Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202785
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310202785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: Y. I., rod. L., nar. XX. X. XXXX, bytom
F. W. Z., U. XXX/X, štátna občianka SR, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Komárovou, so
sídlom v Snine, Ul. 1. mája č. 2053, proti žalovaným: 1. H. I., nar. XX. X. XXXX, bytom F. W. Z., U. XXX/
X, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, so sídlom v Humenné,
Námestie slobody č. 2, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad
č. 4, IČO: 00 151 700, o náhrade škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného v sume 83.649,- eur
a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 265.286,- eur, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/7/2010 - 219 zo dňa 5. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej, ktorou
bola v prevyšujúcej časti zamietnutá žaloba na zaplatenie náhrady škody z titulu bolestného.

V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti vo veci samej rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémuv1.radeažalovanémuv2.radepovinnosť
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne na náhrade bolestného 222,- eur a na náhradu sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu 2.150,97 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu o náhradu škody na zdraví zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa žalobou zo dňa 28.7.2004 sa domáhala
náhrady škody z titulu bolestného v sume 52.125,- Sk. Podaním zo dňa 30.7.2004 rozšírila žalobu,
okrem iného aj na zaplatenia bolestného v sume 52.125,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 72.000,- Sk. Rozsudkom č. k. 11C/2/2006 - 278 zo dňa 14.5.2009 súd zaviazal žalovaných

zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného v sume 83.649,- eur a z
titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 265.286,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.Nároknanáhraduškodynazárobku,náhraduztituluúčelnevynaloženýchnákladovspojených
s liečením a z titulu náhrady vecnej škody vylúčil na samostatné konanie. Krajský súd v Prešove
ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 23. 2. 2010 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o
zaplatenie bolestného prevyšujúceho 83.649,- eur a sťaženia spoločenského uplatnenia prevyšujúceho
265.286,- eur. Rozsudok v prevyšujúcej časti týkajúci sa náhrady škody na zdraví, bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V rámci trestného konania vedeného pod sp. zn. 2T/364/2002 bol vypracovaný znalecký posudok č.
46/2002 zo dňa 9. 1. 2003, ktorým bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené
na 600,25 bodov, pričom hodnota jedného bodu bola 60,- Sk, čo je 36.015,- Sk, ktorú sumu uhradilžalovaný v 1. rade. Čo sa týka dokazovania nárokov žalovanej na náhradu škody na zdraví a sťaženia
spoločenskéhouplatneniaanárokunajehomimoriadnezvýšeniesúdnariadilznaleckéhodokazovaniaa
vypracovanímposudkupoverilMUDr.H.L..Znalecvtomtoposudkuzjednotilpopiszranenížalobkynepri

dopravnej nehode zo dňa 15. 8. 2002 tak, že stanovil všetky diagnózy, ktoré predtým neboli u žalobkyne
stanovené a zároveň uviedol aj ich bodové ohodnotenia a predpokladaný vývoj zdravotného stavu
žalobkyne. V znaleckom posudku č. 67/2006 určil znalec ku dňu vypracovania znaleckého posudku
bodové ohodnotenie bolestného celkovou sumou 1.050 bodov, súčasne bodovo ohodnotil aj sťaženie
spoločenského uplatnenia na 1.770 bodov. Podľa tohto znaleckého posudku poškodenie na zdraví

žalobkyne vytvorilo predpoklady pre vznik sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa po úraze
trpí pourázovou epilepsiou, pourázovými depresivnými poruchami, závratmi, pískaním a hučaním v
pravom uchu, bolesťami hlavy a záhlavia, krčnej chrbtice s vyžarovaním do pravej hornej končatiny.
Ďalej sa lieči na hypertenziu, má klinicky potvrdené aj poškodenie pečene z dôvodu poberania liekov
a na pravé ucho je nahluchlá. Bola následkom úrazu uznaná plne invalidnou odo dňa 2.11.2005.
Možnosťzhoršeniazdravotnéhostavu spribúdajúcimvekomjereálna.Jenútenáužívaťveľkémnožstvo

farmakologických prípravkov, aby jej zdravotné problémy, ako epilepsia, depresia, psychické poruchy,
tráviace ťažkosti, bolesti krčnej chrbtice sa podarilo udržať aspoň na terajšej úrovni, čo však zároveň
nepriaznivo vplýva na pečeň a tráviace orgány a tendencia k zhoršeniu tráviacich ťažkostí je veľmi
pravdepodobná. Znalec nevylúčil ani možnosť ďalšej operácie. Má ťažkosti s pravým uchom, čím môže
dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu jej sluchu. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetia gynekológie

a pôrodníctva MUDr. Y. L.. Znalec vypracoval posudok č. 1/2007, podľa ktorého z gynekologického
hľadiska nenachádza prekážku pre otehotnenie a donosenie dieťaťa. Zohľadňujúc farmakokinetiku
liekových skupín, ktoré užíva žalobkyňa a pre celkový psychický stav žalobkyne neodporučil v tom čase
tehotenstvo. Nevylúčil možnosť poškodenia plodu pri vtedajšom užívaní spomínaných psychofarmák.
Prerušenie antidiodepresívnej liečby u žalobkyne by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k realizácii

suicidiálnych myšlienok a k vysokej miere rizika zhoršenia jej zdravotného stavu. Súd následne nariadil
doplnenieznaleckéhoposudkuč.1/2007znalcomMUDr.L..Znalecvdoplnkuposudkubodovoohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na
2.205 bodov. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2008 žalobkyňa zmenila žalobný petit tak, že žiadala
zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 4.965.502,- Sk z titulu bolestného, čo činí

80-násobok základného bodového ohodnotenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
10.575.810,- Sk, čo je taktiež 80-násobok základného bodového ohodnotenia. Následne žalovaný
v 2. rade vzniesol námietku premlčania v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktorá bola rozšírená návrhom zo dňa 25. 11. 2008. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia
psychiatrie a sexuológie a vypracovaním posudku poveril MUDr. H. Z. - U.. Znalkyňa posudkom č.

2/2009ohodnotilasťaženiaspoločenskéhouplatneniažalobkynepripoložke251-vážnemozgovéalebo
duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, na 2.400 bodov, pričom základné ohodnotenie 1.200 bodov
(čo predstavuje maximum pri tejto položke) zvýšila na dvojnásobok. Ďalej uviedla, že pred dopravnou
nehodou bola žalobkyňa psychicky zdravá, netrpela psychickou poruchou ani prechodnou psychickou
chorobou, vplyvom úrazu došlo u žalobkyne k vzniku organického psychosyndrómu a vývinu ťažkej

organicky podmienenej depresie. Z hľadiska sexuologického sa u žalobkyne objavili problémy v oblasti
atraktivity, s následnou poruchou v oblasti sexuálnej aktivity. Depresívne symptómy u žalobkyne sú
priamym následkom po úraze. Napriek psychiatrickej liečbe sa v dôsledku organického poškodenia CNS
nepodarilo obnoviť stav do úplného zdravia. Psychické ochorenie žalobkyne má chronický charakter,
čo znamená, že žalobkyňa bude aj v budúcnosti odkázaná na liečbu antidepresívami a anxiolytikami.

Pokiaľ ide o bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke 251, jedná sa o tú
istú položku, ako vo svojom znaleckom posudku ohodnotil MUDr. L.. Súd s poukazom na vypracované
znalecké posudky a čiastočné plnenie žalovanej v prvom rade uložil znalcovi MUDr. L. určiť, ktoré
položky boli zahrnuté v trestnom konaní a už zaplatené v porovnaní s položkami uplatnenými v tomto
konaní určenými v znaleckom posudku č. 67/2006. Podľa znalca žalobkyňa dovtedy nebola odškodnená

za položky v znaleckom posudku 46/2002 buď neuvedené alebo ohodnotené nižším počtom bodom.
Rozdiel bodov bolestného v prospech znaleckého posudku č. 67/2006 s navýšením úrazových diagnóz o
75 % je 352,1875 bodov a bez navýšenia úrazových diagnóz je 276,25 bodu. Spoluzavinenie žalobkyne
súd určil v podiele 10 %. Námietky žalobkyne, že v trestnom konaní nebolo preukázané spoluzavinenie
žalobkyne na dopravnej nehode, sú právne irelevantné. Výšku spoluzavinenia žalobkyne na dopravnej

nehode mal súd za preukázanú z rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C/225/2007 - 94 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 15Co/28/2010 - 117. Z týchto rozsudkov je zrejmé, že
žalobkyňa mala 10 % spoluúčasť na zavinenej dopravnej nehode, keď porušila ust. § 52 zák. č. 315/1996
Z. z. tým, že išla po pravej strane krajnice napriek tomu, že zákon ukladá chodcom povinnosť ísť poľavej strane. Čo sa týka položiek základného bodového ohodnotenia bolestného uplatneného v žalobe
z 28.7.2004, ktoré neboli právoplatne prisúdené rozsudkom v adhéznom konaní, súdny znalec MUDr.
L. v posudku č. 14/2012 zo dňa 30.3.2012 vyvodil záver, že v trestnom konaní neboli položky 2 - 7,5

bodov, 104a - 18,75 bodov, 113e - 11,25 bodov, 160d - 2x 11,25 bodov, 160f - 11,25 bodov, položka 239
- 35 bodov + 17,5 bodov za infúziu. Spolu nebolo v trestnom konaní odškodnených 123,75 bodov x 60,-
Sk za 1 bod = 7.425,- Sk, t. j. 246,46 eur. Tieto položky neboli odškodnené v trestnom konaní a boli
uplatnené riadne a včas v tomto konaní podaním žaloby a v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu nebol nárok na ich základné bodové ohodnotenie premlčaný. Preto súd priznal žalobkyni sumu

246,46 eur, ktoré však po zohľadnení spoluzavinenia 10 % (24,46 eur) zo strany žalobkyne predstavuje
sumu 222,- eur. Nárok na mimoriadne zvýšenie a nárok na ostatné základné bodové ohodnotenia bol
premlčaný tak, ako to určil odvolací súd.
Z lekárskej správy psychiatra MUDr. R. V. z 28. 6. 2011, ako aj MUDr. U. Q. zo dňa 13. 1. 2009 a správy
dopravného inšpektorátu súd zistil, že získanie vodičského oprávnenia bolo súčasťou odporúčanej
liečby, a teda nemá priamy vplyv na nárok žalobkyne na náhradu škody, pretože aj napriek tomu

žalobkyňa motorové vozidlo sama neriadi a v autoškole šoférovala len s učiteľom. V ďalšej správe zo
dňa 8. 8. 2011 MUDr. U. Q. - všeobecný lekár žalobkyne uviedol, že žalobkyňa pravidelne navštevuje
jeho ambulanciu, ako aj ďalšie odborné ambulancie. V dôsledku traumatologického poškodenia,
poškodenia nervového systému, psychiatrickým a gynekologickým problémom, ktoré pretrvávajú
od úrazu, pravidelne užíva lieky zo skupiny analgetík, neotropík, antidepresíva a antiepileptiká,

pričom liečba je konzultovaná a pravidelne kontrolovaná na odborných ambulanciách. Zdravotný
stav považuje za trvalý a nezvratný a medikamentózna liečba len zmierňuje subjektívne ťažkosti.
K zhoršeniu zdravotného stavu dochádza pri minimálnej fyzickej, resp. psychickej záťaži, vplyvom
počasia, rodinného prostredia a iných faktorov, a preto nie je schopná trvalo vykonávať žiadnu prácu. Z
doložených lekárskych správ a sobášneho listu vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela manželstvo a porodila

dieťa. Čo sa týka náhrady škody vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia, predmetom konania
ostala len položka 321, a to ako základné bodové ohodnotenie, ako aj nárok na mimoriadne zvýšenie,
pretože tieto nároky neboli premlčané podľa záverov Krajského súdu v Prešove. Keďže tu došlo k
zmene skutkového stavu (manželstvo žalobkyne a narodenie dieťaťa) súd nemohol ani analogický
túto položku 321 (450 bodov základného bodového ohodnotenia) priznať a v tejto časti súd musel

žalobu zamietnuť. Čo sa týka ďalšej položky 251 - 1.200 bodov základného bodového ohodnotenia
náhrady škody na zdraví, a to sťaženia spoločenského uplatnenia, predmetom konania ostalo len
základné bodové ohodnotenie v počte bodov 1.200, pretože podľa záverov odvolacieho súdu nárok
na mimoriadne zvýšenie je premlčaný. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že tento nárok v počte
základného bodového ohodnotenia 1.200 bodov je dôvodný. Preto priznal žalobkyni za 1.200 bodov

x 70,- Sk = 72.000,- Sk, t.j. 2.389,96 eur. Po zohľadnení spoluzavinenia vo výške 10 % (238,99 eur)
ide o sumu 2.150,97 eur. Na tento nárok žalobkyne nemá vplyv získanie vodičského oprávnenia zo
skôr uvedených dôvodov, pretože sa jednalo o súčasť odporúčanej liečby u žalobkyne. Zodpovednosť
žalovaného v 1. rade ako vodiča a prevádzkovateľa vyplýva z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 2T/364/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/93/2003. Keďže žalovaný

v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v 2. rade, v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z.
pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade vyplýva z § 15 a poistné krytie z § 4 zákona. Súd zamietol
návrh žalobkyne na opakované výsluchy znalcov a ošetrujúcich lekárov, pretože sa jedná len o snahu
obísť záväzné právne názory odvolacieho súdu v tomto konaní s tým, že na všetky otázky znalci podali

znalecké posudky, resp. boli aj vypočutí a bolo by to v tomto štádiu konania neúčelné a nehospodárne.

Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť tak, že
sa uloží žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne rozdiel zo sumy
priznanej rozsudkom prvostupňového súdu a uplatneným nárokom na náhradu bolestného, t. j. sumu
164.602,47 eur a rozdiel zo sumy
priznanej rozsudkom súdu a uplatneným nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia,

t.j. sumu 348.901,61 eur. Ako dôvod uviedla, že súd nevykonal dokazovanie potrebné pre správne
zistenieskutkovéhostavu,zoskutkovýchzistenívyvodilmylnéprávnezávery.Nepresvedčivésúdôvody,
o ktoré oprel súd svoje rozhodnutie čo sa týka odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a
bolestného. Je nesporné, že zdravotný stav žalobkyne je trvale nepriaznivý a v budúcnosti nie jepredpoklad jeho zlepšenia. Naopak, prognóza zhoršenia zdravotného stavu je veľmi pravdepodobná,
čo nepochybne vyplýva zo záveru znaleckého posudku MUDr. H. L.. Na nepriaznivom zdravotnom
stave žalobkyne nič nemení ani skutočnosť, že uzavrela manželstvo a porodila dieťa. Zdravotný stav

žalobkyne sa po pôrode rapídne zhoršil, pretože gravidita pre žalobkyňu bola veľmi zaťažujúca. Taktiež
samotná starostlivosť o dieťa žalobkyňu veľmi vyčerpáva. Vďaka sestre, ktorá býva so žalobkyňou
v spoločnej domácnosti, je o dieťa postarané. Pre žalobkyňu je náročné vykonávať bežné domáce
práce v rodinnom prostredí, prípadne fyzické práce jej spôsobujú značné psychické zaťaženie, čo
núti žalobkyňu niekoľkokrát mesačne vyhľadať pomoc u odborných lekárov. Je odkázaná na pomoc

svojich súrodencov a blízkych, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Nie je schopná sa dostatočne
postarať o dieťa, hlavne v nočných hodinách, a vykonávať práce súvisiace s chodom domácnosti, čo
vedie ku konfliktom v rodine. V dôsledku trpiacej depresie žalobkyňa užíva antidepresíva, sedatíva a
antiepileptiká, ktoré negatívnym spôsobom zmenili jej život. Opakované epileptické záchvaty po pôrode
sú prejavom zhoršeného zdravotného stavu žalobkyne, čo má za následok zvýšené dávky liekov.
Organické poškodenie mozgu spôsobuje poruchy pamäti, časté zmeny nálad, zvýšenú unaviteľnosť a

vyčerpanosť, ako aj záchvatové bolesti hlavy. Žalobkyňa poukazuje na posudok a výpoveď znalkyne
MUDr. H. Z. - U., ktorá predpokladá, že tehotenstvo spôsobí enormnú záťaž na organizmus žalobkyne
s možnými dramatickými následkami a na záver posudku MUDr. H. L., ktorý konštatuje, že možnosť
zhoršenia zdravotného stavu s pribúdajúcim vekom je reálna. Aké zmeny v zdravotnom stave žalobkyne
nastali je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodenej za ustálený. V tomto prípade

len za pomoci znalca mohol súd zistiť, kedy u žalobkyne nastal stav, z ktorého mohol usúdiť, aká ujma sa
jej následkom úrazu stala na jej telesnej integrite. Súd mohol tieto skutočnosti zistiť na návrh žalobkyne,
ktorá navrhovala, aby MUDr. H. L. zodpovedal otázky:
1. či celý liečebný proces žalobkyne bol ukončený a ak bol ukončený, aby ustálil čas ukončenia liečenia,
2. aby znalec zodpovedal, kedy u žalobkyne nastal stav, z ktorého je možné usúdiť, aká trvalá ujma na

zdraví sa žalobkyni následkom úrazu stala.
Odpovedať na uvedené otázky by bolo účelné, hospodárne a významné aj z hľadiska posúdenia
premlčania uplatnených nárokov. Podobne žalobkyňa navrhla, aby znalkyňa MUDr. H. Z. - U. sa vyjadrila
„kedy u žalobkyne nastal stav, z ktorého je možné usúdiť, aká trvalá ujma na zdraví sa žalobkyni
následkom úrazu stala“. Súdy vychádzali v danej veci z iného záveru a vôbec nezisťovali čas ustálenia

zdravotného stavu žalobkyne, najmä či tento bol ustálený v čase skončenia práceneschopnosti, alebo
priznaním invalidného dôchodku, alebo vyhotovením znaleckého posudku MUDr. H. L., alebo až
neskoršie. Stanovisko súdu, že nastala zmena pomerov na strane žalobkyne, keďže sa vydala a porodila
dieťa, je nelogickým a pochybným odôvodnením rozhodnutia. Jej zdravotný stav sa sobášom a ani
narodením dieťaťa nezlepšil. Aj zdravotne postihnutí ľudia túžia po partnerovi a dieťati, aj keď toho času

nie je známe, či dieťa bude zdravé. Nie je možné paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na
vykonanie práva na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začne plynúť vyhotovením lekárskeho posudku.
Žalobkyňa nemôže byť ukrátená na svojich právach len z dôvodu, že jej bol vystavený posudok na
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v čase, keď jej zdravotný stav ešte nebol

ustálený, resp. ak došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. K otázke odškodnenia za bolestné žalobkyňa
uviedla, že toto odškodnenie sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením
alebo odstránením jeho následkov. Ide teda tak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samom úraze, ako
aj pri liečení a po ňom. Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie,
ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda vlastne doba od začiatku do skončenia liečenia.

Napokon ide aj o bolesť, ktorou trpí poškodený napr. pri rehabilitačnom cvičení, kúpeľnej starostlivosti,
pri ambulantných ošetreniach, či iných vyšetreniach spadajúcich do zdravotnej starostlivosti. Až keď
sa celý liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného, až
vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody. V tejto súvislosti
súd nezisťoval túto závažnú okolnosť, či nárok žalobkyne na odškodnenie za bolesť je premlčaný

alebo nie, prípadne v akom rozsahu. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je preukázateľné, že
žalobkyňa absolvovala veľké množstvo liečebných procedúr, podrobila sa rehabilitačným cvičeniam,
kúpeľnej liečbe, akupresúre, akupunktúre, opakovaným chirurgickým operáciám počas hospitalizácie,
ale aj ambulantným operačným zákrokom a opakovanej infúznej liečbe. Prežila mučivé útrapy po úraze,
po chirurgických operáciách, cievkovaní počas pripútaní na lôžku, či podkladaním misy. Bola dlhodobo

odkázaná na starostlivosť inej osoby pri hygiene a stravovaní. Súčasné závraty a hučanie v ušiach jej
spôsobujú nekoordinovanú chôdzu. Následky z prežitých útrap zanechali na žalobkyni trvalú psychickú
traumu a strach z nemocničného prostredia. Všetky lekárske nálezy, vyšetrenia, ako aj absolvované
liečebné procedúry sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácii žalobkyne. Pochybenie súdu spočívaaj v tom, že vec neposúdil z hľadiska § 2 ods. 1 vyhlášky, keďže priznané odškodnenie za bolesť pri
dĺžke práceneschopnosti viac ako jeden rok je zjavne neprimerané. Už v adhéznom konaní si žalobkyňa
uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného, pričom lehota na uplatnenie tohto nároku zostala

zachovaná. V otázke zavinenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade požil alkoholické nápoje a
riadil osobné motorové vozidlo s nameraným množstvom alkoholu v dychu vo výške 3,06 ‰ v dychu,
t.j. úmyselne sa priviedol do stavu ťažkej opitosti. V trestnej veci už bol uznaný vinným podľa § 224 ods.
1, 2 Trestného zákona. Podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru dopravy
pre účely trestného konania je nesporne preukázané, že žalobkyňa nemala žiadnu vinu na dopravnej

nehode, aj keď išla po nesprávnej strane cesty. Žalovaný mal dostatočne veľký priestor na ceste,
aby zrážke mohol zabrániť. Žalobkyňa mu nebola náhlou prekážkou na ceste. Žalovaný riadil vozidlo
po požití alkoholických nápojov v stave ťažkej opitosti a nepochybne vyvolal nebezpečenstvo vzniku
dopravnej nehody.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Je toho názoru,

že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní riadil a postupoval v intenciách právneho názoru vysloveného
odvolacím súdom a náležite sa vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli
najavo a vec správne právne posúdil. Žalobkyňou požadované odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle odvolacieho návrhu zo dňa 20. 12. 2012 je v rozpore s predmetom
konania. Žalobkyňa sa takéhoto odškodnenia ani nemôže domáhať.

Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania v zmysle
zásad § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p., čo má za dôsledok, že jednak je viazaný skutkovým stavom zisteným

súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.), ako aj možnosť súdu rozhodnúť vo veci samej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí
byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej
lehote na úradnej tabuli súdu (§ 216 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolaním žalobkyne nebol napadnutý výrok
rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak

ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej
časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by v tomto smere mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako

aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne
opodstatnené.

V preskúmavanej veci ani žalovaní účastníci nenamietali, že by žalobkyňa nespĺňala podmienky pre
mimoriadne zvýšenie bodového ohodnotenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej Vyhláška. Využili však fatálne pochybenie
žalobkyne spočívajúce v oneskorenom podaní žaloby na prisúdenie zvýšenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a vzniesli námietku premlčania aj ohľadom oneskorene uplatnených nárokov
na bolestné uvedených v znaleckom posudku MUDr. H. L. zo dňa 6.10.2006. Vzhľadom k rozsiahlemu
dokazovaniu vykonanému súdom prvého stupňa, po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 23. 2. 2010,

prestal byť prvostupňový súd viazaný právnymi závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.
2. 2010. Ani po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa však tento sa ani v najmenšom neodchýlil
od právnych názorov odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení a týkajúcich sa premlčania
uplatnených nárokov.

Odvolací súd pri súčasnom rozhodovaní v tejto veci je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom
prvého stupňa. Takto doplnený skutkový stav môže však právne hodnotiť inak, ako súd prvého stupňa.
Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dôvody pre iné
posúdenie včasnosti žalobkyňou uplatnených nárokov za náhradu škody z titulu bolestného.

V preskúmavanej veci sú predmetom konania nároky žalobkyne na náhradu škody. Tieto sa premlčujú
za podmienok stanovených v § 106 Občianskeho zákonníka. Pre začiatok behu subjektívnej 2-ročnej
premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z preukázanejvedomosti poškodeného o vzniklej škode. Nestačí len púha možnosť dozvedieť sa o vzniklej škode, či
eventuálne predpokladaná vedomosť o tejto škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený
dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch, aby poškodený

mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť na súde.

Pretože nárok na náhradu škody za bolesť a nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú samostatnými nárokmi, môže byť odlišný počiatok behu subjektívnej premlčacej doby

u každého z nich. Pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby nároku na odškodnenie za
bolesť, prípadne za sťaženie spoločenského uplatnenia, je rozhodujúci okamih, keď možno objektívne
uskutočniť bodové ohodnotenie bolestného, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má
poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých je možné škodu, resp. jej rozsah zistiť.

Poškodenému môže vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného

zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu škody z hľadiska premlčania posudzovaný samostatne,
ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a odlišným začiatkom jej behu. Nemožno
paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba k vykonaniu práva na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia začína vždy bežať prvého dňa po skončení pracovnej neschopnosti
postihnutého (R9/1986).

Pre počiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty práva na odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je rozhodujúci okamih, keď možno objektívne vykonať
bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii
skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný

stav poškodeného ustálil, je závislé na vyjadrení lekára.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb stanovených v prílohe k vyhl. č. 32/1965
Zb.. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§

2 ods. 1 cit. vyhl.).

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (§ 4 ods. 1 vyhl.).

Podmienky pre poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj výška
týchto náhrad, bola upravená spomínanou vyhl. č. 32/1965 Zb. Príloha tejto vyhlášky obsahovala sadzby

pre hodnotenie výšky bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia. K vydaniu lekárskeho posudku
podľa § 6 cit. vyhl. bol oprávnený lekár. K vypracovanie takéhoto posudku bolo možné pristúpiť vtedy,
keď je možné považovať stav poškodeného za ustálený (§ 9 ods. 1 cit. vyhl.).

Nie je vylúčené, aby vznikol ďalší nárok na bolestné, k čomu spravidla dochádza v prípade jeho

následného liečenia poškodeného alebo odstraňovania jeho následkov.

To isté platí aj v prípade ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak sa
výrazne zhoršil už ustálený zdravotný stav, poprípade sa prejavili ďalšie následky v takej intenzite a
takým spôsobom, že pôvodne ani nemohli byť predvídané.

V dôsledku pôvodnej škodovej udalosti tak môže výnimočne vzniknúť aj ďalší nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, samozrejme len za predpokladu, že novovzniklé nepriaznivé
následky sú v príčinnej súvislosti s pôvodným poškodením zdravia (R 9/1986). V takom prípade sa pri
úvahe o výške náhrady vychádza z porovnania súčasných možností poškodeného uplatniť sa v živote a
spoločnosti so stavom pred týmto zhoršením (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1156/2005).

Podobne uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo 146/2011zo dňa 3.10.2011, že „či a aké
zmeny nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda
v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie.K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na
zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré

majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony“.

Pre posudzovanie, či odškodnenie bolesti má byť poskytnuté podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. platnej do 31.
7. 2004 alebo podľa zák č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia,niejerozhodujúciokamih,keďsaustálilzdravotnýstavpoškodeného,aleokamih,keďvznikli

jeho bolesti.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
poškodenia na zdraví, ktoré boli spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú
doterajšie predpisy.

Zák. č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia. V osobitných ustanoveniach zákon vymedzuje základné pojmy:
bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy na účely tohto zákona, a to: poškodený na zdraví,
poškodený, poskytovateľ náhrady (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického
usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady
za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa
§ 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a

náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené.
Znenie § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude
posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj hodnotenie podľa sadzieb stanovených
v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 4. 2009 sp. zn. R47/2010).

Podľa tohto rozhodnutia, pokiaľ nastali odškodniteľné bolesti v období po 31. 7. 2004 napriek tomu, že
k zdravotnému poškodeniu žalobkyne došlo dňa 15. 8. 2002, mala by byť výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia priznávaná už v súlade s § 5 zákona.

Pre posúdenie, podľa ktorej úpravy má byť poskytnuté odškodnenie bolesti, nie je rozhodujúca doba,
kedy sa ustálil zdravotný stav žalobkyne, prípadne kedy došlo k stabilizácii jej celkového zdravotného
stavu, ale rozhodujúca je doba vzniku jej bolesti. Vznik bolesti, ktorá má byť odškodnená predpokladá,
že konkrétne bolesť dosiahne určitú fázu, čiže intenzitu, ktorú možno už odškodniť, teda vznik bolesti sa
viaže na začiatok, kedy sa bolesť stala odškodniteľnou (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. 7. 2005

sp. zn. 25Cdo/333/2005).

Poškodenému môže vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného
zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok
je treba z hľadiska premlčania posudzovať samostatne, ako nárok so samostatnou subjektívnou

premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej behu. Nemožno tu paušálne vychádzať z toho, že
premlčacia doba k vykonaniu práva za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začína vždy
bežať prvého dňa po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného (R9/1986).

Pri určovaní nového nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia pri následnom zhoršení

už ustáleného zdravotného stavu je rozhodujúce porovnanie obmedzených alebo stratených možností
spoločenského uplatnenia v dobe pred zhoršením zdravotného stavu a stavom súčasným (R79/2007).

O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený spravidla dozvie v dobe,
keď sa po liečení jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zjavné, či a v akom rozsahu k sťaženiu

jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo, a keď možno teda na základe skutkových okolností,
ktoré má k dispozícií, objektívne vykonať jeho hodnotenie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
21Cdo/2877/2004).Bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia sa odškodňujú jednorázovo. Iné
druhy náhrad nemajetkovej ujmy vo forme satisfakcie právny poriadok Slovenskej republiky výslovne
neupravuje.

V prípade uplatňovania náhrady bolestného sa odškodňujú len existujúce bolesti. Predmetom
odškodnenia nie sú bolesti budúce (následné), ani bolesti vzniklé zo zmien, ktoré už existovali pred
poškodením. Priznanie nároku na náhradu bolesti je nezávislým nárokom od náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia alebo naopak. Možno ich preto uplatniť a priznať samostatne alebo spoločne.

Bolesťou treba rozumieť nielen fyzickú, ale aj psychickú bolesť. Nárok na náhradu škody na zdraví
vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený. Týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na
to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok
ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť.

Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný úkon, ktorý sa pôvodne
nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, ako za
poškodenie na zdraví, z ktorých možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Pri určovaní bodového ohodnotenia sa hodnotí akútna fáza bolesti. Ak je sadzba bodového ohodnotenia

ustanovená rozpätím bodov, lekár prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť
a priebeh liečenia, vrátane náročnosti liečenia a na vzniklé komplikácie.

V prípade, že poškodený utrpel súčasne viacero poškodení na zdraví, bolesť za každé poškodenie na
zdraví sa hodnotí osobitne a jednotlivé bodové ohodnotenia sa sčítajú.

Zatiaľ čo sa odškodnenie bolesti poskytuje za bolesť spôsobenú škodou na zdraví, jej liečením alebo
odstraňovaním následkov škody na zdraví, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného
uplatniť sa v ďalšom živote a v spoločnosti. Vzhľadom na to, aj okamih vzniku bolesti a vzniku sťaženia

spoločenského uplatnenia nie je zvyčajne totožný.

Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po
úraze, chorobe z povolania alebo po inom poškodení zdravia, prípadne po jeho zhoršení, považovať za
ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 18. 10. 2005 sp. zn. 21Cdo/2877/2004).

Sťažené spoločenské uplatnenie vzniká v dobe, keď sa prejavia trvalo nepriaznivé následky pre jeho

ďalší život, teda keď v jeho zdravotnom stave vzniknú také zmeny, ktoré do budúcnosti obmedzujú
jeho ďalší život v nasledujúcej dobe a znamenajú trvalú zmenu jeho spoločenského, kultúrneho a
rodinného uplatnenia, aký bol pred úrazom (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 7. 2005 sp. zn.
25Cdo/333/2005).

Aj v tomto prípade nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku.
Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov,
ktorými sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku.

Posudzujúcim lekárom je podľa zák. č. 437/2004 Z.z. lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v

súvislosti s poškodením na zdraví. Posudzovanie hodnotenia bolestného v rozsahu do 200 bodov
(hodnotenie nie veľmi závažnych telesných poškodení) je spôsobilý vypracovať aj praktický (obvodný)
lekár. V prípade nie veľmi závažných telesných poškodení, liečených lekármi z rôznych oblastí medicíny
(chirurg,ORL,ortopéd,neurológapod.),posudokmôževypracovaťajodbornýlekár,ktorýpoškodeného
liečil v prípade zranenia, ktoré bolo najrozsiahlejšie. V prípade hodnotenia závažných telesných

poškodení nad 200 bodov je posudzujúcim lekárom spravidla lekár štátneho zdravotníckeho zariadenia.

Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že kompetentný lekár môže vydať posudok
ohodnocujúci vytrpené bolesti, či sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného aj viackrát, pokiaľ toodôvodňujú zmeny v zdravotnom stave poškodeného. Od okamihu, keď sa poškodený dozvie o obsahu
toho-ktorého posudku, začína mu plynúť 11-ročná premlčacia doba na uplatnenie si takéhoto nároku
voči škodcovi na súde. To platí aj pre uplatnenie

zvýšenia ohodnotenia bolestného, či zvýšenia ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia týkajúce
sa tých istých zdravotných poškodení, či ich zmien.

Pokiaľ poškodený si uplatní právo na náhradu škody z titulu bolestného či sťaženia spoločenského
uplatnenia na základe posudku kompetentného lekára, avšak tento posudok je následne preskúmavaný

v súdnom konaní znaleckým dokazovaním, dozvie sa poškodený správnu výšku bodového ohodnotenia
až zo znaleckého posudku. Ak súd nariadi viacero znaleckých dokazovaní z viacerých zdravotníckych
odvetví, dozvie sa poškodený konečnú výšku primeraného nároku po oboznámení sa s príslušným
znaleckým posudkom.

V tejto súvislosti nadobúda význam zistenie, kedy bol hodnotený zdravotný stav poškodeného ustálený

do tej miery, že bolo možné vypracovať posudok na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Aj keď by malo platiť, že v čase vypracovania posudku mal by byť zdravotný stav poškodeného
už ustálený, nie je vylúčené, že v prípade preverovania správnosti ohodnotenia prvotného posudku
znaleckým dokazovaním sa môže zistiť, že k tomuto ustáleniu došlo až neskôr.

V preskúmavanej veci bolo vydaných viacero posudkov na ohodnotenie ujmy vzniklej žalobkyni
a vypracovaných viacero znaleckých posudkov na preverenie správnosti hodnotenia uvedeného v
posudku ošetrujúcich lekárov. Tak MUDr. H. L. dňa 7.10.2002 vypracoval znalecký posudok na
ohodnotenie bolestného ustáleného vo výške 400,25 bodov navýšeného o 200 bodov na celkove 600,25

bodov. Na základe tohto znaleckého posudku bola uložená žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu škody z titulu bolestného vo výške 34.015,- Sk, a to rozsudkami Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/394/02 zo dňa 10.1.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
1T/93/2003 - 173 zo dňa 19.2.2004.

Následne dňa 28.4.2003 vypracoval zástupca prednostu Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice
v V. MUDr. M. Y., CSc. a MUDr. K. Y. posudok o bolestnom ustálený počtom 868,75 bodov. Na základe
tohto posudku podala dňa 28.7.2004 žalobkyňa žalobu na zaplatenie bolestného v sume 52.125,- Sk, čo
zodpovedáodškodneniubolestnéhovychádzajúcehozozákladnéhopočtubodov.Urobilatakvzákonnej
dvojročnej lehote.

V priebehu tohto súdneho konania na základe poverenia súdu bol poverený vypracovaním znaleckého
posudku MUDr. H. L.. Tento v posudku zo dňa 6.10.2006 priznal odškodnenie za bolestné v celkovej
výške 1.050 bodov. Takto boli ohodnotené aj ďalšie hospitalizácie a operácia žalobkyne, ktoré sa
uskutočnili pred dňom 31.7.2004, ale aj plná invalidita žalobkyne, o ktorej bolo rozhodnuté ku dňu 2.

11.2005, teda
už po účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z..

Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. H. L. zo dňa 6.10.2006, ktorý bol doručený žalobkyni dňa
27. 10. 2006, rozšírila žalobkyňa svoju žalobu až podaním zo dňa 25.11.2008, ktorým si jednak uplatnila

odškodnenie základného bodového ohodnotenia bolestného vo výške 63.000,- Sk (1.050 bodov x 60,-
Sk), ale súčasne si uplatnila
aj zvýšenie tohto odškodnenia za bolesť o 80-násobok tejto sumy, t.j. celkom bolestné vo výške
5.040.000,- Sk.

Žalobkyni sa najneskôr ku dňu 28. 7. 2004, teda ku dňu podania žaloby na súd, stali známe aj ďalšie
položky, ktoré ju viedli k rozšíreniu nároku na zaplatenie bolestného uplatneného v tejto žalobe vo výške
50.125,- Sk, celkom za 868,75 bodov. K tomuto dňu si však mohla uplatniť aj zvýšenie odškodnenia za
bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. ohodnoteného posudkom zo dňa 28.4.2003, urobila tak
však až dňa 25.11.2008.

V dôsledku toho zvýšenie odškodnenia bolestného, ktorého základnú výšku si žalobkyňa dôvodne
uplatnila v trestnom konaní dňa 9.1.2003 a žalobou v tejto veci dňa 28.7.2004, bolo premlčané. Takto
bol premlčaný nárok na zvýšenie odškodnenia bolestného tak zo základného bodového ohodnoteniabolestného uplatneného dňa 9.1.2003, ako aj z rozšíreného základného bodového ohodnotenia zo dňa
28.4.2003.Premlčanésúvšakajnárokynazaplateniezákladnéhobodovéhoohodnoteniauvedenéhopo
prvýkrát v znaleckom posudku MUDr. L. zo dňa 6.10.2006, ako aj nárok na zvýšenie tohto odškodnenia

podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Za tohto stavu rozhodol prvostupňový súd správne, keď priznal žalobkyni
len základné bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť uplatnené v žalobe zo dňa 28. 7. 2004 po
odpočítaní položiek ustálených znalcom, za ktoré už bola priznaná náhrada v rámci trestného konania.

Nejednoznačná je naďalej existencia nároku na zaplatenie náhrady škody z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia. Jedná sa o dôsledok skutočnosti, že na preverenie prvotného posudku
nariadil súd postupne 3 x znalecké dokazovanie znalcami z rôznych odvetví medicíny.

To vyvoláva pochybnosti, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodenej, resp. či sa nejedná
len o doplňovanie chýbajúcich položiek v už ustálenom zdravotnom stave alebo či v priebehu
súdneho konania došlo k zmenám zdravotného stavu žalobkyne, a teda k zmene pôvodne ustáleného

zdravotného stavu, po ustálení ktorých muselo byť vypracované ďalšie hodnotenie.

V preskúmavanej veci vypracovala základný lekársky posudok o odškodnení sťaženia spoločenského
uplatnenia dňa 5.2.2004 MUDr. R. V.. Tá ustálila základný počet bodov za položku 251 vo výške 1.200
bodov.

K ohodnoteniu odškodnenia žalobkyne z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia došlo po prvýkrát v
posudku MUDr. R. V. zo dňa 5.2.2004, ktorou ustálila náhradu 1.200 bodov za položku 251 uvedenej
vo Vyhláške. Nie je známe, kedy tento
posudok bol doručený žalobkyni. Na základe námietok účastníkov znalec MUDr. H. L. v posudku zo dňa

6.10.2006 rozšíril počet bodov základného ohodnotenia o ďalších 570 bodov za položky 254, 309, 302d,
282b, 430a, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela po prvýkrát pri doručení jeho posudku dňa 27.10.2006
(spolu 1.770 bodov).

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.200 bodov za položku 251 vo výške

zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu si uplatnila žalobkyňa po prvýkrát pri zmene žaloby
zo dňa 30.7.2004, keď požadovala z tohto titulu zaplatenie 72.000,- Sk (1.200 bodov x 60,- Sk). Pri tento
zmene žaloby si však žalobkyňa neuplatnila zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.

Na základe návrhu účastníkov bolo dokazovanie nariadené aj znalcom z odvetvia gynekológie a

pôrodníctva MUDr. Y. L., ktorý v posudku zo dňa 13. 8. 2008 ustálil základný počet bodov na 2.205,
keď pridal položku 321 - 450 bodov a vypustil položku 430a - 25 bodov. Tento znalecký posudok bol
doručený žalobkyni dňa 27.8.2008. Na jeho základe potom žalobkyňa dňa 25.11.2008 zmenila žalobu,
keď si uplatnila náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia celkom za 2.205 bodov.

K uplatneniu tohto zvýšeného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo až pri zmene
žaloby dňa 25.11.2008, keď z tohto právneho dôvodu požadovala žalobkyňa zaplatiť 10.584.000,- Sk
(2.205 bodov x 60,- Sk = 123.000,- Sk x 80-násobok). Znamená to, že tak uplatňovaný 80-násobok
základného bodového ohodnotenia (1.200 bodov), ktorú si žalobkyňa mohla uplatniť už pri zmene
žaloby dňa 30.7.2004, ako aj 80-násobok zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia

za 570 bodov, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela z posudku MUDr. H. L. zo dňa 6.10.2006 najneskôr
dňa 27.10.2006, by mali byť premlčané, pokiaľ bol hodnotený zdravotný stav ustálený už predo dňom
5.2.2004.

Na dôvažok v posudku MUDr. H. Z. - U., vypracovanom 11.2.2009 nie je uvedená žiadna nová položka,

len z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo žalobkyni priznaných 1.200 bodov
navýšených na 2-násobok 2.400 bodov za položku 251 (§ 6 ods. 2 Vyhlášky), ktorá bola už uplatnená,
hoci v rozsahu 1.200 bodov, pri zmene žaloby zo dňa 30.7.2004. Tú istú položku priznal vo svojom
posudku zo dňa 6.10.2006 MUDr. H. L. v rozsahu 1.200 bodov.

Tietoposudkynedávajúprávnuajednoznačnúodpoveďočaseustáleniazdravotnéhostavužalobkynea
teda, kedy začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
uplatňované podľa tej-ktorej položky, ako aj ich zvýšenia podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky.Nie je vylúčené, že ďalšieho pochybenia sa dopustil prvostupňový súd v tom, že napriek platnosti zák.
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a uplatňovaniu
náhrady škody ustálenej v posudkoch zo dňa 6.10.2006, 13.8.2008 a 11.2.2009, nevyporiadal sa s

možnosťou výpočtu výšky náhrady v súlade s týmto zákonom, ale výšku hodnoty ustálených bodov
vypočítal podľa pôvodnej vyhlášky č. 32/1965 Zb.
V tejto súvislosti je možné konštatovať, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vec aj nesprávne
právne posúdil, keď neaplikoval správne právne ustanovenie právneho predpisu a v tejto súvislosti aj
nedostatočne zistil skutkový stav, keď nie sú zistené podmienky pre ohodnotenie súdom ustáleného

počtu bodov v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z..

Zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie odškodnenia za bolesť.

Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené odvolanie žalobkyne týkajúce sa ustálenia podielu jej

zavinenia na vzniklej škode. Vzhľadom k odstupu času bolo zatiaľ možné spoluzavinenie poškodeného
ustáliť len oboznámením sa so šetrením pomerov v trestnej veci. V tejto súvislosti k dôvodom uvedeným
prvostupňovým súdom je možné dodať len to, že k dopravnej nehode došlo o 20.10 hod. počas veľmi
silného dažďa, a teda za zníženej viditeľnosti sťažujúcej viditeľnosť pre vodiča motorového vozidla, čím
sa znásobuje význam skutočností, že poškodená žalobkyňa šla po nesprávnej strane cesty.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade vlastných
trov konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.