Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011262
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8717011262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
25.10.2022, v trestnej veci proti obžalovanej A. B. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 6T/100/2017 dňa 08.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd

o b ž a l o v a n ú A. B. C. D. E. F. E. G. H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalo bytom F., I. XXXX/X, adresa
na doručovanie písomností J. D. XX, K., okr. A.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora č. 2 Pv 266/16/7706 zo dňa 08.11.2017

pre skutok,

že dňa 14.03.2016 v čase od cca 11.15 hod. do 11.25 hod. vo Veľkom Slavkove na ul. Kpt. Morávku
189 v penzióne Mlyn pri exekučnom úkone súdneho exekútora L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom
E. XXX/XX, N., preukaz exekútora č. 002631 po tom, ako musel násilím vylomiť zamknuté dvere do
objektu, cez ktoré vošiel a povinnú A. B. informoval o tom, že ide odobrať hnuteľný majetok v zmysle jeho
súpisu zo dňa 19.11.2015 a keď odchádzal späť ku vchodovým dverám, aby dnu zavolal zúčastnené
osoby, tak mu zaútočila na oblasť hrdla a silno mu rukou stlačila hrtan, na čo on od bolesti vykríkol

a cez vchodové dvere, v ktorých stál druh povinnej a bránil vstupu ostatných osôb, sa pretlačil von a
následne už spoločne s prítomnými policajtmi znova vošiel do objektu, kde začal odoberať vázy, ktoré
sa nachádzali vo vstupnej miestnosti, pričom na neho opätovne zaútočila povinná A. B. tak, že mu rukou
chytila malíček na pravej ruke a mu ho vykrútila dozadu,

č í m m a l a s p á c h a ť

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

p r e t o ž e nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovanú A. B. oslobodil spod obžaloby
Okresného prokurátora č. 2 Pv 266/16/7706 zo dňa 08.11.2017 pre skutok, že

dňa 14.03.2016 v čase od cca 11.15 hod. do 11.25 hod. vo G. N. na ul. F. K. XXX v penzióne Mlyn pri
exekučnom úkone súdneho exekútora L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. XXX/XX, N., preukaz
exekútora č. 002631 po tom, ako musel násilím vylomiť zamknuté dvere do objektu, cez ktoré vošiel a
povinnú A. B. informoval o tom, že ide odobrať hnuteľný majetok v zmysle jeho súpisu zo dňa 19.11.2015
a keď odchádzal späť ku vchodovým dverám, aby dnu zavolal zúčastnené osoby, tak mu zaútočila na

oblasť hrdla a silno mu rukou stlačila hrtan, na čo on od bolesti vykríkol a cez vchodové dvere, v ktorých
stál druh povinnej a bránil vstupu ostatných osôb, sa pretlačil von a následne už spoločne s prítomnými
policajtmi znova vošiel do objektu, kde začal odoberať vázy, ktoré sa nachádzali vo vstupnej miestnosti,
pričom na neho opätovne zaútočila povinná A. B. tak, že mu rukou chytila malíček na pravej ruke a mu
ho vykrútila dozadu, čím mala spáchať prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené
odvolanie a to v neprospech obžalovanej, proti výroku súdu, ktorým ju spod obžaloby oslobodil. Po
rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že po rekapitulácii výroku odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že voči tomuto rozsudku podal prokurátor priamo do zápisnice odvolanie
v neprospech páchateľa hneď a v úvode poukázal na skutočnosť, že aj keď odôvodnenie vydaného
rozsudku smeruje podľa ich názoru k liberačnému dôvodu uvedenému v § 285 písm. a/ Tr. poriadku, t.j.
ženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovanástíhaná,takmázato,žebolopreukázané,
že sa skutok stal, má znaky trestného činu a spáchala ho obžalovaná. Vykonaným dokazovaním

bolo ustálené, že poškodený a svedkovia O., P., O. a L. usvedčujú obžalovanú, svedkovia N., Q.
a O. incident nevideli, avšak nepriamo svedčia o tom, že počuli prejavy bolesti poškodeného, resp.
im skutočnosti o jeho napadnutí sprostredkoval bezprostredne po skutku poškodený a obžalovaná
a svedkovia Pospíšil a Pospíšilová popreli spáchanie skutku poškodenou. Má za to, že vyhodnotiť
výpovede či už vykonané resp. prečítané svedkov svedčiacich o vine obžalovanej ako nevierohodné

z dôvodov, že vágne vypovedali o skutočnostiach bezprostredne nesúvisiacich so skutkom resp. že v
týchto skutočnostiach existujú rozpory nie je možné, nakoľko v dôležitých otázkach vypovedajú zhodne,
boli priamymi svedkami, ktorí videli násilie zo strany obžalovanej smerujúce voči poškodenému. Aj keď
na mieste činu vystupovali v pozíciách v podstate pomocníkov poškodeného, k nemu samému nemajú
tak blízky vzťah ako rodinní príslušníci obžalovanej k nej samotnej. Nebolo preukázané, že by boli v

akomkoľvek závislom vzťahu k osobe poškodeného, nebývajú v spoločnej domácnosti a v podstate
ich vzťahy treba hodnotiť ako kamarátske. I keď kamarátsky vzťah je nepochybne vzťahom pozitívnym
k poškodenému, rodinný vzťah k osobe poškodenej je vzťahom podstatne bližším. Podľa názoru
odvolateľa výpovede „nestranných“ svedkov bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanej či poškodenému
potvrdzujú výpovede poškodeného a O., P., O. a L., i keď len nepriamo na základe prejavov a informácií

poškodeného, ktoré im však oznámil bezprostredne po skutku. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol,
aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad 4T 57/2020-120 zo dňa 20.5.2021
a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to

oprávnenou, krajský súd nezistil dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods.
3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktorým predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho, krajský súd
konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebné na
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre
spravodlivé rozhodnutie, čo je podmienkou aj pre oslobodenie obžalovanej spod obžaloby. Oslobodenie

páchateľa spod obžaloby si totižto po vykonanom dokazovaní vyžaduje záver, že v prejednávanej veci
už nie je možné vykonať žiadne známe a dostupné dôkazy.Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a
presvedčivo odôvodnil, a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou (aj keď nie úplne) stotožnil a v
podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s
konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný,
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o oslobodení obžalovanej spod obžaloby tak, ako

je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam okresného
prokurátora prezentovaným aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní.
V prvom rade na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že vo všeobecnosti každý
obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky

skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom
o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo,
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,

aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či
argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či

dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.

V kontexte uvedeného krajský súd zistil, že okresný prokurátor nenamieta rozsah vykonaného

dokazovania, ďalšie dôkazy vykonať nenavrhol a hodnotí dôkazy zo svojho pohľadu konštatujúc, ktoré
pouvažuje za rozhodné a podstatné pre ustálenie skutkového stavu no najmä právneho posúdenia
konania kladeného za vinu obžalovanej, avšak oproti tomu stojace dôkazy, ktoré vyznievajú v prospech
obžalovanej do ich komparácie zjavne nezahrnul, čo naopak povinnosťou súdu bolo tak, ako to plynie
aj z jednej zo základných zásad trestného procesu podľa § 2 ods. 2 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako už bolo naznačené, sa stotožnil s hodnotením dôkaznej situácie okresným súdom
keď uzavrel, že dňa 14.03.2016 bol poškodený L. M. N. pri výkone exekučných úkonov v postavení
verejného činiteľa (§ 128 ods. 1 Tr. zákona) a rovnako tak v prípade obžalovanej a aj jej príbuzných, že
v okamihu kedy im oznámil poškodený, že v označený deň a čase sa nachádza v priestoroch penziónu

ktorý prevádzkovali na základe rozhodnutia súdu o poverení na vykonanie exekúcie ako exekútor
vykonávajúci zákonom predpokladané úkony pri výkone exekúcie a to na základe právoplatného
exekučného titulu - boli s touto skutočnosťou (situáciou) minimálne uzrozumení.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že nakoľko súdy v rámci kompetencie riešenia predbežných

otázok podľa § 7 ods. 1 Tr. poriadku nie sú oprávnené spochybňovať právoplatné a vykonateľné
rozhodnutia súdov, konkrétne v tomto prípade v civilnom konaní, preto pokiaľ v tomto prípade bolo
ustálené, že rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2Cb/35/2011 zo dňa 06.03.2015, ktoré
predstavovalo exekučný titul, bolo v čase poverenia na vykonanie exekúcie exekútora L. M. N.
rozhodnutím právoplatným a vykonateľným a rovnako tak aj jeho poverenie na vykonanie exekúcie

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5Er/511/2015, nemohlo nič na postavení L. M. N. ako exekútora vo
veci zmeniť poškodenou avizované podanie na odklad vykonania exekúcie, v čase kedy mal v tomto
prípade, teda dňa 14.03.2016, realizovať úkon v rámci exekučného konania, zabezpečenia majetku
podliehajúcemu exekúcii, nie výkon exekúcie príkladmo dražbou, konkrétne na jeho postavení v rámci
výkonu exekučného konania ako exekútora – verejného činiteľa tak, ako to predpokladá ust. § 128 ods.

1 Tr. zákona.

Krajský súd, ako už bolo skôr uvedené, si v celosti osvojil aj argumentáciu okresného súdu pri hodnotení
výpovedí jednotlivých svedkov tak, ako sa postupne vyjadrovali k skutku kladenému za vinu obžalovaneja ako ho vnímali zo svojho pohľadu ako priamych svedkov konania obžalovanej prezentovaného v
obžalobnom návrhu.

Okresný súd totižto vyčerpávajúcim spôsobom sumarizujúc výpovede svedkov, detailne hodnotiac
v nich existujúce zásadné rozpory, ktoré sa (zjavne bez výsledne) pokúšal vysvetliť na hlavnom
pojednávaní, pričom ide práve o výpovede svedkov I. O., K. P., E. O. a D. L., ktorí boli pomocníkmi
exekútora na vynášanie vecí, a ktoré mali podľa obžalobného návrhu prokurátora overovať výpoveď
poškodeného, pričom sám poškodený na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že na podstatné okolnosti

samotného prípadu si už vôbec nepamätá kvôli (amnézii) po dopravnej nehode. Je na mieste preto
pripomenúť, že svedkovia O. a P. po zákonnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku v konaní na
súde využili právo nevypovedať a svedok O. si na udalosti, kedy sa mal stať skutok v konaní na súde
nepamätal.

Napokon znalecké dokazovanie z odvetvia traumatológie rovnako neoveruje pôvodné tvrdenia

poškodeného o spôsobe, no najmä intenzite napadnutia poškodenou, a teda o možnom mechanizme
vzniku uňho diagnostikovaných zranení, ktoré boli v celosti vyhodnotené ako subjektívny pocit
poškodeného, preto správne okresný súd uviedol, že z medicínskeho hľadiska mechanizmus ich
vzniku nie je možné potvrdiť, ani vylúčiť, tieto zranenia boli totižto diagnostikované čiste na základe
subjektívnych údajov od poškodeného. Platí, že v prípade oboch zranení ošetrujúci lekár nepopísal

žiaden opuch, ani krvnú podliatinu, nebola indikovaná RTG snímka, žiadne odborné vyšetrenie, nebola
potrebná žiadna fixácia dlahou v prípade malíčka a v prípade krku nebolo potrebné žiadne odborné
vyšetrenie - krčné alebo pľúcne v súvislosti so sťaženým dýchaním alebo prehĺtaním.

Krajský súd preto považuje po zhodnotení obsahu produkovaných dôkazov a skutočností z nich

plynúcich záver okresného súdu, že použitie fyzickej sily zo strany obžalovanej vykonanými dôkazmi
nebolo jednoznačné a bez rozumných pochybností presvedčivo dokázané za vecne správny a zákonný.

No súčasne krajský súd mal za to, že v danom prípade výsledky hodnotenia vykonaných dôkazov, pri
existencii zásadnej dôkaznej núdze – nie je zrejmé aké dôkazy je ešte možné vykonať – neumožňujú bez

rozumných pochybností ani urobiť záver, aby sa skutok kladený za vinu obžalovanej vôbec stal tak, ako
je jeho skutkový dej opísaný v obžalobnom návrhu – konkrétne vo vzťahu fyzického útoku, napadnutia
poškodeného, čo je rozhodujúci predpoklad pre naplnenie skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti
podľa § 323 ods. 1 Tr zákona - použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
alebo pre výkon právomoci verejného činiteľa.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovanej vo všeobecnosti platí, že
súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného

záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom
prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako okresný súd, nemohol
v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovanej tak,
ako jej bola kladená za vinu v obžalobnom návrhu okresného prokurátora.

Krajský súd má za to, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii

na vykonanie ďalšie dôkazy a za existencie takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny
obžalovanej zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je namieste v posudzovanom prípade použiť jedno
zo základných procesných pravidiel, a to v pochybnosti v prospech páchateľa „in dubio pro reo“ keďže
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, preto obžalovanú podľa § 285
písm. a/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby.

To boli dôvody pre ktoré krajský súd nepovažoval odvolenie okresného prokurátora za dôvodné a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.