Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 18, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010620
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6120010620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí dňa 19. januára
2023, v trestnej veci obžalovaných B. S. a Q. G., stíhaných pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných B. S. a Q. G., proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/49/2020 zo dňa 05.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 6T/49/2020 zo dňa 5. mája 2022 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám
obžalovaných B. S., XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Q. a Q. G. , nar. XX.XX.XXXX v O. O., trvale bytom
Q., podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,
oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 2Pv 418/19/6601 zo dňa
27.07.2020, ktorá im kládla za vinu spáchanie trestného činu kvalifikovaného ako prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom
čase od 15:08:52 hod. dňa 06.12.2019 do 15:25:44 hod. dňa 06.12.2019, použitím pravého kľúča vošli
cez vchodové dvere do bytového domu, nachádzajúceho sa na ulici V. č. XXXX/XX v O. O., vyšli na
5. poschodie, kde použitím pravého kľúča odomkli dvere oddeľujúce chodbu spoločných priestorov od
chodby v bytovej časti, následne prešli do chodby v bytovej časti, kde presne nezisteným spôsobom
vylomili v oblasti zámku riadne uzamknuté dvere bytu č. XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, obec O. O., katastrálne územie Y., ktorého vlastníkom je G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.

č. XXXX/XX, O. O., a do tohto bytu následne vstúpili, čím týmto svojím konaním spôsobili vlastníkovi
bytu G. B. škodu poškodením dverí vo výške 100,- €, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/49/2020 zo dňa 05.05.2022
uznal obžalovaných B. S. a Q. G. vinnými z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 15:08:52 hod. dňa 06.12.2019 do 15:25:44 hod. dňa 06.12.2019, použitím
pravého kľúča vošli cez vchodové dvere do bytového domu, nachádzajúceho sa na ulici V. č. XXXX/XX v
O. O., vyšli na 5. poschodie, kde použitím pravého kľúča odomkli dvere oddeľujúce chodbu spoločných
priestorov od chodby v bytovej časti, následne prešli do chodby v bytovej časti, kde presne nezistenýmspôsobom vylomili v oblasti zámku riadne uzamknuté dvere bytu č. XX, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, obec O. O., katastrálne územie Y., ktorého vlastníkom je G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. č. XXXX/XX, O. O., a do tohto bytu následne vstúpili, čím týmto svojím konaním spôsobili

vlastníkovi bytu G. B. škodu poškodením dverí vo výške 100,- €.

Za to okresný súd obžalovanému B. S. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h), § 38 ods. 4
Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 51 ods.
1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil obžalovanému probačný dohľad nad

jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému B. S. ustanovil
skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Tr. zák. prikázal obžalovanému
zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Zároveň okresný
súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 1T/37/2020 zo dňa 16.07.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanej Q. G. okresný súd podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. h), m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanú na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods.

2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 7T/23/2021 zo dňa 16.11.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obžalovaní B. S. a Q. G..

Obžalovaný B. Kurajda podané odvolanie doplnil písomne prostredníctvom obhajcu, pričom uviedol,
že jeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozhodnutia vrátane konania, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo. Podané odvolanie odôvodnil tým, že boli v konaní zásadným spôsobom porušené jeho
práva na obhajobu. Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli

splnenézákonnépodmienky,kedyzároveňbolozásadnýmspôsobomporušenéprávonajehoobhajobu,
nakoľko v danej dobe bol vo výkone trestu odňatia slobody. Rozhodnutie je založené na nesprávnom
posúdení zisteného skutku a na nesprávnom posúdení iného hmotno-právneho ustanovenia. Súd podľa
jeho názoru nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav vo vzťahu k tomu, aký vzťah medzi ním, resp.
nimi(t.j.nímaobžalovanou2/)apoškodenýmexistovalvčaseúdajnéhospáchaniaskutku.Rozhodnutie

vychádza zo záveru, že mal neoprávnene vniknúť do obydlia poškodeného, resp. tak neoprávnene
zotrvať. Z vykonaného dokazovania je minimálne pochybné, či skutočne dlh na nájomnom existoval
alebo nie, pričom existencia záväzku nie je predmetom obžaloby, avšak je pochybné, aby užíval byt tak
dlhú dobu bez platenia nájmu za jeho užívanie. Z vykonaného dokazovania je však nepochybné, že bol
oprávnený byt užívať, a to na základe ústnej dohody s vlastníkom bytu (svedkom - poškodeným B.). V

tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 663 Občianskeho zákonníka. Svedok - poškodený B. potvrdil,
že žiadnu žalobu o vypratanie bytu nepodal, resp. v konaní nebol predložený dôkaz, ktorý by takúto
skutočnosť preukazoval. Obžalovaný má za to, že v čase spáchania skutku bol v zmysle ustanovenia §
663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájomcom predmetného bytu, tento bol oprávnený užívať, nakoľko
nájomný vzťah medzi nimi existoval. On do bytu vstúpil ako nájomca a nie je pravda, že do bytu vnikol

neoprávnene. Tvrdenie o doručení výpovede z nájomnejzmluvy krátko pred údajným spáchaním skutku,
lenpotvrdzuje,žeivrámcivnímaniazmluvnéhovzťahupoškodeným,tentotrval,resp.predtýmexistoval.
Pokiaľ by medzi nimi nebol existoval nájomný vzťah k bytu, nebol by mu tento doručoval výpoveď z
nájmu ku predmetnému bytu. Záverom obžalovaný B. S. navrhol, aby odvolací súd zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko

skutok nie je trestným činom.

Obžalovaná Q. G. podané odvolanie doplnila o dôvody do zápisnice spísanej na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 07.09.2022. Uviedla, že všetko sa to stalo skrz jej bývalého partnera. Poškodený je jeho
otčimom. Oni tam mali spory a hádky. Ona sa tomu chcela vyhýbať, aby bola čo najmenej do toho

zapletená. Poškodený síce hovoril, že neplatili nájom, ale posledné 4 mesiace ona platila nájom, lebo
chodila do roboty. Nemá o tom žiadny doklad. Vždy prišiel poškodený k nim, spravila sa káva a vtedy
sa mu dali peniaze. Bola by najradšej, keby ju z tohto úplne odpísali. Ona nechce nič od poškodeného,
ani od bývalého partnera obžalovaného S..Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti oboch obžalovaných, ako aj v neprítomnosti
poškodeného G. B. za splnenia zákonných podmienok, krajský prokurátor uviedol, že rozsudok
okresného súdu považuje za zákonný a správny vo vzťahu k obom obžalovaným a preto navrhol

odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

NaprotitomuobhajcaobžalovanéhoS.saplnepridržalodôvodnenianimipodanéhoodvolania.Poukázal
na to, že k predmetnému bytu existoval nájom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa petitu, ktorý
uviedli v písomnom odôvodnení podaného odvolania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, na základe odvolaní obžalovaných zistil, že odvolania
bolipodanéoprávnenýmiosobami,vzákonnejlehote,atoprotirozhodnutiu,protiktorémuboloodvolanie
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozhodnutia o vine a treste, proti ktorým boli podané odvolania a preskúmal tiež správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré odvolaniami vytýkané neboli, prihliadal i pre

prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolania obžalovaných boli podané dôvodne.

V prípade skutku, týkajúceho sa prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd síce vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, avšak vykonané dôkazy dostatočne nevyhodnotil v
súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd v danom prípade správne zistil skutkový stav, tento však následne vyhodnotil jednostranne

v neprospech oboch obžalovaných, čo sa týka vo vzťahu ku skutku.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.

Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 Tr.
zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch
slúžiacichnabývanie,vrátanepriestorovapozemkovknimpatriacim,aksúakosúčasťobydliauzavreté.
Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek,
ale iba tie priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie (porovnaj R30/1965). Vniknutie je nežiadúce, bez

súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa
v podstate zasahuje do domovej slobody (R11/1997-II). Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad,
keď s páchateľ dostane do domu alebo bytu iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného
užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená
výslovne alebo konkludentne.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Samotná nájomná zmluva o nájme bytu nevyžaduje písomnú formu. Je však treba odporučiť jej uzavretie
v písomnej forme. Konkludentným prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy však je aj to, že
vlastník bytu od osoby v byte bývajúcej požaduje nájomné za užívanie bytu, ktoré táto osoba uhradí
a vlastník bytu príjme. Uzavretie nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom predpokladá, že existuje
konkludentný prejav vôle na strane oboch zmluvných strán.

Prvostupňový súd vinu obžalovaných odôvodnil vykonaným dokazovaním, pričom mal za to, že medzi
obžalovanými a poškodeným neexistoval právny vzťah nájomca - prenajímateľ v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho obžalovaní ani nepožívajú ochranu v zmysle tohto zákona.
Okresný súd však opomenul prihliadnuť na ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu k bytu aj konkludentne.

Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd preukázané, že poškodený dňa 14.11.2019 vyzval
obžalovaných na vypratanie bytu, a to výzvou, v ktorej uviedol: „nakoľko opätovne nepodpísanienájomnej zmluvy zanikol nárok na bývanie a užívanie bytu. Váš dlh na nájomnom ku dnešnému dňu
činí 4.049,- Eur.“

Teda aj samotný poškodený pripúšťa možnosť, že medzi obžalovanými a poškodeným existoval
zmluvný vzťah o nájme bytu. Poškodený vyčíslil dokonca dlh na nájomnom, a to vo výške 4.049,- Eur.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Ak v tomto konkrétnom prípade obžalovaní B. S. a Q. G. mali dňa 06.12.2019 použitím pravého kľúča
vojsťcezvchodovédveredobytovéhodomunachádzajúcehosanauliciV.č.XXXX/XXvO.O.avyjsťna
5. poschodie, kde použitím pravého kľúča odomkli dvere oddeľujúce chodbu spoločných priestorov od
chodby v bytovej časti a mali vojsť do bytu č. XX vo vlastníctve poškodeného, pričom mali vylomiť dvere

a spôsobiť škodu poškodenému vo výške 100,- Eur, možno uzavrieť, že do predmetného bytu nevošli
neoprávnene, nakoľko v tom čase ešte boli nájomcovia bytu, napriek tomu, že ich poškodený výzvou
dňa 14.11.2019 vyzval na vypratanie bytu z dôvodu neuhradenia nájomného, teda dal obžalovaným
výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka.

Možno potom dospieť k záveru, že obžalovaní B. S. a Q. G. sa nedopustili trestného činu porušovania
domovej slobody. Medzi obžalovanými a poškodeným ide čisto o občiansko-právny vzťah, ktorý sa
dá riešiť inými prostriedkami, ako prostriedkami trestného práva. Nemožno nevidieť, že prostriedky
trestného práva vystupujú ako ultima ratio, teda subsidiárne, čo sa týka prostriedkov trestnej represie
v oblasti občiansko-právnych vzťahov.

Prostriedky trestného práva sa využijú len tam, kde ide o závažný zásah do súkromno-právnych vzťahov.
Majú byť uplatnené len ako najkrajnejší prostriedok postihu najzávažnejších prípadov porušenia práva,
a to najmä tam, kde prostriedky občianskeho či obchodného práva sú neúčinné. Navyše prostriedky
trestného práva za porušenie súkromno-právnych vzťahov prichádzajú do úvahy tam, kde páchateľ
nechce dobrovoľne odstrániť následky svojho protiprávneho konania, napriek žiadosti poškodeného. O

takýto prípad však nejde. Čo sa týka vzniknutej škody poškodením dverí v sume 100,- Eur, v danom
prípade ide o právo prenajímateľa na náhradu škody v zmysle § 693 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd preto prejednávaný prípad považoval za občiansko-právny vzťah a obžalovaných B. S. a Q.
G. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por. so záverom, že skutok nie je trestným činom.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaných B. S. a Q. G. za
dôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.