Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201216
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1419201216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: H. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. B.,
A. X, zast. JUDr. Natáliou Šramelovou, advokátkou v Bratislave, Údernícka 11, proti žalovanej: X.. L.
B., X.., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. B., P. XXXXX/XX, zast. Mgr. Filipom Šoltýsom, advokátom v Spišskej
Novej Vsi, Nad Medzou B-16, o zaplatenie 4.450,- eur a vzájomnej žalobe, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4. novembra 2020 č.k. 22C/25/2019-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.450,-
eur zastavil pre späťvzatie žaloby v tejto časti) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.312,24 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žalovanej v časti
týkajúcej sa žaloby žalobcu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 66,56%.

Žalobcovi (na základe vzájomnej žaloby žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 12.250,- eur
titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanej
v časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.
2/ Vychádzal zo zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX
V. V. A. X na X. X. B. L. A. X, XX, XX; F. X so súpis. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres B. D., H. B. - F.. Č.. A. V., katastrálne územie
A. V., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9708/591115
a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 19416/1773345 pre žalovanú a o veľkosti 9708/1773345 pre
žalobcu k pozemkom reg. „C“, na ktorých je bytový dom postavený, a to žalovaná v podiele 2/3 a žalobca
v podiele 1/3 titulom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol
povolený dňa 09.01.2015 pod č. V-18235/13.
3/ Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca po odchode žalovanej zo spoločnej

domácnosti užíva predmetný byt na A. X V. B. sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nehnuteľnosť má užívať
len v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (vo vyjadrení zo dňa 21.02.2020) nebola v konaní žiadnym
spôsobom preukázaná. Toto tvrdenie súd považoval za účelové. Naviac toto tvrdenie nezodpovedá
ani vykonanému dokazovaniu, napr. vyhláseniu o nájomnom za 2/3 spoluvlastníckeho podielu zo dňa
09.11.2015, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal za užívanie dvoch tretín bytu na A. R.. X V. B. od
01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 350,- eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn,

SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť
v plnej výške samostatne. Okrem toho skutočnosť, že žalobca užíva nehnuteľnosť v celom rozsahu,
podporuje aj prehľad platieb na č.l. 13, z ktorého vyplýva, že žalobca v období od 12/2015 do 12/2016uhradil žalovanej celkom sumu 4.450,- eur (350,- Eur mesačne), pričom k jednotlivým platbám uvádzal
poznámku „nájomné“ s označením čísla mesiaca, za ktoré sa uvedená platba uhrádza. V mesiaci
12/2015uviedolpriplatbepoznámku„zaprenájomdvochtre...“avmesiaci12/2016poznámku„nájomné

za 6 mesiaco...“.
4/Uvedené vyhlásenie o nájomnom za 2/3 spoluvlastníckeho podielu súd prvej inštancie vyhodnotil ako
dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu a o náhrade za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Predmetnou listinou sa strany sporu
dohodli na tom, že nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, bude užívať žalobca,

ktorý sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu nájomné
v sume 350,- eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou
Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto mal žalobca platiť v plnej výške samostatne. Žalobca síce
v priebehu konania popieral, že by predmetné vyhlásenie podpísal, avšak skutočnosť, že podpis na
uvedenom vyhlásení nie je jeho, resp. že žalovaná údajne zneužila jeho časté hypoglykémie na podpis
tohto vyhlásenia s tým, že si neuvedomoval čo podpisuje, zostali v konaní len v rovine hypotetických

tvrdení.Právenaopak,zobsahue-mailovejkomunikáciezodňa09.11.2015vyplýva,žežalovanáposlala
žalobcovi v uvedený deň o 20:31 e-mail, v ktorom mu navrhla, aby podpísal dve vyhlásenia. Súčasťou
e-mailovej komunikácie bolo vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu na č.l. 166, v zmysle
ktorého sa mal žalobca zaviazať za užívanie dvoch tretín bytu na A. R.. X v B. od 01.12.2015 platiť
žalovanej nájomné v sume 400,- eur s tým, že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu

spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne.
Uvedené vyhlásenie nie je podpísané. Po zaslaní e-mailu došlo k stretnutiu medzi žalobcom a
žalovanou (ktoré potvrdzuje najmä výpoveď žalovanej ako strany sporu), kde sa strany sporu ústne
dohodli na uzatvorení dohody o užívaní 2/3 podielu žalovanej vo vzťahu k bytu na A. X V. B. vrátane
povinnostižalobcuuhrádzaťplatbysúvisiacesužívanímbytusprávcovi.Skutočnosť,žemedzižalobcom

a žalovanou došlo k dohode o povinnosti žalobcu platiť za užívanie bytu žalovanej v sume 350,- eur
napokon vyplýva aj z výsluchu samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že platby označované v prehľade
platieb na č.l. 13 za obdobie od 12/2015 do 12/2016, ktoré v poznámke označoval ako „nájomné“ platil
na základe ústnej dohody. Naviac sám žalobca potvrdil, že v súčasnosti netrpí takou poruchou, ktorá by
ovplyvňovala jeho spôsobilosť na právne úkony, a preto ním podpísané vyhlásenie zo dňa 09.11.2015

súd nemal dôvod spochybniť.
5/Pokiaľ žalobca namietal, že vyhlásenie o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015 nie
je dohodou, ale len jednostranným vyhlásením, v danom prípade bolo preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou po tom, ako žalovaná zaslala žalobcovi e-mail zo dňa 09.11.2015 o 20:31 hod., došlo k
stretnutiu, na ktorom sa strany sporu ústne dohodli, že žalobca bude užívať celý byt na A. X V. B. vrátane

spoluvlastníckeho podielu žalovanej a bude za to platiť žalovanej sumu 350,- eur. Následné podpísanie
vyhlásenia zo dňa 09.11.2015 žalobcom už len bolo potvrdením ústnej dohody strán sporu. Napokon
skutočnosť, že žalobca s takouto dohodou súhlasil potvrdzuje aj prehľad platieb na č.l. 13, z ktorého
je zrejmé, že žalobca v období od 12/2015 do 12/2016 uhrádzal žalovanej sumu 350,- eur mesačne.
Žalobca týmto prejavom vo forme platenia sumy 350,- eur za obdobie 12/2015 až 12/2016 prejavil súhlas

s ústne uzatvorenou dohodou strán sporu potvrdenou podpísaním vyhlásenia zo dňa 09.11.2015.
6/ Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca bol povinný platiť žalovanej náhradu za neužívanie
jej spoluvlastníckeho podielu, a to po celú dobu užívania nehnuteľnosti žalovaným. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný platil žalobkyni náhradu v zmysle uvedeného vyhlásenia,
a to až do decembra 2016. Od januára 2017 však svoju povinnosť prestal plniť, preto si žalovaná

uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3.500,- eur, t.j. za obdobie 10 mesiacov od januára
2017 do októbra 2017 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C 180/2016, kde súd jej
návrhu vyhovel. V posudzovanej veci žalovaná uplatňovala vzájomnou žalobou nárok na náhradu za
neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu v byte na A. X V. B. za obdobie 11/2017 do 08/2020 v celkovej
sume 12.250,- eur, ktorú vzájomnú žalobu súd považoval za dôvodnú.

7/Pokiaľ žalobca žiadal pri posudzovaní nároku žalovanej uplatneného vzájomnou žalobou zohľadniť
potvrdenie realitnej kancelárie o tom, že v súčasnosti sa nájom predmetného bytu môže pohybovať
najviac v sume 200,- eur mesačne, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Ako vyplýva z vyššie
uvádzaného odôvodnenia tohto rozsudku konajúci súd dospel k záveru, že dňa 09.11.2015 strany sporu
uzatvoriliústnudohoduoužívanícelejnehnuteľnostinaA.XV.B.žalobcomstým,žežalobcasazaviazal

uhrádzať za užívanie 2/3 spoluvlastníckeho podielu žalovanej sumu 350,- eur mesačne. Uvedená
dohoda bola následne potvrdená žalobcom podpísaním vyhlásenia o nájomnom za 2/3 vlastníckeho
podielu a konaním žalobcu, ktorý do decembra 2016 dobrovoľne uhrádzal žalovanej sumu 350,- eur
za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Súd nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom modifikovať taktouzatvorenú dohodu strán sporu a prihliadať na potvrdenie realitnej kancelárie zo dňa 03.10.2020,
ktoré neodráža stav nehnuteľnosti do dňa vydania potvrdenia, resp. do augusta 2020, do ktorého si
žalovaná uplatnila nárok na zaplatenie náhrady za užívanie jej podielu žalobcom. Naviac skutočnosť,

že v súčasnom štádiu konania sa nehnuteľnosť nachádza v stave, v akom je popisovaná v e-maile
realitnej kancelárie zo dňa 03.10.2020, je potrebné pričítať najmä na vrub žalobcu, ktorý nehnuteľnosť
od decembra 2015 užíva sám v celom rozsahu. V prípade, ak na byte bolo potrebné vykonať akékoľvek
opravy či údržbu, žalobcovi nič nebránilo osloviť za týmto účelom žalovanú a dohodnúť sa potrebných
opravách či výmenách.

8/ Napokon súd nemal ani za preukázanú údajnú zmenu pomerov na strane žalobcu. Žalobca
poukazoval na to, že trpí chorobou diabetes melitus, pričom z výsluchu žalovanej je zrejmé, že uvedenou
chorobou trpel ešte pred uzatvorením manželstva vrátane obdobia, kedy došlo k stretnutiu strán sporu
a uzatvoreniu ústnej dohody o spôsobe užívania nehnuteľnosti na A. X V. B. žalobcom a následnému
spísaniu vyhlásenia o nájomnom za 2/3 vlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015. Sám žalobca vo
svojej výpovedi potvrdil, že v súčasnosti netrpí takou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jeho spôsobilosť

na právne úkony a takouto netrpel ani v čase podpisu vyhlásenia dňa 09.11.2015. Od podpisu tohto
vyhlásenia a uzatvorenia dohody podielových spoluvlastníkov podľa názoru súdu nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by bránila žalobcovi v pracovnom živote tak, aby bol schopný plniť svoje dohodnuté
záväzky. Skutočnosť, že žalobca pravdepodobne k januáru 2021 pôjde do starobného dôchodku,
rovnako nie je dôvodom pre neuznanie nároku žalovanej na zaplatenie náhrady za užívanie jej podielu

žalobcom, najmä keď zatiaľ ide len o predpokladaný odchod do dôchodku (do budúcna), pričom žalobca
sa môže rozhodnúť zotrvať v pracovnom živote o to viac, keď vystupuje ako konateľ vo viacerých
spoločnostiach, dokonca v spoločnosti RUSKY SK, s.r.o. aj ako jediný spoločník a jej prostredníctvom
môže naďalej získavať finančné prostriedky nad rámec prípadného dôchodku.
9/Žalobca sa v konaní (po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 4.450,- eur) domáhal od žalovanej

zaplatenia 2/3 podielu za platby, ktoré vynaložil za žalovanú v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti
za obdobie 06/2017 do 09/2020, a to:
a/ EPROMA s.r.o. správcovská spoločnosť - zálohové platby v sume 2.888,40 eur - 2/3 podiel = 1.925,60
eur,
b/ Hlavné mesto SR Bratislava - daň z nehnuteľností v sume 187,26 eur - 2/3 podiel = 124,84 eur,

c/ poistenie domácnosti UNION a.s. v sume 80,98 eur - 2/3 podiel = 54,- eur,
d/ servis plynového kotla v sume 1.700,- eur - 2/3 podiel = 1.133,40 eur,
e/ výmena chladničky v sume 237,89 eur - 2/3 podiel = 158,60 eur, t.j. celkom podiel žalovanej v sume
3.396,64 eur.
10/Žalovaná voči pôvodne vzneseným nárokom žalobcu v podaní doručenom súdu 21.02.2020 vzniesla

námietku premlčania vo vzťahu k nasledovným nárokom: a/ platba poistenia za byt spoločnosti UNION
v sume 26,99 eur, uhradená žalobcom dňa 24.10.2016, trojročná premlčacia doba uplynula dňa
24.10.2019, nakoľko žalobca nárok uplatnil podaním (vyjadrením) doručeným súdu dňa 21.02.2020,
teda tento nárok je premlčaný, b/ platba dane z nehnuteľnosti - bytu Hlavnému mestu SR Bratislava
v sume 38,22 eur, uhradená žalobcom dňa 25.04.2016, trojročná premlčacia doba uplynula dňa

25.04.2019, žalobca nárok uplatnil podaním (vyjadrením) doručeným súdu dňa 21.02.2020, teda tento
nárok je premlčaný. V tejto súvislosti súd konštatoval, že vznesená námietka premlčania by vo vzťahu
k uvedeným nárokom bola dôvodná, avšak žalobca podaním doručeným súdu 25.09.2020 zmenil svoju
žalobu tak, že sa od žalovanej (okrem iného) domáhal a/ zaplatenia 2/3 podielu na uhradenej dani
z nehnuteľností za roky 2018 až 2020 nasledovnými platbami - dňa 03.09.2018 v sume 49,68 eur,

dňa 01.04.2019 v sume 49,68 eur a dňa 17.06.2020 v sume 88,20 eur; b/ zaplatenia 2/3 podielu na
uhradenom poistnom spoločnosti UNION nasledovnými platbami - dňa 18.10.2017 v sume 26,99 eur,
dňa 18.10:2018 v sume 26,99 eur a dňa 22.10.2019 v sume 26,99 eur. Nakoľko uvedené nároky boli
žalobcom uplatnené v trojročnej premlčacej lehote, súd na vznesenú námietku premlčania žalovanou
neprihliadol.

11/Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 2/3 podielu zo zálohových platieb za byt
za obdobie 06/2017 až 09/2020 spoločnosti EPROMA s.r.o. v sume 1.925,60 eur súd tento nárok
nepovažoval za dôvodný. V tomto smere opätovne poukázal na vyhlásenie o nájomnom za 2/3
spoluvlastníckeho podielu zo dňa 09.11.2015, z ktorého vyplýva, že žalobca sa zaviazal za užívanie
dvoch tretín bytu na A. R.. X V. B. od 01.12.2015 platiť žalovanej nájomné v sume 350,- eur s tým,

že náklady na energie (elektrika, plyn, SIPO, správa objektu spoločnosťou Rustler) nie sú súčasťou
nájomného a tieto bude žalobca platiť v plnej výške samostatne. S poukazom na uvedené súd preto
nárok žalobcu na zaplatenie 2/3 nákladov za byt vo vzťahu k správe bytu považoval za nedôvodný,
nakoľko vyhlásením zo dňa 09.11.2015 sa žalobca zaviazal tieto náklady platiť v celom rozsahu sám zdôvodu, že sám predmetnú nehnuteľnosť užíval. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalovaného v tejto
časti zamietol.
12/Za nedôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 158,60 eur titulom výmeny

chladničky. V tejto súvislosti súd považoval za potrebné uviesť, že chladnička predstavuje hnuteľnú vec
v zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom kúpou novej chladničky žalobca nadobudol túto
chladničku do svojho výlučného vlastníctva. Je preto pre súd nezrozumiteľné, prečo sa žalobca aj po
poučení súdu v rámci pojednávania domáhal zaplatenia 2/3 podielu na kúpnej cene chladničke, keď vo
vzťahu k tejto chladničke žalovaná nikdy nenadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 2/3 tak, ako to

má na mysli žalobca.
13/Súd však považoval za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie 2/3 podielu na sume vynaloženej
žalobcom za obdobie 06/2017 do 09/2020, a to a/ titulom zaplatenia dane z nehnuteľností vo výške
124,84 eur, b/ titulom zaplatenia poistenia domácnosti UNION a.s. vo výške 54,- eur a c/ titulom
zaplatenia výmeny plynového kotla vo výške 1.133,40 eur, t.j. celkom v sume 1.312,24 eur. Tento
nárok žalovaná ani nepopierala, vo svojom vyjadrení predloženom na pojednávaní sama uvedený

nárok uznala, pričom tieto sumy žalobcovi neuhradila len z dôvodu, že žalobca jej je dlžný oveľa viac.
S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.312,24 eur, ktorá zodpovedá
rozsahu jej 2/3 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na A.Z. X V. B., keď povinnosť uhrádzať
náklady na zaplatenie dane z nehnuteľností a poistenia domácnosti jej vyplýva priamo z existencie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Naviac, pokiaľ ide o samotnú potrebu výmeny kotla,

žalovaná potvrdila, že ju o výmene žalobca informoval a s touto súhlasila.
14/O náhrade trov konania v časti týkajúcej sa žaloby žalobcu súd prvej inštancie rozhodol v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 7.846,64 eur. Súd priznal žalobcovi

sumu 1.312,24 eur a v časti 4.450,- eur, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, zavinenie na zastavení
konania bolo spôsobené žalobcom, ktorý zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Súd zavinenie
žalobcu posúdil ako úspech žalovanej v konaní. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda
činí 16,72 % (1.312,24 eur z 7.846,64 eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom
činí 83,28 % (6.534,40 eur z 7.846,64 eur). Odrátaním úspechu žalobcu od úspechu žalovanej vyjde

čistý úspech žalovanej v pomere 66,56 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
v súvislosti so žalobou žalobcu v rozsahu 66,56 %.
15/O náhrade trov konania v súvislosti s uplatneným nárokom žalovanej vzájomnou žalobou súd prvej
inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola
v konaní o vzájomnej žalobe úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16/Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutia žaloby žalobcu vo zvyšnej časti a voči vzájomnej
žalobe vyhovujúcemu výroku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal
všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhlásenie doložené

žalovanou posúdil ako dohodu podielových spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľnosti. Podľa žalobcu ide
o jednostranné vyhlásenie, ktoré neurčuje podmienky užívania spoluvlastníckeho podielu menšinovým
spoluvlastníkom ani práva a povinnosti väčšinového spoluvlastníka vo vzťahu k nehnuteľnosti.
Vyhlásenie nemá časovú platnosť, zo strany menšinového spoluvlastníka ho nie je možné zrušiť a ani
iným spôsobom podmienky vyhlásenia meniť. Pokiaľ vyhlásenie uvádza ako povinnosť žalobcu platiť

nájomné, žalobca upozornil, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nemôže nájomný vzťah k spoločnej
veci vzniknúť. Ďalej sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktoré sa týkajú zmeny pomerov na
strane žalobcu, ktoré tento dostatočne preukázal. Ide jednak o pôžičku vo výške 23.500 eur, z ktorej
zostáva žalobcovi uhradiť sumu 16.634,32 eur, ktorú si bol nútený zobrať, aby dokázal platiť výživné
na syna. Rovnako tak súd nevzal do úvahy skutočnosti uvádzané žalobcom, že počas pretrvávajúcej

pandémie koronavírusu nemá žiaden príjem a žije z podporného programu vlády. Spoločnosť žalobcu
RUSKY SK s.r.o. za rok 2019 nevykázala žiaden zisk a zisky v predchádzajúce roky boli minimálne.
Žalobca z výkonu funkcie konateľa nemá žiadne finančné príjmy. Súd prvej inštancie pri posúdení
pomerov žalobcu vychádzal výlučne z vyjadrení žalovanej, vyjadreniam a listinným dôkazom žalobcu
neprisudzoval žiadnu váhu, a to bez náležitého zdôvodnenia. Rovnako súd považoval aj vyjadrenie

žalovanej o existencii ústnej dohody o užívaní podielu žalovanej žalobcom vo vzťahu k bytu za pravdivé,
pričom žalobca popieral, že by medzi ním a žalovanou k stretnutiu a uzavretiu ústnej dohody v roku 2015
došlo. Žalobca trpí závažnou formou cukrovky, aj pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzal
súd z tvrdení žalovanej. Zdravotný stav žalobcu sa v ostatnom období zhoršil, niekoľkokrát bol nútenývolať záchrannú zdravotnú službu, pričom z lekárskeho záznamu zo dňa 29.06.2019 vyplýva, že žalobca
bol po príchode RZP dezorientovaný, až po podaní liečby sa prebral k plnému vedomiu. Keďže tento
lekársky záznam sa žalobcovi podarilo dohľadať až teraz, priložil ho ako dôkaz k odvolaniu. Nesúhlasil

teda so závermi súdu, že od podpisu vyhlásenia a uzatvorenia dohody podielových spoluvlastníkov
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by bránila žalobcovi v pracovnom živote tak, aby bol schopný plniť
svoje dohodnuté záväzky. Pokiaľ súd prvej inštancie pričítal aktuálny stav bytu na vrub žalobcu, ktorý
nehnuteľnosťoddecembra2015užívavýlučnesám,žalobcauviedol,žeopakovaneinformovalžalovanú
o stave bytu, o potrebe opráv, na ktoré nemal finančné prostriedky, pričom žalovaná na tieto výzvy nijako

neodpovedala. Za posledných 5 rokov žalovaná ničím neprispela na opravy bytu ako jeho väčšinový
spoluvlastník, dlhý čas v byte vôbec nebola. Čo sa týka vyhlásenia spoluvlastníkov o hospodárení so
spoločnou vecou, s týmto žalobca nikdy nesúhlasil, suma vo vyhlásení uvedená nezodpovedá výške
prenájmu, za ktorý sa podobný byt v obdobnom stave prenajíma v danej lokalite. V tejto súvislosti
poukázal aj na odborné stanovisko, v zmysle ktorého súd môže rozhodnúť aj za situácie, keď existovala
dohoda medzi spoluvlastníkmi, no následná zmena pomerov si vyžiadala novú úpravu práv a povinností

spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný konkrétnym návrhom riešenia, ktoré navrhli spoluvlastníci, pričom by
mal v každom prípade zohľadniť okrem iného aj potreby jednotlivých spoluvlastníkov, rozhodnutie súdu
by pritom malo eliminovať možnosť vzniku budúcich sporov. Žalobca preto žiadal súd, aby v prípade,
ak uzná nárok žalovanej na úhradu za neužívanie podielu na byte ako dôvodný a vyhlásenie ako platnú
dohodu podielových spoluvlastníkov, rozhodol o výške náhrady inak a to v sume, ktorá zodpovedá

ohodnoteniu výšky prenájmu zo strany realitnej kancelárie a ďalej, aby súd zohľadnil zmenu pomerov
na strane žalobcu, ktoré boli v priebehu konania preukázané. Ak by rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť, žalobca by sa dostal do stavu hmotnej núdze a v budúcnosti by nebol schopný
uhrádzať ďalšie sumy titulom náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej, zopakoval,
že to bol práve žalobca, ktorý dobrovoľne po rozvode manželstva zabezpečil vyporiadanie vlastníctva

bytu na A. R.. V. B. tak, že žalovaná sa stala podielovou spoluvlastníčkou podielu vo výške 2/3 a žalobca
spoluvlastníkom len 1/3 bytu. Okrem uvedeného podielu na byte žalobca nevlastní žiaden iný majetok,
nepriaznivá finančná situácia a zdravotný stav mu v súčasnosti nedovoľujú nájsť si iné bývanie. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak,
že žalobcovi prizná žalovanú sumu v plnej výške 3.396,64 eur a vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou

si uplatnila náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu v celom rozsahu zamietol a žalovanej
uložil povinnosť náhrady trov súdneho konania žalobcu, prípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach zrušil a vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
17/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že je nepochybné, že strany
sporu sa dohodli na tom, že nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve bude užívať žalobca, ktorý

sa žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke zaviazal platiť za neužívanie jej podielu nájomné v sume
350 eur mesačne s tým, že náklady na energie, SIPO a správu objektu bude platiť žalobca v plnej výške
samostatne. Je teda nepochybné, že strany sporu uzavreli dohodu podielových spoluvlastníkov s týmto
obsahom. Z dohody jasne vyplývajú práva a povinnosti strán sporu vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti.
Pokiaľ táto dohoda podrobnejšie neupravuje všetky práva a povinnosti, na všetky ostatné otázky je

potrebné aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy, najmä Občiansky zákonník. Žalovaná si bola
vedomá toho, že ako 2/3 spoluvlastníčka má povinnosť znášať náklady spojené s užívaním bytu, ktoré
nie sú obsiahnuté v dohode, tieto náklady žalovaná uznala a žalobcovi ich neuhradila len z toho dôvodu,
že žalobca dlhodobo neplatí žiadnu náhradu za užívanie bytu, čím žalovanú poškodzuje a žalovaná
nechcela byť ešte viac poškodená. Prekážkou platnosti dohody nie je ani skutočnosť, že dohoda nemá

určenú časovú platnosť, ide o dohodu na dobu neurčitú, pričom z ustanovenia § 582 OZ je zrejmé,
ako je možné zmluvu na dobu neurčitú vypovedať. Žalobca však túto dohodu nikdy nevypovedal. Čo
sa týka žalobcom tvrdenej zmeny pomerov na jeho strane žalovaná poukázala na vysoký úver, ktorý
si vzal žalobca vo VÚB banke, a.s., ktorý svedčí o dobrej bonite žalobcu. Argument, že úver čerpá za
účelom úhrady výživného na syna určené v sume 150 eur mesačne považovala za zjavne účelový.

Žalobca nepreukázal, na čo uvedený úver použil a či ho vôbec vyčerpal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žije
z podpory vlády „Pomáhame ľuďom“, podľa žalovanej nejde o trvalú zmenu pomerov, ide o podporu
štátu v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ktorá je v SR prítomná od marca 2020. Žalobca však
náhradu za neužívanie podielu neplatí od januára 2017. V ďalšom poukázala na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal, v akej spoločnosti poberá mzdu a v akej výške, v budúcnosti môže nastúpiť do dôchodku,

čo môže znamenať aj zvýšenie jeho príjmov. Pokiaľ ide o ochorenie žalobcu, žalobca nepreukázal
pokles zárobkovej schopnosti v dôsledku tejto choroby. Ak žalobca v odvolacom konaní predložil
záznam o zdravotnom stave zo dňa 29.06.2019, tento jednak zmenu pomerov nijako nepreukazuje
a navyše ako dôkaz bol predložený neskoro a ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďženič nebránilo žalobcovi tento dôkaz predložiť v prvoinštančnom konaní. Žalovaná takisto spochybnila
potvrdenia realitnej kancelárie HALO o zmene stavu bytu. Žalobcovi nič nebránilo navrhnúť ohľadne
ceny nájmu a stavu bytu znalecké dokazovanie, čo neurobil, rovnako nepreukázal ním tvrdený zlý

stav bytu napríklad fotografiami resp. odborným vyjadrením alebo akýmkoľvek iným dôkazom. Nakoniec
aktuálny stav nehnuteľnosti je potrebné pričítať najmä na vrub žalobcu, ktorý nehnuteľnosť od decembra
2015 užíva výlučne sám. Čo sa týka opráv či údržby nehnuteľnosti, žalobca oslovil žalovanú len v
súvislosti s pokazeným kotlom, čo žalovaná v tomto konaní uznala. Žalovaná potom zhrnula, že žalobca
tvrdenú zmenu pomerov na jeho strane nijako nepreukázal, v súčasnosti je konateľom a spoločníkom

v obchodnej spoločnosti, konateľom ďalšej obchodnej spoločnosti, v minulosti bol konateľom alebo
spoločníkom ďalších 13 obchodných spoločností. Žalobca užíva osobné motorové vozidlo, môže si
dovoliť čerpať úver, chodí na zahraničné a tuzemské dovolenky, je teda zrejmé, že zmena pomerov na
strane žalobcu nie je prítomná. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach potvrdil z hľadiska jeho vecnej správnosti.
18/Žalobca v nasledujúcom písomnom vyjadrení vysvetlil dôvody, pre ktoré si bol nútený zobrať úver z

banky, išlo o ťažkú finančnú situáciu, v prípade, ak by bol žalobca taký bonitný ako uvádza žalovaná,
nepotreboval by úver. Čo sa týka príjmu z jednotlivých spoločností žalobca žiadne príjmy z týchto nemá,
žije z podporného programu vlády. Žalobca sa nakoniec rozhodol odísť do dôchodku a to vzhľadom na
svoj vyšší vek a zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje pracovať rovnako ako v uplynulých rokoch. Čo sa
týka zdravotného stavu žalobca predložením potvrdenia len reagoval na tvrdenia žalovanej. Ohľadom

stavu bytu tento je spôsobilý na bývanie, nie však na prenájom za cenu, ktorú požaduje žalovaná. V
prípade, ak žalobca bude splácať mesačne sumu 350 eur žalovanej a 150 eur výživné na mladšieho
syna, nezostanú mu žiadne finančné prostriedky na dôstojný život. Podľa žalobcu žalovaná sa snaží
pripraviť žalobcu o bývanie. Súd prvej inštancie v konaní sa ani nepokúsil zohľadniť pomery žalobcu a
stav bytu, nerozhodol o zodpovedajúcej sume výšky prenájmu tak ako to vyplýva z preukázaného stavu

daného bytu.
19/Žalovaná v poslednom vyjadrení sa pridržiavala všetkých argumentov, ktoré uviedla v skorších
podaniach, zopakovala, že na strane žalobcu nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie
výšky náhrady, ktorú je žalobca povinný platiť žalovanej. Rovnako zdravotný stav žalobcu počas
celej existencie dohody podielových spoluvlastníkov sa podstatne nezmenil, rovnako sa podstatne

nezmenil stav bytu. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval k správaniu žalovanej a k motivácii jej konania,
žalovaná upozornila, že od decembra 2016 žalobca neplatí žalovanej akúkoľvek náhradu za neužívanie
spoluvlastníckeho podielu, byt však užíva výlučne sám.
20/V priebehu tohto odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom zo
dňa 24. júna 2021 č.k. 3Co/179/2019-374 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 22C/180/2016

zo dňa 13.03.2019, ktorým bolo okrem iného zrušené podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnej
nehnuteľnosti, nehnuteľnosť prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej a uložil jej vyplatiť
žalobcovi sumu 60.000 eur za jeho podiel na vyporiadavanom podielovom spoluvlastníctve. V
označenomsporebolavrámcitzv.vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvavširšomzmysleriešenáaj
otázka nároku žalovanej na zaplatenie sumy 3.500 eur voči žalobcovi za neužívanie spoluvlastníckeho

podielu žalovanej za obdobie od januára 2017 do októbra 2017, pričom aj z označeného rozsudku
odvolacieho súdu vyplýva, že tento odmietol argumenty žalobcu ohľadne vyhlásenia o nájomnom, ktoré
žalobca používa aj v aktuálne vedenom tomto spore.
21/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22/Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi (§ 130 ods. 1 OZ), prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve
všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel (§
137 ods. 1 OZ). Okrem tejto rámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o
tom, ako majú spoluvlastníci vec spoločne užívať. Je teda vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú
spoločnú vec užívať, sami dohodli. Predpokladá to aj ustanovenie § 139 ods. 2 OZ, ktoré umožňuje,

aby sa spoluvlastníci v prípade nezhody o svojich právach a povinnostiach obrátili na súd. Ak si teda
spoluvlastníci nebudú vedieť sami upraviť užívanie spoločnej veci, rozhodne o spôsobe spoločného
užívania súd na základe tohto ustanovenia. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto
základné možnosti: a) rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im
vydelené časti spoločnej veci; b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú

náhradu (spravidla peňažnú); c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových
obdobiach. V konkrétnom prípade bude možné tieto jednotlivé spôsoby užívania rozlične kombinovať.
Záleží jednak na povahe veci a jednak na osobných pomeroch účastníkov, aký spôsob spoločnéhoužívania im bude najviac vyhovovať. Zvolený spôsob užívania niekedy predpokladá aj určité predbežné
úpravy veci, na ktorých a na ich podmienkach sa potom spoluvlastníci tiež musia dohodnúť.
23/Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani ak ide o nehnuteľnú

vec. Môže byť teda uzavretá aj len ústne. Ak bola uzavretá na neurčitý čas, to znamená, ak v nej
účastníci neurčili aj čas jej trvania, viaže účastníkov do tých čias, kým nedôjde ku zmene pomerov alebo
uzavretiu dohody novej. Dohoda o užívaní spoločnej veci by nepochybne mohla byť uzavretá aj mlčky.
Treba však vždy starostlivo uvážiť, či už v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom treba a
možno vidieť takúto dohodu. Bude tomu tak len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností

zjavne výrazom uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nie len dlhodobým faktickým
stavom, ktorý poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Dohoda vyžaduje súhlas všetkých
spoluvlastníkov, nestačilo by iba väčšinové uznesenie. Je, pravda, vecou spoluvlastníkov, aký význam
chcú prikladať výške podielu, ktorý na veci majú. V zásade by však spoluvlastník, ktorý nebude užívať
vec, mal dostať náhradu (spravidla peňažnú).
24/Dohoda môže byť kedykoľvek zmenená novou dohodou všetkých spoluvlastníkov. V prípade

podstatnej zmeny pomerov, bude ktorýkoľvek z nich aj oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania
spoločnej veci, resp. navrhnúť dohodu v tomto smere. Podstatnou zmenou okolností bude vznik
okolností objektívnych aj subjektívnych, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by boli mali za
následokinúúpravuspoločnéhoužívania,akbysaužvtomčasebolivyskytli. Zreteľjetrebavziaťnajmä
naúčelnévyužitieveci,nabytovúpotrebuspoluvlastníkov,akideodomčibyt,aleinavýškuichpodielov,

spravujúc sa požiadavkou účelného využitia veci, tak ako ju vznáša v inej spojitosti ustanovenie § 142
OZ, a nepokladať výšku spoluvlastníckych podielov za jedine rozhodujúcu. Rozdiely sa vyrovnávajú
spravidla peňažným plnením.
25/V súdenej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že strany sporu sa ústne dohodli o užívaní 2/3
podielu žalovanej vo vzťahu k bytu na A.Á. X V. B. výlučne žalobcom za peňažnú náhradu, vrátane

povinnostižalobcuuhrádzaťplatbysúvisiacesužívanímbytusprávcovi.Skutočnosť,žemedzižalobcom
a žalovanou došlo k dohode o povinnosti žalobcu platiť za užívanie bytu žalovanej v sume 350,- eur
napokon vyplýva aj z výsluchu samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že platby označované v prehľade
platieb na č.l. 13 za obdobie od 12/2015 do 12/2016, ktoré v poznámke označoval ako „nájomné“, platil
na základe ústnej dohody. Tak ako uvádzala žalovaná, prekážkou platnosti dohody nie je ani skutočnosť,

že dohoda nemá určenú časovú platnosť, ide o dohodu na dobu neurčitú, pričom z ustanovenia § 582
OZ je zrejmé, ako je možné zmluvu na dobu neurčitú vypovedať.
26/Žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila nárok na náhradu za neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu
v byte na A. X V. B. za obdobie 11/2017 do 08/2020 v celkovej sume 12.250,- eur, ktorú vzájomnú
žalobu súd prvej inštancie považoval za dôvodnú, keď konštatoval, že na strane žalobcu nedošlo

(v sledovanom období) k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výšky náhrady, ktorú je žalobca
povinný platiť žalovanej. Rovnako zdravotný stav žalobcu počas celej existencie dohody podielových
spoluvlastníkov sa podstatne nezmenil, tiež sa podstatne nezmenil stav bytu. S týmito závermi sa
odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutých častí rozsudku súdu
prvej inštancie.

27/Pokiaľ žalobca napadol odvolaním aj jeho žalobu zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie (v
časti nároku žalobcu na zaplatenie 2/3 nákladov za byt vo vzťahu k správe bytu a za výmenu chladničky
v byte), v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, namietajúce nesprávnosť tohto výroku.
28/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§

185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby ako i vzájomnej žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220
ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalobca v odvolaní iba

opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne
zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej, jeho námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutých častí rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaniami napadnutých častiach z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP,
stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

29/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% (tak v časti týkajúcej sa konania o žalobe žalobcu,ako i o vzájomnej žalobe žalovanej) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
30/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).