Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Farkašová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/44/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205026
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122205026.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
7C/44/2022
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika
– Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., v spore o zaplatenie 91,00 EUR
s prísl., takto
r o z h o d o l :
2
7C/44/2022
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 10.09.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
5
7C/44/2022
1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 27.05.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu vo výške 91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91 EUR odo dňa
10.09.2020 do zaplatenia. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalovanému bola
dňa 10.08.2020 vystavená Faktúra číslo XXXXXXXXXX vo výške 91 EUR splatná 09.09.2020 za stravu
zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení hotel Arman za obdobie od 26.05.2020
do 01.06.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Z tohto dôvodu mu bola
zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od
vystavenia výzvy. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu nezaplatil.2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.
3. Z dôvodu, že všetkými dostupnými prostriedkami súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, súd
postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu s tým, že táto žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za
doručenú, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:
5. Faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou 09.09.2020 vyúčtoval žalobca žalovanému náklady za stravu
počas nariadenej karantény v zariadení hotel Arman za obdobie od 26.05.2020 do 01.06.2020, spolu
vo výške 91 EUR. Faktúra bola žalovanému doručená dňa 14.08.2020. Výzvou na úhradu pohľadávok
štátu zo dňa 19.10.2020, ako aj zo dňa 16.02.2022 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy.
Dlžnú sumu nezaplatil.
6. Z dôvodu, že v tomto prípade sa jedná o drobný spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR,
súd na deň 23.11.2022 určil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa
neustanovili strany sporu.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 12 ods. 2 písm. f) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény,
opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných opatrení sú: izolácia v domácom prostredí
alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky
dohľad, karanténne opatrenia.
Podľa § 48 ods. 4 písm. n) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény, Úrad
verejného zdravotníctva alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia
nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú
nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f).
Podľa § 51 ods. 1 písm. d) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény,
fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym
vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie,
preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných
ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.
Podľa § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény náklady, ktoré
vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
V čase nariadenej karantény pre žalovaného na území Slovenskej republiky bola vyhlásená mimoriadna
situácia, z dôvodu ktorej Úrad verejného zdravotníctva SR nariadil v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2
písm. f) a 48 ods. 4 písm. n) Zákona č. 355/2007 Z.z. opatrením č. OLP3712/2020 zo dňa 17. 04. 2020
všetkým osobám, ktoré od 20. 04. 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky nariadil
izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky
COVID19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v
celkovej súhrnnej dobe 14 dní.
Podľa § 2 ods. 1 písm. m) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény, na
účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od
iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia.
Podľa § 2 ods. 1 písm. n) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény na účely
tohto zákona karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.Podľa § 4 ods. 1 písm. g) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény
Ministerstvo nariaďuje opatrenia podľa § 12 ods. 7; počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo
mimoriadnej situácie (ďalej len "krízová situácia") pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie
opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný
čas.
Úrad verejného zdravotníctva bol oprávnený vydať takéto opatrenie a nariadiť karanténu v zmysle
Zákona č. 355/2007 Z.z., kde fyzické osoby s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) Zákona
č. 355/2007 Z.z. boli povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam aj
karanténnym opatreniam, kde s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z.z. všetky
náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne
záväznýmiprávnymipredpismiupravujúcimiochranuzdravia,uhrádzaten,ktojepovinnýtietopovinnosti
plniť.
8. V danom prípade bol povinný v zmysle citovaných ustanovení Zákona o ochrane zdravia žalovaný
podriadiť sa nariadenej karanténe v štátnom zariadení, ktorú karanténu v určenom karanténnom
zariadení žalovaný aj absolvoval, ktorú skutočnosť nespochybňoval v období od 26.05.2020 do
01.06.2020 v karanténnom zariadení Hotel Arman. Žalovaný taktiež nespochybňoval, že v tomto období
mu bola zabezpečená strava. Na základe horeuvedených záverov súd konštatuje, že v čase nariadenej
karantény pre žalovaného bol daný právny rámec pre nariadenú karanténu pre žalovaného, kde
žalovaný bol povinný podriadiť sa nariadenej karanténe a bol tiež povinný uhradiť náklady súvisiace s
plnením povinností daných mu na základe Zákona o ochrane zdravia.
9. Ustanovenia Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na základe
ktorých bola nariadená karanténa pre žalovaného, boli predmetom ústavnej kontroly na Ústavnom súde
SR, ktorý Nálezom zo dňa 08. 12. 2021 č. PL.ÚS4/2021 rozhodol, že:1.
,, Ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. aa) zákona o ochrane verejného zdravia nie sú
v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom
zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. n) v časti „alebo karanténa
osobypodozrivejznákazy“,ustanovenie§48ods.4písm.u)včasti„alebokaranténa“austanovenie§51
ods. 1 písm. d) v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade
s čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods.2, čl. 13 ods. 2 a 4
Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 ods. 1 písm. e), ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.3. Vo zvyšnej časti návrhu nevyhovuje .
10. Ústavný súd identifikoval ustanovenia Zákona o ochrane zdravia ako nesúladné s Ústavou a
Dohovorom, strácajú podľa § 91 ods. 1 Zákona o Ústavnom súde účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu
v Zbierke zákonov, derogácia - zrušenie so sebou nesie právne účinky ex nunc (teda nie spätne,
retroaktívne), preto ani nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ
v derogovaných - zrušených ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období, keď sa na tieto
ustanovenia vzťahovala prezumpcia ich súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily. To znamená,
že napriek tomu, že ustanovenia Zákona o ochrane zdravia, ktoré boli právnym základom pre nariadenie
karantény pre žalovaného, pri ktorých Ústavný súd konštatoval ich nesúlad s Ústavou a stratili tieto
právne predpisy účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR, tento Nález
Ústavného súdu nemá spätné účinky aj na právne vzťahy pred vyhlásením tohto Nálezu a pred jeho
zverejnením v Zbierke zákonov, ktorý Nález Ústavného súdu bol vyhlásený 08.12.2021, t.j. po nariadení
karantény pre žalovaného a treba preto vychádzať z prezumpcie platnosti právnych predpisov, ktoré
tvorili právny základ pre nariadenú karanténu v čase karantény, ktorú absolvoval žalovaný.
11. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu je potrebné poukázať aj na to, že predmetom návrhu verejnej
ochrankyne práv na začatie konania pred Ústavným súdom bol aj nesúlad ustanovenia § 58 ods. 2
Zákona č. 355/2007 Z.z. týkajúci sa nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto
zákonom fyzickým osobám, ktoré sú povinné plniť povinnosti, kde v zmysle tohto ustanovenia je povinný
uhrádzať náklady ten, kto je povinný povinnosti podľa Zákona o ochrane zdravia plniť. V tejto časti
však Ústavný súd návrhu na vyslovenie nesúladu nevyhovel, to znamená, že ustanovenie § 58 ods. 2
Zákona č. 355/2007 Z.z. zostalo v platnosti. Takto možno konštatovať, že v čase nariadenej karantény
pre žalovaného táto karanténa pre žalovaného bola nariadená podľa vtedy platných právnych predpisovZákona č. 355/2007 Z.z., nariadená karanténa bola na základe rozhodnutí oprávnených orgánov -
Úradu verejného zdravotníctva, ktorý úrad mohol takúto karanténu pre žalovaného nariadiť, Nález
Ústavného súdu, ktorý konštatoval nesúlad niektorých ustanovení Zákona o ochrane zdravia s Ústavou
nemá spätné účinky na právne vzťahy, ktoré nastali, a povinnosti, ktoré boli uložené žalovanému pred
zverejnením Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov, kde zároveň zostalo v platnosti ustanovenie
Zákona o ochrane zdravia o povinnosti hradiť náklady v súvislosti s nariadenými povinnosťami podľa
Zákona o ochrane zdravia tými, kto je povinný povinnosti plniť, a preto žalovaný bol povinný podriadiť
sa karanténe a je povinný uhradiť náklady s tým súvisiace.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný. Žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súvislosti
so zákonom číslo 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Faktúra predstavuje plnenie v podobe
paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie
odo dňa 26.05.2020 do 01.06.2020 v karanténnom zariadení Hotel Arman. Z tohto dôvodu súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 91 EUR spolu s úrokom z omeškania. Úrok z omeškania
súd priznal postupom podľa 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka deň nasledujúci po
splatnosti faktúry.
13. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný, v spore
bol oslobodený od súdnych poplatkov, trovy konania mu nevznikli žiadne, rovnako tak žalovaný nemá
nárok na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že náhradu trov konania strán stranám
sporu nepriznal.
Poučenie:
2
7C/44/2022
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.