Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 43Csp/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203619
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1717203619.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ M. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX O., 2/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., o zaplatenie
4.417,48 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu, spolu s
príslušenstvom,ktorábolažalovanémuv1.radeažalovanémuv2.radepriznanározsudkomOkresného
súdu Pezinok č.k. 43Csp/2/2017 - 67 zo dňa 26.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 05.05.2018, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%,ktorébudúžalovanýv1.radeažalovanýv2.rade povinnízaplatiťdotrochdní
odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie žalovanej istiny vo výške 4.417,48 € spolu s úrokom vo výške 124,08 €, úrokom z omeškania
3,24 €, úrokom 10,45 % ročne z nezaplatenej istiny 4.429,31 € od 27.04.2017 do 10.05.2017, úrokom

10,45 % ročne z nezaplatenej istiny 4.417,48 € od 11.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8 % ročne z nezaplatenej istiny 4.429,31 € od 27.04.2017 do 10.05.2017, úrok z omeškania vo výške 8
% ročne z nezaplatenej istiny 4.417,48 € od 11.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne z nezaplatených úrokov 124,08 € od 27.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 so žalovanými uzatvoril Úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, na
základe ktorej žalovaným poskytol peňažné prostriedky vo výške 7.000,00 €. Poskytnutý úver a úroky sa

žalovanízaviazalisplácaťvpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom
boli žalovaní povinní splatiť do 20.12.2021.

3. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, preto ich žalobca listom
zo dňa 21.02.2017 vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Žalovaní na výzvu nereagovali,
preto žalobca dňa 26.04.2017 úver zosplatnil. Žalovaní po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby
dlžnú sumu neuhradili. Riadnych úrokov sa žalobca domáhal až do riadneho zaplatenia. Úrokov z

omeškania sa žalobca domáhal z titulu omeškania žalovaných s úhradou peňažného záväzku.

4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili na pojednávaní konanom dňa 26.02.2018, kde záväzok voči žalobcovi
nespochybnili a uviedli, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na splatenie dlhu.5. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26.02.2018 rozhodol tak, že žalovaný 1/, 2/ sú povinní zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 4.417,48 € spolu s úrokom do zosplatnenia úveru

vo výške 124,08 €, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.541,56 € od 27.04.2017 do
10.05.2017, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.529,73 € od 11.05.2017 do zaplatenia,
všetko v splátkach po 100,- € mesačne, vždy k 15.temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc
dňom 15.05.2018 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky včas sa zosplatňuje celá nezaplatená
časť istiny, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca ako oprávnená osoba v lehote stanovenej zákonom
odvolanie.

7. Odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co 114/2019 - 209 zo dňa 22.03.2022 vo výroku I. v časti priznaných
splátok rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie; vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný 1/, 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 10,45 % ročne zo sumy 4. 429,31 € odo dňa 27.04.2017
do 10.05.2017 a úrok vo výške 10,45 % ročne zo sumy 4.417,48 € odo dňa 11.05.2017 do zaplatenia,
najneskôr do dňa 20.12.2021, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej časti, t. j. úroku
z úveru odo dňa 21.12.2021 do zaplatenia istiny rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II potvrdil.

Odvolací súd zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otázka nároku veriteľa zo spotrebiteľského úveru
na zmluvné úroky i po predčasnom zosplatnení úveru z dôvodu porušovania povinnosti dlžníka splácať
úver v dohodnutých splátkach riadne a včas už bola v súdnej praxi vyriešená, rozhodnutím NS SR zo

dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/20, na ktoré nadväzovali i ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu (napr.
1Cdo/94/19, 8Cdo/135/20, 9Cdo/6/20). 10. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd dospel k záveru, že
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch komplexne nerieši všetky
otázky týkajúce sa úverového zmluvného vzťahu, medzi iným ani otázku, na akú dobu je dlžník povinný
platiťúrokyzposkytnutéhoúveru,vzťahúrokovzúveruaúrokuzomeškania,výškuúrokovzomeškania,

ktoré sú predmetom Obchodného zákonníka, keď zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6, písm. d/
ObZ. Tzv. absolútnym obchodom a bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri
posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, teda zo zmluvy
o úvere podľa § 497 a nasl. Zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom jednou z
jej náležitostí je uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2, písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.). V súčasnej

právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka
platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka, alebo zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov
úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie,
že dlžník porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné

dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú
odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na aký sa z veriteľom dohodol. Dlžník disponuje peňažnými
prostriedkami, zmluvné povinnosti porušil a z tohto porušenia nemôže profitovať, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata
úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za

ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia takejto odmeny zostáva nedotknutý, aplikuje
sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté
úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky
pristupuje i povinnosť platiť úroky z omeškania. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky z
úveru až do zaplatenia istiny úveru. Takéto dojednanie postavenie spotrebiteľa zhorší pokiaľ by totiž

spotrebiteľ musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do
úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za
poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavovali cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnutí
obdobie, tzn., že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne
vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, podľa ktorého by dlžník

mal zaplatiť úroky z úveru až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti
predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Išlo by o porušenia ust. § 53 ods. 1 OZ. Žalobcovi ako veriteľovi teda i po zosplatnení úveru patria
úroky z úveru ako vopred stanovená cena peňazí, avšak len za dobu trvania zmluvy, keďže dohodnutávýška úrokov je priamo determinovaná počtom dojednaných splátok a trvaním zmluvy. Odvolací súd
preto vo výroku II. zmenil tú časť výroku, ktorá sa vzťahovala na úroky z úveru za čas po zosplatnení
úveru, teda od 27.04.2017, s tým, že úrok z úveru patrí najdlhšie pri dojednaných 120 splátkach len

po dobu desiatich rokov, t. j. do 20.12.2021, kedy malo dôjsť ku splatnosti poslednej splátky úveru. Vo
zvyšnej zamietajúcej časti úroku z úveru odo dňa 21.12.2021 do zaplatenia istiny rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolateľ výslovne nenamietol priznanie úroku z omeškania vo
výške 5% ročne (namiesto 8%). Úrok z omeškania za oneskorenú úhradu zmluvného úroku uplatňoval
len pri úroku 124,08 € (do zosplatnenia úveru). Odvolací súd úroky z úveru nevyčíslil konkrétnou sumou,

napriek ich priznaniu do 20.12.2021, keďže zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie (pre
odvolací súd záväzného), nevyplýva, či a v akom rozsahu žalovaní v priebehu sporu úver splácali,
ktorý záujem v spore deklarovali. 13. Odvolateľ opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie vôbec
neobjasnil „momentálne sociálne pomery“ žalovaných, pre ktoré umožnil splácať istinu v splátkach len
vo výške 100 € mesačne. Sociálne pomery žalovaných nevyplývajú ani zo súdneho spisu. V časti splátok
bolo preto potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

(§ 389 ods. 1 písm. b) CSP), v ktorom žalovaným poskytne priestor na preukázanie ich pomerov,
ktoré by priznanie splátok mali odôvodňovať. Následne súd umožní sa k tejto otázke a žalovanými
produkovaným dôkazom umožní vyjadriť protistrane. Pri prípadnom určení splátok súd prihliadne na
princíp proporcionality, keď splátky nemôžu byť priznané vo výške, akoby k predčasnému zosplatneniu
úveru nedošlo. Pokiaľ žalovaní zostanú pasívni, súd splátky žalovaným neprizná a v novom rozsudku

súd doplní paričnú lehotu na zaplatenie plnenia, priznaného v rozsudku zo dňa 26. februára 2018. S
priznaním splátok súdom počíta i nový Civilný sporový poriadok, keď v ustanovení § 231 a § 232 ods.4
CSP. V odvolacom konaní žalobcovi úspešnému v podstatnej napadnutej časti odvolací súd priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

9.Podľa§231zák.č.160/2015Z.z.CSProzsudokukladajúcipovinnosťplniťvbudúcnostisplatnédávky
alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala
podstatná zmena pomerov.

10. Podľa § 232 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Súd sa v konaní zaoberal len zrušenou časťou pôvodného rozhodnutia vo vzťahu k možnosti úhrady
istiny a príslušenstva v splátkach.

12. Žalovaným poskytol možnosť sa k tejto otázke opätovne vyjadriť a to výzvou zo dňa 17.07.2022,
v ktorej súd žalovaných žiadal o preukázanie majetkových a sociálnych pomerov odôvodňujúcich

priznanie splátok dlžnej sumy.

13. Na výzvu zo strany súdu reagovala žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že splátky vo výške 100,- €
uhrádza riadne, včas, nevynechala žiadnu splátku a po žiadosti voči žalobcovi o vyčíslenie dlžnej sumy
jej ten uviedol sumu dlhu, ktorá sa nezhodovala so sumou, s ktorou pracovala so súdom. Vzhľadom na

tieto skutočnosti žiadala súd o zistenie skutočného dlhu voči banke.

14. V konaní bola zo strany žalovaných vznesená požiadavka o možnosť vykonať úhradu dlhu v
splátkach vzhľadom na ich momentálne sociálne pomery. Súd vyzval žalovaných na preukázanie
majetkových a sociálnych pomerov odôvodňujúcich priznanie splátok dlžnej sumy. Žalovaná na výzvu

súdu zo dňa 14.07.2022 reagovala podaním zo dňa 15.07.2022 doručeným súdu dňa 18.07.2022, avšak
žiadnym spôsobom svoju žiadosť relevantným spôsobom odôvodňujúcim jej umožnenie úhrady dlžnej
sumy v splátkach nepreukázala.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade

spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť istinu, spolu s príslušenstvom, ktorá bola žalovanému v 1. rade
a žalovanému v 2. rade priznaná rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 43Csp/2/2017 - 67 zo dňa
26.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2018, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.16. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov

konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.