Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/689/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211455
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815211455.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcov:
B. X. Y. X. O., K. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, B. X. Y. W.H. O., K. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, právne
zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava
proti žalovanému Q. A.R., K. XX.XX.XXXX, O. B. W. Č.. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, v konaní o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia že nehnuteľnosť stavba - Chata súpisné číslo
XXX postavená na parcele číslo XXX/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, zapísaná na

Okresnom úrade Y., Katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, Katastrálne územie B. W.,
obec B. W.. Okres Y., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že v
roku 1977 sa začalo budovať lyžiarske stredisko v katastri obce B. W. pod kopcom Y.. V roku 1979
bola založená Telovýchovná jednota TJ - ŽB K. W., ktorá ako právny subjekt samostatne hospodárila
a rozvíjala lyžiarske stredisko. Žalobcovia ako manželia boli jedinými zamestnancami TJ ŽB K. W..
Spravovali zverený majetok a starali sa o jeho ďalší rozvoj. V lyžiarskom stredisku sa nachádzala D. Y.,

v ktorej nebolo miesto pre bývanie žalobcov ako rodiny. Z toho dôvodu sa žalobcovia rozhodli postaviť
si na vlastné náklady a pre rodinu domček pri vleku do ktorého sa presťahovali v úmysle tam žiť aj
v budúcnosti. V rokoch 1990 až 1991 si postavili na vlastné náklady stavbu t.č. chata súpisné číslo
XXX postavenú na parcele číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, zapísaná na
Okresnom úrade Rožňava, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, Katastrálne územie B. W.,
R. B. W., R. Y., a to bez stavebného povolenia a na pozemkoch ktoré neboli majetkoprávne usporiadané.
O tom, že predmetnú chatu postavili žalobcovia pre seba. ako bytovú jednotku, svedčí:

• zápisnica zo dňa 10.06.1993, z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite
rekreačného strediska pod Y., za prítomnosti všetkých zainteresovaných osôb, vydaná Obvodným
úradom životného prostredia v Dobšinej. Zo zápisnice str.2 bod. 5, vyplýva, že žalobcovia v septembri
1991 započali s výstavbou chatky a od januára 1992 ju obývajú ako bytovú jednotku. Pozemok je
majetko-právne nevysporiadaný a stavba nebola stavebným úradom povolená.
• Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby, zo dňa 11.11.1996, vydané Okresným úradom

v Rožňave, odbor životného prostredia, číslo: Ú.-XX/XXXXX, o začatí konania o správnom konaní o
odstránení stavby na pozemku, k. ú. B. W., spojené s miestnym zisťovaním, ktoré začalo na podnet
starostu obce B. W., z ktorej vyplýva, že starosta obce dal podnet na odstránenie predmetnej stavbykde uvádza, že stavbu postavili žalobcovia bez stavebného povolenie v roku cca 1993 a že túto užívajú
na obytné účely.
• Zápisnica Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, zo dňa 28.11.1996, č. T.-XX/XXXXX,

z konania o odstránení stavby uskutočneného v obci B. W., z ktorej vyplýva, že účastníci konania zistili
stav, že v roku 1991 žalobcovia ako stavebníci, postavili stavbu, ktorú od roku 1991 užívali na bývanie
a že túto postavili bez stavebného povolenia a táto stavba je užívaná žalobcami aj v čase predmetného
konania, teda v novembri 1996. Stavebný úrad po zisťovaní vydal stanovisko, že nebol zistený rozpor
so záujmami spoločnosti pri dotknutej stavby z hľadiska jej dodatočného povolenia. Vzhľadom k tomu,

že nebolo možné určiť vlastníka pozemku rozhodnutie o tom, či stavba bude odstránená alebo bude
vydané dodatočné povolenie, konanie bolo prerušené.
• Rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, Č..W.-XX/XXXXX- XXX Za, zo
dňa XX.X.XXXX, o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona, týkajúceho sa stavby, predmetnej
chaty, a to z dôvodu stavby bez stavebného povolenia, ktorého nepochybne vyplýva, že stavebníkmi
predmetnej chaty boli žalobcovia

• List Obecného úradu B. W., č. XXX/XX zo dňa 08.09.1997, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo
žiada od žalobcov predloženie návrhu, resp. spôsobu vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktoré
má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva obce. Predmetnú chatu navrhovatelia užívali do
roku 1996, kedy im bola odpojená elektrická energia a boli nútený sa z predmetnej chaty odsťahovať.
NáslednemedzižalobcamiaObcouB.W.prebiehalirôznesúdnekonaniatýkajúcesaceléholyžiarskeho

strediska pod Y.. Obec B. W. bez súhlasu a vedomia žalobcov si vysporiadala predmetnú chatu a
zapísala ju v katastri nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a následne túto chatu odpredala do vlastníctva
B.I. A., otca žalovaného. B. A. chatu daroval svojmu synovi t.j. žalovanému.
Podľa § 132 ods.l OZ vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa názoru žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetnej stavbe - chate, na základe iných
skutočností ustanovených zákonom t.j. spôsobom, pri ktorom vlastnícky vzťah nie je odvodený od
práv žiadneho predchádzajúceho subjektu ale pôvodným originárnym spôsobom t.j. vytvorením veci
- výstavbou. Podľa ustálenej súdnej praxe ak ide o stavbu, nadobúda vlastníctvo k nej stavebník
v občiansko-právnom zmysle teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je

rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení a ani to či stavebné povolenie
bolo vydané. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže v katastri
nehnuteľnosti na liste vlastníctva nie sú zapísaný ako vlastníci hoci vlastníctvo k predmetnej chate
nadobudli originárnym spôsobom, t.j. výstavbou, a zosúladiť tak stav skutočný so stavom právnym. V
podaní zo dňa 16.03.2017 reagovali žalobcovia na vyjadrenia žalovaného, kedy uviedli, že ich považujú

za účelové a nepodložené objektívnymi dôkazmi v snahe zastrieť skutočný stav veci. Žalobcovia
s názorom žalovaného nesúhlasia. Otec žalovaného B. A. nadobudol predmetnú chatu súp.č. XXX
postavenú na parcele č. XXX/X, k.ú. B. W. spolu s inými nehnuteľnosťami na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 15.05.2007 od Obce B. W.. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Rožňava dňa
11.06.2007. Z výpisu z Uznesenia obecného zastupiteľstva Obce B. W..24/2007 zo dňa 11.05.2007

vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje odpredaj nehnuteľností - chata Y. na základe zmluvy o
budúcej zmluve, podpísanej dňa 01.08.2004 vo B. W., ktorá je majetkom Obce B. W., vedená na LV č.
XXX pre B. A.F., trvalé bytom B. W. 217, r.č. XXXXXX/XXXX. Žalobcovia sú toho názoru, že predmetná
kúpna zmluva ako aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Každý právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa

prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 OZ). Zmysel ust. § 39 OZ stanovujúci veľmi prísny dôsledok
absolútnej neplatnosti určitého právneho úkonu pre jeho nedovolenosť mieri na prípady zjavného
porušenia zákona, ktoré všeobecne odôvodňuje záujem štátu na odopretie účinkov takéhoto právneho
úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ nastáva v prípadoch, keď právny
úkon je zákonom výslovne zakázaný, pritom nemusí ísť vždy o rozpor s občianskym zákonom, ale aj

s inými zákonmi, ktorým obsah alebo účel právneho úkonu odporuje. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
a) zák. č. 138/1991 Zb. majetkoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu,
sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez
takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za
obec. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením

obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne i meritórne náležitosti.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je starosta obce (§ 13 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.
v znení zmien a doplnkov) znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať
vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať tútovôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe
uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či,
aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a

obecné zastupiteľstvo. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva k nehnuteľnému
majetku. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením
obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak
sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej

medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov,
ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z
hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritómych
náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej
forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti
občianskeho práva. Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkoprávnom úkone a prijaté uznesenie

nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý
založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkoprávnym úkonom, o
ktorom má nepochybne obecné zastupiteľstvo rozhodovať je i prípadné predchádzajúce rozhodnutie
obecného zastupiteľstva k uskutočneniu majetkoprávneho úkonu - uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a
predchádzajúcerozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaoschváleníprávnehoúkonu-kúpnejzmluvy.Teda

ak uzavretiu kúpnej zmluvy mala predchádzať zmluva o budúcej kúpnej zmluve, obecné zastupiteľstvo
malo schváliť aj uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva to, že obecné zastupiteľstvo neschvaľovalo a neschválilo zmluvu o budúcej zmluve,
ktorú uzavrel starosta Obce B.K. W. s otcom žalovaného dňa 01.08.2004. Starosta obce nemôže bez
prejavu vôle obce urobiť majtkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie

obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými
predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon nevyvolal právne účinky a takýto úkon je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. V posudzovanej veci je podľa názoru žalobcov
nedostatok schválenia odpredaja nehnuteľností vyplývajúci z uznesenia č.24/2007 zo dňa 11.05.2007
obecným zastupiteľstvom, kde sa schvaľoval odpredaj nehnuteľnosti - chaty Y. ( z uznesenia nevyplýva

schválenie aj ďalších nehnuteľností vedených na Lv č.XXX) kompenzovaný zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve, ktorá je podľa názoru žalobcov nepochybne neplatným právnym úkonom. Citovali ust.§ 9
ods. 4, 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí platného v čase prevodu predmetnej nehnuteľnosti
obcou. Z uvedeného je zrejmé, že obec previedla svoj majetok bez verejnej obchodnej súťaže, hoci
verejná obchodná súťaž v konkrétnom posudzovanom prípade mala prebehnúť. Keďže sa tak nestalo,

aj z tohto dôvodu sa jedná podľa názoru žalovaných o absolútne neplatný právny úkon v zmysle §
39 OZ. K vyjadreniu žalovaného, že Obec B. W. nadobudla vlastnícke právo k predmetnej chatke na
základe vzájomného vysporiadania so žalobcom v 1/ rade, žalobcovia uvádzajú, že k vysporiadaniu
nikdy nedošlo. Je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že za vysporiadanie treba považovať listinu z
09.03.1999, podľa ktorej mal žalobca v 1/ rade navrhnúť obecnému zastupiteľstvu B. W. zastavenie

súdnych konaní a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B. W., Č.U. X.. Zo samotnej
listiny vyplýva, že ide o návrh a zo znenia tohto návrhu vyplýva aj to, že kompenzácia náhrady škody
prevodom chatky k.ú. B. W. sa má uskutočniť po vysporiadaní do majetku Obce B. W.. Žalovaný do
dnešného dňa nepredložil do súdneho spisu ako dôkaz aj listinu, ktorá by preukazovala, že na návrh
žalobcu došlo k vysporiadaniu a to prevodom chatky do majetku obce. Aj z vyjadrenia starostu obce

vyplýva len konštatovanie, že písomná dohoda o vysporiadaní nebola vyhotovená, pretože sa jednalo o
čiernu stavbu, a že za vysporiadanie považuje list, ktorý podpísal žalobca v 1/ rade zo dňa 09.03.1999.
Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu tejto listiny žalobcom
v 1/ rade tak, ako o nich žalobca vypovedal na pojednávaní sú pravdivé a nesvedčia o tom, že došlo k
vyporiadaniuvzájomnýchvzťahovmedziobcouažalobcom,najmänievovzťahukprevoduvlastníckeho

práva k predmetnej chatke. Zo spisového materiálu o súdnych konaniach, ktorý bol pripojený, vyplýva
tá skutočnosť, že k zastaveniu konaní vedených proti žalobcovi obcou došlo ešte pred 09.03.1999. Aj
z toho je zrejmé, že žalobca vypovedá pravdivo a návrh na vysporiadanie nemôže byť považovaný za
dohodu s účinkami prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Je nepochybné to, že návrh na vysporiadanie
tak, ako je uvedený v listine zo dňa 09.03.1999, nie je možné považovať za listinu, ktorá by svojimi

účinkami mala za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (aj čierna stavba ,neoprávnená
stavba...je nehnuteľnosťou). Na prevod nehnuteľností je potrebné splniť všetky formálne aj materiálne
podmienky, ktoré požaduje OZ. Neobstojí preto účelové tvrdenie žalovaného a vyjadrenie starostu Obce
B. W. o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej chatke Obcou B. W.. Pokiaľ sa žalovaný vo svojomvyjadrení odvoláva na nadobudnutie vlastníckeho práva Obcou Vyšná Slaná na základe vydržania, tak
s týmto názorom žalobcovia taktiež nesúhlasia. Obec B. W. nedisponuje titulom, dobromyseľnou držbou
a nie je splnená ani doba nevyhnutná pre dobromyseľné a nerušené užívanie nehnuteľnosti (podľa

tvrdenia žalovaného mala nadobudnúť Obec B. W. nehnuteľnosť na základe vysporiadania so žalobcom
v 1/ rade v roku 1999 a vydržacia lehota by tak mala uplynúť v roku 2009). O tom, že obec nemohla byť
dobromyseľná svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa v 2/ rade podala podnet na trestné stíhanie starostu
obce V.. S. pre trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, podnet obecnému zastupiteľstvu
zo dňa 25.02.2009 a svedčí tom aj písomná svedecká výpoveď poslanca obecného zastupiteľstva H..

B. J. U. W. H.. B. K., ktoré boli k vyjadreniu priložené.
2. Podaniami zo dňa 30.05.2016, 17.10.2016 a 25.05.2017 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe a
uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko neobsahuje pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností. Žalovaný nadobudol spornú chatku, ktorá je predmetom tohto konania do
svojho výlučného vlastníctva Darovacou zmluvou zo dňa 27. 02. 2014 od svojho otca B. A.J., nar. 06.
11. 1967, ktorý ju nadobudol kúpou od Obce B. W., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25. 05.2006. Čo

sa týka žalobcami uvádzaných tvrdení ohľadom vysporiadania vlastníckeho práva v prospech Obce B.
W. k predmetnej chatke bez ich súhlasu a vedomia, tieto sú dubiózne, nakoľko ako to už vyplýva zo
samotnej žaloby, medzi nimi a Obcou B. W. prebiehalo viacero súdnych sporov týkajúcich sa celého
lyžiarskeho strediska pod Y., súčasťou ktorého je aj sporná chatka. Jedným z týchto súdnych sporov
bola aj žaloba Obce B.Š. W., ktorá sa domáhala zaplatenia nájomného od navrhovateľov vo výške

cca. 150.000,- Sk, z titulu neuhradeného nájomného za rekreačné stredisko pod Y., ktoré vlastnila
v tom čase Obec B.K. W. a žalobcovia boli nájomcami. Druhým zo sporov mala byť náhrada škody
Obce B. W., ktorú si vymáhala od žalobcov za škody spôsobené na predmete nájmu. Na základe
uvedených skutočností, keďže bolo nepochybné, že žalobcovia budú musieť vzniknutú pohľadávku,
ako aj náhradu škody Obci B. W. uhradiť, navrhli listom zo dňa 09. 03. 1999 Obecnému zastupiteľstvu

B. W., vysporiadať vzniknuté súdne spory mimosúdne, a to prevodom chatky v k.ú. B. W., Č.U. X. zo
žalobcov na R. B. W., čím by došlo k zastaveniu súdnych konaní. Obec B. W.á tento návrh žalobcov
zaradila do svojho programu zasadnutia Obecného zastupiteľstva pod č. 10 (Rôzne), konaného dňa
12. 03. 1999, na ktorom odsúhlasila návrh žalobcov a Uznesením č. 25/99 odporučila starostovi obce
vysporiadať súdne spory, mimosúdnym konaním. Na základe týchto okolností došlo medzi Obcou B.

W. a žalobcami k vysporiadaniu vzájomných práv a povinností mimosúdnou dohodou. Obec B. W.
nadobudla do svojho vlastníctva spornú chatku od žalobcov v dôsledku čoho vzala späť žaloby voči
žalobcom, ktorými sa domáhala od nich zaplatenia nájomného ako aj náhrady škody. Mal zato, že
žalobcovia uvedomujúc si tieto fakty, využili to, že žalovaný sa stal novým vlastníkom nehnuteľnosti a v
domnení, že mu nebudú zrejmé tieto okolnosti prevodu chatky zo žalobcov na Obec B. W., sa pokúsia

po uplynutí čoskoro 20 rokov o získanie vlastníckeho práva ku chatke takýmto nekalým spôsobom.
Žalobcovia nepreukázali žiadnu zo zákonných predpokladov nato, aby súd určil, že (chatka) stavba so
súp. č. XXX postavená na pare. č. S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, zapísaná na R.
Y., S. K. J. Č.. XXXX k.ú. B.K. W., R. B. W., okres Y.a tak, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Predmetnú určovaciu žalobu žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko vlastnícke

právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol žalovaný dobromyseľne darovaním, na základe Darovacej
zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice zo dňa 27. 02. 2014 v zmysle ust. § 628 a nasl. OZ
od svojho otca B. A., ktorý bol v tom čase dobromyseľným vlastníkom týchto nehnuteľností, a ktorý
tieto nadobudol do svojho vlastníctva kúpou na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25. 05. 2006 v
zmysle ust. § 588 a nasl. OZ od Obce B. W., ktorá bola v tom čase vlastníkom spornej nehnuteľnosti

(chatky) minimálne od roku 1999, kedy si vysporiadala vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, na základe
návrhu samotného žalobcu, ktorý prejavil vôľu ukončiť súdne konania prevodom chatky do výlučného
vlastníctva Obce B. W., ktorá si na základe tejto okolnosti následne neuplatňovala od žalobcu finančné
plneniavyplývajúcezosúdnychsporovvcelkovejvýškecca.450.000,-Sk.Keďžechatkabolapostavená
na cudzom pozemku bez stavebného povolenia jednalo sa nielen o neoprávnenú, ale aj nepovolenú

stavbu, ktorú nebolo možné z uvedených dôvodov previesť písomnou zmluvou. V dôsledku tejto situácie
bola R. B.. W. nepochybne v dobrej viere, že sa stala vlastníkom spornej nehnuteľnosti, čo malo
okrem iného za dôsledok aj začatie plynutia vydržacej doby potrebnej pre vznik vlastníckeho práva
k chatke (vydržaním) za podmienok upravených v ustanovení § 134 OZ. Vydržaním sa nadobúda
vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Na základe tejto skutočnosti môže R. B.. W.

odvodzovať svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti aj vydržaním, keďže žalobcovia spochybňujú
titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti obcou B.. W.. Žalobcami uvádzané tvrdenia ohľadom výstavby
chatky, ktorými sa snažia po uplynutí 16 rokov domáhať určenia vlastníckeho práva nie sú podľa jeho
právneho názoru právne podstatné, nakoľko žalovaný túto spornú nehnuteľnosť nadobudol v súladeso zákonom a v dobrej viere, a preto došlo k dobromyseľnému nadobudnutiu tejto nehnuteľnosti z
jeho strany. Súdy poskytujú ochranu tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi veci, ktorá vychádza
z princípu právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. V prípadoch, ak tretí súčasný

vlastník (teda žalovaný) odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od darcu, ktorý v
čase prevodu bol vlastníkom nehnuteľnosti, obdarovaný (teda žalovaný) sa stáva vlastníkom danej
nehnuteľnosti. Ak by aj právny dôvod nadobudnutia vlastníctva prevodcu (darcu) mal odpadnúť, tento
by odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do svojho vlastníctva tretia osoba (žalovaný). V
čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka, ale naopak

od vlastníka (Viď Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 50/2010 - 11). Princíp dobrej viery
chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo
nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy
nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu.
Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne

zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. V danom prípade však nemožno žiadnym spôsobom
spochybniť dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti ani žalovaného a ani jeho
právneho predchodcu, ba dokonca ani Obce V. Slaná. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany
je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do

vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať
maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je

nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a
dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V danom
prípade sa nedbalým „vlastníkom“ javia byť žalobcovia, ktorí po dobu 16 rokov boli nečinní a sami

tak zapríčinili svojou nečinnosťou daný stav, za čo nemôže niesť v súčasnosti predsa zodpovednosť
nadobúdateľ nehnuteľnosti - žalovaný, ktorý sa nijako nemohol dozvedieť o tom, ako vec opustila
„vlastníkovu“ sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom konaní. Obdobnou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom
náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o

originámom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným
v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento orginámy spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti

každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej
vlastníckemu právu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle§137písm.c/CSP,musíbyťnaliehavý.Priskúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený, čo podľa nášho právneho názoru,
nie je) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva,

a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Keďže
nehnuteľnosť (chatka), ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, už neexistuje v
tej podobe a najmä v tom stave ako ju v 90tych rokoch previedli do vlastníctva Obce B. W., nakoľko

táto bola v dezolátnom stave a musela byť právnym predchodcom žalovaného kompletne prerobená
a zrekonštruovaná, táto situácia by v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu viedla k vzniku množstva
ďalších súdnych konaní, v ktorých by sa žalovaný musel domáhať jednak vrátenia kúpnej ceny od Obce
V. W. za chatku, ako aj zároveň od žalobcov vydania bezdôvodného obohatenia z titulu investícii do
zveľadenej nehnuteľnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam máme zato, že žalobcovia mali dostatok

času a priestoru riešiť danú záležitosť včas, keďže im bol daný stav od počiatku dobre známy a nie po
uplynutí16rokovaprevodunehnuteľnostiužnatretiuosobu.Vtejtosúvislostipoukázalajnarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „ak raz nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok,
ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesúzodpovednosť za túto zmenu."(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo 311/2008). S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba žalobcov voči žalovanému je nedôvodná, nakoľko
žalovaný požíva ochranu dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti vzhľadom na nespochybniteľný

zákonný nadobúdací titul jednak žalovaného, ale aj jeho právneho predchodcu. Titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného nebol nikdy ani zrušený a ani prehlásený za neplatný. Zároveň je toho
názoru, že v danej právnej veci absentuje naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe,
keďže podaná žaloba nie je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcov na dosiahnutie odstránenia
spornostipráva,änavyšezbytočnevyvolávakonanie,poktorombymuseloajtaknasledovaťiné(ďalšie)

súdnekonanie,čomumápráveurčovaciažalobazamädziť.Žalobcovianapádajúprávnevzťahytýkajúce
sa najmä predchádzajúcich vlastníkov chatky aj napriek skutočnosti, že všetky tieto okolnosti im boli
zrejmé v tom čase. Z uvedeného sa tak pre žalovaného javí správanie sa žalobcov ako špekulatívne a
zároveň nepochopiteľné, prečo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva ku chatke po uplynutí 16 rokov,
po tom, čo ju do svojho vlastníctva nadobudla obec B. W. v roku 1999, následne, po tom, čo ju odpredala
otcovi žalovaného v roku 2006, ktorý ju v roku 2014 previedol na žalovaného. Čo sa týka námietky

žalobcov ohľadne neplatnosti Kúpnej zmluvy medzi obcou Vyšná Slaná a otcom žalovaného, tak v danej
súvislosti poukázal aj na katastrálne konanie, v ktorom Správa katastra vo vkladovom konaní skúma
zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či
je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje

zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods.
1 katastrálneho zákona). Pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo
účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či
uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,

a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne
k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas (§ 36b ods. 2 písm. f/ vyhlášky). Keďže Správa
katastra po preskúmaní všetkých zákonom požadovaných náležitostí povolila vklad vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti, nemožno pochybovať o platnosti tohto vkladu, ako aj samotnej Kúpnej zmluvy.
K možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného vydržaním uviedol, že sú splnené všetky

zákonnépredpokladytakejtoformynadobudnutiavlastníckehopráva,ktorévdanomprípadevychádzajú
z objektívnych predpokladov (Darovacia zmluva, Kúpna zmluva, ...) a nielen subjektívnych predstáv
žalovaného a jeho predchodcov. Z hľadiska dobromyseľnosti držby, ako podmienky nadobudnutia
vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu
[prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom

nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu
(v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť,
znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže
byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa
objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c)

kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

4. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe v celom

rozsahu. Poukazoval na skutočnosť, že žalobcovia v rokoch 1990-1991 postavili chatu sp. č. XXX
na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, zapísanej na Okresnom úrade
Rožňava, na LV. č. XXXX, katastrálne územie B. W.. Predložili súdu listinné dôkazy ktoré preukazujú,
že žalobcovia sú skutočnými staviteľmi predmetnej chaty a to zápisnicu zo dňa 10.06.1993 z výkonu
štátnehostavebnéhodohľaduvykonanéhovlokaliterekreačnéhostrediska.Oznámenieozačatíkonania

o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 vydané Okresným úradom v Rožňave, odboru životného
prostredia. Zápisnicu Okresného úradu Rožňava odbor životného prostredia zo dňa 28.11.1996 z
konania o odstránení stavby uskutočneného v obci B. W., rozhodnutie Okresného úradu Rožňava,
odboru životného prostredia zo dňa 27.06.1997 o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona,
ktoré zvlášť zdôrazňujem, pretože takúto pokutu je možné uložiť len stavebníkovi a list OU B. W.

zo dňa 08.09.1997 z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo žiada od žalobcov návrhu spôsobu
vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktorú má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva
obce. Podotkol, že k dohode medzi obcou a žalobcami nedošlo. Obec zlegalizovala stavbu a pridelila jej
súpisné číslo a táto bola zapísaná v katastri ako majetok obce. Následne došlo k prevodu nehnuteľnostiz obce na otca žalovaného a neskôr na samotného žalovaného. Poukázal na § 132 ods. 1 OZ, ktorý
pojednáva o nadobúdaní vlastníckeho práva. V danom prípade sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho
práva originárnym spôsobom. Teda vlastníctvo svedčí stavebníkom, pričom mal za nesporné, že nimi sú

práve žalobcovia. Obec nemá o tom žiadnu listinu, ani nijak nevie preukázať že by nadobudla vlastnícke
právo k chate. Využili len vzniknutú situáciu a pridelili chate súpisné číslo a neskôr bol uskutočnený zápis
záznamu do listu vlastníctva. V zmysle doteraz predložených dôkazov navrhol žalobe vyhovieť a určiť,
že táto nehnuteľnosť patrí do BSM žalobcov. Zároveň objasnil celú históriu tejto skutočnosti začalo sa
to v roku 1976 keď žalobca v 1/ rade pracoval v železorudných baniach K. W.. Dostal ponuku postaviť

vlek v obci B. W. pod kopcom Y., nakoľko už v minulosti takýto vlek staval. Vlek bol v tom istom roku
postavený a aj spustený do prevádzky. Začalo sa následne budovať lyžiarske stredisko pod Y.. Priložil
súdu aj fotodokumentáciu z tohto obdobia. V roku 1979 bola založená telovýchovná jednota Ž. K. W.,
ktorá ako právny subjekt hospodárila a rozvíjala lyžiarske stredisko. Postupne sa podieľal na stavbe
chaty a výstavbe vleku pod Y.. Nakoľko tieto objekty, ak boli bez dozoru boli terčom krádeží musel sa
presťahovať aj s rodinou do tohto objektu kde obýval jednu izbu. Neboli tam vhodné podmienky pre

bývanie postavil preto tesne pri vleku chatku, ktorá slúžila na bývanie pre jeho rodinu a zároveň bola aj
pokladňou. Nakoľko investovali viacerí finančné prostriedky do tohto strediska, boli 3 majitelia. Nastali
problémy a to v roku 1989 keď Okresná správa pre cestovný ruch stúpila do privatizácie. V tom čase
na základe dohody prešla chata bezplatným prevodom do vlastníctva obce, ktoré vlastníctvo malo byť
medzi nimi vysporiadané. V tom čase začali intrigy. Telovýchovná jednota mala viacero súdnych sporov

s obcou. Boli vláčení po súdoch. Raz nemali zaplatené dane, inokedy šlo o náhradu škody. Nakoniec
bol nútený odtiaľ odísť. Chata ostala prázdna a elektrina bola odpojená. Navštívil ich aj starosta ktorý
trval na tom, že chatku chce opraviť. Manželka mu v dobrej viere dala kľúče, ktoré už viac nevideli.
Následne obec zapísala túto chatku do katastra ako svoje vlastníctvo bez právneho titulu, čo ich veľmi
rozrušilo a manželka túto skutočnosť nahlásila ako trestný čin. Následne ich starosta opäť navštívil

a prosil ich aby žalobu stiahli. Boli priatelia a aj teraz vychádzajú dobre. Žalobu stiahli a očakávali,
že sa celá vec vyrieši. O tento majetok ktorý staval pre rodinu následne prišli a zistil , že je tu už iný
vlastník, tak sa rozhodol danú situáciu riešiť súdnou cestou. List o vysporiadaní vlastníctva s obcou
písal starosta prišiel za žalobcom v 1/ rade, že ho chcú odvolať a žiadal ho aby túto listinu podpísal. On
túto listinu nenavrhoval len ju podpísal a tvrdí, že k vysporiadaniu majetku a prevodu chatky nedošlo.

Podpisovaltovdobrejviereabynebolstarostaodvolaný.Čosatýkaceléhostrediskamajetkovomalobyť
vysporiadané medzi obcou, Telovýchovnou jednotou a ním, aby vedel preukázať výšku ním investovanú
dal si vypracovať znalecký posudok , ktorý bol nariadený obcou. Telovýchovná jednota výšku majetku
predložila z účtovníctva. Nekalé praktiky vyšli zo strany obce ktorá tvrdila, že všetko pripadne do jej
vlastníctva. Mal za to, že viacerými listinami menovanými už pri prednese žaloby dostatočne preukázali,

že žalobcovia sú stavebníkmi predmetnej chatky. Nechápal prečo sa právny zástupca snaží takto
spochybňovať skutočnosť podloženú objektívnymi dôkazmi. Naopak mal za to, že pokiaľ žalovaný
predložil návrh na vklad do katastra nehnuteľností, že sa tu jedná len o procesný postup v zmysle
zákona, ktorým bol vykonaný zápis formou záznamu do LV, ku ktorému potrebné dokumenty mala obec
možnosťpriložiť,avšakopakovanežiadalabyžalovanýpredložilakodôkazlistinuktoroudošlokprevodu

vlastníckeho práva nehnuteľnosti medzi žalovaným a obcou. Túto mal predložiť už dnes na pojednávaní,
v opačnom prípade sa jedná o dôkaznú núdzu. Nech žalovaný uvedie či disponuje takouto listinou a
opätovne poukázal na oznámenie o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 z ktorého
vyplýva, že starosta obce dal podnet na odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili
žalobcovia bez stavebného povolenia v roku 1993 a túto užívajú na obytné účely. Teda takéto tvrdenie

žalovaného je úplne protichodné ku listinným dôkazom, ktoré boli predložené žalobcami a kde prebiehali
konania ktorých nebola pochybnosť o tom, kto bol stavebníkom chatky a to ani zo strany obce ani iných
orgánov štátneho dozoru. Žalobcovia originárnym spôsobom nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
a to jeho výstavbou. Zároveň k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedli, že tento svoju obranu
opiera o dobromyseľné nadobudnutie žalovaným a jeho dobromyseľné užívanie ktorému je poskytovaná

široká ochrana, čo nespochybňujú, avšak majú za to, že rozsiahla judikatúra, či už SR alebo ČR súdov
poukazuje na to, že nikto nemôže preniesť viac práv ako má sám a teda dobromyseľnosť požíva ochranu
iba v prípade pokiaľ bolo vlastnícke právo prevedené osobou, ktorá bola skutočným vlastníkom a nie
v prípade nevlastníka. Mali za preukázané, že je daný naliehavý právny záujem a to tak, že pokiaľ je
v katastri nehnuteľnosti zapísaný iný vlastník než je, v skutočnosti je daný naliehavý právny záujem a

vlastnícke právo sa nepremlčuje. Čo sa týka skutočnosti, že žalobcovia neužívali nehnuteľnosť viac ako
20 rokov, to neurčuje žalobu a ani naliehavý právny záujem. Čo sa týka stavebného povolenia to bolo
listinami preukázané, že v tom čase prebiehalo konanie v rámci ktorého im bola určená pokuta a aj
takto bola stavba zlegalizovaná. Navrhli pojednávanie odročiť za účelom predloženia dôkazov, tvrdeniapreukazujúcichnaliehavýprávnyzáujemžalobcov.Malizato,ževkonaníbolopreukázanéžežalobcovia
boli stavebníkmi predmetnej nehnuteľnosti a mali tiež za to, že nadobudli vlastnícke právo originárnym
spôsobomakotovyplývazOZ.Takakobolouvedenéstavalibezstavebnéhopovolenia,alevstavebnom

konaní bola riešená otázka stavby a bolo rozhodnuté, že nie je v súlade so záujmami spoločnosti aby
sa stavba odstránila. Príslušnými orgánmi bola vystavená pokuta, ktorá bola žalobcami zaplatená a
týmto rozhodnutím považujú, že stavba bola vyhlásená za takú ktorú postavili práve žalobcovia. Nedošlo
k zosúladeniu ohľadom vlastníctva pozemkov. Konanie bolo preto prerušené. Následne do katastra
nehnuteľnosti dala obec zapísať podľa geometrického plánu nehnuteľnosť. Nehnuteľnosti pridelila

súpisné číslo a stavba bola zapísaná do vlastníctva obce a to bez stavebného povolenia, čo považuje
ako nezákonné a takisto aj následný prevod vlastníckeho práva kúpnou zmluvou a zmluvou o budúcej
zmluve na právneho predchodcu žalovaného. Jedná sa o absolútne neplatný úkon. Zmluva o budúcej
zmluve nebola schválená obecným zastupiteľstvom, a preto právny predchodca žalovaného nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Na nehnuteľnosť nebola vyhlásená ani verejná súťaž a
teda nemohlo dôjsť k vydržaniu obce, pretože neuplynula ani vydržacia doba a obec nemohla byť ani

dobromyseľná. Navrhli doplniť dokazovanie a to vyžiadaním spisov od Okresného úradu, katastrálneho
výboru pod č. Ú.-XX/XXXXX, W.-XX/XXXXX-XXX G..
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou žalobcu v plnom rozsahu. V
prvom rade mal za to, že nedošlo k novovybudovaniu chatky, ale len k prestavbe pôvodnej chatky,
ktorá tam bola už od roku 1977 kedy vznikalo lyžiarske stredisko, ktorej majiteľmi neboli žalobcovia. V

druhom rade, čo sa týka prevodu chaty do vlastníctva obce mal za to, že žalobca v 1/ rade požiadal
listom zo dňa 09.03.1999 na základe súdnych sporov o náhradu škody o zastavenie súdnych konaní a
kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B. W. Č. X. po vysporiadaní do majetku obce B.
W.. Na základe tohto návrhu podaného žalobcom došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva Vyšná
Slaná k prerokovaniu tohto návrhu a zo zápisnice vyplýva, že pán S. bol ako starosta poverený vybaviť

mimosúdnekonanie, vysporiadaťsúdnesporyobceB.W.sožalobcomv1/rade. Zároveňsúdupredložil
čestné prehlásenie pána S. k uvedeným okolnostiam a mal za to, že následne došlo k vysporiadaniu
súdnych sporov medzi žalobcami a obcou a to vzájomným zápočtom, prevodom chatky do vlastníctva
obce, čoho následkom bolo zastavenie súdnych konaní o zaplatení miestnych poplatkov, náhradu škody
a o zaplatenie sumy. Právny zástupca žalovaného krátkou cestou súdu predložil v jednej kópii návrh

na vklad do katastra nehnuteľností s príslušnou dokumentáciou, ktorý preukazuje, že žalobca nie je
stavebníkom chatky, ktorá tu stála už v 70-tych rokoch a že ju len prestaval. Zároveň navrhol aby žalobca
preukázal, akým spôsobom vysporiadal svoje podlžnosti voči obci plynúce z jednotlivých súdnych
konaní. Žalovaný dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a poukazoval na to, že
nie sú splnené ani podmienky určovacej žaloby, nie je tu naliehavý právny záujem zo strany žalobcov,

pretože sa jednalo o stavbu postavenú na cudzích pozemkoch. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a
na jeho stanoviská navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a to s poukazom na absenciu naliehavého
právnehozáujmuaakoajnaposkytnutieochranydobromyseľnémuvlastníkovi.Vzhľadomnasudcovskú
koncentráciu navrhol doplnenie dokazovania navrhnuté žalobcami zamietnuť a to vzhľadom k tomu, že
by to vyžadovalo odročenie pojednávania, ktoré sa nejaví ako potrebné vzhľadom na skutkové okolnosti

tohto prípadu.
6.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.

7. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Y., R. B. W., k.ú. B. W. vyplýva, že je tam

zapísaná parcela registra „E“ č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2 a
parcela registra „E“ č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, a Stavba
súpisné číslo XXX, na parcele XXX/X - chata, kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného, v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva B. N: XXX/XXXX, NZ: XXXX/
XXXX.

8. Zo Zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska
pod Y. - B. W. zo dňa 10.05.1993 vyplýva, že tento bol prevedený po predchádzajúcom písomnom
oznámení správcom, vlastníkom rekreačných objektov, dotknutým štátnym orgánom štátnej a miestnej
správy a užívateľom pozemkov lokality. Bolo zistené žalobca v 1/ rade započal v septembri 1991 a od
januára 1992 aj obýva nadstavbu bytovej jednotky drevenej konštrukcie so zastavanou plochou 54 m2

nad dreveným objektom pri lyžiarskom vleku. Plocha je nevyňatá z PPF, pozemok je majetkoprávne
nevysporiadaný a stavba stavebným úradom nepovolená. Žalobcovi v 1/ rade bolo uložené obecným
zastupiteľstvom po prejednaní dňa 28.03.1992 dodatočne si vybaviť stavebné povolenie za nadstavbu,
ktorú užíva ako byt.9. Z Oznámenia o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 vyplýva, že R. Ú. Y.Ž., odbor
životného prostredia oznámil žalobcovi v 1/ rade a predvolal ho na ústne konanie spojené s miestnym
zisťovaním, na podnet starostu obce B. W. ohľadom správneho konania o odstránení stavby podľa §

88 ods. 1 písm. b) novelizovaného stavebného zákona umiestnenej na pozemku parc. č. KN XXXX,
mpč XXX, resp. XXX, k.ú. B. W.Á., ktorú mal žalobca v 1/ rade postaviť rozšírením drobnej stavby I.
Ž. K. W. pre obsluhu lyžiarskeho vleku bez stavebného povolenia a ktorú užíva na obytné účely bez
súhlasu stavebného úradu, pričom je postavená na cudzom pozemku, mimo zastavaného územia obce
na poľnohospodárskom pôdnom fonde.

10. Zo Zápisnice Okresného úradu B. Y., odboru životného prostredia zo dňa 28.11.1996 bolo zistené,
že pri lyžiarskom vleku H-130 bola v rok 1984 I. Ž. K. W. vykonaná doplnková stavba pre ski servis so
zastavanou plochou 18 m2. Žalobca v 1/ rade vykonal jej rozšírenie nadstavbou servisnej stavby ako
správca vleku a stavbu od roku 1991 užíval s rodinou na bývanie. Ďalšie rozšírenie pre zabezpečenie
stability stavby - vykonal stavebník v roku 1994. Stavba chaty bola vykonaná bez stavebného povolenia,
na cudzom pozemku pričom nebolo možné jednoznačne určiť či vlastníkom pozemku bola Evanjelická

cirkev B. W. resp. Slovenský štát zastúpený SPF. Konanie bolo prerušené do doriešenia vlastníctva k
pozemku. Zároveň bolo konštatované, že v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je možné vo veci
podať návrh na vysporiadanie Okresnému W.P. B. Y..
11. Z Rozhodnutia Okresného úradu B. Y., odboru životného prostredia číslo SP-97/05285-003 Za zo
27.06.1997vyplýva,žežalobcoviv1/radebolaakopodnikateľoviuloženápokutazasprávnydeliktpodľa

§ 106 ods. 3 písm. c) stavebného zákona za užívanie stavby chaty a stavby bazéna v rekreačnej lokalite
pod Y. v obci B. W. na cudzích pozemkoch, bez kolaudačného rozhodnutia tunajšieho stavebného úradu
vo výške 30.000 Sk.
12. V prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny
záujem žalobcov na požadovanom určení, títo odôvodnili tým, že keďže v katastri nehnuteľnosti na

liste vlastníctva nie sú zapísaní ako vlastníci hoci vlastníctvo k predmetnej chate nadobudli originárnym
spôsobom, t.j. výstavbou, je nevyhnutné zosúladiť stav skutočný so stavom právnym.
13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú z hľadiska procesného základným predpokladom
úspešnostižalobyourčenie,čituprávojealebonieje,dveskutočnosti.Prvouje,žeúčastnícimajúvecnú
legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na

určení práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu a, to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednou
z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej opodstatnenosti.
15. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny

záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (§ 137 písm. c) CSP) sa viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,

po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax
sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

16. Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť
právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv.
nadobúdacím titulom a dosiaľ nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidenciiprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, nemá
žalobkyňa naliehavý právny záujem. (R 55/2009)
17. V predmetnej veci určovacou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania autoritatívneho výroku súdu,

že vyššiecitovanánehnuteľnosťpatrídobezpodielovéhospoluvlastníctvažalobcov,nakoľko vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti - chate nadobudli originárnym spôsobom, t.j. jej výstavbou.
18.Súdpovažovalzazásadnú,vposudzovanejveciprávnevýznamnúotázku,čibyvyhovujúcirozsudok
ovplyvnil odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, keď z podanej
žaloby a priložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1/ rade síce bol stavebníkom

chatky, ktorú však postavil rozšírením drobnej stavby I. Ž. K. W. ( viď Zápisnicu z výkonu štátneho
stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Y. - B. W. G. dňa 10.05.1993,
Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996) a nie novovybudovaním chaty a
navyše ako sám žalobca v žalobe uvádza, túto stavbu uskutočnil bez stavebného povolenia a navyše
na cudzom pozemku. Z priložených listinných dôkazov vyplýva, že od roku 1993 ani do dnešného dňa
sa mu neporadilo stavbu zlegalizovať, ani doriešiť vlastnícke právo k pozemkom, čo učinil až právny

predchodca žalovaného obec B. W.. Z vyššie uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že v prípade
vyhovujúceho rozsudku, by nedošlo k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti daného právneho vzťahu
alebo práva, a zbytočne by nasledovali ďalšie súdne konania minimálne, tie v ktorých by sa žalovaný
musel domáhať jednak vrátenia kúpnej ceny od Obce B. W. za chatku, ako aj zároveň od žalobcov
vydania bezdôvodného obohatenia z titulu investícii do zveľadenej nehnuteľnosti a ďalšie súdne konania

iniciované obcou B. W. ako.
19.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostidospelsúdkzáveru,žežalobcoviavdanomprípade
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a nesplnili tak jednu zo základných
procesných podmienok úspešnosti žaloby o určenie vyplývajúcej z ustanovenia § 137 písm. c) CSP.
Je potrebné tiež poznamenať, že právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk, ale tiež

občianskoprávnych predpisov (hmotných a procesných). Právo na súdnu ochranu treba preto chápať
aj ako dodržiavanie zákonom predpísaného procesného postupu. Uplatnenie práva podlieha v konaní
pred súdom procesným pravidlám, ktoré nemožno prehliadať alebo opomínať. Uplatnenie práva je úzko
spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť
napríklad prejavujúcu sa v neúspechu jej žaloby. Preto súd pre nepreukázaný naliehavý právny záujem

na požadovanom určení žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za
potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmal po vecnej stránke.
20. Napriek vyššie uvedenému, sa žiada podotknúť, že aj keby súd vyhodnotil právny záujem žalobcov
na určovacej žalobe za preukázaný, už zo samotných skutočností uvádzaných žalobcami v žalobe,
má za to že žaloba by bola zamietnutá. Originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je, keď

nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.
Vzniká nezávisle od iného subjektu. Patrí tu vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej
veci, prírastok, k veciam skrytým alebo nájdeným. Žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú, že chatku
vybudovali ako novostavbu ( čo vyvracajú nimi predložené a vyššie citované listinné dôkazy) a to s plným
vedomím, že sa jedná o neoprávnenú a čiernu stavbu. Pojem nepovolená (čierna) stavba znamená, že

stavebník nemal na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov. Pojem neoprávnená stavba
vyjadruje, že stavebník nemal súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na pozemku iného. Aby sa takejto
situácii predišlo, stavebný zákon v § 58 ods.2 vyžaduje, aby stavebník okrem žiadosti o stavebné
povolenie preukázal vlastnícke či iné právo k pozemku, na ktorom chce realizovať stavbu. Právna
úprava vychádza zo stavu, že vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník ( ako uvádzajú

žalobcovia) avšak súd rozhodne či ním aj zostane. Základný predpoklad , aby niekto postavil na
pozemku stavbu je že stavebník má oprávnenie a to vlastnícke právo a iné právo umožňujúce na
pozemku stavať. V prípade, že tento predpoklad nie je splnený, ide o neoprávnenú stavbu. Pri zriadení
neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku obrátiť s návrhom na súdnu ochranu a ten rozhodne
o odstránení stavby, prikáže stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo inak usporiada pomery

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Súd pri rozhodovaní o sankcii pre stavebníka posúdi
osobitosti konkrétneho prípadu. (Lazar et al, 2006, s.427-439 ) Právo na ochranu proti neoprávnenej
stavbe sa nepremlčuje.

21. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovia sa po uplynutí 20 rokov dožadujú určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - chatke, ktoré vlastnícke právo mali nadobudnúť orginárnym
spôsobom, vybudovaním chaty, vedome ako stavby neoprávnenej, bez stavebného povolenia. Len z
listinných dôkazov, ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že hoci bol vykonaný stavebný dohľad a bolo
začaté konanie o odstránení stavby, nedošlo k tomu z iniciatívy žalobcov, práve naopak bolo tomutak z iniciatívy obce Vyšná Slaná a žalobcovia až do tejto doby nevykonali žiadne kroky smerujúce k
tomu, aby získali stavebné povolenie, respektíve sa stali vlastníkmi pozemkov, na ktorých bola chatka
postavená. Naopak do roku 1996 túto nehnuteľnosť nerušene užívali na bývanie. Ak by aj súd pripustil,

že ako stavebníci sa stali vlastníkmi chatky, stále by sa v ich prípade jednalo o stavbu neoprávnenú,
teda postavenú na cudzom pozemku, kedy má vlastník pozemku právo na súdnu ochranu, ktorá sa
rovnako ako vlastnícke právo nepremlčuje. Naopak súd s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
zákonač.40/1964Zb.mázato,ževýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychpredpisov
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom v danom konaní sa postup žalobcov na základe vyššie

uvedeného javí byť v rozpore s dobrými mravmi a preto by súd nemohol takejto žalobe vyhovieť.

22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2

Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník
23. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.