Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010620
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120010620.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 05.05.2022 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

X. Š. S., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Q.
X. Q. G., nar. XX.XX.XXXX v O. O., trvale bytom Q.

sú vinní,

že v presne nezistenom čase od 15:08:52 hod. dňa 06.12.2019 do 15:25:44 hod. dňa 06.12.2019,

použitím pravého kľúča vošli cez vchodové dvere do bytového domu, nachádzajúceho sa na ulici V.
Č.. XXXX/XX v Banskej Bystrici, vyšli na 5. poschodie, kde použitím pravého kľúča odomkli dvere
oddeľujúce chodbu spoločných priestorov od chodby v bytovej časti, následne prešli do chodby v bytovej
časti, kde presne nezisteným spôsobom vylomili v oblasti zámku riadne uzamknuté dvere bytu č. 46,
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 6581, obec Banská Bystrica, katastrálne územie Radvaň, ktorého
vlastníkom je G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Č.. XXXX/XX, O. O., a do tohto bytu následne
vstúpili, čím týmto svojím konaním spôsobili vlastníkovi bytu G. B.É. škodu poškodením dverí vo výške

100,- €,

teda

spoločnýmkonanímneoprávnenevzniklidoobydliainéhoačinspáchalizávažnejšímspôsobomkonania
- vlámaním

čím spáchali

prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138
písm. e) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

a za to im súd
ukladá

obžalovanému Š. S.
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák.
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov.

Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá
obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere tri roky.Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Tr. zák. prikazuje obžalovanému zamestnať sa v skúšobnej dobe,
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 1T/37/2020 zo dňa 16.07.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovanej Q. G.

podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr.
zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanej trestným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/23/2021 zo dňa 16.11.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 28.07.2020 obžalobu voči obžalovaným pre

skutok, ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. (č.l. 262).

Okresný súd v dňoch 31.03.2022 a 05.05.2022 vykonal hlavné pojednávanie, pričom dňa 05.05.2022

súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch obžalovaných. Obžalovaný Š. S. neúčasť na hlavnom
pojednávaní dňa 05.05.2022 ospravedlnil a žiadal, aby sa hlavné pojednávaní vykonalo v jeho
neprítomnosti (č.l. 441). Obžalovaná Q. G. síce svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní neospravedlnila,
avšak táto bola o termíne riadne a včas upovedomená a osobitne poučená zo strany súdu o možnosti
konania hlavného pojednávanie v jej neprítomnosti (č.l. 429). Na vykonanie hlavného pojednávania dňa

05.05.2022 napriek neúčasti obidvoch obžalovaných boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 255
ods. 2 Tr. por.

Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 31.03.2022 a 05.05.2022 súd vykonal dokazovanie v
nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný Š. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 421) uviedol, že v deň spáchania skutku si išiel do
predmetného bytu po vlastné veci. Bol tam však vymenený zámok, na čo ho poškodený neupozornil,
poškodenému aj skúšal telefonovať, avšak mu nedvíhal ani telefón. Na byte bola poškodená zárubňa,
tak sa len oprel o dvere a dvere si otvoril. V byte bývali asi štyri roky. Myslí si, že nemal zaplatený nájom

za mesiac december 2019. Poškodený im odpojil aj elektriku. Nájomné odmietal platiť, kým by mu nedali
nejaký papier. S poškodeným ohľadom nájmu bytu komunikoval tak, že poškodený za ním chodieval do
práce. Boli dohodnutí, že mu každý piatok bude dávať 100,- €. V období, keď im vypli elektriku, sa s
poškodeným aj rozprávali o skončení nájmu, ale nebolo to nič konkrétne. Potom sa dohodli, že by v byte
zostali do konca decembra 2019, ale nebolo to isté. Medzi sebou mali len ústne dohody. Poškodený mu

nedával doklad o prijatých platbách. Potom si aj vymyslel nejaký dlh. Myslí si, že je to z hlavy priateľky
poškodeného.

Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodeným boli dohodnutí, že mu bude platiť 160,- € mesačne na
poplatky súvisiace s bývaním. Potom však zistil, že poškodený neplatil za elektriku, napriek tomu, že mu

dával peniaze. S poškodeným nemali uzatvorenú žiadnu dohodu, dokedy môžu v byte bývať. Bolo to
na neurčito. Nemali medzi sebou spísanú ani žiadnu zmluvu, ani protokol o prevzatí. Bolo to z dôvodu,
že poškodený bol jeho otčim. Poškodený ani nechcel, aby zmluvu spisovali. Obžalovaný s tým súhlasil.
Do bytu sa aj predtým dalo vstúpiť tak, že sa oprel o zárubňu a dvere sa otvorili. Takýmto spôsobom
vstupovali do bytu vtedy, keď sa vzpriečil kľúčik. Poškodený chcel, aby mu zaplatil dlh, avšak s výškou

tohtodlhuvôbecnesúhlasil.Neobdŕžalžiadnupísomnúvýzvu,abybytopustilalebovypratal.Vroku2019pracoval v auto umyvárni v Radvani. Pracoval tam na dohodu, peniaze mu boli vyplácané v hotovosti.
Poštu si preberal tak, že poškodený mu ju nosil.

Obžalovaná Q. G. na hlavnom pojednávaní (č.l. 423) uviedla, že v deň spáchania skutku si išli do
predmetného bytu po veci. Mali kľúč od vstupných vchodových dverí, ktoré boli sklenené. Tie si riadne
otvorili. Dvere do bytu boli labilné, tak do nich len drgli a tieto dvere sa otvorili. Vošli do bytu, zobrali si
nejaké veci, pretože v tom čase už bývali v podnájme na Zvolenskej ceste. Predtým, ako drgli do dverí,
sa ich snažili aj otvoriť kľúčom, ale tento tam nepasoval. Nové bývanie si hľadali z dôvodu, že poškodený

ešte pred aprílom 2019 odstavil elektriku a dcére chceli urobiť pekné Vianoce. Nájom platili pravidelne,
nemali zaplatený nájom len za mesiac december 2019. Nemali zapojenú elektrinu a poškodený s nimi
nekomunikoval. Z tohto dôvodu ani u poškodeného nereklamovali, že im nejde elektrina. Poškodený
neodpovedal na SMS, nedvíhal telefón, ani nereagoval na správy na sociálnych sieťach. S poškodeným
nehovorili o tom, že by mali z bytu odísť, iba jeho žena, ktorá chodila pod vplyvom alkoholu, im chodila
klopať na dvere a vykrikovala, aby odtiaľ odišli. Podpísala jej aj nejaký papier, že je dlžná nejakú čiastku,

ale to podpísala len z dôvodu, že chcela mať od nej pokoj.

Obžalovaná ďalej uviedla, že v byte bývali zhruba 3 až 4 roky. Poškodený im dal kľúč od bytu, aby
tam mohli bývať a potom niekedy pri pive im povedal, že je to ich byt (obidvoch obžalovaných). Dal im
súhlas aj na rekonštrukciu bytu. Byt začali aj rekonštruovať a vtedy im oznámili, že ide o mestský byt

a nastali komplikácie. S poškodeným boli dohodnutí na výške nájmu 156,- € mesačne. Následne sa
nájom zvýšil o 30,- € alebo 40,- € v súvislosti s elektrikou. Peniaze dával obžalovaný Š. S. poškodenému
priamo do ruky, neexistuje o tom žiadny doklad. Poškodený bol otčim obžalovaného Š. S.. Nikdy im
nebola doručená žiadna výzva na to, že sa majú odsťahovať z toho bytu. Poškodený ich len vyzýval na
zaplatenie nedoplatku. V roku 2019 pracovala v reštaurácii Mamma Mia na Zvolenskej ceste v Banskej

Bystrici. Pracovala na pracovnú zmluvu, príjem jej bol vyplácaný v hotovosti.

Poškodený G. B. na hlavnom pojednávaní (č.l. 425) uviedol, že dňa 06.12.2019 bol po nočnej a
telefonicky mu bolo oznámené, že obaja obžalovaní vnikli do bytu. Keďže bol po nočnej, riešil to
až na druhý deň. Obžalovaní užívali predmetný byt, avšak nemali o tom spísanú žiadnu zmluvu. S

obžalovanými bola ťažká komunikácia, nemohol sa im dovolať, menili si telefónne čísla, vymenili aj
zámok do bytu. Nedalo sa tam dostať. Obžalovaní neplatili pravidelne nájom v dohodnutých termínoch.
Obžalovaní nemali zaplatený nájom za celý rok 2019. Obžalovaných aj vyzýval na zaplatenie nájmu,
aj ich žiadal o vypratanie bytu. Obžalovaného Š. S. vyzýval na vypratanie bytu dňa 14.11.2019, avšak
zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá. Obžalovaných vyzýval na zaplatenie dlhu ústne, keď ich osobne

stretol. Telefonicky sa nedalo, pretože buď bolo neplatené číslo, alebo nedvíhali telefón. Zatajovali sa.
Výzvunavyprataniebytunalepilajnavchodovédverebytuniekedyvmesiacinovember,resp.december
2019. Keď dňa 06.12.2019 prišiel k bytu, výzva na dverách už nalepená nebola.

Poškodený ďalej uviedol, že nájomný vzťah o užívaní bytu si dohodol s obžalovaným Š. S.. Bola to ústna

dohoda. Zmluvu chceli uzatvoriť aj písomne, ale nebol čas, nedalo sa. Poškodený aj mal pripravenú
písomnú zmluvu, avšak obžalovaný Š. S. namietal, že nebola spísaná na počítači, preto ju nepodpísal.
Mohli tam bývať na neurčito s tým, že mali platiť 165,- € mesačne nájom. Nevystavoval im príjmový
doklad o prijatých platbách, ani to neuviedol v daňovom priznaní ako príjem z nájmu. Rovnako nepodal
žalobu o vypratanie bytu, ani nemá potvrdenie, že obžalovaný Š. S. prevzal výzvu na vypratanie bytu.

Posledný rok, alebo dva roky, nemal kľúč od schránky, ktorá prislúchala k predmetnému bytu. Tento
odovzdal obžalovanej Q. G., ale neexistuje o tom žiadny písomný doklad.

Svedkyňa H. S. (partnerka poškodeného) na hlavnom pojednávaní (č.l. 427) uviedla, že obžalovaní
bývali v predmetnom byte, avšak medzi poškodeným a obžalovanými nebola spísaná žiadna zmluva,

pretože obžalovaní zmluvu uzatvoriť nechceli. Obžalovaní neplatili nájomné, bol tam vysoký dlh. Z tohto
dôvodu im vypovedali nájom. Dňa 02.12.2019 alebo 03.12.2019 sa išli pozrieť, či v byte ešte bývajú,
pričom od susedov sa dozvedeli, že dva týždne tam už nie sú. Mala informáciu, že obžalovaní už bývajú
v inom byte. Dňa 05.12.2019 im volali susedia, že na byte je vylomený zámok. Na druhý deň sa tam
preto išli pozrieť. Na vypratanie bytu vyzývali obžalovaného Š. S. tak, že mu poslali doporučený list, ktorý

si však neprevzal. Výzvu nalepili aj na dvere bytu niekedy začiatkom novembra 2019. Táto výzva však
na dverách bytu dňa 06.12.2019 už nebola vyvesená. Za obžalovanými chodila len ona s poškodeným,
avšak raz tam prišiel aj kamarát poškodeného, ktorý chcel vymeniť zámok na dverách, čo napokonneurobil. Vtedy bol svedkom incidentu, ktorý vznikal vždy, keď prišli po nájomné. Obžalovaný Š. S. ich
slovne napádal, že to je jeho byt. Z bytu urobili dreváreň.

Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodený nepodával na súd žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, pretože
tam nájom nebol vzniknutý. Obžalovaní neplatili nájomné, nechceli podpísať zmluvu. Obžalovaní bývali
v byte na základe ústnej dohody s poškodeným. Bytový podnik im vyrátal nájomné vo výške 160,- €
mesačne, po vzniknutí nedoplatku to bolo okolo 200,- € mesačne. Obžalovaní neplatili nič naviac. Mohli
tam bývať do kedy chcú len preto, že poškodený bol dobrý, avšak nemohlo to byť tak, že svedkyňa bude

robiť a obžalovaní nebudú platiť a teda, že oni (poškodený a svedkyňa) im budú platiť bývanie. Všetky
platby si zapisovala do slovníčka. Doklad o prijatých platbách im nedávali. Poškodený všetky platby
platil cez účet. Keďže mali medzi sebou len ústnu dohodu, nepodávali na súd žalobu na vypratanie, ani
im nedávali príjmový doklad o prijatých platbách. Pri odovzdaní bytu obžalovanýmm odovzdali byt so
zariadením. Dali im aj kľúče od schránky, od bytu a od vchodových dverí bytového domu. Poškodenému
najskôr chodila pošta do schránky, potom si vybavil P. O. BOX. Poškodený mal trvalý pobyt v čase

spáchania skutku na adrese V. Č.. XX. Kľúč od schránky bol obžalovaným odovzdaný, keď sa do bytu
sťahovali. Obžalovaní už od začiatku neplatili riadne nájomné. Úplne platiť prestali v roku 2019 už od
januára. Ani v mesiaci október 2018 nemali zaplatené nájomné. Celkový dlh na nájomnom je okolo
4.000,- €.

Svedkyňa X. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 473) uviedla, že byt, v ktorom bývali obžalovaní, susedí
s bytom, v ktorom býva. Cez jej kukátko vidieť na celú chodbu. Na predmetnom byte bol vymenený
zámok. Vedela to od poškodeného, ktorý mal problém stretnúť sa s obžalovanými a požiadal ju, aby ho
kontaktovala, keby tam náhodou prišli. V deň spáchania skutku počula na chodbe veľký buchot. Boli
tam obžalovaní. Rozčuľovali sa, že nemôžu vojsť do bytu, že sú vymenené zámky a majú tam osobné

veci. Svedkyňa zavolala susedovi Š. S., pretože nemala telefónne číslo na poškodeného. Suseda Š.
S. požiadala, aby oznámil poškodenému, že obžalovaní prišli do bytu. Potom počula buchot a videla
ako obžalovaní vošli do bytu. Svedkyňa nebola priamym svedkom rozhovorov medzi poškodeným
a obžalovanými, avšak spoza dverí to bolo počuť. Niekoľkokrát počula ako poškodený vyzýval
obžalovaných,abyopustilinehnuteľnosť.Nadveráchbytunevidelažiadnuvýzvu,abyobžalovaníopustili

byt.

Svedkyňa ďalej uviedla, že počas pracovných dní chodievala okolo predmetného bytu pravidelne, aj
v čase spáchania skutku aj predtým. Evidovala, že obžalovaní tam dlho bývali. Má vedomosť o tom,
že poškodený chcel obžalovaným odovzdať veci, ktoré mali v byte, preto mu mala volať, keby tam

obžalovaní prišli. Vie, že v čase spáchania skutku boli v byte nejaké veci, ale nejaké veci boli aj
v kontajneroch. Na vstup do predmetného bytu je potrebné prejsť hlavnými vchodovými dverami do
bytového domu a následne sklenenými dverami, ktoré sú spoločné pre päť bytov. Obžalovaní mali kľúče
od týchto dverí, pretože tam sa zámok nemení. Poškodeného nevidela vyberať poštu zo schránky. Vie o
tom, že obžalovaní neplatili nájomné, ale nevie za aké konkrétne obdobie. Zhruba pol roka predtým ako

sa stal skutok, byt, kde bývali obžalovaní, odpojili od elektriky. Podľa svedkyne obžalovaní odišli z bytu
koncom leta 2019, ale nie je si istá. Určite však medzi tým ako odišli a stal sa skutok, v byte nebývali.

Svedok Š. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 474) uviedol, že mal mozgovú príhodu a zasiahlo mu rečové a
pamäťové centrum. Ku skutku uviedol, že deň predtým ako sa to stalo, opravoval dvere na predmetnom

byte, lebo boli vylomené. Vie, že obžalovaní za bývanie neplatili. Bol tam veľký nedoplatok a poškodený
hovoril, že ich nebude živiť. Nechával im odkazy, telefonoval s nimi, ale už nedvíhali telefón. Nechal im
aj odkaz na dverách, že sa chce s nimi stretnúť. Bol svedkom, keď poškodený hovoril obžalovaným, že
chce, aby opustili byt. Rovnako na dverách bytu, v ktorom bývali obžalovaní, videl nalepenú výzvu, aby
do určitého dátumu opustili byt. Nevie presne, v ktorom mesiaci bola na dverách nalepená výzva, ale

vie, že to poškodený lepil asi mesiac dopredu. Svedok bol pri tom, keď poškodený lepil výzvu na dvere
a videli to aj ďalší susedia, ktorí na chodbe bývajú a ktorí si tú výzvu aj prečítali. V čase, keď vymieňal
dvere, t.j. deň pred skutkom, na dverách už výzva nalepená nebola. Dvere, ktoré vymieňal na byte, patrili
spoločenstvu bytového domu a tieto sa nachádzali v nebytových priestoroch domu. Zámku doniesol
poškodený. Na druhý deň po spáchaní skutku tie dvere boli úplne rozbité. Keď vymieňal dvere, mal

vedomosť o tom, že v byte mali obžalovaní ešte oblečenie a nejaké veci. V byte bol hrozný neporiadok.
Od susedy počul, že obžalovaní rozkopli dvere. Svedok to však nevidel. V deň spáchania skutku videl z
balkóna obžalovaných ísť s taškami. Potom sa išiel pozrieť k bytu a videl, že dvere boli rozkopnuté, ale
nevie, kto to urobil. To, že sú dvere vykopnuté, mu prišla oznámiť suseda X. O.Ö..Súd ďalej na hlavnom pojednávaní v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecký posudok a vykonal
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zhromaždených v priebehu trestného konania.

ZoznaleckéhoposudkuKEÚPZ(č.l.92)malsúdpreukázané,žeskúmanímtrasologickejstopyzaistenej
v byte poškodeného bola potvrdená zhoda časti vzoru podošvy obuvi obžalovaného Š. S., avšak nebola
potvrdená zhoda časti vzoru podošvy obuvi obžalovanej Q. G..

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 100) vyplýva, že skutok bol spáchaný v bytovom dome na
ulici V. Č.. XX v Banskej Bystrici. V čase obhliadky boli dvere predmetného bytu otvorené. Dvere boli
v oblasti zámku vylomené, pričom v časti dverí pod uzamykacím mechanizmom sa nachádzal odtlačok
podošvy obuvi, ktorý bol zaistený (trasologická stopa č. 1).

Z výzvy na vypratanie bytu (č.l. 412) je zrejmé, že poškodený dňa 14.11.2019 vyzýval obžalovaných na

vypratanie bytu do 30.11.2019. Poškodený vo výzve uviedol „nakoľko opätovné nepodpísanie nájomnej
zmluvy Vám zanikol nárok na bývanie a užívanie bytu. Váš dlh na nájomnom ku dnešnému dňu činí
4.049 eur“.

Z obálky (č.l. 413) je zrejmé, že poškodený zasielal obžalovanému Š. S. prostredníctvom pošty list,

ktorý sa však vrátil ako neprevzatý z dôvodu, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. Podľa
poškodeného obsahom zásielky bola výzva na vypratanie bytu.

Zo zápisníka (č.l. 414) mal súd preukázané, že svedkyňa H. S. (partnerka poškodeného) si zapisovala
príjem platieb od obžalovaného Š. S., ktoré uhrádzal za užívanie bytu. Podľa údajov zapísaných

svedkyňou, obžalovaný nezaplatil v roku 2019 žiadnu platbu za byt.

Zo správy ÚPSVR Brezno (č.l. 235, 241) bolo zistené, že obžalovaní Š. S. a Q. G. v čase spáchania
skutku neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie na úrade práce, ani neboli poberateľmi dávok v
hmotnej núdzi.

Zo správy Obecného úradu Michalová (č.l. 240, 246) mal súd preukázané, že obžalovaní Š. S. a Q. G.
sa v obci dlhodobo nezdržiavajú.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 442, 463) vyplýva, že obžalovaný Š. S. spáchal v minulosti

jedenásť priestupkov a to proti majetku a na úseku cestnej premávky. Obžalovaná Q. G.Á. v minulosti
spáchala tri priestupky proti majetku.

Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 454, 467) vyplýva, že voči obžalovanému Š. S. je v súčasnosti
okrem predmetného trestného konania vedené ďalšie trestné konanie, a to pre prečin podľa § 212 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. Vo veci bola dňa 16.03.2022 podaná obžaloba na Okresný súd Zvolen.
Voči obžalovanej Q. G. v súčasnosti nie je vedené žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo skončené.

Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne (č.l. 460, 470) je zrejmé, že obžalovaní Š. S. a Q. G. boli v
roku 2021 zamestnaní.

Z odpisu registra trestov obžalovaného Š.I. S. (č.l. 462) mal súd preukázané, že obžalovaný bol doteraz
šesťkrát súdne trestaný. Tri odsúdenia má už zahladené.

Z odpisu registra trestov obžalovanej Q. G. (č.l. 462) vyplýva, že obžalovaná bola doteraz dvakrát súdne

trestaná, ani jedno odsúdenie nemá ešte zahladené.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/58/2021 vyplýva, že obžalovaný Š. S.
bol trestným rozkazom zo dňa 28.12.2021 uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej
výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Súd upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie

vo veci Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/184/2021. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený
dňa 05.01.2022 a stal sa právoplatným dňa 14.01.2022 (č.l. 173 prip. spisu).Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/184/2021 je zrejmé, že obžalovaný Š. S.
bol trestným rozkazom zo dňa 05.07.2021 uznaný vinným zo spáchania prečinu „Krádež“ podľa § 212
ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere osem

mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol obžalovanému
doručený dňa 05.07.2021 a stal sa právoplatným dňa 05.07.2021 (č.l. 62 prip. spisu).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/37/2020 mal súd preukázané, že
obžalovaný Š.I. S. bol rozsudkom zo dňa 16.07.2020 uznaný vinným zo spáchania prečinu „Krádež“

podľa § 212 ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere dvanásť mesiacov. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému
skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.07.2020 (č.l. 155 prip.
spisu).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/4/2019 vyplýva, že obžalovaná Q. G.

bola rozsudkom zo dňa 27.02.2019 uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho zločinu „Krádež“ podľa
§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky.
Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanej skúšobnú dobu na dva roky.
Rozsudok sa stal právoplatným dňa 15.03.2019 (č.l. 365 prip. spisu). Obžalovanej teda začala plynúť
skúšobná doba od 16.03.2019.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/23/2021 bolo zistené, že obžalovaná
Q. G. bola trestným rozkazom zo dňa 16.11.2021 uznaná vinnou zo spáchania prečinu „Zanedbanie
povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
jeden rok. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanej skúšobnú dobu

na 30 mesiacov. Trestný rozkaz bol obžalovanej doručený dňa 31.03.2022 a stal sa právoplatným dňa
09.04.2022 (č.l. 150 prip. spisu).

Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje
znaky trestného činu a za jeho spáchanie sú trestne zodpovední obaja obžalovaní.

Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú najmä výpoveďou poškodeného G. B.
a svedkov H. S., X. O. a Š. S., ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú
súvislosť.

Z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaní Š. S. a Q. G. užívali byt
poškodeného, ktorý sa nachádzal na ulici V. Č.. XX v Banskej Bystrici. Tento byt užívali počas dlhšieho
časového obdobia (cca štyri až päť rokov), a to na základe súhlasu poškodeného, ktorý bol v minulosti
otčimom obžalovaného Š. S.. Medzi obžalovanými a poškodeným síce neexistovala žiadna písomná
zmluva, avšak na základe dohody mali obžalovaní uhrádzať poškodenému sumu 160,- € mesačne za

užívanie bytu.

Vzhľadom na to, že obžalovaní riadne neplatili dohodnuté platby za užívanie bytu, poškodený nesúhlasil,
aby sa obžalovaní v byte ďalej zdržiavali. Z tohto dôvodu obžalovaných vyzýval, aby sa z bytu
odsťahovali.

Keďže obžalovaní s poškodeným riadne nekomunikovali, poškodený pristúpil k tomu, že si vymenil
zámok na predmetnom byte. Obžalovaní však mali v byte osobné veci, po ktoré si v deň spáchania
skutku prišli bez toho, aby na to upozornili vlastníka bytu (poškodeného), ktorý mal záujem im v tejto
súvislostiposkytnúťsúčinnosť.Napriektomu,žeobžalovanímalivedomosť,žebytniejevichvlastníctve

a v čase spáchania skutku, podľa vyjadrenia obžalovanej Q. G. už v byte ani nebývali, ani skutočnosť,
že na dverách bytu bol vymenený zámok, ich neodradila od toho, aby si byt otvorili tak, že obžalovaný
Š. S. vylomil dvere v oblasti zámku.

Súd mal spoľahlivo preukázané, že poškodený viackrát vyzýval obžalovaných, aby predmetný byt

opustili. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie poškodeného, ktorý obžalovanému Š. S. poštou
zaslal výzvu na vypratanie bytu, avšak obžalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Rovnakú
výzvu na vypratanie bytu vyvesil poškodený niekedy v novembri 2019 na dvere bytu, čo potvrdila
svedkyňa H. S., ako aj svedok Š. S., ktorý bol prítomný, keď poškodený výzvu na dvere bytu lepil.Svedkyňa X. O. navyše niekoľkokrát počula ako poškodený vyzýval obžalovaných, aby nehnuteľnosť
opustili.

Poškodený, ktorý bol v čase spáchania skutku vlastníkom bytu, teda ďalej nesúhlasil, aby obžalovaní byt
naďalej užívali. Dôvodom bola pritom skutočnosť, že obžalovaní neplatili platby za užívanie bytu tak, ako
sa ústne s poškodeným dohodli. Súd poukazuje na výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaní
neplatilinájomnévdohodnutýchtermínoch,pričomvroku2019nezaplatiližiadnuplatbu.Dlhnaplatbách
zo strany obžalovaných minimálne za rok 2019 potvrdila svedkyňa H. S. (partnerka poškodeného), ktorá

si prijaté platby evidovala. Rovnako svedkyňa X. O. mala vedomosť o tom, že obžalovaní riadne neplatili
platby za byt, v dôsledku čoho ich odpojili od elektrickej energie. Napokon aj svedok Š. S. potvrdil, že
obžalovaní platby za užívanie bytu neplatili, pričom poškodený povedal, že obžalovaných nebude živiť.

Obžalovaní nenamietali, že dňa 06.12.2019 vstúpili do bytu poškodeného a potvrdili aj spôsob, akým
do bytu vošli. Namietali však trestnoprávnu zodpovednosť za uvedený skutok. Súd však obhajobu

obžalovaných neakceptuje z nasledovných dôvodov:

Ajnapriektomu,ževýškadlhunaplatbáchsúvisiacichsužívanímbytu,niejezhľadiskatrestnoprávneho
posúdenia skutku podstatná, súd nepochybuje, že obžalovaní napriek tomu, že byt užívali, platby za
užívanie bytu riadne neplatili. Obaja obžalovaní síce zhodne potvrdili, že nezaplatili platbu len za mesiac

december 2019, avšak svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázali. Podľa vyjadrenia obžalovaného
Š. S. mu poškodený odmietal vystavovať potvrdenie o prijatých platbách. Súd však v tejto súvislosti
uvádza, že ak obžalovaný chcel mať doklad o jednotlivých platbách, mohol finančné prostriedky zasielať
poškodenému prostredníctvom pošty, resp. z bankového účtu, o čom by mal doklad bez ohľadu na vôľu
poškodeného. Rovnako súd poukazuje na rozpor vo výpovedi obžalovaného Š. S.T., ktorý na jednej

strane tvrdil, že nájomné nemal zaplatené len za mesiac december 2019, pričom zároveň uviedol,
že nájomné odmietal platiť, „kým by mu nedali nejaký papier“. Obžalovaný Š. S. teda pripustil, že
nájomné platiť odmietal, avšak zároveň uvádza, že ho s výnimkou mesiaca december 2019 riadne
platil. Skutočnosť, že obžalovaní platby za užívanie bytu neplatili, pritom potvrdili viacerí svedkovia
(poškodený, svedkovia H. S., X. O. a Š. S.Š.), na čo súd poukázal v inej časti rozsudku.

Súd mal spoľahlivo preukázané, že obžalovaní mali dlhšiu dobu vedomosť o tom, že poškodený
nesúhlasí, aby sa v byte naďalej zdržiavali. Vyplýva to z výpovede poškodeného, ako aj svedkyne H.
S.. Rovnako svedkyňa X. O. potvrdila, že niekoľkokrát počula poškodeného, ako poškodený vyzýval
obžalovaných, aby opustili predmetnú nehnuteľnosť. Poškodený zasielal obžalovanému Š. S. výzvu na

vypratanie bytu, avšak obžalovaný si túto výzvu ani nemohol prevziať. Poškodený preto výzvu vyvesil
aj na dvere bytu, pri čom bol prítomný svedok Š. S. a vedomosť o nej mala aj svedkyňa H. S.. Pokiaľ
obžalovanýŠ.S.spochybnilobsahnedoručenejzásielky,keďžetátobolasúdupredloženáakootvorená,
súd uvádza, že poškodený túto skutočnosť potvrdil po riadnom zákonnom poučení, že má vypovedať
pravdu, pričom súd nemá žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto svedka. Rovnako obžalovaný Š.

S. namietal, že nemal kľúč od schránky, v dôsledku čoho si výzvu neprevzal. Súd uvádza, že aj keby
bolo tvrdenie obžalovaného Š. S. pravdivé a objektívne si nemohol prevziať výzvu na vypratanie bytu,
z iných dôkazov je spoľahlivo preukázané, že obaja obžalovaní mali vedomosť o tom, že sa z bytu
majú odsťahovať (ústne výzvy, výzva vyvesená na dverách bytu). Napokon obžalovaný Š. S. vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným sa rozprávali o skončení nájmu v období,

keď ich odpojili od elektriky.

Rovnako neobstojí argument obžalovaných, že do bytu vstúpili napriek tomu, že na dverách bol
vymenený zámok, pretože poškodený s nimi nekomunikoval a chceli si zobrať len svoje veci. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na zhodné vyjadrenie poškodeného a svedkov X. O. a Š. S., ktorí práve naopak

potvrdili, že boli to práve obžalovaní, ktorý s poškodeným odmietali komunikovať. Poškodený v tomto
smere uviedol, že s obžalovanými bola ťažká komunikácia, nemohol sa im dovolať, obžalovaní si menili
telefónne čísla, zatajovali sa. Svedkyňa X. O. potvrdila, že poškodený mal problém sa s obžalovanými
stretnúť a preto ho mala kontaktovať, ak by vedela, že obžalovaní do bytu prišli. Svedok Š. S. taktiež
potvrdil, že poškodený nechával obžalovaným odkazy, telefonoval im, avšak mu nedvíhali telefón. Súd

pritom nemal pochybnosť, že poškodený mal záujem obžalovaným vydať veci, ktoré v predmetnom byte
mali. Vyplýva to jednak z výpovede poškodeného, ako aj z výpovede svedkyne X. O., ktorú poškodený
požiadal, aby mu oznámila, že obžalovaní do bytu prišli, keďže nebolo možné sa s nimi skontaktovať.Obžalovaní pritom ani nekontaktovali vlastníka bytu (poškodeného), aby im z bytu vydal osobné veci z
bytu, čo by, vzhľadom na postoj poškodeného, aj učinil.

Napokon súd k ďalšej obhajobe obžalovaných uvádza, že medzi obžalovanými a poškodeným nebola
spísaná nájomná zmluva, pričom o jej obsahu nebola vyhotovená ani zápisnica, tak ako to vyžaduje
ustanovenie § 686 ods. 1 Obč. zák. Medzi obžalovanými a poškodeným teda neexistoval právny
vzťah nájomca - prenajímateľ v zmysle ustanoví Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho obžalovaní
ani nepožívajú ochranu v zmysle tohto zákona. Obžalovaní užívali byt poškodeného len na základe

súhlasu poškodeného, ktorý bol otčimom obžalovaného Š. S.. Obžalovaní mali uhrádzať len platby za
užívanie bytu tak ako boli vymerané bytovým družstvom. Podľa názoru súdu preto poškodený mohol
kedykoľvek zobrať svoj súhlas na užívanie bytu späť a obžalovaní boli povinní rozhodnutie poškodeného
rešpektovať. Obžalovaní pritom súhlasili s podmienkami, za akých byt poškodeného začali užívať (bez
písomne uzatvorenej zmluvy) a nič im nebránilo nájsť si iné bývanie s takým vlastníkom bytu, ktorý by
s nimi písomnú zmluvu uzatvoril. Navyše je potrebné uviesť, že poškodení mali dlhšiu dobu vedomosť

o tom, že poškodený nesúhlasí s tým, aby obžalovaní byt naďalej užívali, čo však nerešpektovali a byt
užívali aj napriek tomu, že zaň neplatili.

Obžalovaní preto svojim konaním naplnili znaky prečinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák., keď dňa 06.12.2019 násilným spôsobom (vylomením zámku) vstúpili do bytu
poškodeného napriek tomu, že na byte už bol vymenený zámok a mali vedomosť o tom, že poškodený
nesúhlasil s tým, aby sa v byte naďalej zdržiavali. Argumentácia obžalovaných, že dvere do bytu otvorili
tak, že sa len opreli o zárubňu, čo bežne robili aj predtým, neobstojí. Obžalovaní preukázateľne mali
vedomosť, že na dverách je vymenený zámok, a preto ich nič neoprávňovalo k tomu, aby do bytu

vstupovali bez súhlasu jeho vlastníka.

Súd ďalej osobitným spôsobom zohľadňoval spôsob spáchania trestného činu, vrátane miery účasti
(spoluzavinenia) obžalovaných. Porovnaním spôsobu konania obžalovaných súd zistil, že obaja
obžalovaní, i keď rozdielnou mierou účasti, sa podieľali na spáchaní predmetného skutku. Je síce

pravda, že obžalovaný Š. S. násilným spôsobom vošiel do bytu (vylomil zámok), avšak obžalovaná Q.
G. mu v tom nijakým spôsobom nebránila, napriek tomu, že mala vedomosť, že vstupuje do bytu, ktorý
nebol v ich vlastníctve.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie

trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu.

Súd uvádza, že v prípade obžalovaného Š. S. boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu.
Obžalovaný trestný čin spáchal dňa 06.12.2019, t.j. ešte predtým ako bol vyhlásený rozsudok vo veci
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/37/2020 zo dňa 16.07.2020, ktorým bol obžalovaný uznaný

vinným zo spáchania prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. Súd
ďalej konštatuje, že predmetné odsúdenie Okresného súdu Banská Bystrica ešte nie je zahladené, v
dôsledku čoho je možné súhrnný trest s týmto odsúdením obžalovanému uložiť (§ 42 ods. 3 Tr. zák.).

Súd teda rozhodoval a ukladal trest obžalovanému nielen za teraz posudzovaný prečin, ale aj za ďalší

prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. (1T/37/2020). Súd zároveň v
zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený za tento trestný čin,
pretože bol spáchaný vo viacčinnom súbehu s teraz stíhaným trestným činom.

Na strane obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti.

Súd však prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac
trestných činov.

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:1) súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil

trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejší trestný čin podľa § 194
ods. 2 Tr. zák. (1 až 5 rokov) a zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Následne
ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (28 mesiacov až 5 rokov),
keďže takýto trest, vzhľadom na závažnosť trestného činu, považuje na ochranu spoločnosti a nápravuobžalovaného za dostatočný. Súd zároveň výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
za súčasného uloženia probačného dohľadu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas
skúšobnej doby (3 roky) svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, viesť riadny

život a nedopúšťať sa trestnej činnosti. Súd zároveň obžalovanému prikázal zamestnať sa v skúšobnej
dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Plnenie uloženého obmedzenia bude priebežne
kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného nariadenia výkonu uloženého trestu, v
spojení so súbežne uloženým probačným dohľadom a obmedzením, by mala byť pre obžalovaného
dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania.

Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný nesplnil uloženú povinnosť alebo inak neviedol riadny
život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len
obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený
trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto
odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Súd uvádza, že aj v prípade obžalovanej Q. G. boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu.
Obžalovaná trestný čin spáchala dňa 06.12.2019, t.j. ešte predtým ako jej bol doručený trestný rozkaz
vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7T/23/2021 zo dňa 16.11.2021, ktorým bola obžalovaná
uznaná vinnou zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a ktorý

sa stal právoplatným dňa 09.04.2022. Súd ďalej konštatuje, že predmetné odsúdenie Okresného súdu
Banská Bystrica ešte nie je zahladené, v dôsledku čoho je možné súhrnný trest s týmto odsúdením
obžalovanej uložiť (§ 42 ods. 3 Tr. zák.).

Súd teda rozhodoval a ukladal trest obžalovanej nielen za teraz posudzovaný prečin, ale aj za ďalší

prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (7T/23/2021). Súd zároveň v zmysle §
42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanej uložený za tento trestný čin, pretože bol
spáchaný vo viacčinnom súbehu s teraz stíhaným trestným činom.

Na strane obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti.

Súd však prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaná spáchala
viac trestných činov, ako aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože obžalovaná
bola v minulosti odsúdená (vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/4/2019), pričom toto
odsúdenie nemá ešte zahladené.

Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:2) súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil
trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejší trestný čin podľa § 194
ods. 2 Tr. zák. (1 až 5 rokov) a zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Následne
ukladal obžalovanej trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (28 mesiacov až 5 rokov),

keďže takýto trest, vzhľadom na závažnosť trestného činu, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovanej za dostatočný.

Súd uvádza, že výkon uloženého trestu nemohol podmienečne odložiť (so súčasným uložením
probačného dohľadu), pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaná totiž tento

úmyselný trestný čin spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/4/2019. Ak teda obžalovaná pokračovala v páchaní trestnej
činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jej správania sa v tomto
smere,jezrejmé,žedoterajšieuloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,nesplnilosledovanýúčel
trestu. Napokon je potrebné uviesť, že súd obžalovanej za spáchaný prečin nemohol uložil alternatívny

druh trestu nespojený s odňatím slobody (napr. trest povinnej práce), keďže obžalovanej ukladal súhrnný
trest odňatia slobody, pričom trest uložený v tomto konaní nemôže byť v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák.
miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím (ktorým bol obžalovanej uložený podmienečný trest
odňatia slobody).
Súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná

nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd nerozhodoval o náhrade škody poškodeného, keďže poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol,
že na náhrade škody netrvá (č.l. 422).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.