Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922010314
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5922010314.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 6. decembra 2022
prejednal sťažnosť podanú odsúdeným K. U. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn.
1Pp/18/2022 zo dňa 24.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. U.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1Pp/18/2022 zo dňa 24.10.2022 podľa
§ 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného K. U., nar. X.X.XXXX v F.,
naposledy bytom A. Z. K., okres F., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok,
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Martin, sp.zn. 4T/13/2021 zo dňa 25.3.2021, právoplatným dňa 25.3.2021, pre prečin
podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a iné, vo výmere
18 mesiacov nepodmienečne, ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. 3T/32/2019
zo dňa 17.6.2019, právoplatným dňa 5.7.2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Martin, č.k.
3T/32/2019-159 zo dňa 20.4.2021, pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné vo výmere 10

mesiacov.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo bezprostredne po
vyhlásení uznesenia a poučení o opravných prostriedkoch napadnuté sťažnosťou odsúdeného K. U..
Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť proti vyhlásenému uzneseniu.
Odsúdený podanú sťažnosť písomne neodôvodnil.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k podanej sťažnosti.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že konanie o sťažnosti oprávnenej osoby je vo
svojej podstate návrhovým konaním, keď nadriadený súd nepreskúmava každé uznesenie nižšej
inštancie z úradnej povinnosti, ale len na návrh oprávnenej osoby, ktorý zákonodarca nazval sťažnosť.

Kvalitu a obsah každého súdneho rozhodnutia v podstatnej miere predurčuje strana konania kvalitou
svojej argumentácie. V tejto súvislosti nadriadený súd pripomína, že odsúdený K. U. sťažnosť
dodatočne neodôvodnil, a preto krajský súd v rámci prieskumu napadnutého uznesenia nemohol
zamerať svoju pozornosť na chyby, ktoré by odsúdený napadnutému uzneseniu a postupu súdu, ktorý
predchádzal napadnutému uzneseniu, vytýkal, preto podrobil napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, všeobecnému prieskumu.Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností,

významných pre rozhodnutie, dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 187 ods.1 Tr. por.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin,
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Všeobecnépodmienkypodmienečnéhoprepusteniauvedenév§66ods.1písm.a)Tr.zák.,ktorémožno
objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva v očakávaní,

že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie odsúdeného pred
spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnako ako správanie pri
spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie
vo výkone trestu možno označiť ako okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie
otázky, či bude viesť riadny život.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že K. U. bol doposiaľ deväťkrát právoplatne odsúdený. Z
hodnotiacej správy ÚVTOS Ružomberok na odsúdeného zo dňa 30.9.2022 možno ustáliť, že odsúdený
počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal čiastočne splnenie podmienok na podmienečné

prepustenie. Odsúdený bol pred nástupom výkonu trestu vo väzbe, kde jeho správanie a vystupovanie
bolo hodnotené ako bezproblémové a bez zjavných negatívnych prejavov. Od 27.4.2021 bol K.
U. premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS Ružomberok, kde jeho adaptácia prebehla bez
problémov. V oblasti interpersonálnych vzťahov sa u neho vyskytol jeden nedostatok, ktorý si však
nevyžiadaldisciplinárnytrest,alevecbolavyriešenápohovorom.Kspáchanejtrestnejčinnostiodsúdený

pomernedlhéobdobiezastávalmenejsebakritický,resp.bagatelizujúci-obhajujúciprístup.Neskôrtento
prístup prehodnotil smerom k zvýšeniu miery sebakritiky a dôsledkom zmeny jeho postoja bol odsúdený
preradený z diferenciačnej skupiny C
do diferenciačnej skupiny B. Program zaobchádzania v tejto B skupine mu doposiaľ nebol stanovený.
Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný. Aktuálne je zaradený na

pracovisku v ústave s dozorom, kde si pracovné povinnosti plní bez doposiaľ zaznamenaných negatív.
Zo záverov hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že objektívne nie je možné vyjadriť sa k plneniu
programu zaobchádzania, nakoľko tento odsúdenému ešte nebol stanovený. Vzhľadom na skutočnosť,
že riziko sociálneho zlyhania bolo u odsúdeného vyhodnotené ako stredné a resocializačná prognóza
sa javí menej priaznivá, riaditeľ ÚVTOS Ružomberok konštatoval, že odsúdený doposiaľ nespĺňa

podmienky na prípadné podmienečné prepustenie, a preto neodporučil jeho žiadosti vyhovieť.

Prvostupňový súd konštatoval, že u odsúdeného nevzhliadol splnenie materiálnej podmienky
spočívajúce v dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života odsúdeným
na slobode. Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol deväťkrát súdom trestaný. Už v minulosti

vykonával aj nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu tohto trestu sa neponaučil. Bol mu daný
ďalší benefit v podobe uloženia trestu domáceho väzenia na dobu jedného roka. Následne bol odsúdený
pre majetkovú trestnú činnosť k podmienečnému trestu odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe sa
neosvedčil a tento výkon mu bol nariadený. S prihliadnutím na povahu a charakter spáchanej trestnej
činnosti, za ktorú bol K. U. odsúdený, s prihliadnutím na dobu, po ktorú ešte má vykonávať trest odňatia

slobody, v konečnom dôsledku súd dospel k záveru, že návrh odsúdeného nie je dôvodný, a preto ho
zamietol.

Krajský súd konštatuje, že v konkrétnom prípade ani správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody nedáva záruku, že v budúcnosti povedie riadny život, hoci je jeho správanie na slušnej

úrovni. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za
dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po
odpykaní stanovenej doby na slobodu. Uložený trest odňatia slobody preto aj podľa názoru krajského
súdu doposiaľ nesplnil svoj účel definovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa citovaného ustanovenia jeokrem iného účelom trestu vychovať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Krajský súd ustálil,
že predchádzajúce tresty odňatia slobody vzhľadom na jeho osobu nemali požadovaný prevýchovný
účinok. Pretože odsúdený už v minulosti neviedol riadny život definovaný Trestným zákonom, má sklony

k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti a predchádzajúce uložené tresty aj s nepodmienečným výkonom
nesplnili svoj účel, je v záujme spoločnosti, aby súčasne realizovaný trest odňatia slobody vykonával
naďalej. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré
by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny
život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemali vplyv ani

opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Krajský súd dodáva, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Sklony k páchaniu trestnej činnosti možno konštatovať najmä s poukazom na odpis registra trestov

odsúdeného, z ktorého je zrejmé, že v časovom období od roku 2009 do roku 2021 bol K. U. 9-
krát právoplatne odsúdený, pričom časť tohto obdobia strávil vo výkone trestu odňatia slobody. Z
uvedeného vyplýva, že odsúdený priebežne a s relatívne krátkym časovým odstupom páchal trestnú
činnosť, čo vyvoláva značné obavy z recidívy. Sťažnostný súd preto opakuje, že pozitívne rozhodnutie o
podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného

v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce
na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život.
Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnosť odsúdeného nie je spôsobilá zvrátiť stav veci a zákonu
zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté sťažnosťou odsúdeného.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil a toto si aj osvojil.

Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosť odsúdeného K. U. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie sťažnostného súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.