Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011262
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8717011262.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna 2021, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n ú
G. F. Š. Y. Q. H. Q. I. Ú. , nar. XX.XX.XXXX I. H., trvalo bytom H.
X. XXXX/X, adresa na doručovanie písomností
J. Y. XX, S., Q. G.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora č. 2 Pv 266/16/7706 zo dňa 08.11.2017 pre skutok, že

dňa 14.03.2016 v čase od cca 11.15 hod. do 11.25 hod. vo Veľkom Slavkove na ul. Kpt. Morávku 189
v penzióne Mlyn pri exekučnom úkone súdneho exekútora JUDr. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom

Q. XXX/XX, N., preukaz exekútora č. 002631 po tom, ako musel násilím vylomiť zamknuté dvere do
objektu, cez ktoré vošiel a povinnú G. F. informoval o tom, že ide odobrať hnuteľný majetok v zmysle jeho
súpisu zo dňa 19.11.2015 a keď odchádzal späť ku vchodovým dverám, aby dnu zavolal zúčastnené
osoby, tak mu zaútočila na oblasť hrdla a silno mu rukou stlačila hrtan, na čo on od bolesti vykríkol
a cez vchodové dvere, v ktorých stál druh povinnej a bránil vstupu ostatných osôb, sa pretlačil von a
následne už spoločne s prítomnými policajtmi znova vošiel do objektu, kde začal odoberať vázy, ktoré
sa nachádzali vo vstupnej miestnosti, pričom na neho opätovne zaútočila povinná G. F. tak, že mu rukou
chytila malíček na pravej ruke a mu ho vykrútila dozadu,

čím mala spáchať

prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 08.11.2017 súd vykonal dokazovanie, vypočul obžalovanú, svedkov,
poškodeného, prečítal výpovede svedkov v zmysle § 263 ods. 3, 4 Trestného poriadku, prečítal znalecký
posudok s použitím § 268 ods. 2 Trestného poriadku, čítal listinné dôkazy, odstraňoval rozpory v

dôkazoch z prípravného konania a vykonaných na hlavnom pojednávaní a po vyhodnotení dôkazov
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výroku.Obžaloba bola podaná pre skutok, že dňa 14.03.2016 v čase od cca 11.15 hod. do 11.25 hod. vo Veľkom
Slavkovenaul.Kpt.Morávku189vpenzióneMlynpriexekučnomúkonesúdnehoexekútoraJUDr.O.N.,
J.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. XXX/XX, N., preukaz exekútora č. 002631 po tom, ako musel násilím

vylomiť zamknuté dvere do objektu, cez ktoré vošiel a povinnú G. F. informoval o tom, že ide odobrať
hnuteľný majetok v zmysle jeho súpisu zo dňa 19.11.2015 a keď odchádzal späť ku vchodovým dverám,
aby dnu zavolal zúčastnené osoby, tak mu zaútočila na oblasť hrdla a silno mu rukou stlačila hrtan, na
čo on od bolesti vykríkol a cez vchodové dvere, v ktorých stál druh povinnej a bránil vstupu ostatných
osôb, sa pretlačil von a následne už spoločne s prítomnými policajtmi znova vošiel do objektu, kde začal

odoberať vázy, ktoré sa nachádzali vo vstupnej miestnosti, pričom na neho opätovne zaútočila povinná
G. F. tak, že mu rukou chytila malíček na pravej ruke a mu ho vykrútila dozadu. Skutok bol právne
kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Skutok sa mal stať dňa 14.03.2016. Trestné stíhanie bolo začaté dňa 20.04.2016 na základe trestného
oznámenia podaného na Okresnej prokuratúre Poprad dňa 29.03.2016 poškodeným exekútorom JUDr.

O. N..

Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 25.08.2016 bolo doručené obvinenej 21.10.2016.

Obvinená pri výsluchu dňa 21.10.2016 po zákonnom poučení využila právo a nevypovedala. Pri ďalšom

výsluchu dňa 03.11.2016 uviedla, že v súvislosti s rekonštrukciou objektu, kde vykonávala podnikateľskú
činnosť vznikol súdny spor vedený na Okresnom súde Kežmarok a konanie bolo ukončené bez jej
prítomnosti i keď svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti a žiadala súd, aby
konal v jej prítomnosti. Rozhodnutie súdu jej nebolo doručené a v novembri 2015 sa dozvedela o
ukončení konania. Následne prišiel exekútor do objektu Penzión Mlyn vo Veľkom Slavkove a na základe

poverenia na exekúciu vykonal súpis hnuteľných vecí napriek jej tvrdeniu, že žiadne rozhodnutie súdu
jej nebolo doručené. Keď následne prevzala rozhodnutie súdu, tak v zákonnej lehote podala opravný
prostriedok a požiadala o odklad exekúcie, o čom vyrozumela exekútora. Napriek neukončenému
súdnemu konaniu exekútor prišiel dňa 14.03.2016 vykonať odobratie hnuteľných vecí, ktoré boli predtým
spísané. Spoločnosť mu robili pracovníci, ktorých si zabezpečil na výkon a taktiež aj policajti. Z dôvodu,

že prebiehalo na súde konanie o opravnom prostriedku a o odklade výkonu exekúcie, tak jej druh Z. K.
odmietol ich do objektu vpustiť. Po prekonaní vstupnej brány exekútorom a jeho pracovníkmi ona aj jej
druhuzamklidveredopenziónuaexekútoradoobjektunechcelipustiť.Povypáčenídveríexekútoromjej
druh bránil vstupu, no keď sa exekútor pretlačil do objektu a začal brať veci na základe súpisu, tak vtedy
už rezignovala ona aj osoby s ňou prítomné a do výkonu nezasahovali. Slovne vyjadrovali nesúhlas s

činnosťou exekútora, ale fyzicky ho nikto nenapadol. Osoby, ktoré prišli s nim na výkon zostali vonku a
cez sklo na dverách so zrkadlovým efektom nemohli vidieť do objektu. Policajti i pracovníčka obecného
úradu boli v chodbe a vo vstupných priestoroch nič nevideli. Pokiaľ by k nejakému útoku došlo, tak
policajti by mali chrániť exekútora, pretože tam boli práve na jeho požiadanie a na jeho ochranu. K
ničomu v objekte nedošlo.

Na hlavnom pojednávaní uviedla, že o vedení exekúcie sa dozvedela od exekútora, keď ju vyzval na
finančné vyrovnanie, no ona nevedela o akú exekúciu ide a preto nemala záujem o plnenie. Následne asi
o tri mesiace prišiel exekútor vykonať súpis hnuteľných vecí, čo mu bolo umožnené a keď ho upozornili
na konanie o opravnom prostriedku na súde, tak vtedy upustil od výkonu exekúcie.

Obžalovaná označila prítomnosť exekútora a ďalších osôb, ktoré si zabezpečil na realizáciu úkonu
dňa 14.03.2016 za druhý výkon exekúcie. Tvrdila, že napriek predloženiu dokladov, že za tovar, ktorý
bol predmetom sporu, riadne zaplatili, tak exekútor násilne otvoril bránu objektu, vyvŕtal zámok na
vchodových dverách a osoby, ktorých prítomnosť si zabezpečil, pozval, aby išli do objektu, kde mali

realizovať úkon. Jej dcéra G. K. niektoré veci bránila, pretože tieto nemali byť exekuované, preukazovala
k nim svoj vlastnícky vzťah, no exekútora to nezaujímalo. Táto časť verbálneho konfliktu bola vo vstupnej
chodbe objektu a keďže obžalovaná, jej dcéra a Z. K. nedokázali zabrániť exekútorovi v ďalšom vstupe,
ich slovná obrana ho nezaujímala, tak potom mu umožnili vstup do objektu aj do ďalšej časti. Podľa nej
nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku medzi prítomnými osobami a to ani počas výkonu odoberania veci

nedošlo k fyzickému útoku a činnosť exekútora bola ukončená z dôvodu, že veci, ktoré chcel odobrať,
boli jeho pracovníkmi z objektu vynesené. Pri odchode nevidela na tele exekútora žiadne zranenia, tento
sa ani nesťažoval a poprela akýkoľvek útok rukou na oblasť hrdla exekútora a taktiež aj na jeho ruku.Zo spisu č. 2Cb/35/2011 Okresného súdu Kežmarok vyplýva, že na základe žaloby zo dňa 13.04.2011
bol vyhlásený rozsudok dňa 06.03.2015, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej G. F. zaplatiť sumu
17.114,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.03.2011 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania vo výške 1.026,50 eur a aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.889,42
eur žalobcovi V. S., AQUATERM Spišská Belá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.07.2015
a vykonateľnosť 07.07.2015. Odvolanie podané žalovanou dňa 25.08.2015 bolo uznesením Krajského
súdu Prešov č. 3Cob/15/2016 dňa 21.04.2016 odmietnuté.

Zo spisu Okresného súdu Kežmarok č. 5Er/511/2015 mal súd preukázané, že dňa 22.09.2015 bola
podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekútorským úradom Svit, JUDr. O. N. na
základe exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. 2Cb/35/2011 zo dňa 06.03.2015.
Predmetom exekúcie bolo vymoženie peňažného plnenia pohľadávky s príslušenstvom a návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný dňa 21.09.2015.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 23.09.2015. Návrh na povolenie odkladu
exekúcie, ktorý podala žalovaná G. F. dňa 11.03.2016 bol uznesením zo dňa 23.06.2016 zamietnutý.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2016.

Ztrestnéhospisuvyplýva,ženazákladepovereniavykonalexekútorsúpisvecídňa19.11.2005,zisťoval,

či obžalovaná je ochotná peniaze zaplatiť a dňa 14.03.2016 pristúpil k odobratiu hnuteľného majetku
podľa súpisu potom, čo povinná zaujala negatívne stanovisko k úhrade. Keďže o súpise hnuteľného
majetku mala obžalovaná vedomosť, tak prítomnosť exekútora a ďalších osôb, ktoré si zabezpečil pre
vykonanie exekúcie dňa 14.03.2016 nebola prekvapením.

Uzamknutá brána i vstupné dvere objektu penziónu, nezáujem obžalovanej a jej blízkych osôb a to druha
i dcéry umožniť exekútorovi vykonanie exekúcie, bránenie po násilnom prekonaní zámku uzamknutej
brány objektu a po vyvŕtaní zámku na vchodových dverách penziónu vo vstupe, súd považoval za
preukázané a mal za to, že obžalovaná a jej príbuzní boli pripravení na kladenie odporu exekútorovi.

Svedok - poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2019 uviedol, že dňa 10.10.2018 bol
účastníkom dopravnej nehody a ako motocyklista utrpel zranenia a v súvislosti s nimi si nepamätá
udalosti z obdobia pred touto nehodou, spomína si, že je vedené exekučné konanie proti obžalovanej,
obžalovanú by nedokázal identifikovať pri náhodnom stretnutí, spomenul si na ňu, keď ju videl pred
pojednávacoumiestnosťouvdeňjehovýsluchu.NaosobuX.L.sipamätá,pretožetentojejehokamarát,

stretával sa s nim, ale nepamätá si na ďalšie osoby a ani samotný skutok.

K výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že
si na obsah tejto výpovede nepamätá.

K návrhu na odklad výkonu rozhodnutia uviedol, že on vykonával iba zabezpečenie veci vo vzťahu k
realizácii exekúcie a nerobil samotnú dražbu. Potvrdil, že prekonanie prekážky páčením dverí nie je
štandardný spôsob, kde by tento úkon vykonával osobne exekútor, tento úkon robí zámočník, ale v tento
deň on nemal zámočníka a úkon robil sám, pričom uviedol, že takýto úkon spravidla si robí sám.

V prípravnom konaní poškodený uviedol, že za uzamknutou bránou opakovane odmietol Z. K. umožniť
im vstup s odôvodnením, že podali návrh na odklad exekúcie a preto on použil kliešte na preštiknutie
visiaceho zámku. Z. K. urýchlene sa presunul do penziónu a uzamkol vchodové dvere. Na opakované
výzvy k otvoreniu dverí osoby nachádzajúce sa v penzióne odmietali otvoriť dvere a preto on osobne
vyvŕtal vložku zámku, páčidlom vypáčil dvere v oblasti zámku, pričom dvere z vnútornej strany tlačili

nielen obžalovaná, ale aj Z. K.Š. a G. K.. Po pretlačení dvere bránil svojim telom Z. K. vstupu prítomným,
jeho udrel do hrudníka a spolu s dcérou ho vytlačili vonku. Napriek odporu sa mu podarilo dostať do
predsiene, no K. zostal stáť vo dverách a odmietol umožniť vstup ďalším osobám, i keď on vyzval
zástupkyňu obecného úradu aj policajtov, aby ho nasledovali. S neistotou tvrdil, že za ním vošli do
penziónu jeden policajt a pracovníčka obecného úradu a v zapätí tvrdil, že keď on chcel ísť k policajtom,

tak mu v tom bránil K. aj a obžalovaná a taktiež aj dcéra. Tu je potrebné poukázať na to, že v tej istej
výpovedi poškodený tvrdil, že za nim vošli do penziónu policajti, je preukázané, že na mieste boli dvaja
policajti a poškodený v ďalšej časti výpovede tvrdil, že on chcel ísť vonku k policajtom. Nie je známy, za
akým účelom sa mal z penziónu vrátiť pred vchodové dvere. Pri tejto roztržke podľa jeho tvrdenia muobžalovaná rýchlym pohybom ruky stlačila prstami hrtan, na čo on vykríkol a vytrhol sa jej. Po vytlačení
sa vonku vyzval prítomných, aby ho nasledovali a pomocníkom dal za úlohu, aby vynášali veci. Vtedy ho
K. zavolal pred penziónom na rozhovor a tvrdil mu, že postará sa o tom, že ako exekútor už skončil a viac

exekúcie vykonávať nebude. Pomocníci exekútora na jeho požiadanie začali vynášať veci, poškodený
už bol opäť v penzióne, dcéra obžalovanej sa rozčuľovala, že chcú vynášať jej veci, odmietla vydať tri
vázy a pri tejto roztržke mu obžalovaná chytila malíček na pravej ruke a rýchlym pohybom ho vytočila
nahor, načo on vykríkol a vytrhol sa jej. Ďalej tvrdil, že pri tejto roztržke on vysvetľoval dcére obžalovanej,
ale aj ďalším prítomným, že majú právo podať na neho sťažnosť a pokiaľ niekto tvrdí, že je vlastníkom

spísaných vecí, tak táto osoba má právo podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie a naďalej pokračoval
v odoberaní spísaných vecí, pričom súpis doplnil ešte o počítač, reproduktory, klávesnicu a myš.

V súvislosti s konaním obžalovanej si poškodený neuplatnil materiálnu škodu.

Svedok Z. K. popieral použitie fyzickej sily kýmkoľvek proti exekútorovi a konanie exekútora považoval

za protiprávne, keďže dcéra sa snažila zabrániť vynášaniu veci, ktoré mali byť jej majetkom a nemali
podliehať exekúcii a z toho dôvodu zobrala vázu z rúk pracovníka, ktorý veci vynášal. Pri tejto činnosti
stála obžalovaná od exekútora asi na dva kroky, nemala možnosť a ani neútočila na exekútora a keď
tento začal jajkať, tak prítomný policajt ho upozornil, že nikto mu nič nerobí.

Svedkyňa G. K. opakovane ospravedlnila neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu, že býva v Bratislave
a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. Súčasťou jej ospravedlnení bolo oznámenie, že využíva
právo a vo veci, kde je obžalovaná jej matka, odmieta vypovedať.

Pri splnení podmienok podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedkyne z

prípravnéhokonania.Tátopoprelapoužitiefyzickejsilyobžalovanou,pretožetátonemalnatoanidôvod.
Komunikácia bola konfliktná, no iba na verbálnej úrovni bez použitia fyzickej sily. Pokiaľ bola použitá
fyzická sila, tak to iba jej otcom Z. K.Í. a to spôsobom, že on stál vo dverách a svojim telom bránil
vstupu prítomných osôb do penziónu. Policajti boli vždy v blízkosti exekútora a už po vstupe do penziónu
upozornili prítomných, že sú tam na ochranu exekútora. Fyzický útok proti exekútorovi nepoužil nikto.

Prítomná pracovníčka Obecného úradu vo Veľkom Slavkove, I. L., bola poverená na základe požiadavky
exekútora vykonať dohľad pri výkone exekúcie.

Na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa vypovedala veľmi stručne, tvrdila, že bránu pred penziónom

otvorilZ.K.nanaliehanieexekútora.Potom,čosavšetcipresunulikpenziónu,onastálablízkopredsiene
spolu s oboma policajtmi, po čase vošli do ďalšej miestnosti, kde bola obžalovaná, K. a aj exekútor a
nevedela s istotou potvrdiť, kde stáli v tom čase policajti, no v tejto miestnosti určite neboli pracovníci
exekútora.

K výmene názorov medzi obžalovanou a K. a na druhej strane exekútorom, došlo v priestore medzi
predsieňouarecepciou,noonanevidelapoužitiefyzickejsilyanepočulavýrazyohrozbepoužitianásilia.
Tvrdila, že K. umožnil pracovníkom vstúpiť do objektu a naložiť veci, čo prebiehalo bez konfliktov. K
situácii pred penziónom a to spôsob otvárania vchodových dverí a činnosť jednotlivých osôb ona nič
neuvádzala.

V záujme odstránenia rozporov v jej výpovediach, bola prečítaná výpoveď z prípravného konania a
na výzvu k odstráneniu rozporov a vysvetlenia príčin rozporov uviedla, že už si detaily nepamätá pre
odstup času a potvrdila, že bránu pred penziónom násilne otvoril exekútor použitím klieští a pokiaľ
predtým vypovedala ináč, tak na detaily si už v čase výpovede na pojednávaní nepamätá. Následne

pred vchodom do penziónu si pamätala, že sa naťahovali, pretože K. bránil vstupu exekútora. Po vstupe
exekútora do penziónu bola tam nejaká pani, asi dcéra obžalovanej, ktorú vyzval exekútor, aby nebránila
vo výkone exekúcie. K spôsobu bránenia vo výkone touto neznámou ženou s vedkyňa nič neuviedla.

Členovia hliadky PZ Z. A. a Y. N. na pojednávaní tvrdili, že vzhľadom na odstup času si na udalosti

nepamätajú. Obaja chodili často na výkon exekúcie na zabezpečenie bezpečnosti exekútora. Svedok
Y. N. uviedol, že táto exekúcia bola výnimočná tým, že tam boli nejaké hádky, zvady, ale to nevie bližšie
popísať.Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol svedok A., že to, čo je v zápisnici uvedené, tak to aj
sedí a svedok N. uviedol, že na popisované udalosti si vôbec nespomína. Obaja svedkovia v prípravnom
konaní boli vypočutí, žiaden z nich nevidel fyzický útok proti exekútorovi, nevideli škrtenie a ani vytočenie

malíčka ruky. Svedok A. videl a počul, že exekútor po vybehnutí z penziónu si držal krk a tvrdil, že
ho mala škrtiť F.. V penzióne svedok videl dve ženy. Po následnom vstupe do penziónu pomocníci
vynášali veci do auta, chvíľu bola ešte nejaká zvada, ale útok na exekútora si svedok nevšimol. Obaja
policajti vzniknutú situáciu ukľudňovali slovne a nenastala podľa toho, čo si pamätali situáciu, aby museli
služobne zasiahnuť.

Svedkovia X. L., S. E., Q. L. a Y. Z. boli pomocníkmi exekútora na vynášanie vecí.

L. a E. po zákonnom poučení v konaní na súde využili právo nevypovedať. Svedok L. tvrdil, že má obavu,
že by si privodil trestné stíhanie a svedok E. tvrdil, že na udalosti si vôbec nepamätá. Svedok L. bol
prvýkrát na exekučnom úkone a na udalosti si v konaní na súde nepamätal.

Z prečítaných výpovedí po vznesení obvinenia vyplýva, že svedok S. E. videl stáť vo dverách do
penziónu muža, ktorý opretými rukami o zárubňu bránil exekútorovi a ostatným osobám vstúpiť do
penziónu. Svedok stál vtedy vonku a cez otvorené dvere bolo vidieť dnu a tvrdil, že on videl prvý útok
na hrdlo exekútora, keď ho obžalovaná škrtila, ona sa jej vytrhol a pretlačil sa cez otvorené dvere von.

Potom vošli do penziónu ostatné osoby a aj exekútor a odoberali veci podľa súpisu a dávali do auta.
Druhý útok na exekútora tento svedok nevidel, počul nejaký výkrik.

Svedok X. L. tvrdil, že vo vstupe do penziónu bránil muž aj mladá žena, no exekútor sa cez nich pretlačil
a za ním vošiel jeden policajt a pracovníčka obecného úradu. Cez otvorené dvere mu stojaci vo dverách

bránil vstupu ďalším osobám a keďže svedok stál vonku a videl do penziónu, tak tvrdil, že na exekútora
zaútočila obžalovaná tak, že ho škrtila na krku, exekútor sa jej vytrhol, pretlačil sa cez muža vo dverách a
potom opäť sa pretlačil do penziónu a za ním išli všetci ostatní. Druhý útok na exekútora svedok nevidel,
iba počul výkrik exekútora.

Svedok Q. L. tvrdil, že on stál pri otvorených dverách a podľa neho od dverí vošla do objektu mladá žena,
predtým stojaca pri mužovi, exekútor sa pretlačil do penziónu a za ním vošiel policajt aj pracovníčka
obecného úradu. Tento svedok tvrdil, že videl prvý útok na exekútora a potom aj druhý útok.

Z prečítanej výpovede svedka Y. Z. z prípravného konania (svedok zomrel v priebehu konania na súde)

vyplýva, že vo výpovedi pred vznesením obvinenia uviedol, že k vchodovým dverám penziónu prišiel až
v čase, keď exekútor bol v penzióne. Pred vchodom stáli pomocníci a jeden policajt a vo vchodových
dverách stál muž, ktorý svojim telom bránil vstupu do penziónu. Cez otvorené dvere tento svedok videl,
že exekútor sa pretláčal von a v tomto momente ho niekto chytil za hrdlo, vie, že to bola nejaká žena,
pretože dnu boli dve ženy a svedok už neuviedol, ktorá z nich to bola. Následne išiel exekútor späť

do penziónu a všetci ostatní išli za ním. Pri vynášaní veci boli slovné útoky hlavne zo strany dcéry.
Fyzický útok na exekútora si svedok nevšimol, teda že by mu mal niekto vykrútiť prst. Vo výpovedi po
vznesení obvinenia svedok už tvrdil, že potom ako na exekútora zaútočila obžalovaná, ho svedok videl
cez otvorené dvere, tak vtedy exekútor sa pretláčal von a potom všetci ostatní vošli dnu a tam sa udial
ten druhý útok na jeho osobu, ale toto svedok priamo nevidel.

Z týchto výpovedí svedka Z. vôbec nevyplýva, že by v penzióne videl policajta a pracovníčku obecného
úradu, pritom z dôkazov vyplýva, že v penzióne boli tri ženy, kým svedok videl iba dve ženy, jedna z nich
mala zaútočiť na exekútora až keď tento svedok - poškodený vychádzal vonku a v doplňujúcej výpovedi
svedok už špecifikoval ako útočníčku obžalovanú.

Záver jeho výpovede nadväzuje na popis vstupu ostatných osôb čakajúcich vonku po prvom útoku a
pretláčaní sa exekútora von, no z neho vyplýva, že druhý útok na exekútora sa mal udiať, no svedok
ho priamo nevidel.

Výpovede týchto svedkov - pomocníkov exekútora sú plné rozporov, ich obsah nebol zameraný na
podstatnú časť incidentu pri úkone a to na skutok, pre ktorý v čase výpovedí týchto svedkov už bolo
vznesené obvinenie. Ich výpovede pred vznesením obvinenia sú síce podrobnejšie, no popisujú situáciu
aj nepodstatnú pre dokazovanie skutku, ktorý sa mal stať v krátkom čase vo vnútornom priestorepenziónu, kde vo vstupe do penziónu bránil vo dverách stojaci muž, ktorý svojim telom a opretými rukami
o zárubňu znižoval možnosť videnia do penziónu. Z dôkazov je zrejmé, že pred vchodovými dverami stáli
všetci pomocníci a jeden policajt a svedkovia tvrdili, že útok obžalovanej na krk exekútora videli okrem

policajta, no žiaden z nich neuvádzal, kde v čase prvého útoku stál policajt i pracovníčka obecného
úradu, ktorí vstúpili spolu s exekútorom. Ďalší útok na exekútora svedkovia E. a L. nevideli i keď v tom
čase už boli v penzióne. Svedok L. tvrdil, že exekútor išiel zobrať väčšiu dekoratívnu vázu a mladšia
dievčina mu tvrdila, že sú to jej vázy a keď túto vázu chcel podať pomocníkom, tak na exekútora zaútočila
pani v strednom veku, keď niesol túto vázu a chytila ho za prst asi pravej ruky a silne ho potiahla alebo

mu vykrútila prst a on zreval od bolesti. Tento svedok popisoval oba útoky obžalovanej na exekútora,
no vôbec nespomenul, čo robil policajt a pracovníčka obecného úradu a ako reagovali na situáciu, ktorú
on popísal, kde sa nachádzali pri tomto útoku proti exekútorovi. Presvedčivosť o pravdivosti výpovedí
týchto štyroch svedkov je podstatne oslabená výpoveďami oboch policajtov aj pracovníčkou obecného
úradu, keď žiaden z nich nevnímal situáciu tak ako ju uvádzali svedkovia a podľa nich nebol potrebný
zákrok policajtov.

Znalecký posudok z odvetvia traumatológie bol vypracovaný vo vzťahu k zranenia poškodeného
exekútora, u ktorého boli popísané zranenia a to podvrtnutie piateho prsta pravej ruky ľahkého
stupňa a pomliaždenie krku vpredu ľahkého stupňa. Tieto zranenia boli popísané pri vyšetrení v
ambulanciipraktickéholekáradňa15.03.2016,kedypoškodenýuviedol,žebolnapadnutývprácidruhou

osobou, ktorá mu vykrútila ruku. Poranenie bolo diagnostikované na základe subjektívnych ťažkostí,
lekár nepopísal žiaden opuch, ani krvnú podliatinu, nebola indikovaná RTG snímka, žiadne odborné
vyšetrenie, nebola potrebná žiadna fixácia dlahou. Z uvedeného vyplýva, že muselo ísť o podvrtnutie
ľahkého stupňa, ktoré si obyčajne ani nevyžaduje lekárske ošetrenie.

Zranenie pomliaždenia krku spredu ľahkého stupňa pri udávaných bolestiach v oblasti krku bolo
lokálne bez krvných podliatin na krku. Táto diagnóza bola stanovená na základe subjektívnych údajov
poškodeného o napadnutí inou osobou a stlačení hrtana rukou a subjektívnych údajov o bolestivosti
krku. Na krku neboli popísané žiadne vonkajšie objektívne poúrazové zmeny. Nebolo potrebné žiadne
odborné vyšetrenie - krčné alebo pľúcne v súvislosti so sťaženým dýchaním alebo prehĺtaním.

Z medicínskeho hľadiska mechanizmus nie je potrebné potvrdiť, ani vylúčiť, tieto zranenia boli
diagnostikované čiste na základe subjektívnych údajov od poškodeného. Poškodený bol pred skutkom
práceneschopný od 26.02.2016 z dôvodu chrípkového ochorenia a 14.03. 2016 ( v deň skutku) bol
vypísaný práceschopným.

Prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spácha ten, kto použije
násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že súdny exekútor vykonával exekúciu za účelom odobratia

spísaných hnuteľných vecí. Na túto činnosť si zabezpečil asistenciu hliadky PZ, pracovníčky obecného
úradu a pomocníkov. Na prekonanie možných prekážok si zabezpečil aj nástroje a náradie, ktoré aj
sám použil pri násilnom otvorení brány a následne pri vyvŕtaní zámku a pri vypáčení dverí. Odpor
kladený Z. K. a dcéru G. K. prekonal osobne bez pomoci asistencie. Pri jeho komunikácii s osobami
v penzióne vznikol verbálny konflikt z dôvodu rozdielnych názor na dôvodnosť výkonu úkonu pred

rozhodnutím o návrhu povinnej na odklad výkonu rozhodnutia, ale ja z dôvodu, že G.D. K. nesúhlasila s
odoberaním vecí, ktoré patrili do jej vlastníctva a na ktoré sa exekúcia proti povinnej nemala vzťahovať.
Tieto skutočnosti boli dôvodom odporu osôb v penzióne. Konfliktná situácia bola sledovaná v prvej časti
incidentu pracovníčkou obecného úradu a policajtom, ktorý stáli v blízkosti osôb, medzi ktorými bol
verbálny konflikt. Žiadna z týchto osôb, ale ani obžalovaná, jej dcéra a druh nepotvrdili použitie násilia

proti exekútorovi. Pokiaľ bol kladený odpor exekútorovi, tak tento bol uzamknutím brány a vstupných
dverí do penziónu, čím boli vytvorené prekážky a po ich prekonaní odpor kládol Z. K. a G. K.. Žiadne
násilie v zmysle § 122 ods. 7 Trestného zákona vo vzťahu k exekútorovi nebolo preukázané. Situáciu
v priestore penziónu mohli čiastočne vidieť aj osoby stojace pred vchodovými dverami i keď viditeľnosť
do vnútorného priestoru bola znížená tým, že priestor vchodových dverí bol vyplnený čiastočne telom Z.

K.. Policajt stojaci pred vchodovými dverami spolu s pracovníkmi exekútora nepotvrdil použitie žiadneho
násilia proti exekútorovi a ani po následnom vstupe týchto osôb do priestoru, kde už prebiehal verbálny
konflikt a žiaden z policajtov a ani pracovníčka obecného úradu nepotvrdili vznik situácie, aby hliadkaPZ, ktorá bola určená na zabezpečenie bezpečnosti exekútora pri výkone, musela zakročiť a tieto osoby
potvrdili, že žiadne násilie nebolo použité.

Fyzický útok proti exekútorovi uvádzal poškodený a podľa neho ho vykonala obžalovaná. Svedkovia
- pomocníci exekútora mohli situáciu sledovať iba z priestoru pred vchodom, pokiaľ sledovali cez
zatarasené dvere a mohli vidieť iba toľko, čo mohol vidieť policajt stojaci pri nich a naviac prítomnosť
piatich dospelých mužov pred vchodom blízko seba musela obmedzovať výhľad každého z nich. Napriek
tomu všetci štyria pomocníci na rozdiel od policajta tvrdili, že videli fyzický útok na exekútora, niektorí

označovali za útočníka obžalovanú, ale ďalší označili za útočníka ženu v strednom veku, resp. jednu z
dvoch prítomných žien. K druhého útoku sa svedkovia nevedeli vyjadriť, pretože útok nevideli. Výpovede
svedkov pomocníkov vzbudzujú pochybnosti o hodnovernosti nielen z dôvodov, ktoré už boli vyššie
uvedené, ale aj tým, že sú vyvrátené v častiach popisu incidentu ako trestného činu výpoveďami osôb,
o objektivite ktorých súd nemal pochybnosti a naviac traja svedkovia - pomocníci, ktorých súd vypočul,
si na udalosti, ktoré v prípravnom konaní popisovali, vôbec nepamätali v konaní na súde.

Pri odstraňovaní rozporov svedok S. E. tvrdil, že pri prvom útoku on stál pár krokov za policajtmi a
exekútorom. Policajti stáli vedľa poškodeného a svedok bol za jeho chrbtom. V tejto výpovedi uviedol,
že na detaily si nepamätá vzhľadom na odstup času, nepamätá na tvár tejto ženy a nevie, či to bola
ona alebo nie. I toto tvrdenie svedka oslabuje hodnovernosť jeho výpovede, keďže inými dôkazmi bolo

preukázané, že v prvej časti incidentu bol iba jeden policajt a pracovníčka obecného úradu a druhý
policajt bol pred vchodom v priestore, kde okrem ďalších troch pracovníkov bol aj tento svedok E.. Z
tohto priestoru pred vchodom mali sledovať situáciu aj ostatní pomocníci a policajt. Kým svedok L. tvrdil,
že exekútor sa dohadoval s nejakou pani v strednom veku, vysvetľoval jej, že ide odoberať spísané veci,
že má na to právo a ona to musí strpieť a veci vydať, s čím ona nesúhlasila, bránila mu vo výkone, svedok

neuviedol, akým spôsobom mu bránila a potom došlo podľa neho k fyzickému útoku, chytením za hrtan,
keď ho táto žena chcel uškrtiť. Svedok si po tomto útoku už nepamätal na priebeh ďalších udalostí. Na
rozdiel od svedka L. vypovedal svedok Z. tak, že on stál pred dverami a keď sa exekútor pretláčal von,
tak až vtedy ho niekto chytil za hrdlo a bola to nejaká žena, pričom dnu boli dve ženy, no v tejto časti
výpovede si nespomenul (pred vznesením obvinenia dňa 08.08.2016), ktorá z nich to bola. Následne

pri vynášaní veci boli slovné útoky hlavne zo strany dcéry, fyzický útok si tento svedok nevšimol.

Súd mal preukázané, že činnosť exekútora pri vykonávaní úkonu na základe rozhodnutia súdu bolo
vykonávané v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. v znení noviel. Samotná činnosť exekútora pred
odobratím spísaných vecí nebola štandardná, no bola vyvolaná intenzitou prekážok, ktorými sa malo

zabrániť výkonu jeho úkonu. Podanie návrhu na odklad exekúcie dňa 11.03.2016 nebolo dôvodom
na odklad zabezpečenia majetku podliehajúcemu exekúcii. Návrh na vylúčenie časti veci z exekúcie
vlastníčkou - dcérou obžalovanej nebol podaný a spôsob ochrany spísaného majetku ešte 19.11.2015
nemal právny podklad. Vlastníčka veci a to dcéra mala od spísania majetku čas a možnosť podať návrh
na vylúčenie vecí, ktoré nemali byť podľa nej zahrnuté do súpisu.

Vzniknutá situácia pri tomto úkone exekútora bola napätá, nebola štandardná, čo potvrdili aj policajti,
ktorí sa aj predtým zúčastňovali takýchto úkonov. Použitie fyzickej sily zo strany exekútora proti Z. K.,
ktorý vytvoril svojim telom prekážku, ale aj použitie sily Z. K. pri zabránení vstupu osôb do penziónu, bolo
preukázané. Podľa prítomných osôb verbálny konflikt bol už od momentu pred vstupom do penziónu.

Pretrvával pri vstupe exekútora, policajta a pracovníčky obecného úradu, ale aj pri následnom vstupe
ďalšiehopolicajtaapomocníkovprivynášanívecí.Prítomnípotvrdili,ženajväčšiuiniciatívuprizabránení
vo výkone úkonu mal Z. K., ale aj G. K., ktorá bola aktívna verbálne. Účasť obžalovanej na verbálnom
incidente nikto nepopisoval. Okrem dvoch fyzických útokov proti exekútorovi, ktoré mali trvať iba veľmi
krátky čas, nebola účasť obžalovanej nikým presne popisovaná. Pri popísaní konania obžalovanej ako

útoku bolo množstvo rozporov v tvrdeniach exekútora aj jeho pomocníkov. Takéto dôkazy nepostačujú
k tomu, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, že došlo k použitiu násilia. O násilí a úmyselnom
konaní proti činnosti exekútora nie sú presvedčivé dôkazy. Možno konštatovať, že vykonanie úkonu bolo
v napätej situácii. Na jej vzniku mali podiel obžalovaná, jej dcéra a druh uzamknutím brány a vstupných
dverí a vykonanie tohto úkonu im bolo známe najmenej od novembra 2015. Exekútor na prekonanie

odporu musel použiť fyzickú silu vo forme pretláčania cez prekážku vytvorenú najmä Z. K. Odoberanie
veci nebolo bez odporu. Tento odpor bol výpoveďami popisovaný ako verbálny konflikt, pri ktorom práve
dcéraobžalovanejvyjadrovalanesúhlassodoberanímvecí,patriacichdojejvlastníctva.Použitiefyzickej
sily zo strany obžalovanej vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačné presvedčivé. Pochybnosti, ktoréboli už vyššie podrobne popísané a pri odstraňovaní vzniknutých rozporov oslabovali hodnovernosť
výpovedí exekútora a jeho pomocníkov, neumožňujú súdu, aby mohol urobiť záver o príčinnej súvislosti
medzi vzniknutým konfliktom pri výkone exekútora a následkom a to pôsobením na výkon právomoci

verejného činiteľa použitím násilia. Výpovede prítomných osôb pri úkone ako aj znalecký posudok o
zraneniach poškodeného jednoznačne nepotvrdzujú použitie násilia obžalovanou proti exekútorovi.

Keďže nedošlo k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu, súd
konštatuje, že nebolo preukázané, že žalované konanie je trestným činom, preto obžalovanú podľa §

285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na
Krajský súd v Prešove.