorému osobne asistoval, keď sa majetky rozdeľovali. Nosil tyč a potom aj podpísal
nejaký dokument, ktorý bol vypracovaný pri zameriavaní. Jeho podpis aj stále na nejakom dokumente je,
ale z listín, ktoré mu predložil pán E. zistil, že je na niečom úplne inom, ako on podpísal. Od uvedeného

času užíva tieto pozemky a užíva aj stodolu. Je to viac ako 50 rokov. Do času, kým nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa, mu nikto v užívaní jeho nehnuteľností, a teda aj spornej časti nehnuteľnosti,
nebránil. J. K. bol chvíľu taký a chvíľu taký. Žalobkyňa so svojou matkou sa o neho nestarali, on mu
dal viackrát najesť ako oni jemu. Nehnuteľnosti žalobkyňa so svojou matkou od neho dostali podvodom.
Vôbec sa o neho nestarali a ho doslova zavraždili. Svedok uviedol, že pri zameraní hranice, pri ktorom

asistoval, neboli osadené žiadne kolíky. Potom si uvedomil, že geodet poznačil bielou kriedou čiaru,
pričom sa držal rohu stodoly. Tam zakreslil a potom asi 3-4 m ďalej na stodolu zakreslil bod tiež. Určite
to tam aj dnes je. Priečku v stodole vybudovali oni v nejakom 60tom roku. Tak to je od počiatku, ako si to
pamätá. Aj oplatenie bolo tak vybudované a je tak aj do dnes. Poprel, že by telefonoval s J. D. ohľadne
vypratania stodoly. Stodolu užíva na základe toho, že mu dedo povedal, že to rozdelí a to bude ich a že

dochová svojho svokra. Nezhody ohľadne priebehu hranice nastali asi 10 rokov po smrti J. K..

17. Z výpovede svedkyne N. D. vyplynulo, že bola vtedy ešte mladá, keď sa toto riešilo, ale vie, že tak,
ako užívajú teraz pozemok, tak ho užíval od jak živa. Konflikty kvôli tomu nevznikali, jedine keď cez
humno prešli husi, ktoré chovali alebo iné zvieratá. Vtedy sa to strýkovi nepáčilo. Strýko bol samotár a

niekedy sa s ním dalo rozprávať a inokedy nie. Pozemky odhradili ešte jej otec s jej dedom. Tak isto
prehradili stodolu, pretože jej otec povedal, že do toho dal peniaze. Dedo mu vtedy na to povedal, že
keď dal peniaze, nech si užíva. Mala za to, že im to nikdy nikto nemôže zobrať. K okolnostiam uzavretia
rozdeľovacej zmluvy sa veľmi nevie vyjadriť. Len vie, že prišli nejaké papiere zo zamerania, robil to pán
P. a tieto dal jej mame. Strýko ich chcel vtedy vidieť, preto mu ich mama dala, a viac tieto papiere nikdy

nevideli. Aj babka jej vždy hovorila, že to bude ich, a preto sa o tom bližšie nezaujímala. Za účelom
podpisurozdeľovacejzmluvysalendostavilanavtedyMNV,leboichvolaliniečopodpísať,takpodpísala,
ale žiadne iné papier k tomu neboli. Bolo im povedané, že idú podpísať, že dom, v ktorom bývali, a
pozemok patrí im. Nevie, za akým účelom bolo objednané zameranie pozemku a kto ho objednával. K
prehradeniu stodoly muselo dôjsť dávno. Robil to ešte jej dedo aj s jej otcom. K vzťahom účastníkov

rozdeľovacej zmluvy svedkyňa uviedla, že J. K. a L. K. boli susedia., J. K. nar. XXXX bol jej dedo, J. K.
nar. XXXX bol jej strýko, bol to syn predtým uvedeného J. K. a brat jej otca, J. C. bola sestra jej otca, jej
teta, E. K. bol jej brat. Pozemky v rokoch 1972, 1973, keď sa priženil jej manžel, užívala ona s rodičmia s bratom. Nezhody ohľadom priebehu hranice začali pred tým, ako si postavili dom a ten postavili v
roku 1984, vtedy tam začali bývať, ale nezhody vznikali už skôr.

18. Z výpovede svedka J. K. vyplynulo, že iné rozdelenie parciel, ako je to teraz, nepozná, napríklad
plotom, inak to nikdy nebolo. Je sused z druhej strany D. a žil tam v umiestnenom dome do roku 1978.
K vzťahom medzi D. a druhými susedmi sa vyjadrovať nechcel. O rozdeľovacej zmluve má vedomosť,
nakoľko aj jeho právni predchodcovia boli účastníkmi tejto zmluvy. Boli to J. K. a L. K.. Zmluva sa
uzatvárala preto, lebo v nejakom inom konaní, ktorého sa nezúčastnil, boli zamenené pozemky. A touto

zmluvou sa pozemky nanovo prerozdelili a upravili sa vlastnícke vzťahy. J. K. poznal. Nezhody medzi
ním a D. neregistroval, ale medzi matkou N. D. a J. K. áno, ale to boli ich susedského vzťahy a k tomu sa
vyjadrovať nechce. Po podpise rozdeľovacej zmluvy si nespomína, že by bolo niečo v neporiadku. Nič
také neregistroval. Oplatenie pozemkov si pamätá len po stodolu, ďalej oplatenie nie je a nikdy nebolo.
Tak to užívali asi na základe dohody. Rozpory ohľadne priebehu hranice pozemkov si pamätá z čias
keď bol ešte puberťák.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

23. Z vykonaného dokazovania mal sú za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žaloba na
vypratanie pozemku je osobitným druhom negatórnej žaloby, ktorá vychádza z ustanovenia § 126
Občianskeho zákonníka. Táto žaloba je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti
tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené hnuteľné veci, prípadne užíva tento pozemok.

Vlastnícka žaloba na vypratanie nehnuteľnosti môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje
vlastnícke právo a tiež preukáže, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Preto
súd ako predbežnú otázku riešil otázku vlastníckeho práva žalobkyne k sporným častiam dotknutých
pozemkov. V konaní bolo preukázané, že na základe rozdeľovacej zmluvy zo dňa 19.11.1987 nadobudol
právny predchodca žalobkyne, J. K., pozemky parc. č. XX, záhrady o výmere 1.595 m2 a parc. č. XX,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2, pričom hranica medzi pozemkami parc. č. XX, H. XX G.
H. XX, H. XX bola určená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973, ktorý bol priložený
k zmluve. Uvedené pozemky následne do svojho výlučného vlastníctva nadobudla žalobkyňa kúpnou
zmluvou tak, ako to vyplýva z predloženého LV č. XX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom pre k. ú. F. D.. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parc. č.

XX, záhrady o výmere 1.595 m2 a parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2, teda
je vlastníčkou aj sporných častí týchto pozemkov vyznačených na geodetickej bilancii a jej vlastnícke
právo k nim bolo v konaní dostatočne preukázané. Pokiaľ žalovaný popieral vlastnícke právo žalobkyne
k sporným častiam pozemkov tvrdeniami o inom priebehu hranice, a to o priebehu hranice podľa
geometrického plánu č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973, a následnom podvodnom konaní právneho

predchodcu žalobkyne, tieto tvrdenia v konaní neboli nijak preukázané. Je pravda, že v rozdeľovacej
zmluve zo dňa 19.11.1987 sa naozaj uvádza geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973,
avšak súd má za to, že v uvedenej zmluve sa jedná výslovne o chybu v písaní, keď nedopatrením
došlo k zámene dvoch číslic z XXX na XXX. K tomuto záveru súd dospel jednak s poukazom na
vyjadrenie Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru zo dňa 26.05.2017, podľa ktorého súčasťou

rozdeľovacej zmluvy zo dňa 19.11.1987 je geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973, pričom
geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973 nikdy nebol vytvorený. Okrem toho o chybe v
písaní svedčia aj ďalšie logické fakty. Sám žalovaný uviedol, že po tom, ako v roku 1973 bol vyhotovený
podľa jeho tvrdenia geometrický plán č. XXX-XXX-XX, sa tento nepozdával právnemu predchodcovižalobkyne, J. K., preto si ho od právneho predchodcu žalovaného vypýtal a viac tento geometrický
plán nikto nevidel. Naskytá sa potom otázka, ako mohol vedieť o tomto geometrickom pláne tajomník
vtedajšieho MNV, ktorý, ako vyplýva z listu zo dňa 04.12.1987, text rozdeľovacej zmluvy pripravoval.

Navyše pre správnu identifikáciu parciel, ich kultúru a výmeru musel mať geometrický plán k dispozícii.
Kultúraavýmeraspornýchparcieluvedenávrozdeľovacejzmluvezodňa19.11.1987zodpovedávýkazu
výmer vyhotovenému ku geometrickému plánu č. XXX-XXX-XX. Niet preto pochýb, že podkladom pre
vypracovanie rozdeľovacej zmluvy bol práve geometrický plán č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973.
Nemenej významným dôkazom o tom, že zmluvné strany si rozdeľovacou zmluvou zo dňa 19.11.1987

pozemky rozdelili podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX je aj návrh na registráciu rozdeľovacej
zmluvy, kde sa ako prílohy uvádzajú 2 geometrické plány. Zo spisu Štátneho archívu vyplýva, že týmto
geometrickým plánom je plán č. XXX-XXX-XX a práve tento bol prílohou rozdeľovacej zmluvy zo dňa
19.11.1987. Tiež z rozhodnutia vtedajšieho MNV zo dňa 05.12.1987 vyplýva, že právny predchodca
žalobkyne nadobudol pozemky parc. č. XX G. H. XX opäť v rovnakých výmerách, ako tieto vyplývajú z
výkazuvýmervyhotovenéhokugeometrickémuplánuč.XXX-XXX-XX,pričomvpredmetnomrozhodnutí

sa uvádza, že podľa tohto nového stavu sa nehnuteľnosti užívajú viac ako 30 rokov. Súd preto uzavrel,
že zmluvné strany v rozdeľovacej zmluve vyjadrili vôľu rozdeliť si nehnuteľnosti podľa geometrického
plánu č. XXX-XXX-XX a v zmysle tohto neskôr žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam tak, ako ich na základe rozdeľovacej zmluvy nadobudol jej právny predchodca J. K..
Súd nevie vysvetliť existenciu geometrického plánu č. XXX-XXX-XX zo dňa 30.08.1973 predloženého

žalovaným. Vzhľadom na jeho poprečiarkované časti a rukou dopísané výmery ho možno považovať
maximálne za akýsi koncept, avšak nie za dokument, ktorý má byť podkladom pre zápis vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam. Čo sa týka tvrdení žalovaného o podvodnom konaní právneho predchodcu
žalobkyne, J. K., tieto tvrdenia súd vyhodnotil len ako ničím nepreukázané domnienky, keď sám žalovaný
opakovane uvádzal, že si myslí, že to takto bolo. V súdnom konaní je potrebné svoje tvrdenia preukázať,

nie len sa ich domnievať. Okrem toho z výpovedí svedkov F. E. a J. D. vyplynulo, že svedok M. D.
mal vedomosť o priebehu hranice podľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX, keď sám svedka E.
pri zameriavaní pozemku upozorňoval, že hranica neprechádza stodolou, ale ďalej od stodoly smerom
k jeho pozemku, a svedka D. sa dotazoval, dokedy má vypratať stodolu. Žalovaný sa tiež snažil
vlastnícke právo žalobkyne spochybniť tvrdeniami o vydržaní sporných častí dotknutých pozemkov.

Vydržanie je klasickým súkromnoprávnym inštitútom známym od čias rímskeho práva a predstavuje
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Základnými podmienkami vydržania je dobrá viera
(dobromyseľnosť) vydržateľa a oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu. Za oprávnenú držbu sa
považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v

dobrejviere,žemuvecpatrí,teda,žejejejvlastníkom,nemôževychádzaťlenzposúdeniasubjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď
držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere, pokiaľ sú mu, alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti
musel spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržanie ktorého ide. V súdenej veci z vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný ani jeho právni predchodcovia neboli so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľní, že im vlastnícke právo k sporným častiam dotknutých pozemkov patrí. Z
výpovede žalobkyne ako i svedkov N. D. a J. K. vyplynulo, že spory o priebeh hranice medzi pozemkami

parc. č. XX, XX G. H. XX, XX boli medzi ich vlastníkmi, a teda právnymi predchodcami strán sporu
dlhodobo, minimálne od 80tych rokov minulého storočia. Vzhľadom k tomu, že nemohli byť žalovaný
ani jeho právny predchodcovia v dobrej viere, že sporné časti dotknutých pozemkov im patria. Navyše
vlastnícke právo k jednotlivým pozemkom bolo medzi stranami upravené rozdeľovacou zmluvou zo dňa
19.11.1987, čo znamená, že minimálne od tohto času nemohli byť právni predchodcovia žalovaného v

dobrej viere v to, že sporné časti dotknutých pozemkov im patria. Súd poukazuje, že zmluvnou stranou
rozdeľovacej zmluvy bola aj svedkyňa N. D., ktorá sama vypovedala, že textu zmluvy nevenovala
žiadnu pozornosť, lebo jej povedali, že ide podpísať, že dom a pozemok patrí im. Svedkyňa pri náležitej
opatrnosti prečítaním zmluvy mohla jednoducho zistiť, ako si zmluvné strany, teda aj ona, usporiadali
svoje vlastnícke vzťahy, a preto jej subjektívne presvedčenie, že sporné časti dotknutých pozemkov

jej, ako právnej predchodkyni žalovaného patria, nemôže zakladať dobromyseľnosť, ktorá je jednou z
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. S poukazom na uvedené možno konštatovať,
že žalovaný ani jeho právni predchodcovia nesplnili zákonom predpísanú podmienku vydržania, keď
neboli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že sporné časti dotknutých pozemkov impatria, a preto nenadobudli vlastnícke právo k sporným častiam dotknutých pozemkov vydržaním. Keďže
žalobkyňa v konaní svoje vlastnícke právo k spornej časti pozemkov preukázala, zaoberal sa súd, či
žalovaný skutočne zasahuje do jej vlastníckeho práva. Zásah do vlastníckeho práva žalobkyne nebol zo

strany žalovaného rozporovaný. Sám žalovaný uviedol, že užíva spornú časť pozemkov ako i stodolu.
Súd preto tvrdenia žalobkyne o zásahu do jej vlastníckeho práva zo strany žalovaného považoval za
nesporné.Nakoľkožalovanýzasahujedovlastníckehoprávažalobkynetým,ženeoprávneneužívačasti
nehnuteľností v jej vlastníctve, je namieste žaloba o vypratanie spornej časti pozemkov, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Žalovaný počas konania podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným

vlastníkom pozemkov parcely registra C, parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 504 m2 a
parc. č. XX, záhrada o výmere 965 m2 zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom pre k. ú. F. D.. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu, zaoberal sa súd, či žalovaný
má v zmysle § 137 písm. c) CSP na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo

ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z
toho vyplýva, že určovacia žaloba nebude opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na
splnenie povinnosti. Určovacia žaloba nebude čo do naliehavého právneho záujmu opodstatnená ani
vtedy, ak by takéto určenie malo charakter prejudiciálnej (predbežnej) otázky k inému sporu. Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa podala žalobu na splnenie povinnosti a súčasne súd otázku vlastníckeho práva k

sporným častiam dotknutých pozemkov posúdil ako predbežnú, nemá žalovaný na určení vlastníckeho
práva naliehavý právny záujem. Okrem toho má súd za to, že žalovaný sa nemôže domáhať určenia
vlastníckeho práva aj k tej časti pozemku, ku ktorej jeho vlastnícke právo nie je sporné. Ak sa žalovaný
mienil domáhať určenia vlastníckeho práva len k sporným častiam dotknutých pozemkov, bolo potrebné
za účelom ich riadnej identifikácie vypracovať geometrický plán, v rámci ktorého by boli vytvorené

nové parcely predstavujúce spornú časť dotknutých pozemkov, pričom by sa žalovaný mohol následne
domáhať určenia vlastníckeho práva k týmto novovytvoreným parcelám, čo však neurobil. Pokiaľ
žalovaný navrhol za týmto účelom znalecké dokazovanie, súd uvádza, že tento dôkaz nevykonal, a
to jednak s poukazom na absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a jednak z
dôvodu hospodárnosti, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by svedčili o

pravdivosti tvrdení uvádzaných žalovaným v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním.
Vzhľadom na uvedené, za zistenia nedostatku naliehavého právneho záujmu, zamietol súd vzájomnú
žalobu žalovaného ako nedôvodnú v celom rozsahu.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V danej veci bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.