Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200893
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8319200893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci manžela: R. Š., V.. X.XX.XXXX,
P. B. X, XXX XX P., zastúpeného BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Nová ulica 150/6,
094 02 Slovenská Kajňa, IČO: 53960360, proti manželke: P.. J. Š., V.. XX.X.XXXX, P.U. K. XXX/X, XXX
XX L. V. B., zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad
Topľou, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému R. Š., V.. XX.X.XXXX, bytom
u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. V. B., o odvolaní
manželky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Pc/5/2019-173 zo dňa 21.3.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu pochádzajúceho z manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd manželstvo navrhovateľa R. Š. a odporkyne J. Š., I.. I., uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu L. V. B. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod poradovým

XXX r o z v á d z a.

II. Súd na čas po rozvode zveruje maloletého R. Š., V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne.

III. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletému R. Š. sumou po 100 eur mesačne, vždy do
30.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd neupravuje styk navrhovateľa s maloletým R. Š..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1-3, § 24 ods. 1, § 25 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo podľa názoru súdu nesporne preukázané, že vzťahy v
manželstve účastníkov sú rozvrátené a tento stav je neodčiniteľný a niet žiadneho reálneho predpokladu
k obnoveniu spolužitia účastníkov konania, pretože účastníci konania nežijú spolu od 28.12.2018, kedy
manželka opustila spoločnú domácnosť, spolu nežijú, komunikujú iba minimálne. Ich manželstvo sa
tak stalo iba formálnym zväzkom, ktoré neplní žiadnu zo svojich funkcií. Podľa názoru súdu rozvrat

manželstva účastníkov konania bol spôsobený zrejme tým, že obaja manželia boli pod vplyvom svojich
rodičov, čo prispelo k ochladeniu vzťahov medzi manželmi. Je síce pravdou, že manželka s rozvodom
manželstva nesúhlasila, avšak súd vychádzal z toho, že manželia spolu nežijú vyše troch rokov a manžel
jednoznačne prehlásil, že obnovenie spolužitia do úvahy neprichádza a k manželke už nič necíti. Z
týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd rozhodol aj o zverení mal. R. na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti manželky, ktorá sa o maloletého stará sama od jeho narodenia s

tým, že situácia maloletého sa rozvodom jeho rodičov nezhorší. Súd zároveň určil povinnosť manželovi
prispievať maloletému na výživu sumou 100 eur mesačne, tak ako to bolo určené rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8P/169/2019-59 zo dňa 6.8.2020. Súd neupravoval styk manžela s
maloletým R., pretože manžel nepožadoval styk upraviť.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania manželky a vyjadrení k odvolaniu

6. Voči rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka podľa § 355 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Srozvodom

manželstva nesúhlasí. Je presvedčená, že manželstvo nie je hlboko a trvalo rozvrátené a je možná
obnova manželského spolužitia. Od navrhovateľa odišla z dôvodu, že jeho rodičia zasahovali do ich
spolužitia, manžel je nerozhodný, ovládaný svojimi rodičmi. Uviedla, že počas odchodu sa pokúša o
obnovu spolužitia, v auguste 2021 sa rozprávali o tom, že obnovia spolužitie a budú bývať spolu, preto
zháňala podnájom, keď manžel pracoval v V., ktorý sa však odmlčal a neozval sa. Uviedla, že manžela

má rada, cíti k nemu náklonnosť, chce s ním obnoviť spolužitie, má záujem na tom, aby bolo manželstvo
zachované z dôvodu, že z manželstva pochádza maloletý R.. Je presvedčená, že vhodnou formou
komunikácie bez zásahu jeho rodičov dokážu znova napraviť vzťahy do pôvodného stavu.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na rozvode manželstva. Poukázal na to, že ako

manželia spolu žili krátko, manželka odišla zo spoločnej domácnosti viac ako pred 3 rokmi, spolužitie
medzi nimi nebolo dobré, nehospodárili spolu a ich problémy boli dlhodobé. Podľa jeho názoru príčinou
rozvratu sú rozdielne charakterové vlastnosti a rozdielny pohľad na spoločný život a nie rodičia. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na tom, že manžel je ovplyvňovaný svojimi
rodičmi a zotrvala na zachovaní manželstva a obnovení spolužitia.

9. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na svojich vyjadreniach, že je plne spôsobilý
na právne úkony, nie je si vedomý toho, aby bol ovplyvňovaný svojimi rodičmi, má za to, že nie je

zmysluplné niekoho nútiť žiť s inou osobou, keď to sám nechce.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

11. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistený skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku
o rozvode manželstvo rozviedol a maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal
povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne, styk otca s maloletým R. neupravil.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu pochádzajúceho z manželstva v zmysle výrokov súdu prvej inštancie.

14. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že manželia sú v súčasnej dobe v manželskom
konflikte, nevedú spoločnú domácnosť 3 roky, nehospodária spolu, manželstvo je nefunkčné, účastníci
komunikujú minimálne. Manželka s návrhom na rozvod nesúhlasí, vidí možnosť na záchranu manželstva
najmä kvôli maloletému dieťaťu, s čím však navrhovateľ nesúhlasil, zotrval na rozvode manželstva.

15. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť si verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a

účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov, čo sa môže logicky premietnuť
do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže

potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

16. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc

medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

17. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve
sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva

a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie
zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia
svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

18. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

19. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú

a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.20. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú
ako manželia. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú
dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné

spoločenstvo. Navrhovateľ odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že
manželka má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám navrhovateľ odmieta
žiť spolu s manželkou a od podania návrhu sa nič nezmenilo na jeho postoji ani v priebehu odvolacieho
konania. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o
rodine. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spoločne

nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky
vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale
i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie
voľnéhočasu,spoločnénakladaniesfinančnýmiprostriedkami.Niejemožnéprostredníctvomrodinného
práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne

a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom
rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manžela zotrvať v manželstve, strata jeho
citovej náklonnosti k manželke. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov
zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve.

21. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež
príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutočný stav,
kdebolopreukázané,žemanželia nežijúvspoločnejdomácnosti,ichvzťahjedlhodobovážnenarušený,
spoločne nekomunikujú, intímne spolu nežijú niekoľko rokov, ich manželstvo neplní okrem čiastočnej

hospodárskej funkcie, žiadnu zo svojich ďalších funkcií, pričom rozvrat manželstva nie je len krátkodobý,
ale trvalý. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutočný stav a správne dospel na základe takto
zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Za danej situácie je rozvod manželstva
individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ navrhovateľ zásadne odmieta obnovenie

manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva
rozvodom.

22. Pokiaľ manželka namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje
nesúhlas s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj navrhovateľa, ako aj obsah

jeho vyjadrenia k odvolaniu. Odvolateľkou v odvolaní predkladané domnienky o nádeji na obnovenie
manželského spolužitia manžel rezolútne poprel argumentujúc krátkym spolužitím manželov, odchodom
manželky zo spoločnej domácnosti viac ako pred 3 rokmi, nie dobrým spolužitím manželov a dlhodobými
problémami. Podľa jeho názoru príčinou rozvratu sú rozdielne charakterové vlastnosti a rozdielny pohľad
na spoločný život a nie rodičia. Odvolací súd teda považuje rovnako ako súd prvej inštancie vzťah

manželov ako narušený a trvalo rozvrátený, nefunkčný. Manžel v každom vyjadrení počas odvolacieho
konania odmieta akýkoľvek návrat k manželke, no manželka napriek tomu, že o tomto názore manžela
vie, zotrváva na svojom postoji k veci a na podanom odvolaní proti rozsudku o rozvod manželstva.
Za takýchto okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku. Vzhľadom na
všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva,

ako aj jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne
rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi
manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd
mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo
preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o

príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú
dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387, ods.
1 CSP potvrdil.24. Na napadnutý výrok o rozvode manželstva nadväzujú výroky súdneho rozhodnutia o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. V tejto
súvislosti však neboli zo strany účastníkov konania prednesené žiadne námietky proti vecnej správnosti

súdom realizovanej úpravy, žiadne výrazné vybočenie z rozhodovacej činnosti súdom nevzhliadol
ani odvolací súd. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vo vzťahu k výrokom ohľadne
zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného vo výške 100 eur zo strany
otca a neupravenia styku otca s maloletým R. považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo

vzťahu k zisteniam. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý R. je vo veku X rokov, osobnú starostlivosť o
maloletého od narodenia zabezpečuje výlučne matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné
vziať do úvahy v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. V
čase rozhodovania súdu prvej inštancie pozostával príjem matky z prídavku na dieťa a rodičovského
príspevku zo Sociálnej poisťovne. Otec pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva, ktorého príjem
je závislý od množstva a veľkosti zákazky. Podľa jeho uvedenia, mesačne zarobí 600-700 eur. Z tohto

príjmu platí mesačne odvody 230 eur, mobil 130 eur, pôžičku 110 eur, na chod domácnosti svojim
rodičom prispieva sumou 100 eur, životnú poistku platí vo výške 25 eur, na stravu minie cca 180 eur,
okrem toho ďalšie výdavky na zabezpečenie oblečenia, pracovného odevu, obuvi, kozmetiky a drogérie
predstavujú 100 eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletého R. a skutočnosť, že mu zabezpečuje
celodennú starostlivosť matka, je táto objektívne vylúčená z pravidelnej pracovnej činnosti, ktorá by

zlepšila jej príjmovú situáciu. V takýchto situáciách sa štandardne očakáva, že finančne zabezpečí
uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa otec. Ak navyše matka poberá len rodičovský príspevok
spolu s prídavkami na dieťa, sťažka možno racionálne uvažovať o tom, že dokáže riadne zabezpečiť
svoje základné životné potreby a potreby maloletého dieťaťa. Súd správne neupravoval styk manžela s
maloletým R., pretože manžel nepožadoval styk upraviť.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v prevyšujúcom rozsahu ako
vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej
veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania
niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).