Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115227317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:3115227317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. XXX/XX, občan SR, proti žalovanému: Poľno SME s.r.o., so sídlom Remeselnícka 2,
941 11 Palárikovo, IČO: 34144714, právne zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom
Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50657861, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/39/2016- 457 zo dňa 13. septembra
2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ( I.), ako aj vo výroku

o trovách konania ( III.) p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol ( výrok I.). Konanie v časti o zaplatenie
sumy 497,91 eura zastavil ( II.). posledným výrokom III. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 663, § 671 ods. 1,2, § 517 ods. 2, Občianskeho

zákonníka, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. Poukázal na obsah žaloby zo dňa 31.12.2015,
ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3319,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, titulom úhrady za užívanie nehnuteľností, ktoré užíval žalovaný
v roku 2014 a ktoré sú vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastrálnom na LV č. XXXX,
v kat. území M. K., a to parc. č. XXXX/XX - orná pôda, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, parc. č.
XXXX/XX - orná pôda, parc. č. XXXX/X - orná pôda a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria -
spolu o výmere 100 000 m2. V doplnení žaloby zo 16.01.2017 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 2420 eur titulom užívania všetkých jej nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ( teda
aj parciel č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X, parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X), kat.úz. M. K. za rok 2014 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 2420 eur od 01.01.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa špecifikovala nájomné na sumu 0,02
eur za m2, pričom výmera pozemkov, ktorý žalovaný užíva činí 100 000 m2. Žalobkyňa v konaní ďalším
podaním zo dňa 13.09.2021 uviedla, že sa domáha toto istého nároku ako v pôvodnej žalobe zo dňa
31.12.2015, teda zaplatenia sumy 3 319 eur za užívanie tzv. sporných parciel. Upresnila, že zo strany

žalovaného došlo k čiastočnej úhrade finančných prostriedkov, a to za rok 2014 vo výške istiny 497,91
eur a dlžných úrokov z omeškania v sume 6,34 eur, preto žalovaný ku dňu podania vyjadrenia dlhuje
žalobkyni sumu 2821 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 01.01.2015 do zaplatenia. Vzhľadom
k uvedenému, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala zaplateniasumy 3319,39 eura, pričom na pojednávaní konanom dňa 13.09.2021 vzala žalobu v časti o zaplatenie
sumy 497,91 eur späť a domáhala sa zaplatenia sumy 2821,48 eur, po zaokrúhlení sumy 2821 eur.
K tejto nárokovanej sume dospela matematickým výpočtom, keď v pôvodnej žalobe z 31.12.2015 sa

domáhalasumy3319,39eura(ktorávšakpočasceléhokonanianebološpecifikovaná),zosumy3319,39
eura odpočítala sumu 497,91 eura, teda výsledok činí sumu 2821,48 eura.

1.2 V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. M. K., že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou označených nehnuteľností, ktoré nadobudla dedením po svojom otcovi W. V.

na základe Osvedčenia o dedičstve D 996/01, Dnot 118/01, a ktoré boli zapísané Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom, pod sp. zn. Z 3231/02 v záznamovom konaní a tiež v súvislosti
s vlastníctvom bolo preukázané, že právny predchodca žalobkyne, W. V., nadobudol tzv. „sporné
pozemky“ na základe Notárskej zápisnice zo dňa 31.08.1999, Osvedčenia o vlastníctve pre držiteľa
nehnuteľnosti podľa Zák. č. 293/92 Zb. a Notárskej zápisnice Doložky o oprave zo dňa 09.05.2000 pod
č. N 148/99 Nz 397/99, a to parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X a č. XXXX/X, vo

výmere 10 ha. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.02.2004 medzi žalobkyňou
ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená Zmluva č. 2195/02 o prenájme
poľnohospodárskych pozemkov, keď predmetom nájmu podľa Čl. II. boli poľnohospodárske pozemky
v kat. území M. K. o výmere 10 ha ( tzv. nesporné pozemky ). Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú
od 01.01.2002 do 31.12.2006 a výška ročného nájomného za užívanie 1 ha pôdy bola stanovená

sumou 1500 Sk (49,791 eur) a ročné nájomné predstavovalo 15 000 Sk (497,91 eura). V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že žiadna iná zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov platne
uzatvorená po tomto období neexistovala, napriek snahe žalovaného, ktorý zaslal žalobkyni návrh
Zmluvy č. 2195/06 zo dňa 19.12.2005, kde stanovil výšku ročného nájomného za užívanie 1 ha
pôdy/2700Skaročnénájomnétakpredstavovalosumu27000Sk,Zmluvyč.2195/12zodňa11.01.2012,

kde stanovil výšku ročného nájomného za užívanie 1 ha pôdy/90 eur a ročné nájomné tak predstavovalo
sumu 900 eur . Žalobkyňa však zmluvy nepodpísala, čo znamenalo, že pokiaľ žalobkyňa neuzatvorila
so žalovaným novú nájomnú zmluvu na tzv. „nesporné pozemky“ (parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX,
č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X nachádzajúce sa v kat. území M. K. a
evidované na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom

odbore) na obdobie od 01.01.2006 a súčasne žalovaného nevyzvala na vrátenie a prevzatie prenajatých
pozemkov po skončení nájmu ex lege, vzťahovala sa Zmluva č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004 aj na ďalšie
päťročné obdobia od 01.01.2007 do 31.12.2011 a následne opakovane aj od 01.01.2012 do 31.12.2016
vrátane pôvodne dohodnutej výšky nájmu, a to 497,91 eura za 10 ha prenajatej poľnohospodárskej
pôdy. S týmto právnym názorom o predĺžení Zmluvy č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004 na ďalšie päťročné

obdobia sa stotožnil Okresný súd Nové Zámky v ďalších konaniach právoplatne skončených, pod sp. zn.
12C/37/2011, sp. zn. 10C/55/2012, sp. zn. 17C/5/2013 a sp. zn. 18C/26/2019, predmetom ktorých bol
nárok žalobkyne na nájomné za užívanie nesporných pozemkov žalovaným v rokoch 2010, 2011 a 2013.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala úhrady nájomného od

žalovaného za užívanie poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Nové
Zámky, odbore katastrálnom na LV č. XXXX, v kat. území M. K., a to parc. č. XXXX/XX - orná pôda,
parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, parc. č. XXXX/XX - orná pôda, parc. č. XXXX/X - orná pôda a
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria - spolu o výmere 100 000 m2 vo vlastníctve žalobkyne
za rok 2014. Jednalo so o náhradu za užívanie nehnuteľností, ku ktorým medzi stranami sporu nebola

žiadnazmluvauzavretá,nájomnebolupravenýžiadnounájomnouzmluvou,atozdôvodu,žeprebiehalo
konanie o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam vedené na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 16C/77/2001 a toto konanie bolo právoplatne skončené až dňa 26.04.2019, a
to v prospech žalobkyne. Žalovaný preukázal v konaní, že kópia právoplatného rozsudku s vyznačenou
doložkou právoplatnosti mu bola doručená až dňa 29.05.2019, čo znamená, že až do doručenia tohto

rozsudku žalovaný nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť, či spor o vlastníctvo k daným pozemkom
bol už právoplatne ukončený alebo nie. Následne žalovaný žalobkyni oznámil, že jej uhradí odplaty
za užívanie sporných pozemkov, za obdobie rokov 2002 až 2018 najneskôr do 30.08.2019. Žalovaný
skutočne uhradil žalobkyni nájomné za sporné pozemky za rok 2014, dňa 26.08.2019 vo výške 504,25
eura, čo bolo preukázané výpisom z účtu žalovaného z UniCredit Bank, a. s. Táto suma pozostávala zo

sumy istiny vo výške 497,91 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 497,91 eura od
29.05.2019 do 30.08.2019 vo výške 6,34 eura. Takúto sumu uhradil žalovaný žalobkyni za užívanie tzv.
nesporných pozemkov v roku 2014 v súlade s výškou dohodnutého nájomného za užívanie nesporných
pozemkov podľa Zmluvy č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004, ktorá bola ex lege platná a účinná aj počasroku 2014. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s takouto právnou argumentáciou žalovaného, ktorú
považoval za riadne preukázanú, pretože žalovaný postupoval v súlade so Zák. č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Nesporné

pozemky totiž so spornými pozemkami tvorili a aj v súčasnosti tvoria jeden spoločne obhospodarovaný
celok, sú v obdobnej výmere a v rovnakej bonite. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
zastal názor, že žalobkyni nevznikol a nemohol vzniknúť nárok nad rámec zaplatenej sumy vo výške
497,91 eura za sporné pozemky za rok 2014, lebo žalobkyňa nepreukázala žiadny zákonný dôvod k
tomu, aby za užívanie sporných pozemkov jej bola zaplatená a ňou uplatnená suma vo výške 2821 eur,

lebo to nevyplýva v tomto konaní zo žiadnych predložených dôkazov. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia náhrady podľa výšky stanovenej hodnoty nehnuteľností, na ktorú
si dala vypracovať znalecký posudok č. 03/2020, v ktorom znalec Ing. Daniel Gajdoš stanovil všeobecnú
hodnotu nehnuteľností v kat. úz. M. K., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pričom žalobkyňa vychádzala
z tejto hodnoty nehnuteľností pri výpočte nájomného. Súd sa však nestotožnil s takýmito argumentami
žalobkyne,pretožezák.č.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov,poľnohospodárskeho

podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov nestanovuje výšku nájomného tak, ako si
to stanovila žalobkyňa v konaní.

1.4 Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný vyplatil žalobkyni nad
rámec uplatneného bežného nájomného dohodnutého síce na tzv. nesporné pozemky (ktorých poloha,

bonita ako aj výmera sú totožné s tzv. spornými pozemkami) sumu 900 eur, teda o 402,09 eura, bez
právneho dôvodu a nežiadal od žalobkyne vrátenie tejto sumy naviac. Vzhľadom k uvedenému súd
konštatoval, že žalovaný zaplatil žalobkyni za užívanie poľnohospodárskych pozemkov za rok 2014
sumu 900 eur titulom nesporných pozemkov a sumu 504,25 eura titulom sporných pozemkov, a to dňa
26.08.2019. Spolu teda žalovaný zaplatil žalobkyni za užívanie poľnohospodárskych pozemkov za rok

2014 sumu 1404,25 eura. Súd dodal, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a nepredložila
okrem stanovenia výšky hodnoty nehnuteľnosti žiaden dôkaz o tom, v akej výške jej má byť vyplatená
náhrada za užívanie týchto pozemkov. Z týchto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie
dodal, že žalobkyňa žiadala vykonať dôkazy, a to navrhla predvolať a vypočuť ako svedkov J.. P. S.,
J.. Q. K., J.. W. S. ako zamestnancov žalovaného, s ktorými písomne komunikuje žalobkyňa od roku

1997. Okrem toho navrhla vypočuť aj Q.. C. N. advokáta, ktorý v konaní Y. súdu Nové Zámky sp. zn.
10C/88/2002 zastupoval žalovaného ako jeho právny zástupca. Súd uznesením na pojednávaní zo dňa
13.09.2021 zamietol návrh žalobkyne na výsluch týchto svedkov, lebo títo svedkovia boli vypočutí aj v
iných konaniach právoplatne skončených na tunajšom súde ako napr. 12C 37/2011, 17C/2/2013, pričom
žalobkyňa jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť nešpecifikovala k akým konkrétnym okolnostiam

by uvedené osoby mali byť vypočuté. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa. V úvode odvolania
poukázala na chronológiu predmetného súdneho konania. Namietala nevypočutie navrhovaných
svedkov. Poukazovala na skutočnosť, že dala vypracovať znalecký posudok na predmetné
nehnuteľnosti. Uviedla, že so žalovaným nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o nájme, preto trvá na sume
2821 eur s príslušenstvom. Očakávala zo strany žalovaného riadne finančné plnenie, čo sa však

nestalo. Dôvodila, že žiadna právne platná zmluva o nájme medzi ňou a žalovaným neexistuje. Zmluva
číslo 2195/02 z 19.02.2004 sa netýka predmetného sporu a opísaných nehnuteľností. Nesúhlasila ani
s predlžovaním 5 ročných období po skončení nájmu v rokoch 2002 až 2016. Opätovne zdôraznila,
že so žalovaným na takzvané sporné parcely o rozlohe 10 hektárov nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu.
Namietala, že na pojednávaní ani vo svojom vyjadrení neopodstatňovala svoj nárok dvoma centami.

Uviedla, že v roku 2020 dala vypracovať znalecký posudok týkajúci sa jej nehnuteľností v katastrálnom
území M. K., z ktorého vyplynulo, že vlastní veľmi bonitné kvalitné nehnuteľnosti, ornú pôdu. Uviedla,
že nesúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 16, 18, 20, 21 dňa a 23. Namietala tiež
bod 32 a 33 odôvodnenia rozsudku s tým, že ide o opakované zavádzanie, nešpecifikovanie a snahu
zovšeobecniť, pričom ona sa opiera o zákon, platný znalecký posudok, o vyhlášky. Žiadala, aby súd

vyhovel jej žalobe.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne vo svojom vyjadrení uviedol, že podané odvolanie nespĺňa podľa
nášho názoru základné náležitosti odvolania tak, ako sú tieto špecifikované v ust. § 363 CSP, ato z dôvodu, že v ňom nie sú uvedené žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Žiadne zo skutočností
uvádzaných žalobkyňou nemajú absolútne žiadny vecný, skutkový alebo právny súvis s predmetom
napadnutého rozsudku a neodôvodňujú žiadne potenciálne vady postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Z toho dôvodu navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť. Ďalej dôvodil, že žalobkyňa neuvádza
žiadne argumenty, ktoré by vyvracali skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Žalobkyňa síce v
obsahu svojho odvolania namietal viaceré časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a uvádza, že nie
sú správne alebo pravdivé, avšak bez toho,, aby uviedla prečo ide o nepravdivý a nesprávny záver súdu
prvej inštancie. Ňou uvádzané tvrdenia sú pritom zrejmú v logickom rozpore so skutkovým stavom ako

ho ustálil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný dodal, že nesprávnosť napadnutého
rozsudku nemá za následok ani zamietnutie návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vypočutím
svedkov, keďže všetci títo svedkovia buď už boli vypočutí iných právoplatne skončených súdnych
konaniach alebo by ich výpoveď bola nadbytočná a nehospodárna. Namietal tiež tvrdenie žalobkyne,
že súd mal pri určovaní výšky jej nároku vychádzať s ňou predloženého znaleckého posudku číslo 03/
2020. Tento znalecký posudok bol pre posúdenie preukázanie dôvodnosti nároku žalobkyne irelevantný,

keďže sa nijako netýka predmetu tohto sporu, V prípade, ak by sa odvolací súd z akýchkoľvek dôvodov
nestotožnil s jeho návrhom na odmietnutie odvolania žalobkyne, navrhol odvolaciemu súdu rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania
s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3
CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

zamietajúcom výroku ( I.), ako aj vo výroku o trovách konania ( III.) ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke čiastočne správne posúdil
a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3.319,39 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % od 1.1.2013 zo sumy 3.313,39 eura zo strany žalovaného za užívanie
jej nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie M. K. za rok XXXX, číslo parciel
XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že zo strany

žalovaného došlo k čiastočnej úhrade finančných prostriedkov, a to za rok 2014 vo výške istiny 497,91
eura a dlžných úrokov z omeškania v sume 6,34 eura, preto vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy
497,91 eur späť s tým, že žalovaný dlhuje žalobkyni sumu 2821 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % od 01.01.2015 do zaplatenia.

8.1 Žalobkyňa odvolaním napadla podľa obsahu odvolania zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej
inštanciezdôvodov,ktoréopísalazprávnehohľadiskapomernechaoticky.Namietalanajmäskutočnosť,
že žiadna právne platná zmluva o nájme medzi ňou a žalovaným neexistuje a svoj nárok na zaplatenie
žalovanej sumy odvodzuje od znaleckého posudku z roku 2020, ktorý v konaní predložila. Odvolací
súd uvádza, že žalovaná, aj keď zmätočne, uviedla odvolacie dôvody, preto nie je dôvodná námietka

žalovaného, že odvolanie žalobkyne nie je vôbec odôvodnené, a preto ho treba odmietnuť.

8.2 Odvolací súd skúmajúc namietané formálne vady konania, ako sú uvedené vyššie, urobil záver, že
nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, a ani výsluch ňou navrhnutých svedkov
nebol relevantný, pretože jednak neuviedla, na aké okolnosti majú byť svedkovia vypočutí a čo sa ich

výpoveďami má preukázať, a tieto by ani neviedli k žiadnym zisteniam v súvislosti s výškou uplatneného
nároku.9. Z konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne je možné rozdeliť na nesporné pozemky a sporné pozemky. Na
nesporné pozemky teda parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/

X bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva č. 2195/02 zo dňa 19.02.2004, ktorá bola
(pôvodne) uzatvorená na obdobie 5 rokov, a to od 01.01.2002 do 31.12.2006 a táto sa následne
predlžovala v zmysle ust. § 12 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov na ďalšie 5 ročné obdobia, keďže nebola uzatvorená
nová nájomná zmluva. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobkyni za užívanie nesporných

pozemkov zaplatil za rok 2014 sumu 900,- eur, pričom žalobkyňa túto skutočnosť ani nespochybňovala.

10. Pokiaľ ide o sporné pozemky ( parcely registra E - číslo XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/X), ktoré boli predmetom konania, na Okresnom súde Nové Zámky v čase podania žaloby bolo
vedené konanie pod sp.zn. 16C/77/2001, v ktorom sa žalobcovia domáhali voči žalovanej ( Q. ) určenia
vlastníckeho práva k uvedeným parcelám. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/77/2001

zo dňa 20.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2019 bola táto žaloba zamietnutá. V
konaní nebolo sporné, že žalovaný uvedené sporné pozemky užíval aj v roku 2014, pričom nemal so
žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu týkajúcu sa uvedených sporných pozemkov. Keďže žalovaný
užíval predmetné nehnuteľnosti žalobkyne bez právneho dôvodu, je zrejmé, že došlo na jeho strane
k bezdôvodnému obohateniu ( § 451 ods. 2 Občianky zákonník). Plnenie bez právneho dôvodu je

jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými
osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladaj právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide
len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku
došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci
by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy

o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako
záväzok,zktoréhovznikátomu,ktosaobohatil,povinnosťvydaťto,očosabezdôvodneobohatil,aprávo
toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Majetkovým
vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie obdobného predmetu nájmu a

ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.

11. S poukazom na uvedené by teda žalobkyňa mala nárok na zaplatenie takej sumy, ktorá by
zodpovedala výške nájomného za obdobné nehnuteľnosti v danom mieste s čase. Z dokazovania pritom
vyplynulo, že za užívanie sporných pozemkov v roku 2014 uhradil žalovaný žalobkyni dňa 26.08.2019

sumu vo výške 504,25 eura, ktorá pozostáva zo sumy istiny vo výške 497,91 eura, a z úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 497,91 eura od 29.05.2019 do 30.08.2019 vo výške 6,34 eura.
Suma istiny vo výške 497,91 eura za užívanie sporných pozemkov v roku 2014 bola žalovaným určená
s poukazom na výšku dohodnutého nájomného za užívanie nesporných pozemkov podľa Zmluvy č.
2195/02 zo dňa 19.02.2004, ktorá bola platná a účinná aj počas roka 2014. Nesporné pozemky navyše

so spornými pozemkami tvorili a aj v súčasnosti tvoria jeden spoločne obhospodarovaný celok, sú v
obdobnej výmere a v rovnakej bonite.

12. Zároveň je však treba poukázať aj na druhý dôvod zamietnutia žaloby žalobkyne v časti sporných
pozemkov, a to skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala v konaní pred súdom prvej

inštancie požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa bola v tomto smere pasívna, pričom
sa odvolávala na predloženie znaleckého posudku, ktorý doručila až pred posledným pojednávaním. V
predloženom znaleckom posudku č. 03/2020 znalec Ing. Daniel Gajdoš stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností navrhovateľky v kat. úz. M. K., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Žalobkyňa dôvodila, že
pri určení požadovanej ceny nájmu za sporné nehnuteľnosti vychádzala z tejto hodnoty nehnuteľností.

Tento predložený dôkaz je však irelevantný pre stanovenie výšky nájmu, keďže jeho predmetom bolo
určenie všeobecnej hodnoty pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a nie stanovenie výšky obvyklého
nájomného v roku 2014 za užívanie týchto pozemkov. Predložený znalecký posudok preto nemohol
žiadnym spôsobom preukázať dôvodnosť žalovanej sumy požadovanej z titulu bezdôvodného užívania
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne zo strany žalovaného.

13. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 132 CSP, v zmysle ktorého má strana
sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitémuobjasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú
odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Odvolací súd dodáva,

že súd nemôže v konaní nahrádzať úlohu žalobcu, ktorého povinnosťou bolo riadne preukázať svoje
tvrdenia a žalobu navrhnutými dôkazmi. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a
k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
Pokiaľ sa žalobkyňa od žalovaného v napadnutom konaní domáhala zaplatenia žalovanej sumy z

titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, bolo jej povinnosťou uviesť tvrdenia a zároveň
preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva výška požadovanej sumy. S poukazom na uvedené potom súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla v tejto časti dôkazné bremeno, keď
neuviedla a ani nepreukázala na základe čoho požaduje od žalovaného žalovanú sumu 2821 eur.

14. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom zamietajúcom výroku ( I.), ako aj vo výroku o trovách konania ( III.) potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).