Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 5, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010335
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820010335.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 6. decembra
2022 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným T. E., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo, č.k. 0T/81/2020-109 zo dňa 26.7.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného T. E.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 0T/81/2020-109 zo dňa 26.7.2022 podľa § 419 ods.
1 Tr. por., a § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený T. E. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 0T/81/2020 zo dňa 6.10.2020, právoplatným dňa 6.10.2020, neosvedčil a odsúdenému nariadil

výkon trestu odňatia slobody vo výmere
9 mesiacov. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdeného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo bezprostredne po
vyhlásení uznesenia a poučení o opravných prostriedkoch napadnuté sťažnosťou odsúdeného.

Dňa 21.9.2022 bolo okresnému súdu osobne doručené písomné odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu
s nasledovným textom:

„Navrhujem, aby odvolací súd napadnuté Uznesenie Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 0T/81/2020-109 zo dňa 26.07.2022 podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a podľa § 419

ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4 písm. b) Tr. por. ponechal podmienečné odsúdenie v
platnosti a primerane predĺžil skúšobnú dobu určenú Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 0T/81/2020 zo dňa 06.10.2020 vo výmere 24 mesiacov, alternatívne podľa § 194 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku napadnuté Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/81/2020-109 zo
dňa 26.07.2022 zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že vysloví, že ja odsúdený T. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvalo bytom E., I. XXX/XX, SR som sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mi bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/81/2020 zo
dňa 06.10.2020, právoplatný dňa 06.10.2020, osvedčil.
Rozhodnutie o vykonaní uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody je neprimerane prísne a
nezohľadňuje špecifické okolnosti prípadu, keď vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a nie je preto možné považovať za spravodlivé.
Ja odsúdený poukazujem na ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého výnimočne môže

súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdeniev platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu
trestu.
V tejto súvislosti poukazujem aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. februára

2012, sp.zn. 4 Tost 2/2012, podľa ktorého „spáchanie ďalšieho úmyselného trestného činu v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný čin môže byť zo strany odsúdeného len
výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, nie nevyhnutne a výlučne prejavom negatívneho
postoja odsúdeného k dodržiavaniu spoločenských noriem a vyhýbaniu sa protiprávnemu konaniu.“
Dôvodom rozhodnutia, ktorým mi súd nariadil vykonanie trestu odňatia slobody bola skutočnosť, že som

bol postihnutý za prečin Marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. Zákona na tom skutkovom základe, že „dňa 28.06.2021 v čase okolo 21.350
hodine, viedol motorové vozidlo Škoda Fabia ev. č. NO-XXXBS, v Lokci smerom
z parkoviska pri pohostinstve Bridge na ulicu Komárnik, počas toho bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, a takto konal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 0T/81/2020 zo dňa 6.10.2020, vydaným a právoplatným dňa 09.06.2020 mu

bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 5 rokov a 7 mesiacov,
ktorý zákaz v čase skutku trval“. Súd sa však bližšie okolnosťami vyššie uvedeného skutku nezaoberal,
pričom jeho bližším skúmaním mohol súd dospieť, že sa z mojej strany jednalo o výnimočné vybočenie
z inak riadne vedeného života počas skúšobnej doby. Osobné motorové vozidlo som toho dňa resp.
večera bol prevziať spred pohostinstva, nakoľko ho pred pohostinstvom nechal blízky rodinný príbuzný.

Vozidlo bolo potrebné pristaviť k rodinnému domu mojich rodičov, ktorí obaja sú invalidní dôchodcovia,
a vozidlo potrebujú mať k dispozícii. Mojej mame P. E. bol priznaný nárok na invalidný dôchodok po
vážnej dopravnej nehode, a má problémy
s chôdzou, na presun potrebuje vozidlo. Napriek uvedenému, ja úprimne ľutujem, že som sa uvedeného
skutku dopustil. K uvedenému uvádzam, že okrem tohto jediného pochybenia počas plynutia skúšobnej

doby, som viedol počas skúšobnej doby riadny život, našiel som si prácu, zamestnal som sa u
zamestnávateľa K. J., IČO: 44 469 551 s miestom podnikania v Lokci, a vykonávam pomocné stavebné
práce. Dosahujem príjem, z ktorého finančne vypomáham aj svojim rodičom, ktorí sú moju pomoc
odkázaní, pretože
z invalidných dôchodkov, ktoré dostávajú, nie sú schopní si zabezpečiť a hradiť ani všetky základné

životné potreby.
Ja, odsúdený sa snažím zaradiť do normálneho bežného života, plniť si všetky svoje povinnosti, čo
preukazujemnapríkladajtým,žepoprepustenízvýkonutrestusomsinašielprácu,pracujemsvedomito,
mám zabezpečené bývanie.
Poukazujem aj na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý

14. septembra 2010, sp. zn. Jtk 15/2010, v zmysle ktorého „Postup podľa § 50 ods. 4 druhá veta písm.
b) Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, nepovažuje
konanie odsúdeného spáchané v skúšobnej dobe, ktorým dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu za tak závažné, aby rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody,
ktorého výkon bol odsúdenému podmienečne odložený. Ak konajúci súd i napriek existencii dôvodu na

vyslovenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a na nariadenie výkonu trestu, nepovažuje takýto postup
za nevyhnutný dáva tým odsúdenému ďalšiu možnosť preukázať, že v novourčenej skúšobnej dobe
dokáže viesť riadny život.“
U mňa skutočne išlo v hore uvedenom skutku (marenie výkonu úradného rozhodnutia) o jednorazové
zlyhanie počas plynutia skúšobnej doby, a vzhľadom na moju snahu o nápravu a úprimnú ľútosť,

niet dôvodu pochybovať, že u mňa nie je nevyhnutné a ani potrebné výkon trestu odňatia slobody
nariaďovať, ale by postačovalo skúšobnú dobu ponechať v platnosti, vzhľadom k tomu, že táto
uplynie 06.10.2022 ju primerane predĺžiť. Som ochotný podrobiť sa primeraným obmedzeniam alebo
primeraným povinnostiam, ktoré mi doteraz neuložené neboli, a zároveň ja odsúdený som ochotný nad
sebou strpieť aj probačný dohľad.

Moja preukázateľná snaha a súčasný spôsob života preukazujú, že sa snažím viesť
v skúšobnej dobe riadny život, snažím sa o nápravu, pričom vedením riadneho života mám
na mysli najmä to, dodržiavam právne normy, plním si pracovné, rodinné a ďalšie občianske povinnosti.
Preto s poukazom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie súdu, v ktorom súd rozhodol o nariadení
výkonu trestu odňatia slobody v trvaní deviatich mesiacov, sa z môjho pohľadu javí ako príliš prísne, a

som presvedčený, že nariaďovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné.
Aj vzhľadom na poskytovanie pomoci mojim rodičom P. E. a P. E., nielen finančne ale spočívajúcej aj
v pomoci s bežnými úkonmi v domácnosti, sprevádzanie k lekárovi a pod.; ktorí sú obidvaja invalidní
dôchodcovia, odkázaní na moju pomoc, sa domnievam, že prvostupňový súd mohol posúdiť prečinspáchaný v skúšobnej dobe aj miernejšie, a dať mi ešte jednu šancu v podobe predĺženia skúšobnej
doby.
Napadnuté rozhodnutie súdu je vecné a stručné, a súd sa vôbec nezaoberal bližšie okolnosťami

na moje strane. Avšak práve vzhľadom na možnosť uvedenú v ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona, ktorá
výnimočne pripúšťa vzhľadom na okolnosti odsúdeného ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti,
resp. skúšobnú dobu primerane predĺžiť som toho názoru, že súd sa týmito okolnosťami mal zaoberať
podrobnejšie, a zisťovať či teda na mojej strane také okolnosti sú.
Napriek záveru súdu o tom, že som v skúšobnej dobe neviedol riadny život, mohol súd po citlivom a

podrobnom preskúmaní mojich okolností dospieť k záveru, že sú tu výnimočné okolnosti na ponechanie
podmienečného odsúdenia v platnosti prípadne primerane skúšobnú dobu predlžiť. Tieto spočívajú v
nízkej spoločenskej nebezpečnosti „závadného“ konania, ktorého som sa v skúšobnej dobe dopustil,
osobných pomerov, a mojej preukázateľnej snahe po náprave. Premenu podmienečného trestu odňatia
slobody na nepodmienečný, považujem pri zohľadnení všetkých okolností za neprimeranú, príliš prísnu
a striktnú. Svoje konanie ľutujem, a mám za to, že sú mohol v mojom prípade rozhodnúť o predĺžení

skúšobnej doby, čo by bolo postačujúce a pre mňa do budúcnosti o to viac zaväzujúce.
Som toho názoru, že u mňa nie sú naplnené materiálne dôvody na izoláciu
od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody, pričom účel daného trestu možno dosiahnuť oveľa
miernejšími prostriedkami - predĺžením skúšobnej doby. Súd voči mne aplikoval ustanovenie § 50 ods. 4
Trestného zákona mechanicky a až príliš formalisticky. Súd prvého stupňa nebral do úvahy dostatočne,

resp. vôbec sa nezaoberal možnosťou ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, pričom tento svoj
postup, v rozpore so zákonnými
a ústavnými kritériami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nijakým spôsobom neodôvodnil. Ak zákon
umožňuje výnimku z určitého pravidla a súd túto výnimku neaplikuje, je povinnosťou súdu v odôvodnení
rozhodnutia uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody, prečo túto výnimku neaplikoval.

Pritom v mojom prípade je možné predpokladať, že samotné ponechanie podmienečného odsúdenia
v platnosti, resp. predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude dostatočným pre moju
prevýchovu a nápravu.
S poukazom na uvedené navrhujem, aby odvolací súd mojej sťažnosti vyhovel.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti odsúdeného.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu

konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 419
ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej
§ 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život, nakoľko sa
dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, a to marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 750,- eur a pre prípad
úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere
40 dní. S poukazom na to, že odsúdený nesplnil podmienku riadneho života, bolo v danom prípade
namieste rozhodnúť o premene podmienečného trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody.Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd

vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,
že sa trest odňatia slobody vykoná.

Súd prvého stupňa si v prejednávanej veci dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, vytvoril
dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený T. E. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na

trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil. Na tomto mieste
nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a
preto nadriadený súd poukazuje
na dostatočne odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.

19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie
odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Zároveň poukazuje aj na konštantnú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným
spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha viac
priestupkov, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ
a že podmienečne uložený trest treba vykonať.

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu alebo
viacerých priestupkov, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie
výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupkov spáchaných v skúšobnej
dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného
súd prvého stupňa správne ustálil, s poukazom na úmyselný trestný čin v priebehu skúšobnej doby,

že odsúdený nemá snahu sa napraviť a viesť riadny život, a preto neprichádza do úvahy nič iné, len
vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči spoločnosti, nezneužíval svoje

práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Je nesporné, že odsúdený T. E. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský súd konštatuje,
že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej aj

generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon trestu odňatia slobody.

Zároveň skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu vo vykonávacom
konaní neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá
odmieta rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, pôvodne
odložený na skúšobnú dobu.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného T. E. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.