Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203619
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1717203619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O.,
W. Č.. XX, a 2/ O. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O., A. Č.. X, o zaplatenie 4.417,48 € s prísl., na odvolanie
žalobcu rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. februára 2018, č. k. 43Csp/2/17-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd vo výroku I. v časti priznaných splátok rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v
rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie;

vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný 1/, 2/ sú povinní spoločne a
nerozdielne z a p l a t i ť žalobcovi úrok vo výške 10,45 % ročne zo sumy 4. 429,31 € odo dňa
27.04.2017 do 10.05.2017 a úrok vo výške 10,45 % ročne zo sumy 4.417,48 € odo dňa 11.05.2017 do
zaplatenia, najneskôr do dňa 20.12.2021, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej časti,
t. j. úroku z úveru odo dňa 21.12.2021 do zaplatenia istiny rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ktorou žalobca uplatňoval dlh
zo zmluvy o úvere č. 29/280/11, uzatvorenej medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu (Dexia
banka Slovensko, a.s.), úver vo výške 7.000 €, keď žalovaných zaviazal na zaplatenie istiny 4.417,48
€ spolu s úrokom z úveru do predčasného zosplatnenia úveru (124,08 €) a s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 27.04.2017 do 10.05.2017 a s rovnakým úrokom zo sumy 4.529,73 € od 11.05.2017
do zaplatenia. Úhradu umožnil v mesačných splátkach po 100 €, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku
uplatneného zmluvného úroku po zosplatnení úveru s jeho príslušenstvom žalobu zamietol. Žalobcovi

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalovaní porušili povinnosti zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, keď dlhy
nesplácali, v dôsledku čoho došlo zo strany žalobcu k výzve na splatenie dlžných splátok a následne
k zosplatneniu úveru dňa 06.04.2017.
3. Nepriznanie úrokov z úveru po zosplatnení úveru odôvodnil súdnou praxou, v zmysle ktorej veriteľ
má nárok na zaplatenie úroku z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia úveru, pretože so stratou
výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku veriteľa na úroky po dobe predčasného

zosplatneniaúveru,keďjednorázovýmzosplatnenímdlžníkstrácaoprávnenieužívaťprostriedkyzúveru
a vzniká mu povinnosť vrátiť jednorázovo sumu úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia.
Dospel preto k záveru, že po zosplatnení úveru je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s
úverom.4. Priznanie splátok odôvodnil bližšie nešpecifikovanými momentálnymi sociálnymi pomermi
žalovaných.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v jeho zamietajúcej časti žaloby, t. j. vo výroku

II. napadnutého rozsudku, a voči priznaným splátkam. Nesúhlasil so záverom súdu o nároku veriteľa
zo zmluvy z úveru uplatňovať úrok z úveru len do jeho zosplatnenia. Tvrdil, úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré zakladá nový sankčný záväzok dlžníka, samotný nároku
na úrok z úveru nijako neovplyvňuje. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503
ods. 3 ObZ. Momentom zániku oprávnenia veriteľa požadovať úroky z úveru nie je splatnosť úveru, či

už dohodnutá, alebo predčasná, ale vrátenie peňažných prostriedkov dlžníkom. Poukázal na odlišné
rozhodnutia odvolacích súdov v tejto otázke. Namietal priznanie úhrady dlhu v splátkach, jednak pre
absenciu odôvodnenia rozhodnutia, ktoré konkrétne okolnosti finančnej situácie žalovaných vzal súd do
úvahy, jednak pre novú úpravu CSP, keď tvrdil, že na rozdiel od ustanovenia § 160 ods. 1 OSP nový
Civilný súdny poriadok takúto možnosť súdu nepriznáva. Argumentoval tiež, že priznanie splátok pre
dve osoby po 100 € mesačne je proti záujmu žalovaných, keďže takýmto spôsobom by žalovaný za rok

nesplatili ani úroky z omeškania. K odvolaniu pripojil preň priaznivé rozhodnutia súdov.
6. Žalovaná 1/ uviedla, že nie je v jej moci zaplatiť judikovanú pohľadávku v plnej výške naraz.
7. Žalobca v replike zopakoval, že splátky vo výške 100 € sú neadekvátne výške žalovanej pohľadávky
a súd pri rozhodovaní o ich priznaní mal prihliadať i na záujmy žalobcu ako veriteľa.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380

ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je čiastočne opodstatnené.
9. Otázka nároku veriteľa zo spotrebiteľského úveru na zmluvné úroky i po predčasnom zosplatnení
úveru z dôvodu porušovania povinnosti dlžníka splácať úver v dohodnutých splátkach riadne a včas už
bola v súdnej praxi vyriešená, rozhodnutím NS SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/20, na ktoré
nadväzovali i ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu (napr. 1Cdo/94/19, 8Cdo/135/20, 9Cdo/6/20).

10. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd dospel k záveru, že zákon o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch komplexne nerieši všetky otázky týkajúce sa úverového
zmluvného vzťahu, medzi iným ani otázku, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého
úveru, vzťah úrokov z úveru a úroku z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom
Obchodného zákonníka, keď zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6, písm. d/ ObZ. Tzv. absolútnym

obchodom a bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto
právneho vzťahu vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, teda zo zmluvy o úvere podľa §
497 a nasl. Zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom jednou z jej náležitostí
je uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2, písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.). V súčasnej právnej
úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z

poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka, alebo zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej
zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník
porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť
k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú

odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na aký sa z veriteľom dohodol. Dlžník disponuje peňažnými
prostriedkami, zmluvné povinnosti porušil a z tohto porušenia nemôže profitovať, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata
úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za
ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia takejto odmeny zostáva nedotknutý, aplikuje

sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté
úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky
pristupuje i povinnosť platiť úroky z omeškania. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky z
úveru až do zaplatenia istiny úveru. Takéto dojednanie postavenie spotrebiteľa zhorší pokiaľ by totiž
spotrebiteľ musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do

úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za
poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavovali cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnutí
obdobie, tzn., že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne
vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, podľa ktorého by dlžník
mal zaplatiť úroky z úveru až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti

predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Išlo by o porušenia ust. § 53 ods. 1 OZ.
11. Žalobcovi ako veriteľovi teda i po zosplatnení úveru patria úroky z úveru ako vopred stanovená cena
peňazí, avšak len za dobu trvania zmluvy, keďže dohodnutá výška úrokov je priamo determinovanápočtom dojednaných splátok a trvaním zmluvy. Odvolací súd preto vo výroku II. zmenil tú časť výroku,
ktorá sa vzťahovala na úroky z úveru za čas po zosplatnení úveru, teda od 27.04.2017, s tým, že úrok
z úveru patrí najdlhšie pri dojednaných 120 splátkach len po dobu desiatich rokov, t. j. do 20.12.2021,

kedy malo dôjsť ku splatnosti poslednej splátky úveru. Vo zvyšnej zamietajúcej časti úroku z úveru odo
dňa 21.12.2021 do zaplatenia istiny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolateľ
výslovne nenamietol priznanie úroku z omeškania vo výške 5% ročne (namiesto 8%). Úrok z omeškania
za oneskorenú úhradu zmluvného úroku uplatňoval len pri úroku 124,08 € (do zosplatnenia úveru).
12. Odvolací súd úroky z úveru nevyčíslil konkrétnou sumou, napriek ich priznaniu do 20.12.2021, keďže

zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie (pre odvolací súd záväzného), nevyplýva, či a v
akom rozsahu žalovaní v priebehu sporu úver splácali, ktorý záujem v spore deklarovali.
13. Odvolateľ opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie vôbec neobjasnil „momentálne sociálne
pomery“ žalovaných, pre ktoré umožnil splácať istinu v splátkach len vo výške 100 € mesačne. Sociálne
pomery žalovaných nevyplývajú ani zo súdneho spisu. V časti splátok bolo preto potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP),

v ktorom žalovaným poskytne priestor na preukázanie ich pomerov, ktoré by priznanie splátok mali
odôvodňovať. Následne súd umožní sa k tejto otázke a žalovanými produkovaným dôkazom umožní
vyjadriť protistrane. Pri prípadnom určení splátok súd prihliadne na princíp proporcionality, keď splátky
nemôžu byť priznané vo výške, akoby k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pokiaľ žalovaní
zostanú pasívni, súd splátky žalovaným neprizná a v novom rozsudku súd doplní paričnú lehotu na

zaplatenie plnenia, priznaného v rozsudku zo dňa 26. februára 2018, č. k. 43Csp/2/17-67. S priznaním
splátok súdom počíta i nový Civilný sporový poriadok, keď v ustanovení § 231 a § 232 ods.4 CSP.
14. V odvolacom konaní žalobcovi úspešnému v podstatnej napadnutej časti odvolací súd priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).