Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 22, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201418
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7619201418.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci navrhovateľky: I.
V., nar. X.X.XXXX, bytom J., V. XXXX/X, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: Y. P.U., nar.
X.X.XXXX, bytom X O. P., Z., R.K. J. XKX, S., právne zastúpenému: JUDr. Miloš Kaščák, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, za účasti
mal. dieťaťa: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Q., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Poprad, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že Y. P., nar. X.X.XXXX, občan Č. Y., je otcom maloletého dieťaťa Y. V., nar.
XX.X.XXXX v W. K. B. z matky I. V., nar. X.X.XXXX.

II. Z v e r u j e s a mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého od narodenia maloletého do 30.6.2017
minimálnym zákonným výživným vo výške 27,13 Eur mesačne, od 1.7.2017 do 31.12.2017 výživným
vo výške 27,32 Eur mesačne a od 1.1.2018 do budúcna výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré
výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Dlžné výživné zo strany otca na maloletého za obdobie od narodenia maloletého do 31.8.2022 v
celkovej výške 4 967,11 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote jedného roka od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým prostredníctvom sociálnych sietí v trvaní jednej
hodiny týždenne, ktorý styk je matka povinná otcovi umožniť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.2.2019 sa matka maloletého Y. V. domáhala

rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Y. P. je otcom maloletého Y., zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výžinu maloletého výživným v sume 200 Eur mesačne od
25.7.2014.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že je slobodnou matkou maloletého Y., ktorý sa narodil z jej
mimomanželskéhovzťahusY.P.(ďalejajibaako„odporca“).Prednarodenímmaloletéhosasodporcom

stretávali asi dva roky a ich známosť bola intímneho charakteru. V tom čase boli obaja aj so svojimi
rodičmi v Kanade. Mali pravidelne pohlavné styky, z ktorých v mesiaci október 2013 otehotnela. V
novembri 2013 spoločne s rodičmi pricestovala späť na Slovensko, nakoľko ich z Kanady deportovali.Odporca ostal v Kanade. Ich vzťah pokračoval ďalej, odporca ju navštívil v marci 2014 (zdržal sa asi dva
mesiace) a potom prišiel opäť na dva mesiace po narodení maloletého Y.. S odporcom sa rozišli keď
mal maloletý jeden rok. Odporca sa po narodení maloletého o neho zaujímal a prispel jej na zakúpenie

výbavičky pre dieťa. Následne jej už finančne neprispieval, výživné na syna neuhrádzal. Odporca videl
maloletého naposledy keď mal maloletý dva roky, prišiel vtedy z Kanady do Brna, kde ona za ním
pricestovala. V Brne sa zdržala týždeň u svojej tety a v tom čase sa odporca s maloletým stretával.
Navrhovateľka uviedla, že otcom maloletého môže byť iba odporca, pretože s nijakým iným mužom
neudržiavala intímnu známosť. Navrhovateľka uviedla, že je slobodná a s maloletým žije v domácnosti

svojich rodičov. Je bez pracovného pomeru. Poberá príspevok na dieťa v sume 23,68 Eur mesačne
a iný príjem nemá. Vyživovaciu povinnosť má iba k maloletému Y.. Odporca je ženatý, so ženou má
spoločné dieťa. Má vedomosť, že v Kanade má firmu - kopačské práce. Ďalšie osobné a majetkové
pomery odporcu jej nie sú známe.

3. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého Y., v ktorom je uvedená ako matka a otec

uvedený nie je.

4.1. Podaním doručeným súdu dňa 20.5.2019 navrhovateľka na výzvu súdu doplnila, že odporca bol
štátnym občanom Českej republiky a s rodičmi žil v Brne. Rodičia odporcu boli tiež občanmi Českej
republiky. Pred rokmi sa odsťahovali do Kanady na adresu uvedenú navrhovateľkou.

4.2. Z odpovede Obvodného súdu pre Prahu 7 zo dňa 5.9.2019 bolo zistené, že odporca je občanom
Českej republiky s adresou trvalého pobytu v Českej republike, v Brne.

5. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaniami doručenými súdu 6.4.2020 a 13.8.2020. Uviedol, že
súhlasí a uznáva otcovstvo k maloletému a súhlasí aj s tým, aby maloletý vyrastal v starostlivosti matky.

Nesúhlasí však s navrhovanou výškou výživného. Nejaký čas na maloletého platil a posielal aj darčeky.
Pomáhala mu s tým jeho matka a otec, pretože bol v tom čase maloletý. Potom si ho matka dieťaťa
zablokovala na sociálnych sieťach a nemal žiaden kontakt. V čase keď sa maloletý narodil, nemal žiaden
príjem, bol spolu so svojou matkou na sociálnej pomoci, a to do roku 2017. V súčasnosti žije s družkou v
spoločnej domácnosti. Majú spolu 2,5 ročnú dcéru a družka má ešte svoju 8 ročnú dcéru. Navrhol výšku

výživného v sume 30 dolárov mesačne a od šiesteho roku veku dieťaťa v sume 50 dolárov mesačne.

6.OdporcakpísomnémuvyjadreniupripojilpotvrdenieMinisterstvapredeti,komunitnéasociálneslužby
Ontaria zo dňa 5.6.2020 o skutočnosti, že odporca bol do 31.12.2017 na sociálnej pomoci poskytovanej
Ministerstvom pre deti, komunitné a sociálne služby spoločne s matkou A. P..

7. Odporca tiež predložil výpis transakcií A. P. - svojej matky o platbách prostredníctvom Western Union
obsahujúce zvýraznené položky - platby realizované v prospech matky maloletého I. V., resp. R. V. E.
- matky I. V. v období od 23.4.2014 do 10.1.2019.

8.1. Navrhovateľka pri informatívnom výsluchu na súde dňa 25.11.2021, po oboznámení sa s
vyjadreniami odporcu a ním predloženými dôkazmi, zotrvala na podanom návrhu nakoľko si je istá,
že otcom maloletého je odporca. Poprela, že by zablokovala odporcu na sociálnych sieťach. Syn má
vlastný facebookový profil avšak partnerka odporcu mu zablokovala prístup na synov účet a jej posielala
SMS-ky o tom, že odporcu maloletý nezaujíma a že žiadne peniaze od neho neuvidí. Ohľadne úhrad

preukázaných odporcom navrhovateľka uviedla, že tieto uznáva ako úhrady na výživné pre maloletého,
avšak iba pokiaľ ide o sumy platené po narodení maloletého. Platby, ktoré boli zaslané pred narodením
maloletého boli určené a aj použité na zakúpenie výbavičky pre dieťa. Uviedla, že od poslednej úhrady
v januári 2019 odporca žiadne ďalšie úhrady nevykonal.
8.2. Navrhovateľka ohľadne svojich pomerov a potrieb maloletého uviedla, že po narodení dieťaťa bola

tri roky na materskej, poberala materský príspevok a prídavky na dieťa. Na Slovensku zamestnaná
nebola a nepoberala ani sociálne dávky. Na úrade práce evidovaná nebola. Celý čas od narodenia
maloletéhoaždoposiaľžilasosvojimirodičmi,ktoríjejfinančnepomáhali.Koncomroka2019odišlivšetci
do Anglicka. Naďalej má rodinu na Slovensku, v Anglicku nie je natrvalo. V podstate žijú a plánujú žiť na
Slovensku aj v Anglicku. V mesiaci apríl - máj 2021 sa v Anglicku zamestnala, avšak iba na príležitostný

pracovný pomer. Do práce chodí podľa toho ako ju zavolajú, niekedy je to jeden deň v týždni, niekedy
aj celý týždeň. Rovnakým spôsobom pracuje aj jej matka. Ona aj matka si takto zarobia v priemere na
týždeň okolo 250 libier. Na syna poberá prídavky v sume 120 libier. Jej otec tiež pracuje, jeho príjem
nevie uviesť. Odhaduje, že týždenne ako rodina majú celkový príjem okolo 700 libier. Žijú v dome, kde zamesiac uhrádzajú okolo 550 libier. Maloletý chodí do školy, ktorá je bezplatná. Za obedy pre syna platí
okolo 30 libier mesačne. Maloletý je zdravý, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Nevlastní žiaden majetok. Od narodenia maloletého doposiaľ nebolo obdobie kedy by

v súvislosti so starostlivosťou o dieťa mala prechodne zvýšené výdavky. Syn však čím je starší, má aj
väčšie nároky na veci, ktoré by chcel, napr. už má telefón aj tablet.
8.3. Navrhovateľka žiadala zásielky zasielať na adresu trvalého pobytu na Slovensku a predvolanie na
pojednávanie žiadala zasielať aj mailom na ňou uvedenú mailovú adresu. Uviedla, že na predvolanie
súdu sa dostaví. Navrhovateľka bola vyzvaná na predloženie dokladov o ňou uvádzaných príjmoch a

výdavkoch, ktorá sa zaviazala predložiť súdu v lehote 3 týždňov od výsluchu. Napriek urgencii však
navrhovateľka do rozhodnutia súdu vo veci nepredložila žiadne dôkazy.

9. Maloletému Y. bol na zastupovanie v konaní ustanovený kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych
vecíarodinyPoprad,ktorýbolzároveňpožiadanýoprešetreniepomerovvrodinemaloletého.Vzhľadom
na skutočnosť, že matka sa s maloletým zdržiava prevažne v Anglicku, podarilo sa sociálne zisťovanie

v rodine maloletého vykonať až v mesiaci november 2021, kedy sa matka dostavila na Slovensko a
aj ku kolíznemu opatrovníkovi dieťaťa. Matka uviedla, že sa spoločne s maloletým synom zdržiava vo
Veľkej Británii a ňou označený otec dieťaťa sa zdržiava v Kanade, pričom matke nie sú známe bližšie
osobné a majetkové pomery otca. Maloletý Y. navštevuje tretí ročník základnej školy v Anglicku. Matka
mu zakupuje do školy uniformu za 22 libier. Za školské pomôcky matka neuhrádza žiadne poplatky.

Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde matka uhrádza poplatok 30-40 libier mesačne. Maloletý nemá
mimoškolské aktivity. Je zdravý, prekonáva bežné detské choroby. Na Slovensku je jeho pediatričkou Q..
Q. V. v Levoči, vo Veľkej Británii pediatričku nemá, v prípade choroby navštevujú zdravotnú pohotovosť.
Ostatné výdavky na maloletého syna sú spojené so stravou a ošatením. Matka pracuje v baliarenskej
firme, kde chodieva podľa potreby, čaká na telefonát a keď potrebujú, tak ju zavolajú. Matka pracuje

iba dopoludnia. V rovnakej spoločnosti pracuje aj stará matka, s ktorou sa striedajú, keď je stará
matka v práci, matka maloletého je doma a naopak. Dohodli sa tak so zamestnávateľom z dôvodu, že
zabezpečujú starostlivosť maloletému Y.. Príjem matky je vo výške cca 1000 libier mesačne. Matka pri
pohovore uviedla, že odporca sa o dieťa nezaujíma, naposledy ho videl, keď mal dva roky. Výživné
na syna neuhrádza, nedá sa s ním dohodnúť, nekomunikuje s matkou, nechce mať podľa vyjadrenia

matky s nimi nič spoločné. Rodina žije v nájomnom rodinnom dome, kde sú dve izby, kúpeľňa a sociálne
zariadenie. Za bývanie uhrádzajú 550 libier mesačne. Matka s maloletým synom obývajú samostatnú
izbu. Matka uviedla, že doma denne varia a pripravujú stravu. Matka hospodári spoločne s rodičmi.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 19.7.2022, na ktoré predvolal účastníkov

konania. Matku v zmysle jej žiadosti (viď bod 8.3. odôvodnenia rozsudku) predvolával z adresy jej
trvalého pobytu a tiež jej predvolanie zaslal mailom. Dňa 18.7.2022 matka mailom oznámila, že sa
na pojednávanie sama nedostaví keď nebude prítomný odporca, pretože na súd majú ísť obaja.
Otec bol na pojednávaní zastúpený zvoleným právnym zástupcom. Právny zástupca otca uviedol,
že predpokladal na pojednávaní prítomnosť navrhovateľky, s ktorou očakával uzatvorenie rodičovskej

dohody. Z uvedeného dôvodu nedisponuje dokladmi o pomeroch odporcu. Pojednávanie bolo preto
odročené na 23. 8.2022. Matka bola na pojednávanie opätovne predvolaná z adresy trvalého pobytu
(zásielka doručená uplatnením zákonnej fikcie doručenia) a mailom, ktorého doručenie na výzvu súdu
potvrdila dňa 19.7.2022 o 22.42 hodine. Bola zároveň upozornená, že ňou označený otec maloletého
prejavil záujem o uzatvorenie rodičovskej dohody, na pojednávaní bude prítomný a preto je jej účasť

na pojednávaní nutná. Súčasne bola matka vyzvaná na predloženie dokladov, ktoré uviedla, že súdu
predloží a doposiaľ tak neurobila. Napriek uvedenému sa matka na pojednávanie dňa 23.8.2022 bez
ospravedlnenia nedostavila a žiadne doklady súdu nepredložila. Súd preto pojednával v neprítomnosti
navrhovateľky.

11. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že odporca nepopiera, že je otcom maloletého Y..
Ohľadne pomerov otca uviedol, že tento žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a dvoma
maloletými deťmi. Bývajú v nájomnom dome kde mesačne z tohto titulu uhrádzajú sumu 2.150 dolárov a
k tomu poplatky za elektrinu 80 dolárov, za plyn 55 dolárov, za vodu 60 dolárov a za internet 100 dolárov.
Ostatné výdavky na 4 člennú rodinu predstavujú sumu 1.000 dolárov mesačne (strava, oblečenie,

hygienické potreby, kozmetika, benzín). Priateľka otca je poberateľkou dôchodku v sume 2.376 dolárov
mesačne a otcov príjem pozostáva z prác týkajúcich sa poskytovania upratovacích služieb v sume
okolo 1.500 dolárov mesačne. Otec nevlastní žiaden majetok. Vzhľadom na uvedené otec navrhol aby
bol zaviazaný uhrádzať výživné od narodenia maloletého do konca roka 2017 v minimálnej zákonnejvýške a od roku 2018 do budúcna vo výške 100 Eur mesačne. Pri výpočte dlžného výživného navrhol
zohľadniť už uhradené platby výživného a dlžné výživné umožniť uhrádzať v splátkach, pripadne ho
uhradiť v lehote jedného roka. Otec prejavil záujem o styk s dieťaťom v trvaní dvoch týždňov v čase

letných prázdnin. Nakoľko však so synom dlhodobo nie je v žiadnom kontakte, korigoval svoj návrh na
styk prostredníctvom sociálnych sietí v trvaní jednej hodiny týždenne.

12. Ohľadne príjmu otca za obdobie rokov 2018 až 2021 predložil jeho právny zástupca na pojednávaní
výpis zaslaný klientom. Z uvedeného výpisu vyplýva, že zdrojom príjmu odporcu za obdobie od 1.1.2018

doposiaľ je príjem (mzdové výdavky) zo stavebných a upratovacích služieb, ktorý je mu vyplácaný
dvakrát v kalendárnom mesiaci v pohyblivých sumách, v priemere okolo 1.500 dolárov (v minulosti
menej, okolo 1.200 dolárov).

13. Kolízny opatrovník v záverečnej reči navrhol určil, že Y. P. je otcom mal. Y. V. a odporučil zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého v ním

navrhovaných sumách zohľadňujúc doterajšie úhrady na výživné. Čo sa týka styku maloletého s otcom,
tento je v záujme dieťaťa a preto navrhol uložiť matke tento styk otcovi umožniť prostredníctvom
sociálnych sietí v rozsahu jednej hodiny týždenne.

14. Podľa § 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj

iba ako „ZoMPSaP“) Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú
občianskoprávne,obchodné,rodinné,pracovnéainépodobnévzťahysmedzinárodnýmprvkom,upraviť
právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto
vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

15. Podľa § 23 ods. 1 ZoMPSaP, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym
poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

16. Podľa § 24 ods. 1 ZoMPSaP, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a
povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

17. Podľa § 24a ZoMPSaP, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom
má dieťa obvyklý pobyt.

18. Podľa § 105 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj iba ako „CMP“),

konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o: a) určenie materstva, b) určenie otcovstva, c)
zapretie otcovstva a d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

19. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

20. Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj iba ako
„ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

21. Podľa § 90 ZoR, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho
určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

22. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

23. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

24.Podľa§36 ods.lZákonaorodine, rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.25.Podľa§24 ods.1Zákonaorodine, vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, Opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. o úprave súm životného
minima účinného od 1.7.2013 a Opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. o úprave súm životného minima

účinného do 30.6.2018, sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa
posudzujú podľa § 3 spoločne považuje počnúc od 1.7.2013 do 30.6.2017 suma alebo úhrn súm 90,42
eura mesačne a od 1.7.2017 do 30.6.2018 a od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 91,06 eura mesačne,
ak ide o nezaopatrené dieťa.

35. Suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé
nezaopatrené neplnoleté dieťa tak za obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13
Eur a od 1.7.2017 do 30.6.2018 predstavovala čiastku 27,32 Eur.36. Pri právnom posúdení tejto veci v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov a
po vyhodnotení dokazovania vykonaného v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku, dospel súd k záveru o
dôvodnosti návrhu vo vzťahu k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu.

37. Na základe prehlásenia navrhovateľky o udržiavaní intímnych stykov v období rozhodnom pre
počatie maloletého Y. výlučne s odporcom a následného vyjadrenie odporcu, ktorým súhlasil a uznal
pravdivosť tvrdenia navrhovateľky, že je otcom maloletého Y., súd podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine
určil, že matkou označený muž je otcom maloletého dieťaťa (výrok I. rozsudku).

38. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a o výžive maloletého dieťaťa. Nakoľko rodičia maloletého spolu nežijú a nezabezpečujú
spoločne výchovu, výživu a starostlivosť maloletému dieťaťa a súčasne nedospeli k rodičovskej dohode,
upravil súd výkon rodičovských práv a povinností a výživné (výrok II. až IV. rozsudku) v súlade s
príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine a výsledkami dokazovania. Súd taktiež vzhľadom na

prejavený záujme otca upravil jeho styk s maloletým dieťaťom (výrok V. rozsudku).

39. Vzhľadom na skutočnosť, že matka dlhodobo (od narodenia dieťaťa) osobne zabezpečuje
maloletému všetku starostlivosť, pričom v tejto neboli zistené žiadne nedostatky, rozhodol súd o zverení
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s právom a povinnosťou maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že medzi otcom a maloletým doposiaľ absentovala akákoľvek
forma styku a tiež aj na vzdialenosť medzi bydliskom otca a maloletého. Na uvedené súd prihliadal aj pri
úprave styku otca s maloletým dieťaťom a tento upravil formou styku prostredníctvom sociálnych sietí
v trvaní jednej hodiny týždenne. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že dieťa má právo na
zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a súd dbá na udržiavanie osobného styku dieťaťa s obidvomi

rodičmi. Z uvedených dôvodov súd súčasne uložil matke povinnosť takto upravený výkon styku otcovi
umožniť. V prípade, že týmto spôsobom dôjde k vybudovaniu vzťahu maloletého k otcovi je namieste
dohoda rodičov o fyzickom reálnom styku otca so synom. V prípade, že k dohode nedôjde, môžu sa
rodičia domáhať úpravy resp. zmeny úpravy styku na súde.

40. Odporca v konaní uviedol, že si je vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči synovi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že túto si otec aj krátkodobo plnil (po narodení maloletého). Jednotlivé úhrady
výživného, ktoré boli odporcom preukázané matka maloletého potvrdila a preto tieto boli zohľadnené
pri vyčíslení dlžného výživného (t.j. úhrady realizované od narodenia maloletého). Celkovo ide o úhrady
v sume 1.746,36 Eur (prepočítané konverzným kurzom dostupným na internetovej stránke Národnej

banky Slovenska) platným v deň realizácie tej ktorej úhrady.

41. Výšku výživného určil súd vychádzajúc z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa
mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane je uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

42. Odporca bol v čase narodenia dieťa maloletý (mal 17 rokov). Podľa potvrdenia ministerstva pre

deti, komunitné a sociálne služby Ontaria bol odporca až do konca roku 2017 posudzovaný spoločne
so svojou matkou, ktorej bola poskytovaná sociálna pomoc. Z uvedeného dôvodu súd určil rozsah
vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému za uvedené obdobie (t.j. od narodenia maloletého do
31.12.2017) v rozsahu minimálneho zákonného výživného, čo do 30.6.2017 predstavuje sumu 27,13
Eur mesačne a od 1.7.2017 do 31.12.2017 sumu 27,32 Eur mesačne. Následne od 1.1.2018 do

budúcna mal odporca rovnaký zdroj príjmu, ktorý v konaní preukázal predloženým výpisom. Išlo o
pohyblivý príjem v rozpätí cca od 1.100 do 1.600 dolárov (t.j. cca 800 až 1.220 Eur) mesačne. Súd
zohľadňoval aj ďalšie zistené pomery na strane otca, a síce skutočnosť, že tento má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu (uvedenú skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka), nevlastní žiaden
majetok, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorej výška príjmu predstavuje 2.376 dolárov

(t.j. 1.824 Eur) . Spoločne žijú aj s ďalším maloletým dieťaťom odporcovej priateľky v nájomnom
byte/dome, kde deklarované náklady predstavujú mesačne sumu 2.445 dolárov (1.877 Eur). Okrem
uvedeného má otec ďalšie náklady spojené so zabezpečením stravy, hygienických potrieb, ošatenia
a podobne). Vzhľadom na uvedené súd určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému od1.1.2018 do budúcna v sume 100 Eur mesačne, ktorú považoval za zodpovedajúcu pomerom otca,
ale aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Samozrejme súd zohľadňoval aj zistené potreby
maloletého dieťaťa, ktorý je zdravý, matke v súvislosti s návštevou školy nevznikajú na dieťa žiadne

výdavky (s výnimkou zakúpenia uniformy a stravy v škole) a maloletý nemá žiadne mimoškolské
aktivity, ktoré by boli zaťažené poplatkovou povinnosťou či zvýšenými výdavkami. Matka pred súdom
uviedla, že od narodenia maloletého nemala so zabezpečením starostlivosti o dieťa zvýšené výdavky
(ani prechodne). Súd napokon prihliadal a vzal do úvahy aj pomery na strane matky dieťaťa, ktorá je
zamestnaná a žije spoločne so svojimi rodičmi, ktorí sú obaja zamestnaní a všetci hospodária spoločne.

43. Vzhľadom na takto určený rozsah vyživovacej povinnosti, zohľadňujúc doposiaľ vykonané úhrady na
výživné zo strany otca, súd vyčíslil dlžné výživné na sumu 4.967,11 Eur (35 x 27,13 Eur + 6x 37,32 Eur +
56 x 100 Eur - 1.746,36 Eur). Uvedenú sumu súd uložil/povolil otcovi uhradiť matke maloletého v dlhšej
lehote, a síce v lehote jedného roka (počet splátok tak súd ponechal na vôli odporcu a určil iba dobu, v

ktorej musí byť uhradený celý dlh na výživnom), ktorú lehotu považoval za primeranú pomerom na strane
otca a súčasne za takú, ktorou nebude maloletý neprimerané dotknutý na svojich právach a potrebách.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúcieexekútorovi.Voveciachmaloletýchdetí,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenie
výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.