Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 21, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010162
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5822010162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

F. Š., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2022 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. Š., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Č. XXX, okres Tvrdošín, slobodný, vodič, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 11.06.2021 v čase okolo 12:46 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW X3, čiernej metalízy,
evidenčného čísla K.-XXXBK, po ceste III/2311 v obci Vitanová v smere od obce Oravice na cestu
11/520, kde bol službukonajúcou hliadkou PMJ PZ Žilina na odstavnej ploche oproti miestnemu
kostolu predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný, pričom javil známky požitia omamných a
psychotropných látok, v dôsledku čoho bol vyzvaný na odber biologického materiálu, kde následne sa
podrobil odberom krvi a moču na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v HNsP Trstená
dňa 11.06.2021 v čase o 13:30 hod., pričom bola vo vzorke krvi zistená prítomnosť metamfetamínu v

koncentrácii 155 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 10 ng/ml, čo prestavuje vplyv etanolu vo výške nad
1 g/kg (promile),

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 01.06.2022 obžalobu na F. Š. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je

neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve

na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,

ktorý sa kvalifikuje v bode 2 a v bode 7 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/, ods. 2
písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v bode 2 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona; v bode 6 ako prečin neoprávneného užívania
cudzej veci podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona a v bode 8 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1

písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky, aby bolo vyhlásenie obžalovaného prijaté, súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 01.06.2022 pod

č. Pv 25/22/5507-11, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhradou škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku
prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že pochádza z 8 detí. Základnú školu
navštevoval v obci Č. a to ročníky 1-4. Po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Q. V. K.

v odbore doprava, kde štúdium neukončil, nakoľko prepadol z cudzieho jazyka a nebol pripustený k
maturite. Potom pracoval ako živnostník na stavbách a od roku 2019 pracuje ako vodič v spoločnosti
B. Z. s.r.o., kde rozváža tovar po celej Európe. Uviedol, že sa nikdy neliečil na psychiatrii, je fajčiar a v
minulosti občas užíval pervitín a alkohol. Omamné látky však od roku 2022 neužíva.So súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok č. 69/2022 MUDr. Stanislava Kollára, zo záverov ktorého vyplynulo, že F. Š. je závislý od
psychostimulancií. Z medicínskeho hľadiska pri pokračujúcom užívaní psychoaktívnych látok, môže byť

jeho pobyt na slobode potencionálne nebezpečný pre spoločnosť a preto mu navrhol uložiť ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej

mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého sa k
spáchaniu trestnej činnosti priznal, súd sa bližšie otázkou jeho viny nezaoberal a uznal obžalovaného
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu
v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané
v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak
uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen

odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu
dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa

navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k
nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti
(úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť
trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy

páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej

mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov
a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň

závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.Zodpisuzregistratrestovnaobžalovanéhomalsúdzapreukázané,žeobžalovanýboldoterazjedenkrát
súdom trestaný, avšak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

V danom prípade, súd pri ukladaní trestu vyhodnotil jeho priznanie sa k spáchaniu skutku a
predchádzajúci bezúhonný život ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného
zákona.

Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2
mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.

Podľa názoru súdu takto uložený trest dopomôže k náprave obžalovaného.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Stanislava Kollára, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prečítané, súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.